Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-451-2010.pdf
PDF · 76.33 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/451/2010
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Mamateyová 17, pobočka Poprad, Tolstého 3631/1, IČO 35937874 proti povinnému COLPANI, s.r.o. v konkurze, so sídlom Poprad, Levočská 3013/50, IČO 35478202 o vymoženie 25.250,25 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom, Exekútorský úrad Prešov, Slovenská 13, Prešov takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Radovanovi Ferencovi trovy exekúcie vo výške 64,23 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 30.09.2010 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 25.250,25 eur s prísl. na základe exekučného titulu výkazu nedoplatkov č. 1046191713 vydaného oprávneným dňa 06.08.2010. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie pod č. 5706 048019* dňa 18.10.2010.
Dňa 23.09.2011 súdny exekútor súdu podal návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1R/6/2011 zo dňa 22.08.2011 povolil reštrukturalizáciu povinného. Súd šetrením zistil, že uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 1R/6/2011 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku OV 165/2011 dňa 25.08.2011. Súd ďalej zistil, že reštrukturalizačný plán povinného bol Okresným súdom Prešov potvrdený, oznámenie v Obchodnom vestníku OV 79/2012 zo dňa 24.04.2012, čím bola reštrukturalizácia povinného ukončená. Následne bol na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 2K/15/2012 zo dňa 14.08.2012. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 160/2012 dňa 20.08.2012.
Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
Podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.
Podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia sa exekúcia dňom zverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie 25.08.2011 zastavila.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora súd aplikoval ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, hoci exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 30.09.2010. Rozhodujúcim okamihom pre určenie výšky trov súdneho exekútora je totiž okamih priznania ich náhrady rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie (II. ÚS 142/08-14 Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.). Súd preto uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eur + 20 % DPH t. j. 39,83 eur a náhradu hotových výdavkov poštovného vo výške 24,40 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za každé ďalšie doručenie príkazu na začatie exekúcie (spolu 2 ďalšie doručenia), každé ďalšie doručenie exekučného príkazu (spolu 2 ďalšie doručenia) nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b), d) vyhl. 288/1995 Z.z. sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu ako jeden úkon a nie každé ich doručenie. Odmeňovanie paušálnou sumou za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti sa líši v prípade úkonov uvedených v písm. a) až f) § 15 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. od úkonov uvedených pod písm. g) až j). Kým v prípade písm. a) až f) sa priznáva paušálna suma za zrealizovanie tam uvedeného úkonu exekučnej činnosti, v prípade písm. g) až j) sa priznáva takáto paušálna suma za každé zisťovanie skutočností (zisťovanie údajov o povinnom) uvedených v týchto ustanoveniach. Preto sa odmena paušálnou sumou za doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu priznáva len raz, napriek tomu, že tieto sa doručujú viacerým subjektom. Pokiaľ by chcel zákonodarca priznávať paušálnu odmenu za každé ich doručenie, vyjadril by to výslovne, tak ako to urobil pri iných úkonoch exekučnej činnosti, napr. každé zisťovanie majetku povinného. Výdaje, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi tým, že úkon exekučnej činnosti uvedený v písm. a) až f) je fakticky doručovaný viacerým účastníkom, sa hradia v rámci náhrady podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. a preto skutočnosť, že súdny exekútor doručil písomnosť viacerým osobám, súd zohľadnil pri náhrade hotových výdavkov poštovného. Z uvedeného dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 8 úkonov exekučnej činnosti, čo predstavuje celkovo sumu 26,56 eur. Nakoľko táto suma je nižšia ako stanovená minimálna odmena súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z., súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v tejto minimálnej výške 33,19 eur.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 64,23 eur.
Poučenie:
Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Napadnutý výrok sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti druhému výroku uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.