Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoPr/18/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne PaedDr. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. K., ul. Z. XXX/XX, právne zast. JUDr. Jánom Čisárom, advokátom v Košiciach, Murgašova 3 proti žalovanej Základnej školy s materskou školou, Školská 8, Spišské Bystré, IČO: 37 876 031, právne zast. JUDr. Janou Murárovou, advokátkou v Poprade, ul. 1. Mája 220/19, o náhradu mzdy s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. -225 z 25.05.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok okrem výrokov, ktorými bolo žalobe vyhovené a o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.649,10 Eur titulom náhrady mzdy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu v Poprade trovy konania vo výške 740,93 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť titulom súdneho poplatku na účet Okresného súdu v Poprade 518,5 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa pracovala u žalovaného ako učiteľka. Dňa 07.02.2005 jej žalovaný doručil výpoveď z pracovného pomeru v zmysle . Z dôvodu nesúhlasu žalobkyne s výpoveďou domáhala sa určenia jej neplatnosti v konaní pred Okresným súdom v Poprade č.k. . Právoplatne bolo určené, že výpoveď daná žalobkyni z 07.02.2005 žalovaným je neplatná a pracovný pomer trvá naďalej. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.06.2009. Po právoplatnosti tohto rozsudku nastúpila žalobkyňa na výkon dohodnutej práce u žalovaného. Z tohto dôvodu uplatnila si nárok na náhradu mzdy za dobu neplatného skončenia pracovného pomeru do faktického nástupu do zamestnania.

Výšku náhrady mzdy vyčíslil podľa platných predpisov o výpočte priemernej mzdy spolu s valorizáciou znalec z odboru ekonomiky a miezd. Z tohto výpočtu vyplynulo, že priemerná mzda bola 609,77 Eur s tým, že žalobkyňa od októbra 2005 až do júna 2009 poberala príspevok za opatrovanie otca v celkovej sume 4.690,06 Eur.

Výrok o zamietnutí nároku žalobkyne v prevyšujúcej časti odôvodnil .

Výrok o trovách rozhodol podľa ust.

Proti výroku rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

Vo svojom odvolaní uviedla, že súd použil zmierňovacie ustanovenie veľmi tvrdo voči jej osobe podľa a znížil náhradu mzdy nad priznaných 9 mesiacov len do 20 % nároku. Súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa sa nepokúsila nájsť si primerané zamestnanie. Toto konštatovanie súdu prvého stupňa nezodpovedá skutočnosti, pretože podľa evidencie nezamestnaných bolo povinnosťou žalobkyne hľadať si zamestnania, o čom sa pokúšala v priebehu celého konania o neplatnosť danej výpovede a predkladala Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade potvrdenia o hľadaní zamestnania. Zároveň poukázala na to, že vykonáva prácu učiteľky 39 rokov, po maturite začala učiť, neskôr vyštudovala tri vysoké školy a tým získala učiteľský diplom v 6 aprobačných predmetoch s priznaním 60 kreditov ku mzde. Zároveň vzhľadom k jej veku, vzdelaniu a dlhodobej praxe pri výchove mládeže cíti sa týmto rozsudkom poškodená a považuje ho za neprimerane tvrdý. Pokiaľ sa aj starala o 91 ročného otca, bolo to jej povinnosťou, keďže išlo o osobu ťažko zdravotne postihnutú a to v čase kedy sa nevedela zamestnať u nijakého zamestnávateľa. Tiež uviedla, že pokiaľ ide o nepriznanie úroku z omeškania, považuje toto rozhodnutie súdu prvého stupňa rovnako za nedôvodné s poukazom už na prekonanú súdnu prax, kde takýto nárok bol priznaný rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v jeho časti zmenil alebo zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že nijakým relevantným spôsobom žalobkyňa, že si hľadala zamestnanie učiteľky v priebehu súdneho konania, naopak starala sa o svojho otca, za čo poberala opatrovateľský príspevok. V zamestnaní nikdy nebola diskriminovaná a vychádzajúc z ust. náhrada mzdy nemá charakter ekvivalentu mzdy, pretože jej zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu. Okrem toho navrhovateľka žiadnym relevantným spôsobom v priebehu konania nepredložila dôkazy o tom ako dospela k ďalším nárokom, ktoré v konaní uplatnila. Preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa , a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a navyše je aj nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vyplývajúcu z nedostatku dôvodov je potrebné hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, pretože tento nemá možnosť reagovať v odvolacom konaní na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa

Výrok rozsudku, ktorým bolo vyhovené žalobe a výrok o rozhodnutí o trovách konania účastníkov nebol dotknutý odvolaním, a preto nepodliehal preskúmaniu odvolacím súdom (, ).

Podľa ust. , , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 9 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 9 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tom čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že závery súdu prvého stupňa o tom, v akom rozsahu znížiť náhradu mzdy žalobkyni po období 9 mesiacoch na žiadosť žalovaného sú predčasné, pretože nie sú podopreté riadnym dokazovaním vo veci.

Je potrebné prisvedčiť odvolacím námietkam žalobkyne, že v priebehu konania pred súdom prvého stupňa predložila listinné dôkazy, ktoré mali preukázať, že po celú dobu súdneho sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou sa informovala a zamestnania si hľadala u rôznych zamestnávateľov, aj mimo rezortu školstva. Žalobkyňa poukázala na to, že túto povinnosť jej uložil aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade. Pokiaľ išlo o okolnosť, že sa starala o svojho starého otca, stalo sa tak len preto, že sa po celú túto dobu zamestnať nevedela v danom regióne.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou. Je preto namieste nárok žalobkyne na náhradu mzdy, správnosť výpočtu mzdy súd prvého stupňa realizoval prostredníctvom znaleckého dokazovania a v zmysle záverov znalca vo veci aj rozhodol. Výrok o priznaní náhrady mzdy a jeho správnosť napadnutý účastníkmi konania odvolaním ani napadnutý nebol. Aj keď presne nestanovuje podmienky, za ktorých je možné znížiť náhradu mzdy na žiadosť zamestnávateľa po období, ku ktorému je priznaná náhrada mzdy v celom rozsahu, je nutné konštatovať, že odôvodnenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k tomu prečo rozhodol len do výšky 20 % je veľmi stručné a tým aj nepreskúmateľné. Konštatovanie o tom, že žalobkyňa sa nedostatočným spôsobom zaujímala o zamestnanie vzhľadom na predložené listiny žalobkyňou sú predčasné. Rovnako súd prvého stupňa veľmi stručne odôvodnil aj zamietnutie žaloby v časti o príslušenstvo k tomuto nároku, teda úroku z omeškania napriek tomu, že žalobkyňa rovnako argumentovala pred súdom prvého stupňa, prečo jej vznikol nárok na toto príslušenstvo a poukázala už aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S týmto sa súd prvého stupňa nijakým spôsobom vo svojom rozhodnutí nevyporiadal.

Výroky súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania štátu vo výške 740,93 Eur a o súdnom poplatku vo výške 518,5 Eur nie sú odôvodnené s poukazom na príslušné ustanovenia , respektíve o súdnych poplatkoch.

Za týchto okolností odvolací súd pre nepreskúmateľnosť postupom podľa rozsudok v napadnutej časti a súvisiacich výrokoch o trovách konania štátu a o súdnom poplatku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa na základe listinných dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa dôsledne preveriť, koľkokrát sa reálne zaujímala o zamestnanie v priebehu obdobia, za ktoré uplatňuje nárok na náhradu mzdy, rovnako túto okolnosť je potrebné preveriť u konkrétnych zamestnávateľov podľa tvrdenia žalobkyne. Zisťovať tieto okolnosti je nutné aj v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, ktorý rovnako vedie evidenciu nezamestnaných a ich aktivity pri hľadaní práce.

V prípade, že súd prvého stupňa zistí, že nešlo len o izolované pokusy, ale že túto aktivitu možno u žalobkyni zistiť v priebehu celého tohto obdobia a nijakým spôsobom sa napriek tomu nemohla zamestnať, potom je namieste uvažovať o priznaní náhrady mzdy vo vyššom rozsahu ako doteraz uvažovanej miere 20 % tohto nároku. Je potrebné prihliadať aj na to, že ide o náhradu mzdy v čase, kedy reálne okrem čiastkového opatrovateľského príspevku iný príjem žalobkyňa nemala. Rovnako aj z pohľadu jej výživy, prípadne osobných potrieb je potrebné prehodnotiť nárok žalobkyne vo vyššom rozsahu. Súd prvého stupňa v naznačenom smere doplní dokazovanie a v závislosti od jeho výsledkov rozhodne zákonne o nároku žalobkyne, rovnako ako aj o príslušenstve z pohľadu súčasnej judikatúry.

V konečnom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách štátu, o súdnom poplatku a o trovách konania účastníkov, vrátane odvolacieho konania podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.