Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/121/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľky: A. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. F. XXX/XX, J., zast. JUDr. Milošom Opačitým, bytom Topoľčany, Streďanská 2536/43, proti odporcovi: Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. F. XXX/XX, J., zast. JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Šumperská 27/3, o zaplatenie 100.000,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 4000,- eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 23.7.2012 do zaplatenia, v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu 23.7.2012 domáhala proti odporcovi zaplatenia 100.000,- eur s odôvodnením, že dňa 30.4.2010 došlo k dopravnej nehode, následkom ktorej došlo k smrteľnému zraneniu jej manžela A. F., pričom odporca bol uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , písm. a , pričom ona ako poškodená bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Uviedla, že odporcu požiadala písomne o jej odškodnenie i jej detí, na čo odporca nereagoval. Uviedla, že v dôsledku tragickej dopravnej nehody, pri ktorej prišla o manžela a jej dve deti, ktoré boli v čase nehody maloleté, prišli o otca, čo výrazne zasiahlo do ich bežného života. Poukázala na to, že obe deti stratu otca znášali mimoriadne zle. Okrem psychickej traumy u nej i detí, stratou otca ako živiteľa rodiny, všetky náklady na domácnosť zostali na nej, poukázala na skutočnosť, že príjem, ktorý nosil manžel do rodiny, jednoducho chýba, jednalo sa o sumu 850,- eur mesačne. Preto s poukazom na uvedené žiadala návrhu vyhovieť. Navrhovateľka písomný návrh spresnila v písomnom podaní z 27.8.2012, v ktorom uviedla, že nárok na zaplatenie sumy 100.000,- eur si uplatňuje podľa a nasl. Obč. zákonníka, pričom žalovanú istinu žiadala priznať s 9%-ným úrokom z omeškania ročne odo dňa doručenia návrhu príslušnému súdu.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz -67 z 26.11.2012, proti ktorému podal odporca včas odpor, a to v písomnom podaní z 19.12.2012. V podanom odpore uviedol, že je pravdou, že ako vodič osobného motorového vozidla spôsobil 30.4.2010 dopravnú nehodu, keď z nezistených príčin prešiel do protismeru a čelne sa zrazil s oproti jazdiacim vozidlom, následkom čoho došlo k smrteľnému zraneniu spolujazdca A. F.. Uviedol, že uznáva svoju vinu a je mu spôsobného následku ľúto, nakoľko A. Kohút bol jeho dlhoročný kamarát. Uviedol, že pokiaľ si navrhovateľka tento nárok uplatňuje ako nárok na náhradu škody, výšku tohto nároku nijak nepreukázala. Pokiaľ si uplatnený nárok uplatňuje ako nárok

na ochranu osobnosti podľa § 11 Obč. zákonníka z titulu nároku na nemajetkovú ujmu, uviedol, že nárok navrhovateľky sa mu javí ako neprimerane vysoký.

Zástupkyňa odporcu po vykonanom dokazovaní poukázala na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi navrhovateľkou a jej manželom pred smrťou manžela neboli úplne dobré, obe deti vedeli, že sú rozídení. Navrhovateľka potvrdila, že si počas života manžela, našla mimomanželskú známosť, o čom jej manžel vedel a túto ukončila až po smrti manžela. Ohľadne chýbajúceho príjmu nebohého manžela navrhovateľky poukázala na skutočnosť, že z daňového priznania jej manžela za rok 2009 vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem bol 145,50 eur, pričom samotná navrhovateľka uviedla, že nebohý manžel chodil do pohostinstiev a stávalo sa, že prepil aj polovicu toho, čo zarobil. Poukázala tiež na výpoveď svedka A. H., priateľa nebohého A. F., ktorý potvrdil, že spolužitie navrhovateľky s manželom sa pred smrťou A. F. zhoršilo. Stávalo sa, že pán F. sa k navrhovateľke vyjadroval vulgárne. Vychádzajúc z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo preukázané, že by smrť A. F. navrhovateľku citovo zasiahla, alebo že by ju táto skutočnosť obmedzila v spôsobe života. Ohľadom detí poukázala na skutočnosť, že obe deti boli už dlhšiu dobu pred smrťou ich otca problémové, čo vyplýva i zo správy zo školy, pričom z doložených listinných dôkazov vyplýva, že maloletá Y. ešte za života otca žila nevhodným spôsobom života, keď mala sexuálne skúsenosti už od 14 rokov. Preto tvrdenia navrhovateľky, že deťom sa otočil po jeho smrti svet, nepovažuje za hodnoverné. Uviedla, že odporca sa o smrti A. F. dozvedel až mesiac po nehode, smrť A. F. prijal veľmi ťažko, v súvislosti s čím bol aj na psychiatrickom vyšetrení. Poukázala tiež na skutočnosť, že nebohý A. F. v čase dopravnej nehody, nebol pripútaný, čím porušil povinnosť uloženú mu cestným v znení noviel v , čiže i konanie nebohého nebolo právne nezávadné, čím sa spolupodieľal na následku dopravnej nehody. Poukázala na skutočnosť, že odporca ako vodič motorového vozidla pred nehodou dodržiaval všetky povinnosti vodiča cestnej premávky, nebol pod vplyvom alkoholu, nešiel rýchlejšia ako dovoľuje zákon, predpokladá, že na okamih musel stratiť kontakt s realitou, zrejme následkom mikrospánku, keď ako vodič na vzniknutú situáciu na ceste nijako nereagoval. Preto s poukazom na všetko uvedené navrhla návrh navrhovateľky zamietnuť. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania spolu vo výške 3137,65 eur.

Navrhovateľka po vykonanom dokazovaní poukázala na skutočnosť, že odporca nikdy nemal ani nemá záujem veci riešiť mimosúdne. Poukázala na skutočnosť, že odporca ani jeho manželka sa jej do dnešného dňa neopýtali, či nepotrebuje s niečím pomôcť. Uviedla, že okrem psychickej traumy u nej i detí, stratou otca, manžela, živiteľa rodiny, všetky náklady na domácnosť ostali na nej, nikto jej už neprinesie zárobok 850,- eur mesačne, nikto jej nepomôže s úhradou nákladov pre potreby rodiny. Poukázala na skutočnosť, že s nebohým manželom nikdy neboli v rozvodovom konaní, s manželom ako rodina riadne fungovali, starali a vychovávali ich deti, chodili na dovolenky, o manžela sa vždy riadne starala a i v čase smrti manžela žili v spoločnej domácnosti, kedy boli obe deti maloleté, otec bol pre deti veľkým vzorom a kamarátom zároveň, preto s poukazom na uvedené navrhla podanému návrhu vyhovieť. Náhradu trov konania nežiadala priznať.

Zástupkyňa odporcu v priebehu konania, v podaní z 19.12.2012 navrhla, aby súd pripustil spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa, a.s. Bratislava do konania ako vedľ. účastníka na strane odporcu, v ktorej spoločnosti bol odporca ako vodič motorového vozidla poistený titulom zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa, a.s. v podaní z 10.1.2013 súdu oznámila, že nakoľko navrhovateľka opiera svoj nárok o právnu úpravu ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zákonníka, na výsledku sporu nemajú právny záujem, a preto s návrhom na ich vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu nesúhlasia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise , pripojenými spismi tun. súdu , , výsluchmi svedkov, a to A. H., E. V. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín č.k. , mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín - 151 z 5.10.2011 bol odporca ako obvinený uznaný vinným, že dňa 30.4.2010 v k. ú. H. viedol osobné motorové vozidlo zn. O. J. U. PD -XXX DB v smere jazdy od Nového Mesta nad Váhom na Trenčín, a to tak, že v tiahlej, miernej pravo točivej zákrute prešiel z doposiaľ nezistených príčin do protismeru, kde sa čelne zrazil s oproti jazdiacim nákladným mot. vozidlom zn. Avia 75 U. PK XXX BN, ktoré viedol H. R., následkom čoho došlo k smrteľnému zraneniu

spolujazdca A. F., sediaceho na zadnom sedadle v osobnom mot. vozidle zn. Fiat, ďalej došlo k zraneniu spolujazdcov v tom istom motorovom vozidle, a to Z. N., ktorý utrpel zmliaždenie hlavy a hrudníka, tržnú ranu nad ľavým okom a na nose s predpokladanou dobou liečby 14 dní a H. R., ktorý utrpel zlomeninu 4. článku prsta ľavej nohy bez práceneschopnosti a bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života, čím obvinený porušil povinnosť podľa a o cestnej premávke, a teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa , písm. a Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 36 mesiacov. Z. N., A. F., t.j. navrhovateľka a K. F., boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.10.2011. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že samosudca schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Trenčíne a obvineným, a následne vo veci o vine a treste odporcu ako obvineného rozhodol tak, ako je uvedené vyššie. Zo znaleckého posudku č. 60/2010 vypracovanom v tom konaní zo strany J.. H.. O. X., J.. a H.. R. O., súd zo strany 18 z odpovede na otázku číslo 3 uvedeného znal. posudku zistil, že príčinou smrti nebohého A. F. bol so životom nezlučiteľný šok z úrazu a krvácania, pričom oba hlavné úrazové mechanizmy, ktoré podmienili tento stav - úraz hlavy a mozgu s vnútrolebkovým krvácaním a úraz hrudníka a pľúc s vnútrohrudným krvácaním, vznikli bez akýchkoľvek pochybností v priamej a príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou 30.4.2010, na ktorej mal poškodený A. F. účasť ako spolujazdec na zadnom sedadle veľmi pravdepodobne vpravo. Na strane 14 uvedeného posudku sa zároveň konštatuje, že poškodený A. F. v čase jazdy v inkriminovanom osobnom mot. vozidle ako spolujazdec na zadnom sedadle, podľa jednoznačnej mienky znalcov nebol pripútaný automobilovým bezpečnostným pásom.

Z listu z 5.12.2011 mal súd preukázané, že v uvedenom liste navrhovateľka vyzvala odporcu na vyjadrenie sa vo veci náhrady škody v súvislosti s úmrtím jej manžela. Z listu z 2.5.2012 mal súd preukázané, že v uvedenom liste navrhovateľka zaslala odporcovi výzvu na náhradu škody jej i jej maloletých detí v súvislosti s tým, že odporca bol uznaný vinným v súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k úmrtiu jej manžela. Zároveň ho vyzvala na osobné rokovanie v súvislosti s týmto odškodnením. Z listu z 9.5.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľka vyzvala odporcu na zaplatenie odškodnenia vo výške 100.000,- eur a požiadala ho o vyjadrenie najneskôr do 31.5.2012.

Z výsluchu navrhovateľky v tomto konaní súd zistil, že manželstvo s nebohým A. F. uzavreli vo februári 1994, z manželstva pochádzajú dve deti - dcéra X., nar. XX.X.XXXX a dcéra Y., nar. X.X.XXXX. V čase smrti otca mala maloletá X. 16 rokov a mal. Y. 14 rokov. Navrhovateľka uviedla, že v čase smrti s manželom mali vzťahy dobré, dobré vzťahy boli i medzi manželom a oboma deťmi. Smrť otca výraznejšie zasiahla najmä maloleté deti, im sa život otočil hore nohami. Dcéra X. sa uzavrela do seba, vytvorila si vlastný svet, bola dosť citovo naviazaná na otca, viac ako Y.. Obe dcéry sa v určitom období vyjadrili, že by chceli ísť za ním. Smrť otca znášajú obe dcéry zle dodnes. Podľa nej obe dcéry nie sú zaradené do normálneho života a môže sa stať, že sa do neho ani nezaradia. Uviedla, že obe dcéry začali v máji 2010 fetovať. Y. je v súčasnosti na protidrogovom liečení, je to jej štvrté liečenie. Na poslednom liečení je na základe rozhodnutia súdu v Prievidzi. Navrhovateľka uviedla, že smrťou otca sa toto u detí všetko spustilo. Dcéra Y. si myslela, že fetovanie je riešenie, že tak na otca zabudne. Dcéra X. má tiež problémy s fetovaním, a to vo väčšom rozsahu ako Y., v súvislosti s čím bola jedenkrát hospitalizovaná, na iných liečeniach nebola. Navrhovateľka uviedla, že u X. sú obdobia, kedy neberie drogy a kedy berie drogy. Dcéra X. v čase smrti otca chodila do 2.ročníka, potom prestala chodiť do školy a prerušila štúdium, do školy sa nevrátila. Maloletá Y. v čase smrti otca chodila do 9. ročníka ZŠ, následne bola prijatá na SOŠ stavebnú, kde skončila len prvý ročník, v súčasnosti, keď je na liečení, navštevuje prvý ročník strednej školy v odbore kuchár. Dcéra X. neukončila štúdium, nikde nepracuje, z evidencie bola v januári 2013 vyradená pre nespoluprácu. Navrhovateľka uviedla, že ju živí i šatí. Navrhovateľka uviedla, že po tom čo zomrel v apríli 2010 jej manžel, v októbri 2010 sa jej naskytla práca v Rakúsku, keďže zostali bez peňazí a musela vyrovnať jeho dlžoby na výživnom voči jeho dcére A. Solárovej vo výške 800,-eur a splácala tiež úver, rozhodla sa pracovať v Rakúsku, kde robila v dvojtýždňových turnusoch a následne bola dva týždne doma. Takto tam pracovala do októbra 2011, následne bola evidovaná na úrade práce a od 10.10.2012 opätovne pracuje v Rakúsku. Navrhovateľka uviedla, že ona je iný typ človeka ako jej deti. Matka jej zomrela keď mala 18 rokov, vždy sa vedela o seba postarať a viac-menej sa stále starala aj o manžela. Manžel chodil s kolegami do pohostinstiev, stávalo sa, že prepil aj polovicu toho, čo zarobil,

celú finančnú stránku ich rodiny držala nad vodou ona. S manželom nikdy neboli v rozvodovom konaní. O manžela sa postarala aj po jeho smrti, financovala jeho potreby a všetky náklady s tým spojené, spláca dlžoby, ktoré ostali po ňom vo výške okolo 2840,- eur. Uviedla, že zo smrti manžela sa ona dostala skôr ako obe dcéry. Pred smrťou mali s manželom také vzťahy, že on žil svoj život, občas pil, ona sa však starala o neho stále, nemienila sa s ním rozviesť. Manžel pracoval ako živnostník, murár v stavebníctve. Uviedla, že po tom, čo manžel zomrel, pre ňu život ide ďalej, ona sa dokázala z toho dostať približne za pol roka. Posledný polrok pred smrťou manžela ich vzťahy medzi nimi neboli úplne dobré, dá sa povedať, že sa i rozišli, posledný rok nežili spolu intímne, ostatné však fungovalo ako malo. Doma sa k sebe správali normálne, deti vedeli, že sú rozídení, že nežijú normálny život ako manželia, nespávali spolu v jednej spálni, inak však spolu komunikovali, varili, prali. Tvrdila, že si počas života manžela našla mimomanželskú známosť, o ktorej manžel vedel, túto známosť ukončila po smrti manžela v auguste 2010 z dôvodu, že si prestali rozumieť. Uviedla, že od jari 2010 mal manžel zákazku v Trenčíne, mali tam chodiť na týždňovky alebo dvojtýždňovky. Jej manžel bol nekonfliktný človek, vážnejšie konflikty spolu nemali. To, že spolu intímne nežili, bolo jej rozhodnutie, uviedla, že jej nechýbal intímny život s manželom.

Odporca pri výsluchu pred súdom uznal svoju zodpovednosť za smrť manžela navrhovateľky, uviedol, že je mu to ľúto. Uviedol, že vtedy ho viezol z práce domov, prešiel do protismeru, zrejme v dôsledku mikrospánku. Manžela navrhovateľky poznal, bol s ním kamarát aj kolega. Uviedol, že približne pol roka po smrti manžela sa stretol s navrhovateľkou, kedy jej povedal, že je mu to ľúto, ale že sa s tým už nedá nič robiť. Navrhovateľka to vtedy prijala, neplakala, povedala, že keď sa to už stalo, nedá sa to vrátiť. Odporca uviedol, že pred uvedenou nehodou poberal ČID a úrazovú rentu spolu vo výške okolo 680,-eur, v čase nehody nevykonával žiadnu prácu, bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Po nehode je naďalej ČID, ktorý poberá spolu aj s úrazovou rentou vo výške 703,-eru, iné príjmy nemá. V súvislosti s dopravnou nehodou mu bolo vyplatené poistné plnenie za škodu na jeho zdraví vo výške okolo 11.000,- eur z jeho osobnej poistky. S manželom navrhovateľky sa poznal približne 20 rokov, boli spolu bežní kamarát nie blízki. Uviedol, že táto nehoda zasiahla vážne i jeho rodinu, on sám mal 5 ťažkých zlomenín, manželka sa psychicky zrútila, pričom navštevovala i psychiatra. Z titulu poistného plnenia za motorové vozidlo dostal sumu 1200,-eur.

Z pripojeného spisu súd zistil, že rozsudkom OS Prievidza -37 z 13.6.2012 súd o podanom podnete na uloženie výchovného opatrenia rozhodol tak, že dočasne odníma maloletú Y. F., nar. X.X.XXXX z osobnej starostlivosti matky A. F. a maloletej nariadil pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých, a to v Resocializačnom stredisku Čistý deň, nezisková organizácia so sídlom v Galante. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.6.2012. Dôvodom pre nariadenie uvedeného výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 písm. c Zákona o rodine bol podaný podnet zo strany ÚPSVaR, ktorý bol doručený súdu 15.3.2012 z dôvodu, že maloletá Y. zanedbávala povinnú školskú dochádzku, požívala alkoholické nápoje, bola hospitalizovaná pre poruchy správania a závislosť z viacerých psychoaktívnych látok, absolvovala dobrovoľný pobyt v Diagnostickom centre Lietavská Lúčka a napriek všetkému vrátane výchovných pohovorov, sa poruchové správanie u maloletej naďalej opakuje, naďalej požíva alkoholické a iné psychoaktívne látky, zanedbáva povinnú školskú dochádzku, odchádza z domu na niekoľko dní, pričom matka o nej nič nevie. Ďalším dôvodom bolo, že maloletá poskytovala sexuálne služby za účelom získania financií na zakúpenie drog a alkoholu, matka výchovu maloletej nezvládala a maloletá bola voči matke vulgárna, agresívna, matku nerešpektovala. Z č.l. 4 až 6 uvedeného spisu, a to z oznámenia SOŠ T. Vansovej v Prievidzi z 3.10.2011 mal súd preukázané, že maloletá Y. F. mala v mesiaci september 2011 49 neospravedlnených hodín, v januári 2012 mala 60 neospravedlnených hodín, vo februári 2012 mala 114 neospravedlnených hodín. Z č.l. 20 uvedeného spisu, zo správy od H.. U. D. - psychiatričky pre deti a dorast súd zistil, že maloletá Y. je evidovaná v ich ambulancii od 24.3.2011 pre poruchy správania abusus psychoaktívnych látok, pričom pacientka bola opakovane hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni Kremnica, k zlepšeniu nedošlo, jednalo sa o dlhodobé liečby, v ambulantnej liečbe nespolupracuje. Podľa vyjadrenia lekárky stav nie je riešiteľný psychiatrickou starostlivosťou, prikláňala sa k riešeniu nariadením ústavnej výchovy. Z lekárskej správy z Psychiatrickej nemocnice J.. H. v F. z 16.9.2011, z č.l. 21 uvedeného spisu, súd zistil, že z uvedenej lekárskej správy vyplýva, že zo zistenej rodinnej anamnézy vyplýva, že otec a strýko boli dlhodobo požívatelia alkoholu, otec pred rokom tragicky zahynul pri autonehode, matka zdravá, sestra staršia tiež s poruchami správania v zmysle požívania alkoholu. Zo správy vyplýva, že maloletá má sexuálne skúsenosti od 14 rokov, viacero sexuálnych partnerov, v 9. ročníku mala zhoršený prospech, zanedbávanie povinností, záškoláctvo. Zo správy ďalej vyplýva, že začiatkom roka začali u nej problémy

s alkoholom, kvôli tomu tu bola jedenkrát. Aktuálne začala s drogami, udané pervitín a marihuana. Maloletá uviedla, že droguje v partii prevažne starších chlapov, matka opakovane pristihla niektorých, ako jej to chceli prepašovať domov. V minulosti už mala maloletá problémy s políciou, pod vplyvom drog má vulgárne, drzé správanie. Posledný mesiac zvýraznená agresivita. Zhoršila sa v škole, zistené záškoláctvo, aktívne sa venuje športu, čo tiež zanedbáva. U maloletej išlo o druhú hospitalizáciu na ich oddelení, prvá hospitalizácia bola od 28.3.2011 do 24.7.2011, ukončená na žiadosť matky. Zo správy ďalej vyplýva, že osobnosť maloletej bola v tom čase pobescentná, emočne nestabilná, senzitívna, so škodlivým abúzom viacerých psychoaktívnych látok, so zlyhávaním vo viacerých oblastiach osobného života, traumatizujúcim zážitkom v rodine - smrť otca. Diagnóza bola zistená ako závislosť od viacerých psychoaktívnych látok a poruchy správania socializované.

Z výsluchu svedka A. H., bývalého kolegu a priateľa nebohého A. F., súd zistil, že menovaný svedok sa s nebohým A. F. poznal približne od roku 2006, kedy pracovali spolu približne rok. V tom čase sa stalo približne dvakrát, že bol svedkom toho, že sa navrhovateľka hádala s manželom A. F. kvôli alkoholu a peniazom, čo bolo v roku 2006. V nasledujúcom období sa s A. F. stretávali len občas, v intenzívnejšom kontakte začali byť spolu približne 5 týždňov pred jeho smrťou, kedy začali spolu pracovať ako kolegovia. Svedok uviedol, že A. F. mu pred smrťou povedal, že spolužitie s navrhovateľkou sa zhoršilo, povedal mu, že je rád, že je na týždňovkách, že sa tam lepšie vyspí ako doma, lebo spával na gauči v obývačke. Povedal jej, že navrhovateľka má pomer s inou ženou. Svedok potvrdil, že bol svedkom toho, že sa spolu hádali i cez telefón. Uviedol, že s A. F. boli spolu stále v práci alebo na izbe, podľa neho menovaný s navrhovateľkou nežil spolu dobre pred jeho smrťou. Svedok uviedol, že A. F. chodil domov na víkendy, vtedy sa u nich zdržiavala aj priateľka navrhovateľky, na ktorú bol manžel navrhovateľky nahnevaný. O tejto priateľke hovoril ako o milenke navrhovateľky, vyjadroval sa o nej vulgárne, hneval sa na ňu za to, že má vzťah s jeho ženou, a že sa mu rozpadá manželstvo. Uviedol, že nevie, ako dlho trval tento vzťah, A. sa však nechcel rozviesť s navrhovateľkou kvôli deťom. Pokiaľ sa vyjadroval na adresu navrhovateľky, väčšinou to bolo vulgárne. Svedok potvrdil, že podľa neho manžel navrhovateľky mal s deťmi vzťah veľmi dobrý, keď hovoril o deťoch, hovoril o nich len v dobrom, nehovoril o žiadnych problémoch s deťmi, vždy o nich hovoril len pozitívne. Podľa neho známosť navrhovateľky s priateľkou trvala pár mesiacov. Manžel navrhovateľky mu povedal, že sa poznajú už dlhšie, že sa spoznali cez internet, začali si písať a potom aj stretávať a priateľka navrhovateľky začala k nim chodiť aj na víkendy. Svedok potvrdil, že manžel navrhovateľky chodil do práce v čistom, veci mal vypraté.

K výpovedi uvedeného svedka navrhovateľka uviedla, že svedok v podstate má pravdu, avšak pred smrťou manžel spával na novom gauči v obývačke a cez týždeň spával s ňou v spálni, a to v období, keď ešte nechodil na týždňovky.

Z výsluchu svedkyne E. V., manželky odporcu, súd zistil, že odporcu informovala o smrti pána F. približne mesiac po tejto nehode. Odporca prijal smrť veľmi ťažko, dosť dlho trvalo, kým sa vyrovnal s jeho smrťou. Tvrdila, že ona bola na pohrebe, na hrobe manžela navrhovateľky, boli potom i spolu s odporcom, keď začal lepšie chodiť. Svedkyňa potvrdila, že i ju samotnú celá udalosť veľmi zasiahla, dokonca sa i psychicky zrútila. Uviedla, že podľa jej vedomostí táto nehoda bola prvou nehodou odporcu, vždy jazdil zodpovedne. V súvislosti s deťmi navrhovateľky uviedla, že z počutia vedela, že deti navrhovateľky mali problémy už pred smrťou manžela navrhovateľky, stretávali sa s nevhodnými kamarátkami, jedna z nich, alebo obe, i fetovali, a to pred smrťou A. F.. Staršia X. chodila do školy, mala i v škole problémy.

Po výsluchu svedkov navrhovateľka uviedla, že na jeseň 2009 sa stalo, že Y. požila s kamarátkou alkohol, v tom čase chodila do 9. ročníka ZŠ. Navrhovateľka tvrdila, že Y. však nemala problémy v škole so správaním ani s vymeškávaním hodín ani s fetovaním. U staršej X. neboli žiadne problémy pred smrťou manžela ani v škole, ani s požívaním alkoholu, ani s drogami resp. fetovaním. Problém u Y. s alkoholom na jeseň 2009 pretrvával približne dva týždne, vtedy vyhľadala i lekárku, ktorá to riešila pohovorom s maloletou. Viac sa to všetko rozbehlo až po smrti manžela. Dcéra X. bola v nemocnici kvôli požívaniu drog v lete 2010 po smrti manžela. Navrhovateľka potvrdila, že s priateľkou, ktorá následne chodila i do ich domácnosti sa zoznámila v marci 2009, stretávať sa začali od novembra 2009 a do domácnosti začala chodiť k nim od decembra 2009, a to cez víkendy. Manžela o tom informovala v októbri 2009. On jej vtedy povedal, že sa zbláznila, a že bude čakať, že ju to prejde. S priateľkou sa stretávali do augusta 2010, kedy sa rozišli. Potvrdila, že obe deti vedeli o tom, že má intímnu známosť s uvedenou priateľkou, vedeli to ešte pred smrťou manžela, prijali to dobre, s jej priateľkou vychádzali spolu dobre, nemali voči tomu žiadne výhrady. Potvrdila, že keď začala jej priateľka chodiť k nim do domácnosti, manžel jej spočiatku nadával, nevedel sa s tým stotožniť, od Vianoc 2009 začal s jej priateľkou vychádzať dobre,

Vianoce trávili spolu. Uviedla, že s manželom sa intímne stýkala do marca 2009, predtým nemala žiadnu mimomanželskú známosť. Podľa nej smrť manžela narušila i jej vzťah s uvedenou priateľkou, potom ich vzťah začal upadať, pohádali sa a nakoniec sa rozišli. Uviedla, že pokiaľ manžel žil, dával jej peniaze, občas išli na pivo. V zime vykonával sezónne príležitostné práce, kedy zarábal od 70,- do 300,- eur, pokiaľ robil cez sezónu, zarobil aj 1500,-eur mesačne.

Z oznámenia od Strednej odbornej školy T. Vansovej, Prievidza z 6.6.2013 mal súd preukázané, že X. F. bola žiačkou ich školy od 1.9.2009 do 1.12.2011 v študijnom odbore staviteľstvo, štúdium bolo ukončené na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, ktorý v žiadosti ako dôvod uviedol- z rodinných dôvodov. Y. F. bola žiačkou SOŠ v čase od 1.9.2011 do 31.8.2012 v študijnom odbore staviteľstvo, štúdium ukončila na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, ako dôvod ukončenia štúdia zákonný zástupca v žiadosti uviedol- zdravotné problémy.

Zo správy od ZŠ Sama Chalupku 313/14, Prievidza z 7.6.2013 mal súd preukázané, že X. F. navštevovala I. ZŠ S. Chalupku v Prievidzi od šk. roka 2002/2003 do školského roka 2008/2009. V prvom polroku šk. roka 2007/2008 mala na štvrťročnej klasifikácii pokarhanie riaditeľom školy, na polročnom vysvedčení zníženú známku zo správania na dvojku za drzé a arogantné správanie voči vyučujúcim, opakované neplnenie si povinností. V poslednom šk. roku 2008/2009 mala na štvrťročnej klasifikácii opäť riaditeľské pokarhanie za tie isté dôvody, na konci toho šk. roka mala trojku zo správania za opakované drzé správanie voči vyučujúcim, ľahostajný prístup ku školskej práci a 13 neospravedlnených hodín. V 8. a 9. ročníku dosahovala podpriemerné vzdelávacie výsledky, jej správanie sa zhoršilo v školskom roku 2007/2008, toto zhoršenie ešte pokračovalo v šk. roku 2008/2009, kedy dokončila ZŠ a 30.4.2010 už u nich neštudovala. Z uvedenej správy ďalej vyplýva, že maloletá Y. navštevovala podľa ich dostupných údajov III. ZŠ S. Chalupku 12 v Prievidzi od šk. roku 2006/2007. V prvom polroku uvedeného šk. roka mala pokarhanie triednym učiteľom, v prvom polroku 2007/2008 mala pokarhanie riaditeľom školy, ktoré dostala aj na konci šk. roka 2007/2008. Posledné pokarhanie riaditeľom školy dostala 15.11.2010. V šk. roku 2010/2011 mala 13 neospravedlnených hodín, zníženú známku zo správania počas tohto štúdia na ZŠ nemala. Jej vzdelávacie výsledky boli veľmi slabé, na konci 5. ročníka v šk. roku 2006/2007 mala opravnú skúšku z matematiky, ktorú spravila a tak mohla prejsť do 6. ročníka bez opakovania ročníka. Podľa jej bývalého triedneho učiteľa H.. H. J., problémy so správaním a opakovaným porušovaním šk. poriadku mala už od šk. roku 2007/2008 a tie boli približne rovnaké až do ukončenia ZŠ.

Zo správy od H.. U. D., psychiatra pre deti a dorast z 5.6.2013 mal súd preukázané, že mal. Y. je evidovaná v ich ambulancii od 24.3.2011 pre poruchy správania socializované, škodlivé užívanie alkoholu a iných psychoaktívnych látok - pervitín, kanabinoidy, problémy sa vystupňovali asi 3 mesiace pred prvým vyšetrením, preto bola odoslaná na vyšetrenie. Posledná ambulantná kontrola bola 10.2.2012, kedy odporúčala riešenie formou nariadenia ústavnej výchovy, lebo stav nebol psychiatrickou liečbou zvládnuteľný.

Z potvrdenia od ÚPSVaR Prievidza z 27.8.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.10.2011 a evidencia trvá. Z oznámenia Sociálnej poisťovne z 10.1.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou dôchodku vo výške 174,30 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 22.12.2011 mal súd preukázané, že dcére navrhovateľky X. F. bol priznaný sirotský dôchodok s účinnosťou od 1.1.2012 vo výške 69,70 eur, navrhovateľke vdovský dôchodok vo výške 104,60 eur, ktorý jej bol zvýšený od 1.1.2012. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 24.1.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľke s účinnosťou od 1.1.2013 bol zvýšený vdovský dôchodok na 151,70 eur, a maloletej Y. sirotský dôchodok na 100,10 eur. Z oznámenia Sociálnej poisťovne z 6.6.2013 mal súd preukázané, že Sociálna poisťovňa eviduje voči odvádzateľovi A. F., t.j .manželovi navrhovateľky, zomr. 30.4.2010, pohľadávku v sume 304,80 eur, táto bola prihlásená do konania o dedičstve. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 8.12.2011 mal súd preukázané, že odporcovi bol s účinnosťou od 1.1.2012 zvýšený invalidný dôchodok na 331,80 eur mesačne.

Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 A. F. súd zistil, že jeho príjmy zo živnosti za uvedený rok predstavovali 4334,98 eur, výdavky 2600,99 eur, základ dane 1733,99 eur, daňová povinnosť nula.

Z odborného vyjadrenia J.. H.. O. X., J.., prednostu Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine z 9.7.2013 súd zistil, že pri podrobnej vonkajšej a vnútornej obhliadke tela nebohého A. F. neboli znalcami zistené nijaké markanty, ktoré by svedčili pre použitie (upevnenie) bezpečnostných pásov na

trup poškodeného v čase jeho pobytu a jazdy v inkriminovanom osobnom mot. vozidle. V prípade, ak by mal poškodený A. F. v momente kolízneho deja pri dopravnej nehode na svojom tele náležitým spôsobom upevnené bezpečnostné pásy, uplatnil by sa ich retardačný účinok v zmysle obmedzenia dopredného posunu trupu poškodeného počas nehodového deja, za týchto okolností by nedošlo k tak razantnému nárazu trupu poškodeného A. F. na zadnú plochu sedačky spolujazdca, nevznikli by teda zlomeniny rebier a trhliny pľúc sprevádzané vnútrohrudným krvácaním. Znalec však upozornil, že nijaké automobilové bezpečnostné pásy súdobej konštrukcie s tzv. trojbodovým upínaním, nechránia hlavu cestujúceho v OMV, t.j. nezabraňujú jej švihovému pohybu dopredu a nazad. Aj za predpokladu náležitého upevnenia bezpečnostných pásov by v momente nehodového deja mohol poškodený A. F. utrpieť veľmi závažné resp. až so životom nezlučiteľné poranenia hlavy / po náraze hlavou na pevnú konštrukciu predného sedadla/ alebo krčnej chrbtice a miechy / zlomeniny krčných stavcov a roztrhnutie miechy pri švihovom pohybe hlavy dopredu a nazad, tzv. fenomén švihnutia bičom/.

Podľa v platnom znení, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods.1,2,3 cit. zákona, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 517 ods.1,2 cit. zákona, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V danej veci je potrebné uviesť, že v zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Uvedené právo každej fyzickej osoby je zakomponované i v cit. ustanovení § 11 Obč. zákonníka. Súčasťou súkromného života je tiež rodinný život, zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými, pričom právo na súkromie v sebe zahŕňa oprávnenie fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a slobodne rozvíjať interpersonálne vzťahy na emocionálnej báze, o to viac vzťahy medzi príslušníkmi rodiny, budované na dlhodobých a citovo mimoriadne silných vzájomných väzbách. Pri reálnej existencii takýchto vzťahov určitej kvality, medzi ľudskými bytosťami, dochádza podľa názoru súdu porušením práva na život jednej z nich, k absolútnej a nezvratnej deštrukcii všetkých vybudovaných citových väzieb a tým k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život pozostalého alebo pozostalých. Táto relevantná skutočnosť potom za splnenia predpokladov zániku medziľudských vzťahov a väzieb určitého stupňa intenzity, zakladá právo dotknutej fyzickej osoby na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasledujúce Obč. zákonníka.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že úmrtím manžela navrhovateľky v dôsledku zavineného protiprávneho konania odporcu došlo k čiastočnému zásahu do práv na ochranu súkromia a rodinného života navrhovateľky. I keď z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka so zomrelým manželom nemali medzi sebou vytvorený plnohodnotný manželský vzťah, keďže v čase smrti manžela mala navrhovateľka mimomanželskú známosť, z výsledkov vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplýva, že navrhovateľka napriek tomu so zomrelým manželom vytvárala rodinné zázemie pre ich, v tom čase maloleté deti, viedli spoločnú domácnosť, spoločne sa starali o potreby a výchovu oboch maloletých detí. Podľa názoru súdu smrť manžela navrhovateľky zasiahla do jej života nečakane a tragicky zásadným

spôsobom a nenávratne pretrhla dovtedajšie citové väzby v rámci ich rodiny, najmä vo vzťahu medzi zomrelým manželom a ich vtedy maloletými deťmi. Navrhovateľka však stratila možnosť realizácie ďalšieho prípadného rozvoja rodinného života so svojím manželom a ich maloletými deťmi, preto podľa názoru súdu žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka by v danom prípade nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane navrhovateľky, ktorej právo na ochranu osobnosti bolo porušené podľa názoru súdu zásahom s neodstrániteľnými následkami. I keď z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že citové a intímne vzťahy medzi navrhovateľkou a jej bývalým manželom boli narušené, to, že sa spoločne podieľali na krytí všetkých základných životných potrieb oboch maloletých detí a celkových nákladov rodiny a spoločne sa podieľali na výchove maloletých detí, je podľa názoru súdu prejavom, že vytvárali spolu rodinné prostredie. Preto, keďže k zásahu do tohto práva na ochranu rodinného života došlo smrťou manžela navrhovateľky podľa názoru súdu zásadným spôsobom, prisúdenie určitej finančnej čiastky navrhovateľke z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, je podľa názoru súdu v danom prípade opodstatnené. V tej súvislosti je však potrebné uviesť, že pri určovaní výšky tejto nemajetkovej ujmy súd nemohol zohľadňovať zásahy, ku ktorým došlo smrťou manžela navrhovateľky vo vzťahu k vtedy maloletým deťom. V tej súvislosti je tiež potrebné uviesť, že deti navrhovateľky sú samostatným subjektom a nositeľom práv a povinností a pokiaľ smrťou ich otca došlo k zásahu do ich práv na ochranu osobnosti, bolo potrebné uplatňovať si tieto nároky osobitne vo vzťahu k nim, a preto ich súd nemohol zohľadňovať pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vo vzťahu k navrhovateľke. Vzhľadom ku skutočnosti, že z výsledkov vykonaného dokazovanie a samotnej výpovede navrhovateľky vyplynulo, že smrť manžela vo vzťahu k navrhovateľke nezasiahla do jej citového a osobného života výrazným spôsobom, keďže samotná uviedla, že ona je iný typ človeka, ako sú jej deti a zo smrti sa dostala skôr ako obe dcéry, a to približne za polroka, a keďže intímne a emocionálne vzťahy medzi navrhovateľkou a nebohým manželom boli podľa názoru súdu pred smrťou manžela navrhovateľky výrazne narušené, ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že problémové správanie oboch dcér sa prejavovalo už pred smrťou manžela navrhovateľky, čo nesporne vyplynulo z vyššie uvedených správ od Základnej školy S. Chalupku a Strednej odbornej školy T. Vansovej v Prievidzi, ako i z lekárskej správy Psychiatrickej nemocnice v Kremnici, súd za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k navrhovateľke považoval sumu 4000,- eur a v prevyšujúcej časti podaný návrh navrhovateľky z vyššie uvedených dôvodov ako neopodstatnený zamietol. Narušenosť vzťahov medzi navrhovateľkou a jej bývalým manželom potvrdila samotná navrhovateľka ako i svedok A. H., bývalý priateľ a kolega nebohého manžela navrhovateľky, z ktorého výpovede však tiež vyplynulo, že sa menovaný s navrhovateľkou nechcel rozviesť kvôli deťom a vo vzťahu k deťom vždy o nich hovoril len pozitívne, čo svedčí o tej skutočnosti, že napriek narušenému manželskému spolužitiu medzi navrhovateľkou a jej bývalým manželom, ich rodina čiastočne plnila svoju funkciu vo vzťahu k deťom. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd prihliadol i na tú skutočnosť, že manžel navrhovateľky sa pred svojou smrťou finančne podieľal na celkovom krytí potrieb rodiny, pričom v dôsledku straty manžela sa výlučne navrhovateľka musí postarať o ďalší chod rodiny. Čo sa týka okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva, v danom prípade protiprávnym konaním odporcu, následkom ktorého bola smrť manžela navrhovateľky, v tej súvislosti je potrebné uviesť, že z jeho strany išlo o nedbanlivostné protiprávne konanie, ktorého sa v predchádzajúcom období nikdy nedopustil, preto súd i na uvedenú okolnosť prihliadol v rámci rozhodovania o výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy.

Úroky z omeškania súd priznal navrhovateľke v súlade s , keďže odporcu opakovane vyzývala mimosúdne na vysporiadanie uplatneného nároku, na ktoré výzvy odporca nereagoval, a to počnúc dňom 23.7.2012, tak ako si navrhovateľka uplatnila v doplnenom návrhu, keďže uvedené výzvy posielala odporcovi už v predchádzajúcom období.

O trovách konania účastníkov v danom prípade rozhodol súd podľa v spojení s a prevažne úspešnému účastníkovi, t.j. odporcovi náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na predmet uplatneného nároku a okolnosti danej veci ako i s poukazom na skutočnosť, že výška plnenia priznaného v danom súdnom konaní závisela od úvahy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.