Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_4P-15-2013.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci navrhovateľa F. O., W. X. XXXX/XX, F., Č. H., proti odporcom X. F. O.X., A.. X.XX.XXXX, W. W. XX, X. Š. O., A.. XX.X.XXXX, W. W. XX Y. X. P. B. O., A.. XX.X.XXXX, W. W. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o zníženie výživného takto
rozhodol:
Z n i ž u j e výživné navrhovateľovi voči odporcovi v 1. rade F. O., nar. X.XX.XXXX, určené rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 2C 74/2010 - 57 zo dňa 21.6.2010, zo sumy 100€ mesačne na sumu 27€ mesačne.
Z n i ž u j e výživné navrhovateľovi voči odporcovi v 2. rade Š. O., nar. XX.X.XXXX, určené rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 2C 74/2010 - 57 zo dňa 21.6.2010, zo sumy 80€ mesačne na sumu 27€ mesačne.
Návrh na zníženie výživného voči odporcovi v 3. rade maloletému B. O., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .
Náhradu trov konania vo vzťahu navrhovateľa k odporcom v 1. a 2. rade účastníkom n e p r i z n á v a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania v časti nároku navrhovateľa voči odporcovi v 3. rade.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.3.2013 sa navrhovateľ domáha zníženia výživného voči odporcovi v 1. rade zo sumy 100€ mesačne na sumu 27€ mesačne, voči odporcovi v 2. rade zo sumy 80€ mesačne na sumu 27€ mesačne a voči maloletému odporcovi v 3. rade zo sumy 70€ mesačne na sumu na sumu 27€ mesačne voči každému z nich. Poukázal na svoje mesačné náklady.
Odporcovia v 1. a 2. rade s navrhovaným znížením súhlasili. Maloletý odporca v 3. rade prostredníctvom kolízneho opatrovníka navrhol návrh voči nemu zamietnuť v celom rozsahu.
Súd dňa 16.7.2013 prejednal a rozhodol vec bez prítomnosti navrhovateľa postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadrením účastníkov, spisom tunajšieho súdu 2C 74/2010, výrokom rozsudku tunajšieho súdu 3P 86/2011 ( neprávoplatným), potvrdením čl. 2 - 3, zmluvou o nájme čl. 4-5, výplatnými páskami, potvrdeniami, pokladničnými bločkami, výsluchom matky odporcov a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ je otcom odporcov v 1. - 3. rade. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 2C 74/2010 - 57 zo dňa 21.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.8.2010 súd rozviedol manželstvo rodičov odporcov v 1. - 3. rade, zveril deti matke a navrhovateľovi určil mesačné výživné vo výške 100€ na odporcu v 1. rade, 80€ na odporcu v 2. rade a 70€ na odporcu v 3. rade.
Odporca v 1. rade v danom čase navštevoval 1. ročník na strednej škole. Odporca v 2. rade bol žiakom 8. ročníka na základnej škole. Matka mala zvýšené náklady u neho na nákup liekov, asi vo výške 15€ mesačne. Maloletý B. bol v danom čase žiakom 3. ročníka na základnej škole. Matka mala s deťmi primerané náklady na oblečenie, stravu, školské pomôcky a iné potreby, zodpovedajúce veku. Maloletý navštevoval počítačový krúžok. Matka odporcov bola v danom čase nezamestnaná a nemala žiadny príjem, pretože sa musela starať o odporcu v 2. rade, ktorý mal vážme zdravotné problémy. Poberala na deti rodinné prídavky. V spoločnej domácnosti žili so starou matkou odporcov, ktorá im finančne pomáhala. Navrhovateľ bol v danom čase zamestnaný a jeho príjem bol na hranici minimálnej mzdy (vyjadrenie č.l. 52 zo spisu 2C 74/2010).
V súčasnosti odporcovia v 1. a 2. rade skončili školskú dochádzku a nepokračujú v štúdiu ďalej. Hľadajú si prácu a plánujú sa zamestnať v septembri 2013. Matka odporcov býva stále v spoločnej domácnosti s jej matkou a 3 synmi. Je zamestnaná, ale jej príjem je vo výške 290,- eur mesačne, t.j. minimálna mzda. Poberá daňový bonus a na dvoch synov rodinné prídavky, pričom na syna Š. bude poberať daňový bonus a rodinné prídavky len do augusta 2013. Finančne jej pomáha jej matka, lebo inak by to nezvládla. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ vzal 4 pôžičky a neplatí ani jednu. Ona ich musí všetky splácať, pretože vznikli za trvania manželstva. Mal. B. je zdravý, navštevuje ZŠ v Bardejove, je siedmak. Má tieto mesačné náklady na mal. B.: 40,- eur cestovné Beloveža - Bardejov a späť, strava 70,- eur, oblečenie a obuv 50,- eur, hygiena 20,- eur, poistka 15,- eur, školské pomôcky 15,- eur. Maloletý sa v škole nestravuje, keďže finančne to jeho matke nevyjde. Uviedla, že navrhovateľ nepreukázal súdu žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili prispievať maloletému B. aspoň sumou 70€ mesačne. Poukázala na to, že ona sa stará o mal. B. celodenne. Na navrhovateľovi je iba malá časť úhrad potrieb maloletého.
Rozsudkom 3P 86/2011 súd zvýšil navrhovateľovi výživné na maloletého B. (okrem toho aj na syna Štefana zo sumy 80€ mesačne na sumu 100€ mesačne) zo sumy 70€ mesačne na sumu 100€ mesačne a to od 1.9.2011 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.12.2012 súd povolil navrhovateľovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50€. V časti ohľadne zvýšenie výživného pre plnoletého F. O. súd konanie zastavil. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie a k 16.7.2013 toto konanie ešte nebolo právoplatne skončené a súd k nemu nemohol prihliadnuť.
Navrhovateľ je toho času zamestnaný a jeho čistá mzda za obdobie 1 - 4 /2012 predstavovala postupne v čistom 6.630,- Kč, 14.703,- Kč, 14.068,- Kč a 7.890,- Kč. Jeho čistý mesačný príjem za obdobie 7
- 12/2012 predstavoval sumu postupne 2.400,- Kč, 19.588,- Kč, 13.206,- Kč, 11.905,- Kč, 3.643,- Kč a 2.439,- Kč,. V januári 2013 zarobil 3.433,- Kč (prílohová obálka spisu). Mesačne platí 6.500,-Kč za nájom 1 izbového bytu, dobíja si mesačný kredit na mobilný telefón vo výške 400, - Kč ( podľa dvoch potvrdení zo dňa 14.1.2013) a 440,- Kč na cestovné. Iné výdavky neuviedol.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, 3) najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Súd znížil výživné navrhovateľovi voči odporcom v 1. a 2. rade v dôsledku toho, že obaja odporcovia nadobudli plnoletosť a sú schopní sami sa živiť. S prihliadnutím na zásadu dispozičnosti teda súd vyhovel návrhu na zníženie výživného zo strany navrhovateľa pre odporcu v 1. rade zo sumy 100€ mesačne na sumu 27€ mesačne a pre odporcu v 2. rade zo sumy 80€ mesačne na sumu 27€ mesačne, pričom odporcovia v 1. a 2. rade s takýmto návrhom súhlasili. V tomto prípade bol súd viazaný návrhom navrhovateľa vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade, keďže sa jedná o nárok voči plnoletým deťom a nemohol sa od neho odchýliť.
Súd však zamietol návrh za zníženie výživného zo strany navrhovateľa pre odporcu v 3. rade zo sumy 70€ mesačne na sumu 27€ mesačne, pretože pre takéto rozhodnutie, resp. pre akékoľvek zníženie výživného pre odporcu v 3. rade, nie sú splnené zákonné podmienky. Navrhovateľovi sa znížili výdavky na starších synov a to o sumu 126€ mesačne, ktorou nemusí prispievať na odporcov v 1. a 2. rade, keďže v ich prípade došlo k zníženiu výživného v zmysle výrokov tohto rozsudku. Tieto finančné prostriedky teda môže navrhovateľ použiť na výživu najmladšieho syna. Neobstojí jeho tvrdenie o nedostatku finančných prostriedkov, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že takouto sumou navrhovateľ môže odporcovi v 3. rade prispievať. Navyše pomery maloletého B. sa od roku 2010 zvýšili a nižšie výživné zo strany otca by mohlo ohroziť jeho základné životné potreby, s prihliadnutím k tomu, že matka poberá mzdu na hranici životného minima a ku dňu vyhlásenia rozsudku navyše zabezpečuje výživu seba a ďalším dvom synom. Náklady na maloletého toho času predstavujú okolo 200€ mesačne a výživné vo výške 70€ mesačne, ktoré mu poukazuje otec toho času ( keďže rozhodnutie tunajšieho súdu o zvýšení výživného na 100€ mesačne ešte nie je ku dňu rozhodnutia tejto veci právoplatné), pokrýva len zhruba 1/3 z výdavkov na maloletého. Navyše otec sa o maloletého nijako nezaujíma a nestará, akurát mu prispieva na výživu a celodenná starostlivosť je teda na matke maloletého, ktorá navyše znáša aj väčšiu časť starostlivosti o hmotné zabezpečenie maloletého, čo podľa názoru súdu neumožňuje zníženie výživného v akomkoľvek rozsahu a vyhovenie návrhu by teda bolo v príkrom rozpore so Zákonom o rodine. Navyše otec nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na zníženie výživného, spočívajúcu v objektívnych okolnostiach, napr. vo veľmi nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý by mu neumožňoval spôsobilosť zarobiť si takú sumu, nad rámec svojich základných potrieb, ktorou prispieva na maloletého. Navrhovateľ zároveň preukázal, že si dokáže zarobiť mesačne aj sumu okolo 20.000,- Kč v čistom a pokiaľ jeho príjmy v nasledujúcich mesiacoch boli nižšie, nemožno z tohto dôvodu obmedzovať jeho maloletého syna na základných životných potrebách, ktorý je odkázaný na výživu navrhovateľa. Naopak, navrhovateľ sa musí snažiť zabezpečiť výživu svojmu maloletému synovi a to a j za cenu vyššieho výkonu, viac odpracovaných hodín a podobne, pretože má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nemu. Keďže sa príjmy navrhovateľa oproti poslednému právoplatnému rozhodnutiu o výške výživného v konaní 2C 74/2010 zvýšili a rovnako sa zvýšili aj potreby maloletého, nie je možné návrhu na zníženie výživného vo vzťahu k maloletému odporcovi v 3. rade vyhovieť a súd teda v tejto časti návrh zamietol.
O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ - odporcovia v 1. a 2. rade bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a skutočnosti, že úspešní odporcovia v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepožadovali.
O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ - maloletý odporca v 3. rade bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.