Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-70-2013.pdf
PDF · 73.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2C/70/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľa: B. W., nar.XX.X.XXXX, bytom J. XXX, proti odporcovi: X. W., nar.XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, J. W. - K. W., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi, ktorá bola naposledy určená uznesením Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 9P/85/2012-28 zo dňa 17.9.2012 vo výške 80,- eur mesačne, a to počnúc dňom 1.5.2013.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.6.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi, ktorá mu bola naposledy určená uznesením Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 9P/85/2012-28 zo dňa 17.9.2012, a to od 1.5.2013.
Navrhovateľ svoj návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že jeho vyživovacia povinnosť voči odporcovi bola naposledy určená uznesením Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 9P/85/2012-28 zo dňa 17.9.2012 na 80,- eur mesačne. Podľa informácií od triednej profesorky pani Nosálovej je odporca od 4.4.2013 vylúčený zo Strednej odbornej školy technickej - Istebné. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca je od januára 2013 zamestnaný v automobilke Volkswagen a.s. Bratislava, a teda odporca je schopný sám sa živiť, a preto jeho vyživovacia povinnosť k nemu zanikla.
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 17.7.2013 v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané s poukazom na ust. § 47 ods. 2 OSP.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že preukázal, že odporca sa nepripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie, zadovážil potvrdenie zo školy, z ktorého vyplýva, že syn bol študentom do 4.4.2013, odvtedy neštuduje, a teda nie je dôvod, aby ho živil.
V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9P/85/2012, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi bola naposledy určená uznesením tunajšiemu súdu sp.zn. 9P/85/2012-28 zo dňa 17.9.2012, ktorým súd schválil zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania tak, že navrhovateľ sa zaviazal prispievať na výživu odporcu výživným vo výške 80,- eur mesačne od 17.9.2012 vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu, čím bol zmenený rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 4P/368/2009 zo dňa 11.2.2010 v časti o určení výživného na odporcu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 15.10.2012. Podľa potvrdenia Strednej odbornej školy technickej so sídlom v Hrádku bol odporca žiakom tejto školy od 1.9.2008 do 4.4.2013.
Z výpisu zo Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš súd zistil, že odporca bol zamestnancom spoločnosti JOBS Personnel Services s.r.o. od 10.1.2013 do 30.4.2013.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že odporca ukončil štúdium na Strednej odbornej škole technickej so sídlom v Hrádku, pričom bol študentom tejto školy do 4.4.2013. Ďalej bolo preukázané, že sa zamestnal, pričom naposledy bol zamestnaný do 30.4.2013. Bolo teda spoľahlivo preukázané, že odporca sa nepripravuje na ďalšie povolanie štúdiom, štúdium na strednej škole ukončil, súd teda s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi počnúc dňom 1.5.2013.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ, ktorý bol v konaní úspešný, si trovy konania neuplatnil a odporca vo veci úspech nemal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.