Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7P-22-2013.pdf
PDF · 77.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 16.07.2013 pred samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa Z. F., nar. XX.XX.XXXX, r. č. : XXXXXX/XXXX, trvale bytom Ž. E. G., ul. O.. D. XXX/XX, proti odporkyni X. F., rodenej G., nar. XX.XX.XXXX, r. č. : XXXXXX/XXXX, trvale bytom Ž. E. G., ul. O.. D. XXX/X, za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, o návrhu na rozvod manželstva účastníkov konania s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania Z. F., r. č. : XXXXXX/XXXX a X. F., rodenej G., r. č. : XXXXXX/XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred A. Ú. Ž. E. G., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Ž. E. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á dz a .
Na čas po rozvode súd maloletú S., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do výchovy a opatery matky.
Otec maloletého dieťaťa Z. F. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej S. sumou 250 € mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod následkom výkonu rozhodnutia.
Súd u r č u j e , že správu majetku maloletej S. na čas po rozvode bude vykonávať matka.
Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 15.05.2013 domáhal rozvodu manželstva účastníkov konania s príslušenstvom. Svoj návrh zdôvodnil skutočnosťou, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Uviedol okolnosť, že v prípade umelého udržiavania vzťahu účastníkov konania vo forme manželstva, nie sú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva. Zároveň vzhľadom na stratu citových väzieb a stratu dôvery vylúčil akúkoľvek možnosť obnovenia spolužitia medzi manželmi do budúcnosti.
Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní súhlasila s návrhom na rozvod manželstva účastníkov konania. Vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosť, že manželstvo je formálnym zväzkom, ktorý
dlhodobo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Taktiež potvrdila okolnosť, že umelé udržiavanie manželského zväzku medzi oboma účastníkmi konania nie je v prospech maloletého dieťaťa pochádzajúceho zo vzťahu. Vylúčila taktiež možnosť obnovenia manželského spolužitia. Navrhla zveriť maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode do svojej výchovy a opatery a ustáliť výšku vyživovacej povinnosti v sume 380 € mesačne s prihliadnutím na dosahovaný príjem zo strany osoby povinnej.
Otec maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi na pojednávaní navrhol ustáliť výšku vyživovacej povinnosti maximálne na sumu 250 € mesačne, s prihliadnutím na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa pochádzajúce zo vzťahu.
Dokazovaním prevedeným na pojednávaní, výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s pripojeným písomným dôkazným materiálom mal súd preukázané, že obaja manželia uzatvárali manželstvo po dlhodobejšej známosti dobrovoľne, z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti. Z manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa a to maloletá S., nar. XX.XX.XXXX. Obaja účastníci konania vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že manželstvo spočiatku plnilo svoj spoločenský účel, manželia sa snažili po materiálnej i psychickej stránke zabezpečovať predovšetkým výchovu maloletého dieťaťa. Obaja zhodne uviedli, že postupom času začalo medzi oboma dochádzať k vzájomným nezrovnalostiama názorovým nezhodám na otázku vedenia spoločnej domácnosti, otázku materiálneho zabezpečovania chodu domácnosti a v neposlednej miere otázku výchovného charakteru. Napriek snahe o verbálne riešenie rozporov medzi manželmi sa k pozitívnej situácii medzi oboma dospieť nepodarilo. Postupom času manželia prestali spoločne žiť a to po všetkých stránkach. Navrhovateľ dlhodobo vykonáva prácu mimo územia SR. Na územie SR do spoločnej domácnosti sa vracia sporadicky 2 až 3 krát do roka. Je nesporná skutočnosť, že i táto okolnosť sama o sebe prispela k vzájomnému citovému odcudzeniu medzi oboma partnermi a k strate dôvery navzájom. Obaja manželia zhodne vylúčili možnosť obnovenia spolužitia.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoju spoločenskú funkciu. Obaja manželia sa zhodne vyjadrili, že nie je v prospech maloletého dieťaťa, aby súd naďalej umelo manželstvo partnerov udržiaval. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, ako aj vzhľadom na obdobie odlúčenosti oboch partnerov, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a toto rozviedol.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Navrhovateľka dosahuje príjem cca. vo výške 600 € brutto zo závislej pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy. Iný príjem nedosahuje. Vyživovaciu povinnosť má k jednému maloletému dieťaťu. Je výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu. Nie je vlastníčkou ďalších nehnuteľností, resp. hnuteľného majetku väčšieho rozsahu. Odporca vykonáva prácu mimo územia SR. Podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje príjem cca. vo výške 1.900 € brutto. Iný príjem nedosahuje, nie je vlastníkom nehnuteľností, ani hnuteľného majetku väčšieho rozsahu. Vyživovaciu povinnosť má k jednému maloletému dieťaťu. S prihliadnutím na takto zistený právny a skutkový stav mal súd za to, že výška vyživovacej povinnosti v sume 250 € v súčasnej dobe pokrýva všetky odôvodnené záujmy a potreby maloletého dieťaťa, preto súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti na túto sumu. Je nutné podotknúť, že čo sa týka inštitútu výživného na maloleté dieťa, tento účelovo pokrýva odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Je teda nutné podotknúť, že v danom prípade výška vyživovacej povinnosti neslúži na zabezpečenie určitého štandardu rozvedeného manžela.
Medzi oboma manželmi sa spory ohľadom úpravy styku otca s maloletým dieťaťom nevyskytovali. Je taktiež v záujme oboch manželov a predovšetkým maloletého dieťaťa, aby styk v danom prípade upravený nebol, vzhľadom na nutnosť voľného styku v súvislosti s pracovným zaradením samotného navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol s použitím § 144 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.