Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sp/28/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporkyni: Správa katastra Spišská Nová Ves, Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, za účasti: F. B., rod. W., bytom B. XXX/X, N., zastúpená advokátom: Mgr. Bruno Žlnay, Advokátska kancelária so sídlom Stavbárska 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 27. apríla 2010 č. V 2922/2009KK, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 27. apríla 2010, č. k. V 2922/2009KK.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „“) návrh na vklad sp. zn. V 2922/2009 zamietla.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že prílohou návrhu na vklad je písomná Zmluva o úvere č. XXXXXXX, súčasťou ktorej je aj Dohoda o plnomocenstve zo dňa 07.10.2009, na základe ktorej je záložca zastúpený advokátom Mgr. Brunom Žlnayom. Toto plnomocenstvo neobsahuje presné určenie rozsahu splnomocnencovho oprávnenia konať za záložcu v zmysle . V plnomocenstve splnomocniteľ advokáta splnomocňuje, aby „Za účelom zabezpečenie pohľadávky veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, ktorá je mojim záväzkom vyplývajúcim z tejto Zmluvy o úvere uzatvoril v mojom mene Záložnú zmluvu podľa v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v mojom vlastníctve alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk> zapísané na Listoch vlastníctva tvoriacich prílohu tejto Zmluvy o úvere uzatvorenej dnešného dňa a súčasne tohto splnomocnenia ako formu zabezpečenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky tejto Zmluvy o úvere, ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia Záložnej zmluvy, beriem na vedomie, že v prípade uzatvorenia Záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľnosti.“ Uvedená formulácia je neurčitá, pretože splnomocnenec ani splnomocniteľ v čase udelenia plnej moci nevedeli k akým konkrétnym predmetným nehnuteľnostiam, resp. ku ktorým možným

viacerým nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, prípadne či vôbec bude zriadené záložné právo. Všeobecná formulácia bez bližšieho označenia nehnuteľnosti robí uvedené dojednanie neurčité a nezrozumiteľné. Vychádzajúc z výkladu ustanovení o platnosti právneho úkonu je právny úkon určitý iba vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam musí kopírovať samotný predmet zmluvy, t. j. obsahom splnomocnenia by mali byť náležitosti označenia nehnuteľnosti tak, ako ich vyžaduje zákon pre predmetnú zmluvu v súlade s Katastrálneho zákona. Z predloženého plnomocenstva jasne nevyplýva, aby zástupca mohol v mene dlžníka uzavrieť Záložnú zmluvu, ktorá bola predložená na vklad. Rozsah oprávnenia konať v mene dlžníka zástupcom je neurčitý, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s poukazom na . Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Vzhľadom na neurčitosť plnomocenstva uzavretého medzi dlžníčkou F. B. a advokátom Mgr. Brunom Žlnayom, tento nebol oprávnený konať v mene dlžníčky ako jej zástupca pri nakladaní s jej nehnuteľnosťami a v konečnom dôsledku nebol oprávnený ani k podpísaniu Záložnej zmluvy v jej mene. Konanie zástupcu považuje za výrazný zásah do práv a oprávnených záujmov dlžníčky bez právneho dôvodu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje stav, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a robí túto Záložnú zmluvu v zmysle absolútne neplatnou. Tento rozpor vyplýva jednak z toho, že záujmy dlžníčky sú v rozpore s konaním jej zástupcu jednak z neprimeranej vyváženosti medzi predmetom Úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom Záložnej zmluvy, ktorý sa vzťahu na celý nehnuteľný majetok dlžníčky a je v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia dlžníčky ako povinnej z Úverovej zmluvy.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporkyňa sama zrušila svoje rozhodnutie z 27.04.2010 sp. zn. V 2922/2009KK a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovela. V prípade, že takto nebude postupovať žiada, aby súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil jej vec na správne konanie.

Uviedla, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona pre odporkyňu vyplýva povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Má za to, že odporkyňa v tejto veci nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh. Následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v Úverovej zmluve nesprávne právne posúdila. Vydala nezákonné rozhodnutie, pretože osoba advokáta bola vybratá záložcom; došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom; udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania Návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Dlžníčka riadne a včas neplatila svoj dlh a tak využila možnosť, ktorá bola zmluvne dohodnutá zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. K využitiu inštitútu zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním záväzku, prípadne keď je evidentné, že vylákal od neho poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni riadne vrátiť. tak ako neustanovuje podstatné obsahové náležitosti Dohody o splnomocnení a ani na platnosť procesnoprávneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, teda nie je zákonná povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v Dohode o splnomocnení a to najmä v prípade, ak z obsahu Dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo. Záver, že existuje konflikt medzi splnomocniteľom a splnomocnencom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu a to v rámci správneho konania, minimálne v kontexte s Správneho poriadku.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení navrhla preskúmavané rozhodnutie ako správne potvrdiť. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.09.2008 č. k. -18 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci , v ktorých súdy konštatujú, že z dojednania plnomocenstva, aké bolo uskutočnené v Zmluve o úvere nevyplýva, že by zástupca mohol v mene dlžníka uzavrieť Záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že zástupca uzavrie v mene dlžníka Záložnú zmluvu vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na Liste vlastníctva ku dňu

uzatvorenia Záložnej zmluvy je neurčitá a v podstate ani splnomocnenec ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená Záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení, ktorá je navrhnutá veriteľom obsiahnutá v štandardnej Zmluve o úvere je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a splnomocnenca podľa a absolútna neplatnosť Dohody o splnomocnení je dôvodom na zamietnutie Návrhu na vklad záložného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež konštatuje, že Dohoda o splnomocnení - plnomocenstvo, podľa ktorého splnomocnenec má zastupovať splnomocniteľa pri uzavretí Záložnej zmluvy, keď zástupca už v splnomocnení je vopred vpísaný (určený) pri uzavretí Dohody o splnomocnení, sú dôvodné pochybnosti o skutočnej slobodnej vôli a prejave konajúcej osoby pri voľbe svojho zástupcu, ktorý by v jeho mene mal uzatvoriť Záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho práva a oprávnené záujmy, vykazuje Dohoda o splnomocnení znaky absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Najvyšší súd ďalej v danej veci uviedol, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ tzv. obchádzanie zákona predstavuje postup kedy sa niekto správa podľa práva ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.

Účastníčka konania, ani právny zástupca Mgr. Bruno Žlnay sa k opravnému prostriedku nevyjadrili.

Súd v konaní podľa a nasl. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že prílohou Návrhu na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 603/2009-ZIL je okrem Zmluvy o zriadení záložného práva aj Zmluva o úvere uzavretá medzi veriteľom (POHOTOVOSŤ s.r.o.) a dlžníčkou (F. B.), ktorej súčasťou je aj plnomocenstvo, ktorým dlžníčka F. B. splnomocňuje Mgr. Bruna Žlnaya, so sídlom Stavbárska 7, Bratislava, ktorého si mala dlžníčka vybrať zo zoznamu advokátov vedeného v Slovenskej advokátskej komore v Bratislave a ktorého mala splnomocniť, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa

- spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, ktorá je mojim záväzkom vyplývajúcim z tejto Zmluvy o úvere uzatvoril v mojom mene Záložnú zmluvu podľa v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v mojom vlastníctve alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk> zapísané na Listoch vlastníctva tvoriacich prílohu tejto Zmluvy o úvere, uzatvorenej dnešného dňa a súčasne tohto splnomocnenia ako forma zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenie Záložnej zmluvy, beriem na vedomie, že v prípade uzatvorenia Záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností. Ďalej je tam uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto Zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. Dlžníčka Zmluvu o úvere podpísala dňa 11.02.2009, ktorým dňom bol jej podpis aj overený a splnomocnenec plnomocenstvo prijal a podpísal 07.10.2009.

Dňa 16.11.2009 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 603/2009-ZIL, ktorú uzavrel záložný veriteľ - POHOTOVOSŤ s.r.o. so záložcom - F. B. v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Mgr. Brunom Žlnayom, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX katastrálne územie N. a to byt č. XX na X. poschodí, vchod X na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 577 m2 a parcela č. XXXX, na ktorom je postavený obytný dom na ul. B.S. XXXX. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.02.2012. Uvedenou Zmluvou o úvere veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytol dlžníčke F. B. úver v sume 400,- Eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť spolu s poplatkom v sume 392,- Eur, úrokmi z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny,

pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia v mesačných splátkach po 66,- Eur počnúc dňom 20.03.2009.

Podľa Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra jeho povolením.

Podľa § 31 ods. 4 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný ( ). Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu alebo na základe Zmluvy ( ). Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľností a pod..

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak Zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolenie vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

V danom prípade plnomocenstvo je vpísané priamo v Úverovej zmluve č. XXXXXXX uzavretej dňa 11.02.2009, kde v plnomocenstve mala dlžníčka splnomocniť advokáta aj za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Ak pohľadávku nesplní riadne a včas, potom splnomocnenec bude môcť v jej mene uzavrieť Záložnú zmluvu. Formulácia plnomocenstva tak, ako je obsiahnutá v Zmluve o úvere je neurčitá, pretože splnomocnenec, ale ani splnomocniteľ v čase udelenej plnej moci nevedeli k akým konkrétnym predmetným nehnuteľnostiam, resp. ku ktorým možným viacerým nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníčky bude zriadené záložné právo. Takto všeobecne formulovaná plná moc v súvislosti s uzavretím Zmluvy o zriadenie záložného práva bez bližšieho označenia nehnuteľnosti a jej špecifikácie robí toto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné. Rozsah oprávnenia konať splnomocnenca v mene splnomocniteľa (dlžníka) je neurčitý, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť v zmysle . Plnomocenstvo, ktoré je súčasťou Zmluvy o úvere a ide o štandardnú Zmluvu o úvere, ktorá má svoju formulovanú, vopred stanovenú predtlač, z čoho je zrejmé, že samotný veriteľ už v Zmluve o úvere si podmienil a navrhol, aby dlžník splnomocnil advokáta, ktorého si mal vybrať dlžník zo zoznamu advokátov, vedeného Slovenskou advokátkou komorou sa javí ako zo strany veriteľa účelové, pretože dlžníčka, ktorá býva v N. pri uzatváraní Zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je aj plnomocenstvo, by zrejme sama si nevyberala advokáta zo zoznamu advokátov, ktorý má sídlo v Bratislave, keď býva v N. a je veľkou pravdepodobnosťou, že tohto advokáta vôbec nepozná zo zmluvy sa ani nedá zistiť, aby tento bol prítomný pri uzatváraní Zmluvy o úvere a s dlžníčkou dojednal v akom rozsahu ju bude zastupovať. Dlžníčka pri uzatváraní Zmluvy o úvere zrejme nemala slobodnú vôľu a ani nemohla ovplyvniť obsah nielen Zmluvy o úvere, ale ani samotné plnomocenstvá, mohla Zmluvu o úvere, ktorou súčasťou je plnomocenstvo buď ako celok podpísať alebo nie, z ktorého dôvodu nemožno tvrdiť, že u dlžníčky išlo o slobodnú vôľu a prejav ohľadne uzavretia Dohody o plnomocenstve. Je len ťažké predpokladať aby samotná dlžníčka už v deň, keď požiadala o úver a uzavrela Zmluvu o úvere v ten istý deň aj sama sa rozhodla, že je potrebné splnomocniť niekoho kto ju bude zastupovať pre prípad, ak nebude poskytnutý úver riadne splácať a že v jej mene bude môcť uzavrieť aj Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré v tom čase ani dlžníčke, ani splnomocnencovi neboli zrejmé známe.

Na základe uvedených skutočnosti súd sa stotožňuje s názorom odporkyne, že plnomocenstvo, ktoré je súčasťou písomnej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle . Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, prečo splnomocnenec advokát Mgr. Bruno Žlnay nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky F. B. a ani v jej mene nebol oprávnený uzatvárať a podpísať Záložnú zmluvu.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zástupca dlžníčky Mgr. Bruno Žlnay uzatvorením Záložnej zmluvy zároveň aj výrazným spôsobom zasiahol do práv a oprávnených záujmov dlžníčky bez právneho dôvodu, pretože konanie zástupcu v prvom rade, ktorý mal hájiť záujmy dlžníčky takto nepostupoval pri uzatváraní Záložnej zmluvy, pretože predmet Úverovej zmluvy úver, jeho výška a príslušenstvo je nepochybne v rozpore s výškou záložného práva, pretože ide o nehnuteľnosti, ktoré sú v nepomerne väčšej hodnote než výška pohľadávky, ktorú dlžníčka je povinná vrátiť navrhovateľke ako veriteľovi. V tomto konaní a postupe splnomocnenca súd vidí rozpor s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu Záložná zmluva v zmysle citovaného je absolútne neplatná.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak Zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolenie vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

V danom prípade ako už bolo uvedené plnomocnestvo, ktorým mala dlžníčka splnomocniť splnomocnenca Mgr. Bruna Žlnaya na zastupovania okrem iného, ktorý v jej mene mal uzavrieť aj Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto odporkyňa

správne rozhodla ak návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietla.

Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa s použitím a účastníkom konania ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nemala úspech.

Účastníčka si ich náhradu neuplatnila a odporkyňa zo zákona toto právo nemá.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa druhá veta v spojení s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,- Eur určený podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 15 od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.