Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-169-2004.pdf
PDF · 99.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/169/2004
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaný v Registri spoločností British Virgin Islands pod č. 1503447, zastúpeného verita s.r.o., advokátska kancelária, Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej: O. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/ XX, XXX XX T., o vymoženie sumy 514,64 eur, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina pod sp. zn. EX 977/2013, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Povinná je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi náhradu trov exekúcie vo výške 17,95 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného (Sociálna poisťovňa Bratislava) podal u súdnej exekútorky JUDr. Viery Hurtišovej proti povinnej návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočky v Topoľčanoch č. 700-757-6022/2002 zo dňa 23.1.2002, pre vymoženie sumy 514,64 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdna exekútorka na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré jej súd udelil dňa 23.6.2004. Súdna exekútorka Mgr. Hurtišová konala vo veci pod sp. zn. Ex 162/2004. Výkon funkcie súdnej exekútorky JUDr. Viery Hurtišovej zanikol a jej náhradníkom je súdny exekútor Mgr. Bernard Janík.
Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že podáva námietku premlčania výkonu rozhodnutia.
Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že pohľadávka bola uplatnená na vymáhanie v exekučnom konaní, ktoré stále prebieha a námietku premlčania podanú povinnou považuje za právne neúčinnú. Poukázal na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia dobe od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Z exekučného titulu bolo zistené, že ním bola povinnej predpísaná na úhradu suma 514,64 eur (15504,- Sk) predstavujúca poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a to podľa ustanovení zákona č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.2.2002.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Podľa § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 81) Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
Predmetom konania je vymáhanie poistného predpísaného povinnej rozhodnutím podľa zákona o Sociálnej poisťovni. Tento zákon účinný do 31.6.2001 stanovoval pre vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (ďalej len poistné), ako aj sankcií (poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, pokuty, penále), premlčaciu lehotu troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým boli predpísané (§ 24 ods. 2, § 30). Zákon o Sociálnej poisťovni bol novelizovaný. S účinnosťou od 1.7.2001 bola okrem iného predĺžená premlčacia lehota pre vymáhanie poistného a sankcií (na šesť rokov), ale súčasne bola stanovená aj prekluzívna lehota na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo poistné a sankcie predpísané (§ 25 ods. 2, § 30) - takéto rozhodnutie je možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že ustanovenia o správnom konaní (§ 71 ods. 3) sa nepoužijú. Zákon o Sociálnej poisťovni bol zrušený, a to zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon upravuje v prechodných ustanoveniach (§ 277 ods. 1, 2) aj postup pri platení a vymáhaní poistného a sankcií, ak povinnosť platiť poistné a sankcie vznikla pred 1. januárom 2004 a do 31.12.2003 nebola splnená, a to tak, že po 31.12.2003 sa postupuje podľa predpisov účinných pred 1.1.2004. Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní poistného, ktoré je predmetom konania, je potrebné postupovať podľa zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 1.1.2004, keďže povinnosť platiť poistné vznikla pred 31.12.2003 a do 31.12.2003 nebola splnená. Súčasne však súd uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol zrušený zákon o Sociálnej poisťovni upravuje 10 ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2).
Zo znenia citovaných ustanovení teda vyplýva, že na výkon rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné a sankcie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pretože zákon o Sociálnej poisťovni, pokiaľ ide o výkon týchto rozhodnutí, ustanovuje odlišnú úpravu. Podľa nej rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Táto desaťročná lehota je prekluzívna, preto v jej priebehu musí byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej lehoty sa stáva rozhodnutie (exekučný titul) neúčinným.
Rozhodnutie, ktorým bolo povinnej predpísané vymáhané poistné nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2002. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni vykonať, sa potom skončila dňom 19.2.2012.
Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Neúčinnosť exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Nakoľko exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným, súd postupoval podľa § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Na námietku oprávneného o tom, že povinnou vznesená námietka premlčania je právne neúčinná, pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas a exekučné konanie stále prebieha, pričom počas konania premlčacia doba neplynie (§ 112 OZ), súd pri rozhodovaní neprihliadal. Je síce pravdou, že povinná vzniesla vo veci námietku premlčania výkonu rozhodnutia, ktorá však nie je dôvodná, pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, t. j. do uplynutia premlčacej doby (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2002 a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 7.6.2004, teda v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia). Exekúcia však bola zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty (nie premlčacej doby), na ktorú súd musí prihliadať ex offo, preto keď pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zistil, že prekluzívna lehota uplynula, exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (ďalej len vyhláška) účinnej do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30.4.2008 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (ďalej len vyhláška) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku tak, že povinnú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 17,95 eur. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 6,64 eur (za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za zisťovanie bydliska povinného, t. j. za dva úkony po 3,32 eur, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 vyhlášky), náhrady hotových výdavkov vo výške 8,- eur (poštovné, § 22 vyhlášky) a z dane z pridanej hodnoty vo výške 1,33 eur (20% zo sumy 16,60 eur, § 196 EP účinného do 31.12.2011). Trovy exekúcie priznal súd súdnemu exekútorovi podľa Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom vychádzal z vyčíslenia trov a exekútorského spisu a posúdil aj účelnosť vzniknutých a uplatnených trov.
Trovy exekúcie boli uplatnené súdnou exekútorkou JUDr. Jarmilou Šulovou, ktorá bola zástupkyňou súdnej exekútorky JUDr. Viery Hurtišovej. JUDr. Šulová uplatnila náhradu trov exekúcie vo výške 157,80 eur (odmena 6,64 eur, poštovné 12,80 eur, cestovné 112,06 eur a DPH 26,30 eur). Keďže medzičasom zanikol výkon funkcie súdnej exekútorky JUDr. Hurtišovej, bola náhrada trov exekúcie priznaná jej náhradníkovi JUDr. Janíkovi.
Pokiaľ ide o náhradu poštovného, táto bola priznaná iba vo výške 8,- eur, pretože zo spisu JUDr. Hurtišovej bol preukázaný vznik poštovného iba v tejto výške. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokladov o doručovaní písomností a ceny poštovného v čase doručovania, pričom za doručovanie písomností, ktoré bolo vykonané osobne, t. j. nie prostredníctvom pošty, náhrada poštovného priznaná nebola (napr. predloženie návrhu na zmenu oprávneného). Poštovné za doručovanie písomností, ktoré boli doručované spolu s písomnosťami z iných konaní, bolo priznané exekútorovi iba vo výške pripadajúcej na túto vec (napr. uznesenie za účelom vyznačenia právoplatnosti bolo doručované spolu s uzneseniami v ďalších 8-ich veciach vedených u exekútorky, preto bolo poštovné priznané iba vo výške jednej devätiny pripadajúcej na túto vec - poštovné 1,60 eur : 9 vecí = 0,18 eur).
V rámci náhrady hotových výdavkov si uplatnila exekútorka náhradu cestovného vo výške 112,06 eur. V spise súdnej exekútorky sa nachádzajú zápisnice o vykonaní troch ciest, pričom každá cesta bola vykonaná v dvoch veciach (okrem tejto, ešte vo veci vedenej u exekútorky pod sp. zn. EX 114/04). Zo zápisníc tiež vyplýva, že uplatnená výška cestovného zahŕňa, okrem samotného cestovného vo výške 100,28 eur, aj náhradu za stratu času dvoch pracovníkov exekútorského úradu vo výške 10,62 eur a telefonické náklady vzniknuté pri vykonávaní ciest 1,16 eur. Zo zápisníc vyplýva, že cesty boli vykonané z Prievidze do Topoľčian dňa 10.8.2005 - za účelom šetrenia, zisťovania majetku, doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; dňa 10.10.2005 za účelom dohľadania povinného, súpisu hnuteľných vecí a dňa 25.11.2005 za účelom dohľadania povinného, doručenia písomnosti, jednania.
Vykonanie cesty dňa 25.11.2005 súd nepovažuje za účelné - skutočnosti, ktoré boli predmetom tejto cesty bolo možné zistiť už pri ceste vykonanej dňa 10.10.2005, pri ktorej bola zastihnutá aj povinná, preto náhrada cestovného za túto cestu priznaná nebola. Pokiaľ ide o cestu vykonanú dňa 10.10.2005, účel tejto cesty bol prakticky zmarený, pretože, aj keď bola povinná zastihnutá, exekútorom vykonávajúcim cestu bolo iba vzaté na vedomie tvrdenie povinnej o tom, že prekonzultuje pohľadávku s oprávneným a ozve sa. Súpis hnuteľných vecí, ktorý bol účelom cesty, vykonaný nebol. Náhrada cestovného za všetky tri cesty bola uplatnená za cesty vykonané osobným motorovým vozidlom. Zo spisu pôvodnej súdnej exekútorky Mgr. Hurtišovej sa doklady preukazujúce vznik cestovného v uplatnenej výške nenachádzali, preto súd vyzval na ich predloženie súdneho exekútora Mgr. Janíka. Ten na výzvu súdu oznámil, že Mgr. Hurtišová pri prevzatí agendy doklady o motorových vozidlách neodovzdala a tiež nevedela uviesť, ktoré motorové vozidlo bolo na výjazd použité a ani to, aká bola cena pohonných látok. Súd tak nemal možnosť preskúmať uplatnenú výšku cestovného, preto náhrada cestovného nebola priznaná ani za cestu vykonanú dňa 10.8.2005 (bolo pri nej zistené, že v mieste bydliska povinnej uvedenom v návrhu na vykonanie exekúcie sa nikto nenachádzal a od susedov bolo zistené, že povinná sa odsťahovala). Pokiaľ bola v rámci cestovného uplatnená aj náhrada telefonických nákladov vo výške 10,62 eur, táto nebola priznaná, pretože z exekútorského spisu vznik žiadnych telefonických nákladov preukázaný nebol. Pri ceste vykonanej 10.8.2005 vznikla strata času, preto bola exekútorovi priznaná náhrada za stratu času vo výške 1,98 eur. Cesta motorovým vozidlom z Prievidze do Topoľčian trvá cca 1 hodinu, čo sú dve začaté polhodiny x cesta späť = 2 začaté polhodiny + čas strávený pri výkone 30 minút = 2 hodiny 30
minút, čo sú 3 začaté hodiny, teda 6 začatých polhodín po 0,66 eur = 3,96 eur, z ktorých bola priznaná polovica, keďže cesta sa týkala dvoch exekučných vecí. Strata času bola priznaná iba jedenkrát, t. j. nie viacerým pracovníkom exekútorského úradu - náhrada za stratu času patrí podľa § 23 vyhlášky súdnemu exekútorovi a nie jeho pracovníkom. Daň z pridanej hodnoty bola priznaná iba z odmeny podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011, nakoľko exekučná činnosť bola vo veci vykonaná do 31.12.2011. Podľa § 196 EP účinného do 31.12.2011 sa o DPH zvyšuje iba odmena nie aj priznané náhrady.
Trovy exekúcie hradí podľa § 197 ods. 1 EP povinný. Oprávnený môže byť zaviazaný zaplatiť náhradu trov exekúcie iba v prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 EP), ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3 EP) a v prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením (§ 203 ods. 1 EP). Exekúcia bola zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nemožno považovať za zastavenie zavinením oprávneného. Exekúcia teda nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a ani zavinením oprávneného. Zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie bol preto zaviazaný povinný, ktorý nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný pred uplynutím prekluzívnej lehoty.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktorá bola zastavená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.