Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoPr/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: Obec Veľký Slavkov, E. F. XXX, XXX XX G. H., IČO: 03 326 674, zastúpená: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a uhradenie sporných nárokov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -101 zo dňa 12.2.2024 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto: I. Konanie zastavuje v časti o určenie, že pracovný pomer bude ukončený dohodou dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.06.2022.

II. Konanie zastavuje v časti nároku na náhradu mzdy nad sumu 4 800 EUR.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 600 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

V. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.6.2022 je neplatná, ďalej že pracovný pomer bude ukončený dohodou dňom právoplatnosti rozsudku o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.6.2022. Žalobkyňa si uplatnila nároky na náhradu mzdy od 18.6.2022 do právoplatnosti rozsudku o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, a to konkrétne náhrady mzdy za obdobie od 18.6.2022 do 30.6.2022 vo výške 814 eur a ďalej od 1.7.2022 mesačne po 1.900 eur. Žiadala priznať aj odmenu vo výške 500 eur. V priebehu konania žalobkyňa čiastočne zobrala žalobu späť, a to v rozsahu určenia, že pracovný pomer bude ukončený dohodou dňom právoplatnosti rozsudku o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru z 17.6.2022 a čiastočne zobrala späť aj vo vzťahu k nárokom na náhradu mzdy a žiadala priznať náhradu mzdy ako náhradu škody vo výške 3 platov v sume 4.800 eur.

Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 28.2.2020 pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej mala vykonávať prácu prednostu Obecného úradu Veľký Slavkov so začiatkom pracovného pomeru 1.3.2020 na dobu neurčitú. Dňa 31.7.2020 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k tejto pracovnej zmluve s tým, že sa doplnil druh práce, a to o zastupovanie vo výkone odbornej činnosti na úseku územného plánovania, stavebného poriadku ako všeobecného stavebného úradu, činnosti špeciálnych stavebných úradov v pôsobnosti obce, vrátane odborného dohľadu a usmerňovanie pracovníka stavebného úradu pri výkone všeobecného a špecializovaného stavebného úradu s platnosťou od 1.8.2020. Následne 30.11.2020 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k tejto zmluve a bol doplnený druh práce žalobkyne vykonávaním odborného dohľadu a usmerňovanie pracovníka stavebného úradu pri výkone všeobecného a špecializovaného stavebného úradu s platnosťou od 1.12.2020. Žalovaný dňa 17.6.2022 odvolal žalobkyňu z postu prednostu obecného úradu a zároveň bola uzatvorená medzi nimi dohoda o skončení pracovného pomeru podľa z dôvodu odvolania žalobkyne z funkcie prednostu obecného úradu. Bolo dohodnuté aj odstupné. Následne dňa 14.7.2022 žalovaný oznámil žalobkyni, že odstupné jej nevyplatí, pretože špecifikovaný dôvod ukončenia pracovného pomeru neumožňuje žalovanému toto odstupné uhradiť. Prvoinštančný súd vo veci vychádzal jednak z ust. – 3 , ďalej z ust. , , , , , , , , . Aplikoval ust. – 5 a ďalej vychádzal z ust. . Aplikoval ust. , , – 6 . Vyhodnotil, že podľa zákona o obecnom zriadení prednostu obecného úradu vymenúva a odvoláva starosta obce. Podľa , ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Teda na to, aby niekto mohol sa stať v danom prípade prednostom obecného úradu, najskôr musí byť do funkcie vymenovaný a až po samotnom akte vymenovania alebo voľby môže vzniknúť pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy. Vymenovanie do funkcie prednostu obecného úradu nezakladá pracovný pomer. Prvoinštančný súd zistil, že zo strany starostu žalovaného nikdy nebol žalobkyni predložený menovací dekrét a ďalej bolo zistené, že v osobnom spise žalobkyne sa menovací dekrét do funkcie prednostu obecného úradu nenachádza. Tak prvoinštančný súd aplikujúc ust. , dospel k záveru, že pracovná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným do funkcie prednostu obecného úradu bola uzatvorená bez aktu vymenovania podľa zákona o obecnom zriadení. Potom táto pracovná zmluva je absolútne neplatný právny úkon podľa pre rozpor so zákonom, a to konkrétne s ust. . Žalobkyňa však prácu pre žalovaného v kompetenciách prednostu obecného úradu vykonávala. Tento pracovný pomer, ktorý vznikol na základe absolútne neplatného právneho úkonu prvoinštančný súd charakterizoval ako fakticky pracovný pomer, ktorý fakticky pracovný pomer nevzniká právnym úkonom pracovnej zmluvy, ale ako dôsledok neplatnej pracovnej zmluvy. Vady pracovnej zmluvy nemôžu byť na ujmu zamestnanca, ak túto neplatnosť nespôsobil sám. Zamestnanec má potom nároky len v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia. Pracovný vzťah založený neplatnou zmluvou nadobudol konkrétny obsah, pretože žalobkyňa ako zamestnanec už vykonávala prácu pre žalovaného a s touto okolnosťou je potrebné sa vysporiadať. Na strane zamestnávateľa vzniká potom bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať v prospech zamestnanca v sume, ktorá sa rovná výške mzdy za vykonanú prácu. Faktickému pracovnému pomeru nesvedčí ukončenie tohto vzťahu podľa a zamestnancovi neprislúcha ochrana, aká prislúcha zamestnancovi pri riadnom pracovnom pomere, ktorý vznikol na základe riadnej pracovnej zmluvy. Tento pracovný pomer sa skončí faktickým ukončením prideľovania práce. Žalobkyni však nie je možné odoprieť nárok na náhradu škody v situácii, keď nespôsobila alebo nevyvolala dôvod neplatnosti pracovnoprávneho vzťahu, resp. pracovnej zmluvy. Keďže riadny pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným nevznikol, vznikol tu fakticky pracovný pomer, nie je možné tento fakticky pracovný pomer ukončiť dohodou podľa a zaniká tento fakticky pracovný pomer ukončením prideľovania práce zamestnávateľom. Žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá uzatvorila neplatnú pracovnú zmluvu ako zamestnanec nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru nepatria. Preto prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe neplatnej pracovnej zmluvy, preto súd v tomto rozsahu žalobu zamietol.

Žalobkyňa sa domáhala pôvodne aj určenia, že pracovný pomer bude ukončený dohodou dňom právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a zároveň žiadala priznať náhradu mzdy od 18.6.2022 do doby rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru a vyplatenia odmeny. V priebehu konania žalobkyňa čiastočne svoj nárok na finančné plnenie zobrala späť, žiadala priznať náhradu škody vo výške 4.800 eur, preto nad rámec tohto uplatnenia prvoinštančný súd konanie zastavil. Zastavil aj konanie o určenie, že pracovný pomer bude skončený dohodou dňom právoplatnosti rozsudku. Toto zastavenie konania prvoinštančný súd odôvodnil ust. - . V ďalšom prvoinštančný súd sa zaoberal otázkou nároku na odstupné. Dospel k záveru, že ak by ukončenie pracovného pomeru bolo platné, žalobkyni by nepatril nárok na odstupné, avšak keďže ide o fakticky pracovnoprávny vzťah, nie je možné priznať žalobkyni nárok na odstupné. Žalobkyni tým, že nezavinila neplatnosť pracovnej zmluvy, vznikol nárok na náhradu škody. Prvoinštančný súd vychádzal z pôvodnej dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.6.2022. Tam výška odstupného kvantifikovaná nebola. Prvoinštančný súd za účelom spravodlivého usporiadania sporných vzťahov strán sporu považoval nárok žalobkyne na odstupné titulom náhrady škody za dôvodný v rozsahu zodpovedajúcom , teda vo výške priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov. Žalobkyňa mala funkčný plat 1.600 eur, potom jej náhrada škody predstavuje ako škodu za nevyplatené odstupné vo výške funkčného platu 1.600 eur. Aj vo vzťahu k týmto finančným nárokom považuje prvoinštančný súd ďalšie finančné nároky za nedôvodné. Preto v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa , a podľa . Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v prejedávanej veci bol žalovaný v prevažnej miere úspešnou stranou sporu. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní a ust. je možné zmierniť aplikáciu tejto zásady v prípade, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti súd neprizná. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu byť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, čo v danom prípade prvoinštančný súd vzhliadol. Žalobkyňa bola v predmetnom konaní v prevažnej miere neúspešná, avšak súd videl na aplikáciu ust. dôvod, a to v okolnostiach prejednávanej veci. V konkrétnom prípade mala žalobkyňa obmedzené možnosti domáhať sa nárokov ochrany zamestnanca v pôsobnosti z dôvodu existencie neplatnej pracovnej zmluvy, ktorej neplatnosť v plnom rozsahu zavinil žalobca. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný uviedol odvolací dôvod podľa a a namietal vyhovujúci tretí výrok a výrok piaty o trovách konania. Prvoinštančný súd podľa žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že jej pracovný pomer medzi stranami sporu vznikol dňa 28.2.2020. Žalobkyňa mala vykonávať druh práce prednostky obecného úradu. Žalobkyňa tvrdila, že nebola riadne vymenovaná bývalým starostom obce A. H. I. do funkcie prednostu obce Veľký Slavkov. Žalovaný považoval a považuje jej vymenovanie do funkcie za neplatné. Preto pracovný pomer nemohol byť založený písomnou pracovnou zmluvou. K vzniku pracovného pomeru mohlo dôjsť až po zvolení, resp. vymenovaní do funkcie prednostu obecného úradu. Pracovný pomer považuje žalobca za absolútne neplatný právny úkon. Preto aj pokiaľ sa týka výšky odstupného, ide o dobrovoľnú možnosť zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia. Žalobkyni tento nárok nevznikol, pretože sa dopustila svojim konaním vymazania všetkých pracovných údajov a súborov z pracovného počítača a znefunkčnila chod stavebného úradu, čím bola výrazne poškodená obec. Vzhľadom na uvedené nevznikol žalobkyni zákonný nárok na vyplatenie odstupného. Vôľa žalovaného v čase podpísania dohody o skončení pracovného pomeru nebola preukázaná v tom smere, že žalobkyni by malo patriť odstupné. Naopak, z prejavu žalovaného vyplýva, že nemôže byť žalobkyni vyplatené odstupné, pretože by to odporovalo právnym normám. Žalovaný ďalej namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania, keď žalobkyňa nebola v spore úspešnou stranou sporu, pretože časť jej nárokov bola zastavená, časť zamietnutá a len v malej miere mala byť v spore podľa prvoinštančného súdu úspešnou. Aplikácia ust. neprichádza do úvahy, pretože súd neskúmal najmä majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán, ako aj dopad povinnosti nahradiť trovy konania na povinnú stranu sporu.

Preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil prvoinštančný rozsudok v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a dokazovanie, alebo aby odvolací súd sám rozhodol a priznal žalovanému náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. K odvolaniu zaujala písomné stanovisko žalobkyňa, ktorá uviedla, že nárok považuje za dôvodný a žiadala rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Skutkový aj právny stav prvoinštančný súd ustálil správne. Poprela, že by znemožnila, resp. zmarila činnosť stavebného úradu. Zástupca žalovaného konal účelovo, pracovný pomer pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru nebol skončený z dôvodu, že nemala uspokojivé pracovné výsledky. Postup pri uzatváraní pracovnej zmluvy, ako aj dohody o rozviazaní pracovného pomeru nie je založený na profesionalite, ako sa to očakáva od zástupcu verejnej správy, ale kroky, ktoré k tomu urobil bývalý starosta A. I. ako štatutár zamestnávateľa sú amatérske. Ak žalobkyňa neplatnosť pracovnej zmluvy nespôsobila vlastnou vinou, neplatnosť zavinil žalovaný. Dodržiavanie zákonnosti orgánov verejnej správy by malo byť ich prioritou.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku a vo výroku o trovách konania, podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je správne. Prvoinštančný súd správne vo veci zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol.

6. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré rozhodnutie odvolací súd poukazuje, je potrebné uviesť, že žiaden pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným nevznikol. Neboli splnené zákonné predpoklady na uzatvorenie pracovného pomeru, a to vymenovanie štatutárom obce do funkcie prednostu obecného úradu. Teda pracovná zmluva uzatvorená bez uvedeného menovacieho aktu je absolútne neplatným právnym úkonom.

7. Žalobkyňa, a to nebolo sporné, vykonávala pre žalovaného určitú činnosť, ktorou ju poveroval žalovaný. Táto činnosť však bola vykonávaná v nie v pracovnoprávnom vzťahu, ale v tzv. faktickom pracovnom pomere. Nešlo o plnohodnotný pracovný pomer, ale o faktickú závislú prácu, ktorej zákon priznáva určité právne účinky a následky.

8. Žalobkyňa za vykonanú prácu dostávala mzdu. Táto mzda reálne nemala charakter mzdy podľa , ale predstavovala náhradu za bezdôvodné obohatenie žalovaného za prácu, ktorú na základe faktického pracovného pomeru žalobkyňa v prospech žalovaného vykonávala. Mzdové nároky, resp. náhrada za bezdôvodné obohatenie žalovaného za vykonanú prácu nie je predmetom sporu. Tento vzťah smerom do minulosti je vysporiadaný, právne nároky, resp. mzdové a iné nároky strán sporu nie sú predmetom sporu.

9. Predmetom sporu sú nároky po skončení prideľovania práce žalobkyni, a teda nároky do budúcnosti. Pri vysporiadavaní týchto nárokov do budúcnosti prioritne je treba hľadieť na pracovnoprávny vzťah ako neplatný.

10. Faktický pracovnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nebolo možné skončiť postupom podľa , faktické zamestnanie sa skončilo ukončením prideľovania práce žalobkyni. V takomto prípade, pokiaľ ide o absolútne neplatný právny úkon, pri ukončení faktickej práce žalobkyni nevznikli žiadne nároky vo forme klasického odstupného.

11. Tým však nie je vylúčená zodpovednosť žalovaného za škodu vo výške odstupného (pokiaľ by reálne pracovnoprávny vzťah bol riadne uzatvorený), pretože žalobkyňa sama nevyvolala neplatnosť právneho úkonu pracovnej zmluvy, ale túto neplatnosť svojou činnosťou vyvolal žalovaný. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď priznal žalobkyni náhradu škody vo výške odstupného podľa , pričom výšku určil podľa priemerného mesačného zárobku žalobkyne, keďže pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov u žalovaného. Nárok, ktorý bol súdom priznaný, nemá atribúty odstupného podľa , ale spôsob priznávania a výpočtu odstupného bol smerodajný pri určení výšky náhrady škody, ktorá žalobkyni vznikla tým, že nezavinila neplatnosť pracovnoprávneho vzťahu a nemala vplyv na možnosť získať prípadné nároky, ktoré by jej pri riadnom uzatvorení pracovného pomeru patrili.

12. Tento nárok je nárok, ktorý predstavuje náhradu škody, ktorá v dôsledku nezákonného konania zo strany žalovaného pri uzatváraní pracovného pomeru vznikla žalobkyni v súvislosti s nárokmi, ktoré jej patria pri ukončení pracovného pomeru, uvedené nároky nie sú odstupným. Na strane žalovaného boli splnené všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody a zodpovednosti tak, ako to má na mysli ust. a .

13. Pokiaľ žalovaný namietal aplikáciu ust. pri rozhodovaní o trovách konania, keď súd nevzal do úvahy okolnosti hodné osobitného zreteľa, najmä majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán, ako aj dopad povinnosti nahradiť trovy konania na povinnú stranu sporu, je potrebné uviesť, že aplikácia ust. je výnimočná a predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporu, ako aj výsledok zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Aplikácia je aplikáciou postavenou na úvahe súdu, kedy musia byť kumulatívne splnené dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti vo veci, alebo na strane strán sporu.

14. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu pri rozhodovaní o trovách konania prvoinštančný súd jednoznačne pomenoval v svojom rozhodnutí, keď uviedol, že postavenie žalobkyne bolo problematické vo vzťahu k uplatňovaniu pracovnoprávnych nárokov, keď pracovnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ani nevznikol, preto bolo problematické si uplatňovať tieto nároky a špecifikovať uplatňovaný nárok. Naviac, ide o konanie so slabšou stranou sporu, zamestnancom (faktickým zamestnancom), kedy tento zamestnanec sa voči nezákonnému postupu žalovaného ako faktického zamestnávateľa musel brániť a svoje nároky uplatňovať súdnou cestou. Žalobkyňa nebola v konaní zastúpená právnym zástupcom, bránila svoje práva voči žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi, naviac, ešte zastúpeného právnym zástupcom, teda jej postavenie bolo viac, ako nerovnovážne. Preto aj uplatňovanie nárokov a spôsob, rozsah a druh uplatňovaných nárokov nakoniec žalobkyňa v priebehu konania upravila po predbežných právnych posúdeniach prvoinštančným súdom do podoby, ktorá jej zabezpečila aspoň čiastočné priznanie uplatnených nárokov z faktického pracovného vzťahu, ktorý nespôsobila žalobkyňa, ale žalovaný práve nedodržaním zákonného postupu, ktorý vyplýva nielen zo Zákona o obecnom zriadení, ale aj zo . Bolo by neprimerané, ak by za tejto situácie, kedy konaniu žalovaného sa žalobkyňa musela brániť, bola žalobkyňa zodpovedná čo i len sčasti za trovy, ktoré vznikli žalovanému v súvislosti s obranou proti žalobe, kde sa žalobkyňa domáhala svojich práv, ktoré jej porušil. Na vzniku tohto sporu má vyslovene podiel žalovaný, keď zavinil nezákonný stav v súvislosti s výkonom funkciu prednostu obecného úradu.

15. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď pri úvahe o zodpovednosti za trovy konania žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, práve pre aplikáciu ust. , ktorá v danom prípade je adekvátna.

16. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa , ako správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. . V odvolacom konaní bola úspešnou stranou sporu žalobkyňa. Z obsahu spisu žalobkyni nevznikli trovy odvolacieho konania, preto v súlade s článkom 17 základných princípov (hospodárnosť) jej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v odvolacom konaní nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).