Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-233-2012.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/233/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. , Údernícka č.5, 851 01 Bratislava, IČO 35 724 803 zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava , IČO 36 613 843 proti odporkyni: M. Š., nar.XX.XX.XXXX, bytom E., Š. XXXX/XX, o zaplatenie 1.460,92 eura s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh v časti o zaplatenie sumy 358,49 eura so 7 % ročným úrokom z omeškania od 28.4.2006 do zaplatenia zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 1.460,92 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že s odporkyňou uzavrela dňa 29.11.2005 spoločnosť Slovenské kreditné karty a.s. , Kežmarok (neskôr Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok) zastupujúca VÚB a.s. Bratislava zmluvu o poskytnutí úveru č.10818877 s úverovým rámcom 36.000,- Sk a odporkyňa sa zaviazala úver zaplatiť v mesačných splátkach po 1.200 Sk, avšak tento riadne nesplácala a na tomto je nedoplatok v sume 1.102,42 eura a okrem toho zvyšok pohľadávky v sume 358,49 eura predstavuje pohľadávku spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorá spolu s pohľadávkou spoločnosti VÚB a.s. bola postúpená na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007.
Rozsudkom č.k.4C/233/2012-34 zo dňa 31.8.2012 bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.102,42 eura so 7 % ročným úrokom z omeškania od 28.4.2006 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 65,63 eura a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 142,20 eura a to všetko v splátkach po 30 eur mesačne a zároveň vo zvyšku súd návrh zamietol.
Navrhovateľ podal odvolanie voči zamietajúcej časti rozsudku a Krajský súd v Nitre uznesením č.k.5Co/318/2012-59 zo dňa 21.12.2012 zrušil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej zamietajúcej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že navrhovateľ svoj návrh zdôvodnil skutkovo nedostatočne a zmätočne a aj keď predložil súdu listinné doklady, tak súd nie je povinný dedukovať skutkové okolnosti veci z pripojených listín, pretože tieto majú iba charakter dôkazný. Okrem toho navrhovateľ nešpecifikoval vymáhanú sumu 1.460,92 eura a neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa, t.j. právny titul zmluvy, predmet zmluvy, výšku poskytnutého finančného plnenia podľa zmluvy, práva a povinnosti účastníkov zmluvy a pod. Taktiež navrhovateľ neuviedol, v akej výške bolo odporkyni poskytnuté peňažné plnenie a akú sumu vrátila a naviac v návrhu rozdelil žalovanú sumu na dve čiastky a to 1.102,42 eura a 358,49 eura. Vytýkal tunajšiemu súdu, že sa vôbec nezaoberal platnosťou uznania dlhu odporkyňou z hľadiska zákonných náležitostí a predpokladov v zmysle § 558 OZ, pretože uznanie dlhu musí spĺňať formálne
náležitosti uvedené v tomto ustanovení, t.j. musí v ňom byť presne uvedený dôvod pohľadávky, ktorá sa uznáva (napr. pôžičky, úver), jeho titul (údaje o zmluve) a výška pohľadávky. Ak uznanie dlhu nespĺňa formálne náležitosti, nemožno tento úkon pokladať za platný. Ďalej súd druhého stupňa uviedol, že je potrebné sa zaoberať aj účinnosťou postúpenia pohľadávky z hľadiska § 526 OZ a tým aktívnou legitimáciou navrhovateľa v danej veci. Na základe uvedeného teda súd prvého stupňa mal v ďalšom konaní odstrániť vady návrhu, vyzvať navrhovateľa na doplnenie návrhu uvedením skutkových okolností a špecifikácie žalovanej sumy, následne sa vyporiadať so všetkými vytknutými nedostatkami, dôsledne zistiť skutkový stav a vec opätovne právne posúdiť v naznačených smeroch a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
Na základe stanoviska súdu druhého stupňa bol navrhovateľ cestou jeho právneho zástupcu uznesením zo dňa 25.3.2013 vyzvaný na doplnenie a opravu návrhu zo dňa 20.7.2012 v lehote 10 dní, avšak právny zástupca navrhovateľa v stanovenej lehote doplnenie a opravu návrhu neurobil a neučinil tak ani v dodatočnej lehote poskytnutej mu do 30.4.2013. Následne podaním zo dňa 17.6.2013 zaslal súdu výpis z karty T-mobile a uviedol, že dňa 29.11.2005 uzatvoril pôvodný veriteľ s odporcom zmluvu č.10936398, na základe ktorej poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 1.194,98 eura, pričom odporca z tohto rámca čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.181,70 eura. Odporcovi podľa platného cenníka boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 188,75 eura a okrem toho úrok vo výške 90,47 eura.
Na pojednávaní dňa 9.7.2013 zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že na základe žiadosti odporkyne poskytla tejto VÚB a.s. úverový rámec 36.000,- Sk a pri uzatváraní zmluvy zastupovala VÚB a.s. spoločnosť Slovenské kreditné karty a.s., ktorá bola zrušená k 1.1.2006 bez likvidácie a jej imanie prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding. Jedná sa vlastne o pohľadávku, ktorá pozostáva z dvoch záväzkov a to zo záväzku voči banke a zároveň voči správcovi pohľadávky a tieto dva záväzky sú spojené do jednej pohľadávky.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že si je vedomá pohľadávky, avšak nemá vedomosť o jej výške a dohodu o uznaní záväzku podpísala pri vchodových dverách do činžiaku. Táto dohoda jej bola predložená na podpis a ona ju podpísala bez toho, aby sa s obsahom dohody oboznámila alebo aby jej bolo vysvetlené, z čoho pozostáva pohľadávka. Dohodu jej dal podpísať pán, ktorý zastupoval spoločnosť a už ju mal aj pripravenú a ona ju iba podpísala, pričom si nepamätá, či navrhovala výšku splátok alebo tieto už boli uvedené v zmluve. Bola si však vedomá, že má záväzok a preto dohodu aj bez oboznámenia sa s podrobnosťami podpísala.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods.1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa ods.2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 358,49 eura spolu s úrokmi z omeškania nie je dôvodný a preto ho v tejto časti zamietol. Povinnosťou navrhovateľa bolo odstrániť vady návrhu a to uvedením skutkových okolností ako aj špecifikácie žalovanej sumy, avšak navrhovateľ sa napriek výzve súdu s týmito nedostatkami návrhu dostatočne nevysporiadal a samotná táto skutočnosť by bola dôvodom pre zamietnutie návrhu, keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a súd nie je povinný dedukovať skutkové okolnosti veci z pripojených listín, ktoré majú iba dôkazný charakter. Zo samotného návrhu ako aj z podania navrhovateľa zo dňa 17.6.2013 nie je vôbec jasné, na základe akej zmluvy sa navrhovateľ domáha zaplatenia pohľadávky, pretože v návrhu je uvedená zmluva č.10818877 a v podaní zo dňa 17.6.2013 zmluva č.10936398. Taktiež navrhovateľ neuviedol akú sumu z poskytnutého peňažného plnenia odporkyňa vrátila a žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo žalovanú sumu rozdelil na dve čiastky a to na sumu 1.102,42 eura a sumu 358,49 eura, i keď vo svojom odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku tunajšieho súdu uviedol, že postupca 2 a to spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok ako právny nástupca spoločnosti Slovenské kreditné karty a.s. mal voči odporkyni pohľadávku z titulu splnenia časti záväzku odporkyne z vyššie uvedeného záväzkového vzťahu (zrejme zo zmluvy zo dňa 29.11.2005) ako ručiteľ odporkyne na základe ručenia, ktoré postupca 2 poskytol postupcovi 1 (VÚB a.s.) v rámci ručiteľského vyhlásenia pre prípad nesplnenia povinnosti odporkyňou. Zároveň v odvolaní poukazoval na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007 a časť prílohy týkajúcej sa odporkyne, v zmysle ktorej bola na navrhovateľa postúpená pohľadávka 1 vo výške 33.211,60 Sk (1.102,42 eura) a pohľadávka 2 vo výške 10.800,- Sk (358,49 eura). Z uvedeného však nie je možné zistiť výšku pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni pretože vo svojom vyjadrení zo dňa 17.6.2013 uvádza navrhovateľ nielen iné číslo zmluvy, ale aj to, že odporkyňa z úverového rámca čerpala sumu 1.181,70 eura a okrem toho jej boli vyúčtované poplatky vo výške 188,75 eura a úrok vo výške 90,47 eura, čo spolu síce dáva sumu 1.460,92 eura, ktorá je predmetom súdneho konania , avšak z ničoho nie je jasné, koľko odporkyňa vrátila z poskytnutých peňažných prostriedkov a preto podľa názoru súdu v uvedenom vyjadrení sú jednotlivé sumy len prispôsobené tomu, aby ich súčet činil 1.460,92 eura. Zmätočnosť návrhu navrhovateľa vyplýva aj z toho, že na pojednávaní jeho právna zástupkyňa uviedla, že pohľadávka vznikla zo žiadosti o aktiváciu karty T-mobile zo dňa 29.11.2005 č. zmluvy 10818877 na základe ktorej VÚB a.s. poskytla odporkyni úverový rámec 36.000,- Sk a VÚB a.s. bola zastúpená spoločnosťou Slovenské kreditné karty a.s. a jedná sa o pohľadávku pozostávajúcu z dvoch záväzkov a to zo záväzku voči banke a zároveň voči správcovi pohľadávky, pričom tieto dva záväzky sú spojené do jednej pohľadávky. Podľa vyjadrenia zástupkyne navrhovateľa mala spoločnosť Slovenské kreditné karty a.s. ručiteľský záväzok a toto všetko vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007. Uvedené tvrdenia však neboli podporené žiadnymi ďalšími dôkazmi a preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ jednoznačným a nezameniteľným spôsobom nepreukázal výšku pohľadávky a skutkové a právne okolností, ktoré predchádzali postúpeniu pohľadávky.
Odporkyňa síce dňa 28.4.2009 podpísala s navrhovateľom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, avšak tento jej právny úkon súd považoval za neplatný podľa § 37 ods.1 OZ s poukazom na to, že neobsahuje všetky náležitosti podľa § 558 OZ. Pokiaľ niekto uzná písomne svoj dlh, tak v tomto uznaní musí byť dlh riadne špecifikovaný čo do dôvodu a výšky, avšak dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.4.2009 takúto špecifikáciu dlhu neobsahuje a preto nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná a ide o absolútne neplatný právny úkon. V uvedenej dohode nie je skutkovo a právne jednoznačným spôsobom špecifikované, kto bol pôvodným veriteľom odporkyne na základe zmluvy č.10818877, pretože v dohode je uvedená spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. i keď pôvodným veriteľom bola spoločnosť VÚB a.s. a okrem toho v tejto dohode nie je žiadnym spôsobom špecifikovaný záväzok vo výške 1.460,92 eura napriek tomu, že podľa tvrdení navrhovateľa sa má jednať o dva záväzky a to záväzok spoločnosti VÚB a.s. ako aj záväzok správcu pohľadávky. Podľa názoru súdu táto dohoda mala obsahovať aj skutočnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky tak, aby odporkyni pri podpisovaní dohody bolo jasné, o aký záväzok a voči komu ide a pokiaľ dohoda o uznaní záväzku tieto skutočnosti neobsahuje, tak nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná a nemožno ju považovať za platný právny úkon.
Nakoľko súd dospel k záveru, že dohoda o uznaní nie je platná, tak sa musel zaoberať účinnosťou postúpenia pohľadávky a teda aktívnou legitimáciou navrhovateľa v danej veci, pričom zistil, že navrhovateľ síce dňa 1.3.2007 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok ako postupník s postupcami VÚB a.s. a Consumer Finance Holding a.s., avšak uvedený postupcovia si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 526 ods.1 OZ, podľa ktorého mali bez zbytočného odkladu oznámiť odporkyni,
že došlo k postúpeniu pohľadávky a pokiaľ tak neurobili, tak voči odporkyni nenastali právne účinky postúpenia a teda navrhovateľ nebol aktívne legitimovaný na vymáhanie sumy 1.460,92 eura s prísl. voči odporkyni v tomto súdnom konaní. Uvedený nedostatok zaslania oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky nebol odstránený ani podaním navrhovateľa zo dňa 12.7.2012 nazvaným ako pokus o zmier (okrem toho navrhovateľ ani nepreukázal, či toto podanie odporkyni skutočne aj doručoval alebo ide iba o podanie vytvorené pre účely súdneho konania) , pretože v tomto podaní nie je žiadnym právnym relevantným spôsobom označená pohľadávka, ktorá mala byť postúpená a to uvedením pôvodného dlžníka a právneho titulu, na základe ktorého pohľadávka vznikla, prípadne iných právnych skutočností , z ktorých by bolo možné pohľadávku jednoznačne identifikovať. Uvedené podanie navrhovateľa teda nespĺňa náležitosti riadneho oznámenia o postúpení pohľadávky a keďže doposiaľ postúpenie pohľadávky nebolo odporkyni riadnym spôsobom oznámené, tak nenastali právne účinky postúpenia aj voči nej a preto sa navrhovateľ nemôže v súdnom konaní domáhať od odporkyne zaplatenia postúpenej pohľadávky, keďže zatiaľ nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu.
Vzhľadom k tomu, že uznanie dlhu odporkyňou súd považoval za neplatný právny úkon a navrhovateľovi chýba aktívna legitimácia na vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní ako aj na zistené nedostatky samotného návrhu a to jeho neurčitosť a zmätočnosť a taktiež na neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, dospel súd k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 358,49 eura spolu s úrokmi z omeškania voči odporkyni nie je dôvodný a preto ho zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania v časti o zaplatenie sumy 358,49 eura s prísl. i keď v tejto časti mala vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s týmto konaním jej žiadne trovy nevznikli (už predtým bolo právoplatne rozhodnuté o náhrade trov konania rozsudkom č.k.4C/233/2012-34 zo dňa 31.8.2012 , keďže odvolací súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu iba v zamietajúcej časti a vo svojom rozhodnutí uviedol, že má súd rozhodnúť o trovách odvolacieho konania, pričom navrhovateľ v časti konania, ktoré bolo predmetom odvolania, následne nemal úspech).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .