Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23P-47-2023.pdf
PDF · 77.62 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/47/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Uhrínová, v právnej veci mal. A. B., nar. X.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov: matka C. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XX, otec neuvedený, o návrhu F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. H. XXX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I./ I. C. B., nar. X.X.XXXX, je povinná prispievať na výživu maloletej A. B., nar. X.X.XXXX, sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške 36,83 Eur, ktoré je matka povinná platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, J. X, I., číslo účtu: J. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, od vyhlásenia tohto rozsudku, t.j. od 11.7.2023 do budúcna.
II./ Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 18P/40/2014-36 zo dňa 16.6.2015, ohľadne vyživovacej povinnosti matky k maloletej.
III./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.3.2023 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany matky na maloletú na sumu 150 € mesačne vždy do 25teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnila nárastom nákladov na maloletú. Maloletá je na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce 18P/40/2014-36 zo dňa 16.6.2015 zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti, pričom matka bola zaviazaná výživným v sume 27,13 €. Na pojednávaní konanom dňa 11.7.2023 navrhovateľka upravila návrh tak, že žiadala, aby matka bola zaviazaná vyživovacou povinnosťou v minimálnom rozsahu, ktorú bude plniť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce.
2./ Matka sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila a preto súd prejednával vec v jej neprítomnosti.
3./ Kolízny opatrovník navrhol návrhu navrhovateľky vyhovieť a v zmysle aktuálnej platnej právnej úpravy, zaviazať matku na platenie výživného v minimálnom rozsahu na účet tunajšieho úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
4./ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18P/40/2014 a zistil tento skutkový stav:
5./ Rozsudkom Okresného súdu Michalovce 18P/40/2014-36 zo dňa 16.6.2015 bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, matka bola zaviazaná výživným v sume 27,13 € do 25-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.
6./ Navrhovateľka vypovedala, že matka žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletej. Navrhovateľka v plnom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloletú s tým, že aj naďalej má záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletú. S matkou maloletej nie je vôbec v kontakte, ani maloletá s ňou nie je v kontakte, nemajú o nej žiadne informácie, vôbec nevedia kde sa zdržiava.
7./ Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje návrhu vyhovieť v zmysle úpravy návrhu tak, ako ho prezentovala navrhovateľka na pojednávaní a teda navrhujú, aby matka bola zaviazaná platiť výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce v rozsahu minimálneho výživného.
8./ Lustráciou v Registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že za matku momentálne žiadny zamestnávateľ neodvádza odvody.
9./ Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že matka má okrem maloletej A. vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším trom maloletým deťom.
10./ Podľa § 45 ods. 8 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
11./ Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13/ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14./ Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z.).
15./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16./ Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
17./ Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18./ Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je potrebné návrhu navrhovateľky vyhovieť, nakoľko došlo k zmene zákona o rodine a v zmysle ustanovenia paragrafu 45 ods. 8, výživné pri náhradnej osobnej starostlivosti rodičia poukazujú už na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a nie k rukám náhradného rodiča. Preto súd v súlade s § 45 ods. 8 Zákona o rodine, zaviazal matku platiť výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
19./ Súdu sa nepodarilo zistiť kde sa matka nachádza, či matka má nejaký príjem, ani aké sú jej výdavkové pomery, preto zaviazal matku platením minimálneho výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
20./ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je oprávnená podať odvolanie matka, pretože všetky ostatné osoby oprávnené podať odvolanie sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania (§ 368 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).