Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-5-2023.pdf
PDF · 119.77 KB
Case nature
Subarea
1Co/5/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobkyne: G. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. I.. XXX/XX, XXX XX Y. E., proti žalovanému: J. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom O. I.. XXX/XX, XXX XX Y. E., toho času bytom M. I. XXX/XX, XXX XX T., zastúpený advokátom JUDr. Daliborom Pavelkom, so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, zapísaný v zozname SAK pod číslom 6200, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 01. júna 2023, č.k. 48C/45/2023-19, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni n e p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému nevstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavený na pozemkoch - parcely registra „C“ č.: X/X, X/X a X/X, všetko zastavaná plocha a nádvorie, ako aj na priľahlé pozemky parcelné číslo: 5/6, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.: X/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. X/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX/X, druh pozemku: záhrada; zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor pre okres: R., obec: Y. E., katastrálne územie: Y. E., a to až do právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o návrhu žalobkyne na obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva žalovaného k domu (výrok I.);
zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov, a to až do právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o návrhu žalobkyne na obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva žalovaného k domu (výrok II.); zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov sa nevzťahuje na súdne konania, správne konania a vyšetrovacie úkony v trestnom konaní; ktorých sú strany sporu účastníkmi alebo na ktoré sú strany sporu orgánmi verejnej moci predvolané (výrok III.); uložil žalobkyni, aby v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala voči žalovanému na príslušný súd žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva žalovaného k rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavený na pozemkoch - parcely registra „C“ č.: X/X, X/X a X/X, všetko zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom R., katastrálny odbor pre okres: R., obec: Y. E., katastrálne územie: Y. E. (výrok IV.); priznal žalobkyni voči žalovanému (poznámka súdu: nesprávne uvedené voči žalobcovi) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok V.). 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 01.06.2023, sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému nevstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavený na pozemkoch - parcely registra „C” č.: X/X, X/X a X/X, všetko zastavaná plocha a nádvorie, ako aj na priľahlé pozemky parcelné číslo: X/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.: X/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. X/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX/X, druh pozemku: záhrada; zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor pre okres: R., obec: Y. E., katastrálne územie: Y. E. (ďalej len „Nehnuteľnosť“), a zároveň aby súd uložil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s manželom J. Q. sa zosobášili v roku 2011, aktuálne ich spoločná domácnosť sa nachádza na adrese trvalého bydliska, kde bývajú v nadstavbe rodičovského rodinného domu s vlastným samostatným vstupom do obytnej jednotky, kde bývajú od roku 2016. Od tejto doby začali medzi manželmi konflikty. Manžel robí žalobkyni neoprávnené žiarlivostné scény, ktoré postupne začali narastať do konfliktov tak, že žalobkyňu fyzicky napadol a to tým spôsobom, že ju kopol a buchol, čím jej niekedy urobil modriny. Spočiatku boli konflikty menej časté, v súčasnosti však prerástli do takej miery, že sa dejú každý deň. Ide najmä o konflikty týkajúce sa rozdielneho prístupu vo výchove detí. Žalobkyňa uviedla, že dňa 21.05.2023 sa s manželom pochytili, pretože mal. syn H. sa nechcel ísť učiť, išlo o slovnú hádku. Následne manžel odišiel a domov sa vrátil pred 16:00 hod.. Keď prišiel bolo všetko v poriadku. Okolo 16:30 hod. začal manžel nadávať žalobkyni za to, že nechala otvorené dvere na kúpeľni, kde v tom čase práve prala veci v práčke a prekážal mu hluk páčky. Žalobkyňa sa v tom čase nachádzala na schodisku, chcela ísť von na dvor a manžel jej začal vulgárne nadávať, že je „piča Vajzgrubská“, že je „suka“ a podobné výrazy. Žalobkyňa sa bránila slovne a odpovedala mu tiež vulgárnym spôsobom, na čo žalovaný pribehol ku schodisku a zhora ju opľul. Žalobkyňa sa otočila a išla smerom nahor s tým, že sa žalovaného opýtala, za čo to bolo, kedy sa žalovaný rozbehol po schodisku oproti žalobkyni a na medziposchodí do nej kopol. Stále vulgárne nadával a opakovane sa vyjadril, že ju zabije. Žalobkyňa potom išla opäť smerom dole a vyšla na dvor, kde v tom čase stál jej otec R. K., ktorý sa jej opýtal, čo sa zase deje, prečo sa tak správa a žalovanému povedal, že zavolá na políciu, čo aj spravil. Kým otec žalobkyne volal políciu, žalovaný odišiel. Polícia prišla a následne žalobkyňa na polícii podala na manžela trestné oznámenie. Ešte v ten istý večer polícia vykázala manžela z ich spoločného obydlia. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že manžel je vlastníkom dvoch strelných zbraní - guľovníc. Žalobkyňa návrh odôvodnila i tým, že agresívne a vulgárne správanie manžela veľmi negatívne vplýva na ich tri deti S. Q. (11 rokov), H. Q. (9 rokov) a T. Q. (6 rokov). Syn H. sa správa v škole agresívne, používa vulgarizmy, pričom týmto správaním kopíruje svojho otca. Z tohto dôvodu vyhľadala pomoc v Centre poradenstva a prevencie, M.R. Štefánika 15, Pezinok, kde syn podstúpil psychologické vyšetrenie. Nakoľko bývajú v tesnej blízkosti rodičov žalobkyne, otec R. K. a matka P.S. K., títo často počujú ich hádky, vulgárne nadávky manžela a ponižovanie žalobkyne o čom predložila čestné prehlásenia oboch rodičov. Žalobkyňa má dôvodnú obavu o svoje zdravie a život, nakoľko je opakovane vystavovaná zo strany manžela slovným a fyzickým útokom, ktoré sa stupňujú. Celá situácia je pre žalobkyňu veľmi náročná a stresujúca, psychicky ju veľmi vyčerpáva a obáva sa o svoju bezpečnosť. Má strach zo správania manžela, nevie čo má očakávať. Predmetná Nehnuteľnosť je v BSM manželov (žalobkyne a žalovaného) a v spoluvlastníctve matky žalobkyne. 3. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h), § 326 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1 a ods. 2, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1 a ods. 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo zápisnice o trestnom oznámení č. ORP-200/PE-PK-2023 z 21.05.2023 spísanej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Pezinku (č.1. 14-17) žalobkyňa preukázala, že podala na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu na totožnom skutkovom základe, ako je uvedené v bodoch 2. - 7. žalobného návrhu. Z Potvrdenia o vykázaní osoby zo spoločného obydlia č. ORP-200/PE-PK-2023 z 21.05.2023 (č.1. 12-13) žalobkyňa preukázala, že žalovaný bol dňa 21.05.2023 v čase o 21:20 hod. postupom podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore na 14 dní vykázaný zo spoločného obydlia - rodinný dom v obci Y.Ý. E. na ul. O. XXX/XX. Z Čestných prehlásení matky žalobkyne (č.1. 4) a otca žalobkyne (č.1. 17) žalobkyňa potvrdila dlhodobé agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni, jeho intenzitu aj frekvenciu. Zo správy z psychologického vyšetrenia syna H. zo dňa 12.05.2023 (č.1. 68) žalobkyňa preukázala, že problémy správania syna pravdepodobne môžu vychádzať z prostredia v ktorom žije. Z informatívneho výpisu listu vlastníctva č. 467, k. ú. Y. E. (č.1. 10-11) súd zistil, že strany sporu sú bezpodielovými vlastníkmi predmetnej Nehnuteľnosti v podiely 1 a matka žalobkyne je podielovou vlastníčkou predmetnej Nehnuteľnosti pod poradovým číslom 2 v podiely 1/2. Z predmetných listín súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil za dôvodný, keďže opísané správanie žalovaného napĺňa vysokú mieru agresivity a fyzického násilia voči žalobkyni, na podklade čoho došlo aj k vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia, vo vzťahu ktorému bolo žalobkyňou podané trestné oznámenie. Listinné dôkazy a opis udalostí žalobkyňou podporujú čo do rozsahu a intenzity, keď očití svedkovia zhodne opísali správanie žalovaného, a z psychologického posúdenia dieťaťa žijúceho v spoločnej domácnosti so žalovaným vyplýva neadekvátne správanie prameniace z domáceho prostredia. Súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčené splnenie predpokladov obsiahnutých v § 325 ods. 2 písm. e) CSP, preto nariadil neodkladné opatrenie a to tak, že zakázal žalovanému vstupovať do Nehnuteľnosti (výrok I.). Súd prvej inštancie mal tiež za to, že je dostatočne osvedčené splnenie predpokladov obsiahnutých v § 325 ods. 2 písm. h) CSP, keď žalobkyňa z dôvodu dlhotrvajúceho fyzického násilia má obavu o svoj život a zdravie, čo je podmienené aj tým, že žalovaný je držiteľom strelných zbraní, preto nariadil neodkladné opatrenie aj v rozsahu zákazu približovania (výrok II.). V ďalšom súd prvej inštancie zohľadnil potrebu súčasnej účasti strán sporu na niektorých úkonoch pred orgánmi verejnej moci, preto obmedzenie uložené žalovanému v rozsahu zákazu približovania k žalobkyni obmedzil na úkony pred orgánmi verejnej moci, kedy nemožno predpokladať, že by v regulovanom prostredí mohlo dôjsť k fyzickým, či iným incidentom medzi stranami sporu (výrok III.). V záujme zachovania práv a ochrany legálne nadobudnutých práv žalovaného, súd prvej inštancie obmedzil trvanie neodkladného opatrenia vo výrokoch I. a II. do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu žalobkyne na obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva žalovaného k Nehnuteľnosti, pričom súčasne žalobkyni v zmysle § 336 ods. 1 CSP v spojení s § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka nariadil, aby podala voči žalovanému súdnu žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva žalovaného k Nehnuteľnosti a to v lehote 30 dní, ktorú súd považoval za primeranú na zabezpečenie právneho poradenstva, resp. právneho zastúpenia a vypracovania kvalifikovaného podania - žaloby (výrok IV.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100% a zároveň žalovanému prizná voči žalobkyni aj právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 5. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že je pravdou, že vzájomné hádky vznikali pre žiarlivosť, nie však zo strany žalovaného. Žalovaný je poľovníkom a žalobkyňa ho po poľovačkách opakovane konfrontovala s výčitkami a obvineniami za kým tam chodí, s ktorou tam čo má a podobne. Pri obrane žalovaného, dochádzalo k neopodstatneným hádkam. V čase, kedy podľa žalobkyne mali hádky začať, bola žalobkyňa na rodičovskej dovolenke, preto žalovaný reálne nemal na koho žiarliť, keď žalobkyňa bola doma s deťmi. Druhým spúšťačom hádok, ktoré iniciovala žalobkyňa, bola výchova maloletých detí. Žalobkyňa výchovu detí často nezvládala a neraz na ne bezdôvodne kričala. Keď sa žalovaný detí zastal a vyzval žalobkyňu aby sa upokojila, žalobkyňa vybuchla s tým, čo si to dovoľuje a že pred deťmi podrýva jej autoritu. Žalovaný nepoprel, že pri hádkach, v návale emócií, používal aj vulgárne výrazy, ale rovnako vulgárne výrazy používala aj žalobkyňa. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že hádky mali prerásť zo strany žalovaného do fyzických útokov. Takéhoto konania sa niky nedopustil, rovnako poprel, že by sa žalobkyni vyhrážal s tým, že ju zabije alebo spôsobí inú fyzickú ujmu. K predloženým čestným vyhláseniam zo strany rodičov žalobkyne, žalovaný uviedol, že títo nikdy neboli svedkami žiadnych fyzických útokov, z obsahu čestných vyhlásení vyplýva len to, že rodičia žalobkyne počuli hádky, vulgárne nadávky avšak len selektívne urážanie a ponižovanie žalobkyne. Žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že na rozdiel od minulých útokov, kedy mal spôsobiť žalobkyni zranenia a modriny (bez relevantných dôkazov), dňa 21.05.2023, kedy pri údajnom útoku žalovaný nespôsobil žalobkyni žiadne zranenia a modriny, podala žalobkyňa trestné oznámenie. Takéto tvrdenie žalobkyne o páchanom násilí zo strany žalovaného je nevierohodné a bez relevantných dôkazov je založené len na subjektívnom tvrdení žalobkyne. K agresívnemu správaniu maloletého syna H. v škole a Správy psychologického vyšetrenia syna H. zo dňa 12.05.2023 žalovaný uviedol, že psychologičkou bol vyjadrený len určitý predpoklad o príčinách jeho problémového správania, a nikde v správe nie je uvedené, že by patologické prejavy v správaní maloletého boli zavinené konaním alebo správaním žalovaného. Ak majú poruchy správania maloletého pôvod v domácom prostredí, za vznik tohto stavu nesú zodpovednosť obaja rodičia, v dôsledku ich hádok za použitia vulgarizmov, ktorých bol maloletý svedkom. Žalovaný poukázal na skutočnosť, ktorá tiež vyplýva z predloženej správy a to, že u syna sa neadekvátne správanie prejavuje najmä v súvislosti s potrebou ochrany slabších spolužiakov. 6. Žalovaný uviedol, že asi pred piatimi rokmi sa u žalobkyni prejavil anafylaktický šok po bodnutí hmyzom, jej stav bol natoľko vážny, že žalobkyňa bola hospitalizovaná. Po návrate z nemocnice sa začali u žalobkyni prejavovať poruchy správania, tento stav trvá dodnes a žalovaný nevie, čo má od žalobkyne očakávať. 7. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa si bez vedomia žalovaného niekedy v roku 2020 zobrala spotrebný úver vo výške 20.000,-EUR, čo priznala žalovanému až nedávno po tom, čo úver nedokázala splácať, pričom sa žalovaný nedozvedel na aký účel boli finančné prostriedky použité. 8. Žalovaný vo vzťahu k svojej osobe uviedol, že je abstinent, neberie žiadne drogy a neužíva žiadne lieky, ktoré by mohli mať negatívny dopad na jeho správanie. V trestnom oznámení žalobkyňa tvrdí, že žalovaný sa má na nej dopúšťať fyzického násilia už viac ako osem rokov, pravdepodobne v dôsledku vrodenej agresivity. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že je profesionálnym vodičom v nákladnej doprave, je držiteľom zbrojného preukazu a držiteľom strelných zbraní na poľovné účely a na výkon týchto činností sa podrobil komplexným psychiatrickým vyšetreniam, z ktorých nevyplývajú známky patologického správania v podobe agresivity. Vzhľadom na uvedené, tvrdenia žalobkyne nemajú opodstatnenie a ani racionálny základ. 9. K čestným vyhláseniam rodičov žalobkyne, v zmysle ktorých žalovaný mal žalobkyňu „týrať“ tým, že ju mal každodenne v nočných hodinách úmyselne budiť a urážať, sú nezmyselné. Žalovaný práve v dôsledku nezmyselných hádok sa postupne snažil obmedziť kontakt so žalobkyňou tak, že si predlžoval pracovné zmeny a z práce chodil domov večer medzi 22:00 hod. až 23:00 hod.. Trieskanie a šramotenie žalovaným je zveličené, keďže po návrate domov sa prezliekol, pripravil si jedlo a vykonal osobnú hygienu. 10. Žalovaný k udalostiam dňa 21.05.2023 uviedol, že bola nedeľa, došlo k hádke z dôvodu, že maloletý H. sa hral na telefóne, žalobkyňa mu povedala aby si šiel spraviť domáce úlohy do školy. H. reagoval tak, že už to má len na dve minúty, preto žalovaný povedal žalobkyni, aby ho teda ešte chvíľu nechala, že s úlohami začne o chvíľu. Žalobkyňa začala žalovanému vulgárne nadávať, že prečo ju pred deťmi zhadzuje. Aby hádka neeskalovala, žalovaný odišiel z domu. Po návrate domov dal žalovaný prať bielizeň, teda nie žalobkyňa, presunul sa do kuchyne a začal si pripravovať jedlo. Žalobkyňa opakovane chodila do kúpeľne, otvárala a zatvárala dvere a práčku bolo počuť na celý dom. Následne začala otvárať okná na čo jej žalovaný povedal, že keď všetko pootvára, nech si to aj pozatvára a začala ďalšia hádka. Žalovaný rezolútne poprel, že by žalobkyňu opľul alebo kopol. Po hádke sa žalovaný najedol a odišiel k svojim rodičom do T., kde boli aj deti. Privolaná policajná hliadka bola z OR PZ Modra. Žalovaný zbrane dobrovoľne vydal a odišiel na výsluch na OR PZ Modra. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobkyňa, zrejme účelovo, zápisnicu o výsluchu žalovaného nepredložila a súd prvej inštancie si zápisnicu o výsluchu žalovaného za účelom zistenia objektívneho stavu veci, nezabezpečil. 11. Žalovaný tiež namieta, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP s poukazom na to, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni, pričom žalovaný nemá vedomosť o tom, že by bolo začaté trestné stíhanie. Žalovaný je názoru, že trestné oznámenie a ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo skutočným prejavom vôle žalobkyne, ale ide o aktivity zo strany rodičov žalobkyne a jej starej matky, v snahe očierniť žalovaného vykonštruovanými obvineniami z domáceho násilia za účelom aby dostali žalovaného z Nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom. Napriek uvedenému, žalovaný rešpektuje rozhodnutie, čím odpadla domnelá hrozba žalobkyne, avšak žalobkyňa odmieta so žalovaným komunikovať v zásadných otázkach ako ďalej, či a kto podá návrh na rozvod manželstva. 12. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP ), dôvodmi odvolania (§ 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 14. Podľa 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 17. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. 19. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 20. Podľa § 328 ods. 2 druhej vety CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 23. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 24. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania. 25. Pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity spravidla navrhovateľ osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.. 26. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov žalobkyňou, najmä Zápisnicou o trestnom oznámení č. ORP-200/PE-PK-2023 z 21.05.2023 spísanej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Pezinku, z Potvrdenia o vykázaní osoby zo spoločného obydlia č. ORP-200/PE-PK-2023 z 21.05.2023, z Čestných prehlásení matky a otca žalobkyne, zo Správy psychologického vyšetrenia syna H. zo dňa 12.05.2023, tak ako sú špecifikované v odseku 3. tohto uznesenia osvedčené, že v danej veci je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj to, že jeho nenariadením by hrozilo žalobkyni nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. 27. Žalovaný v odôvodnení podaného odvolania potvrdil vzájomné hádky tak ako je uvedené v odsekoch 5. až 11. tohto uznesenia, pričom uviedol aj skutkové udalosti ktoré nespadajú pod dôvody, titulom ktorých sa žalobkyňa domáha svojej ochrany a ani nespadajú do diania časového úseku ktorým je deň 21.05.2023. 28. Námietku žalovaného, že žalobkyňa, zrejme účelovo, zápisnicu o výsluchu žalovaného na OR PZ Modra nepredložila a súd prvej inštancie si zápisnicu o výsluchu žalovaného za účelom zistenia objektívneho stavu veci, nezabezpečil, vyhodnotil odvolací súd pre toto konanie ako nedôvodnú. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, čo je predmetný prípad, má súd povinnosť rozhodnúť do 24 hodín od doručenia návrhu. Preto ak obrana žalovaného okrem iného spočíva i v námietke objektívneho zistenia stavu veci, ako sám žalovaný uvádza zápisnicou o výsluchu žalovaného na OR PZ Modra, ktorou by mal podľa názoru odvolacieho súdu bezpochyby disponovať, takýto listinný dôkaz mal spolu s podaným odvolaním predložiť odvolaciemu súdu, čo žalovaný neurobil. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia spravidla nevykonáva dokazovanie, ale vychádza z dôkazov predložených sporovými stranami, zvlášť ak ide o rozhodovanie do 24 hodín od doručenia návrhu. V takýchto veciach má prioritu rýchlosť konania v synergii s predloženými dôkazmi. 29. Odvolací súd poukazuje, že násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aj v prípade dôvodného podozrenia, minimalizovať kontakt pravdepodobného násilníka s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí, kedy len s veľkou ťažkosťou možno takéto konanie preukázať, resp. relevantným spôsobom osvedčiť. Práve takéto okolnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP, ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký má dôvodne podozrivý z násilia vzťah k tomuto bytu/ domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život. 30. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorého nariadenia sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala, je možné nariadiť iba v prípadoch, keď je osvedčené také fyzické či psychické násilie, pre ktoré by bolo umožnenie vstupu povinnému neznesiteľné a neudržateľné z hľadiska možného ohrozenia jej telesného a duševného zdravia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu navrhovateľkou predložených listinných dôkazov, v spojení s uvádzanými skutočnosťami možno osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia vyvodiť, a na tento záver súdu prvej inštancie odvolací súd plne odkazuje. 31. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. h) CSP, ktorým je možné strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená, súd prvého stupňa mal ohrozenie telesnej a duševnej integrity osvedčené trestným oznámením žalobkyne pod č. ORP-200/ PE-PK-2023 z 21.05.2023 spísané na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Pezinku, ďalej z Potvrdenia o vykázaní osoby zo spoločného obydlia č. ORP-200/PE-PK-2023 z 21.05.2023 a z Čestných prehlásení matky a otca žalobkyne. Aj odvolací súd prisvedčil potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami spôsobom dostatočným pre účely nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia s tým, že jeho nenariadením by žalobkyni hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Z okolností týkajúcich sa vzájomných vzťahov strán, nevyvrátených ani samotným žalovaným v odvolaní vyplýva, že vzťahy sú z viny na oboch stranách dlhodobo konfliktné a problematické. Preto samotná udalosť zo dňa 21.05.2023, bola už len akýmsi posledným výkrikom dlhodobej konfliktnej situácie, ktorá vyústila k trestnému oznámeniu a následnému návrhu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko u žalobkyni dôvodne vyvolalo obavu nielen o vlastné zdravie, ale aj o psychické zdravie maloletých detí žijúcich v spoločnom rodinnom dome. Nariadenie neodkladného opatrenia je potom potrebné na zabránenie prípadných ďalších násilností či už verbálnych alebo fyzických zo strany žalovaného, ku ktorým by mohlo dôjsť pri zotrvaní spolužitia strán sporu v spoločnom rodinnom dome. Na tomto mieste odvolací súd musí zdôrazniť, že dôvodnosť podozrenia z takého správania nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania. Osvedčenie takéhoto podozrenia môže vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia o priestupku, z vedomostí vyplývajúcich z rozhodnutí v iných súdnych konaniach (napr. o rozvode manželstva), z tvrdení strán sporu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci pod sp. zn. 5 MCdo 10/2012). 32. Odvolací súd pritom zohľadnil, že vylúčenie žalovaného z užívania Nehnuteľnosti - rodinného domu nepredstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv, keď aj z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zásah do práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia odôvodnený legitímnym záujmom na zabezpečení efektívnej ochrany žalobkyne pred jeho násilným správaním. Potreba uprednostnenia záujmu žalobkyne, a napokon i s ňou žijúcich maloletých detí, na úkor práv žalovaného bola v danej veci hodnoverne osvedčená a súdom prvej inštancie v logických súvislostiach odôvodnená. 33. S poukazom na vyššie uvedené, tak ako konštatoval súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, že žalobkyňa dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodné podozrenie z násilia voči jej osobe žalovaným, a tým i dôvodnosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami v súlade s § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, na uvedenom základe odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 34. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala i v odvolacom konaní úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyni žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).