Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10C-110-2013.pdf
PDF · 76.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky S. U., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, t.č. bytom N.Á. U. XXX, XXX XX G. G., štátna občianka SR proti odporcovi I/ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č..XXX, štátny občan SR a odporkyni II/ S. J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátna občianka SR, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica o návrhu na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že Z. U., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletej J. U., nar.XX.XX.XXXX z matky S. U., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17.07.2013 na Okresnom súde Zvolen, a to za prítomnosti navrhovateľky, odporcu I/ a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa- odporkyne II/, ktorí sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi na úradnom zázname, ktorý bol bezprostredne potom spísaný.
Podľa ustanovenia § 157 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“), ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bol návrh navrhovateľky na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu voči jej bývalému manželovi, ktorý podľa nej nie je biologickým otcom maloletej. Odporca s návrhom navrhovateľky vyjadril súhlas a potvrdil, že ani podľa jeho názoru nie je možné, aby bol biologickým otcom maloletej J. U., nar. XX.X.XXXX. Tieto skutočnosti potvrdil aj v konaní vypočutý svedok Z. S., ktorého za otca maloletej označila navrhovateľka a zároveň aj on sám uviedol, že sa považuje za otca maloletej J. U., nar. XX.X.XXXX. Kolízny opatrovník maloletej ako odporkyne II/ odporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť, nakoľko je v záujme maloletej, aby poznala svojho biologického otca, ktorý prejavuje o maloletú riadny záujem, a aby otcovstvo k nej mohlo byť následne určené. Z pripojeného spisu 5P/193/2012 súd zistil, že manželstvo navrhovateľky s odporcom I/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 19.2.2013 sp.zn.5P 193/2012-40, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2013. O návrhu navrhovateľky súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
teda návrhu vyhovel, a to podľa nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods.1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom potom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods.1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja na žive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Podľa § 88 ods.2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Podľa § l51 ods.1 O.s.p. veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Nakoľko sa účastníci a ich zástupcovia po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.