Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12CoE-4-2023.pdf
PDF · 76.67 KB
Case nature
Subarea
12CoE/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného N. T., so sídlom S. L. XXX XX C. - Z. S., P.: XX XXX XXX, proti povinnému E. K. K. so sídlom N. Q. XXXX, XXX XX N. Q., P.: XX XXX XXX (ex offo výmaz), o vymoženie 1.352,40 Eur s prísl., o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 2Er/474/2015-16 zo dňa 19. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Odmieta odvolanie.
II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Súd exekúciu zastavuje.
III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Súd nepriznáva trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Anne Michnicovej, Exekútorský úrad so sídlom Koprivnická 9/G, 84102 Bratislava.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 9a, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 203 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017, § 470 ods. 1, 2, § 161 ods. 1, § 61, § 62, § 64, § 256 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
3. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia sumy vo výške 1.352,40 Eur s prísl. a trov exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným. Dňa 14.09.2015 bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Následne dňa 30.12.2019 bolo zo strany súdneho exekútora doručené oznámenie o ex offo výmaze povinného spolu s návrhom na zastavenie exekúcie.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe výpisov z Obchodného registra mal za preukázané, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra. V uvedenom prípade povinný zanikol bez právneho nástupcu, teda je zrejmé, že nemá spôsobilosť byť účastníkom konania v exekučnom konaní tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku, preto uvedená skutočnosť spôsobila stav, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a skutočnosť, že v konaní bola zistená neodstrániteľná prekážka konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
5. K trovám exekúcie uviedol, že v danom prípade má za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože jeho zánik bez právneho nástupcu mal za následok zastavenie konania. Oprávnený by preto mal voči nemu nárok na náhradu trov konania. Na druhej strane, nárok na náhradu trov konania nemôže priznať oprávnenému voči povinnému ako neexistujúcemu účastníkovi konania. Z uvedeného dôvodu pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie § 257 Civilného sporového poriadku a oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho vo výnimočnosti a okolnostiach sporu nepriznal. Taktiež bol toho názoru, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi, keďže povinný bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už vymazaný z Obchodného registra, a teda kvôli jeho neexistencii už nemôže posudzovať jeho nemajetnosť alebo majetnosť. K zastaveniu exekúcie nedošlo ani z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti, či nemajetnosti. Nemožno totiž klásť na ťarchu oprávneného, že došlo k zániku povinného, keďže bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale strata spôsobilosti byť účastníkom konania.
6. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka, a to proti výrokom I. a II.. Namietala, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Uviedla, že listom zo dňa 30.12.2019 (pre uplynutím rozhodnej doby podľa ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) podala návrh na zastavenie exekúcie, avšak súd o podanom návrhu nerozhodol do splnenia zákonných podmienok na zastavenie starej exekúcie, preto dňa 27.01.2021 vydala upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Súd prvej inštancie teda vydal napadnuté rozhodnutie až po vydaní upovedomenia o zastavení starej exekúcie a po zastavení exekučného konania podľa ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z.. V čase vydania napadnutého uznesenia teda nebol súd oprávnený viac vo veci rozhodovať. Oprávnený pritom uhradil trovy starej exekúcie a po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie doručila dňa 31.03.2021 upovedomenie o zastavení starej exekúcie súdu. Exekučné konania bolo preto v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. ukončené. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd zrušil predmetné uznesenie v plnom rozsahu.
7. Oprávnený sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) skôr ako sa mohol začať zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal to, či podané odvolanie spĺňa predpísané náležitosti. Pri takomto preskúmaní zistil, že podané odvolanie bolo podané subjektom, ktorý na to nie je oprávnený.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
13. Odvolací súd poukazuje na to, že civilný sporový poriadok vo svojich ustanoveniach nezveruje každej strane sporu, resp. každému účastníkovi exekučného konania právo podať riadny opravný prostriedok, ale toto právo priznáva len tomu, v koho neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie v neprospech strany, resp. účastníka exekučného konania, sa prejavuje buď ako neúspech vo veci samej alebo ako neúspech v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu, resp. účastníka exekučného konania ujmu. Právo podať odvolanie teda nie je dané tej strane, resp. účastníkovi exekučného konania, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorá takýmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.
14. V predmetnom prípade súd prvej inštancie prvým výrokom vyhlásil exekúciu za neprípustnú a druhým výrokom exekúciu zastavil. Len proti týmto výrokom podala odvolanie súdna exekútorka, ktorá však v zmysle vyššie cit. ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 nemá postavenie účastníka konania (s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie). Z uvedeného tak vyplýva, že voči výroku I. a II. bolo odvolanie podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že oprávnenou osobou na podanie odvolania voči týmto výrokom bol len oprávnený, keďže výroky o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie boli vydané v jeho neprospech.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie proti výrokom I. a II. bolo podané neoprávnenou osobou, a preto ho bolo potrebné v zmysle ust. § 386 písm. b) C.s.p. odmietnuť.
16. Záverom odvolací súd poukazuje len na to, že právoplatnosťou uznesenia súdu prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci v konečnom dôsledku nedôjde k ujme žiadneho účastníka konania, nakoľko súd prvej inštancie oprávnenému nepriznal nárok na náhradu konania a ani súdnej exekútorke nepriznal trovy exekúcie. Oprávnený bol zaviazaný na úhradu paušálnych trov starej exekúcie, ktoré napokon aj súdnej exekútorke uhradil, ako vyplynulo z podaného odvolania, z uvedeného dôvodu tak nedošlo k ujme na strane oprávneného spočívajúcej v opakovanej povinnosti nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie.
17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a čl. 4 ods. 1 C.s.p.. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods.1 C.s.p., ktoré upravuje problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne, ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie voči výroku, voči ktorému nebolo prípustné. V prejednávanej veci súdna exekútorka svojim správaním zavinila odmietnutie odvolania, keď toto podala proti výrokom, proti ktorým nebola oprávnená odvolanie podať. Z uvedeného vyplýva, že súdna exekútorka nebola úspešná, preto jej nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania, povinný zanikol a oprávnenému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).