Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-169-2024.pdf
PDF · 79.8 KB
Case nature
Subarea
41Cob/169/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu HANSA, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 61A, Banská Bystrica, IČO: 31 593 593 proti žalovanému JP Autoservis, s.r.o., so sídlom Krížna 797/18, Žiar nad Hronom, IČO: 46 381 490, právne zastúpeným JUDr. Ivo Osvald, advokát, so sídlom Trhová č. 1, Zvolen, IČO: 51 410 907, o zaplatenie 3.744,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/53/2023-64 zo dňa 25. júla 2024 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/53/2023-64 zo dňa 25. júla 2024 v napadnutej časti II. výrokovej vety m e n í tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením I. výrokovou vetou konanie zastavil, II. výrokovou vetou žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, III. výrokovou vetou vrátil žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku.
2. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému úhrady istiny 3.744,- Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenej ceny za vykonanú opravu motorového vozidla. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu poukázal na to, že opravu si neobjednal u žalobcu, ale u pána A., ktorý bol v tom čase ešte zamestnancom žalobcu. Uvedenému zamestnancovi žalobcu uhradil sumu opravy ním požadovanú, a preto považoval vec týkajúcu sa opravy motorového vozidla žalovaného za vysporiadanú. Pri predbežnom prejednaní sporu právny zástupca žalobcu požadoval poskytnutie lehoty na preverenie skutkových tvrdení. Žalobca podaním zo dňa 28. 06. 2024, ktoré osobne doručil súdu dňa 24. 07. 2024, zobral žalobný návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že odplatu, ktorej zaplatenia sa domáhal v spore, mal žalovaný uhradiť zamestnancovi žalobcu, a to pánovi A., ktorý úhradu zo strany žalovaného zatajil a predmetné peniaze si ponechal. Keďže tieto tvrdenia žalovaného žalobca preveril a boli pravdivé, žiadal konanie zastaviť, pričom o trovách konania žiadal rozhodnúť tak, aby každá strana si znášala trovy zo svojho, keďže úmyselne nezavinil tento spor, nakoľko o konaní svojho zamestnanca nemal vedomosť. Na základe späťvzatia žaloby okresný súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ešte pred vykonaním pojednávania vo veci samej žalobca zobral žalobu späť po preverení skutočností uvádzaných žalovaným. Okresný súd uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že opravu motorového vozidla si objednal u pána A., a nie u žalobcu, sa v konaní nepreukázali, keďže v čase vykonania opravy bol pán A. zamestnancom žalobcu a tieto skutočnosti žalobcovi v čase
podania žaloby neboli známe. Okresný súd vyhodnotil tieto skutočnosti ako dôvod hodný osobitného zreteľa.
3. Proti II. výrokovej vete uznesenia okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že ešte pred podaním žaloby listom zo dňa 05.09.2022 vrátil žalobcovi faktúru č. 9422060 zo dňa 23.08.2022 s odôvodnením, že žalovanému nie je známa skutočnosť, že by bola uzavretá so žalobcom nejaká zmluva o dielo, prípadne iná zmluva za účelom opravy motorového vozidla, ktorá skutočnosť by zakladala nárok žalobcu na zaplatenie ceny za klampiarske práce. Aj z podaného odporu bolo jasné stanovisko žalovaného o neoprávnenosti žalobného nároku. V podanom odpore žalovaný uviedol dôkazy, ktoré si mohol žalobca preveriť už aj v čase vrátenia vystavenej faktúry. Nie je pravda, že žalobca sa tvrdenia a skutočnosti uvádzané žalovaným dozvedel až počas konania. S tvrdeniami žalovaného bol žalobca oboznámený skôr, napriek tomu po podaní odporu proti platobnému rozkazu žalobca upomínaciemu súdu oznámil, že trvá na žalobe, ako aj na skutočnostiach v nej uvedených. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že vo vyjadrení zo dňa 09.10.2023 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval svoje skutkové tvrdenia. Žalobca však naďalej zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby žalovaná strana produkovala dôkazy. Pretože žalobca trval na podanej žalobe súd prvej inštancie nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktorom sa žalobca naďalej domáhal svojho plnenia aj napriek skutočnosti, že od vydania a zrušenia platobného rozkazu uplynul určitý čas, počas ktorého si žalobca mohol preveriť skutočnosti uvádzané žalovaným. S poukazom na uvedené žalovaný zastáva názor, že žalovanému mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súdne konanie zavinil žalobca, nepredložil dôkazy a účelovo zavádzal súd prvej inštancie, že až po predbežnom prejednaní sporu si zistil a preveril skutočnosti v dôsledku ktorých žalobu zobral späť. Žalobca však žalobu zobral späť, pretože nemal žiadne dôkazy na preukázanie skutočností uvádzaných v žalobe. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, eventuálne aby výrok II. zmenil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v časti II. výrokovej vety podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP “ ), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Žalovaný podal odvolanie proti II. výrokovej vete uznesenia súdu prvej inštancie, ktorou okresný súd aplikujúc § 257 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V podanom odvolaní žalovaný namieta, že ešte pred podaním žaloby vo veci samej listom zo dňa 05.09.2022 vrátil žalobcovi faktúru č. 9422060 zo dňa 23.08.2022 s odôvodnením, že žalovanému nie je známa skutočnosť, že by uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo, prípadne inú zmluvu za účelom opravy motorového vozidla. Podľa názoru žalovaného nie je pravdivé tvrdenie, že relevantné skutočnosti ohľadne uplatneného nároku sa žalobca dozvedel až počas súdneho konania. Už pred začatím súdneho konania bol žalobca oboznámený s tvrdeniami žalovaného, ktoré si mohol preveriť. Z uvedených dôvodov nie je možné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať § 257 CSP.
8. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že žalovaný spolu s podaným odporom proti vydanému platobnému rozkazu predložil listinný dôkaz datovaný dňom 05.09.2022, ktorým žalobcovi vrátil faktúru č. 9422060 zo dňa 23.08.2022 s odôvodnením, že fakturovanú sumu za klampiarske práce na vozidle čo do dôvodu a výšky neuznáva. Zároveň žalobcovi oznámil, že s ním neuzavrel žiadnu zmluvu o dielo, prípadne inú zmluvu, ktorá by zakladala právny nárok a oprávňovala žalobcu na vystavenie doručenej faktúry. Tiež uviedol, že mu nie sú známe skutočnosti o existencii objednávky, preberacom a odovzdávacom protokole, ktoré doklady tvoria podklad pre vystavenie zákonnej faktúry. Odoslanie oznámenia o vrátení faktúry žalovaný preukázal poštovým podacím hárkom. Obsah a doručenie oznámenia o vrátení faktúru č. 9422060 žalobca vo vyjadrení k odporu nerozporoval.
Z uvedených skutočností celkom zjavne vyplýva, že žalobca mal vedomosť o popretí dôvodu a výšky fakturovanej sumy žalovaným ešte pred podaním žaloby vo veci samej. Žalobca teda mohol so žalovaným komunikovať a mohol si preveriť jednotlivé tvrdenia. Pokiaľ tak žalobca neurobil a podal návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom až v priebehu súdneho konania začal overovať skutočnosti tvrdené žalovaným a následne zobral žalobu späť, procesne zavinil zastavenie súdneho konania. Z obsahu súdneho spisu je tiež zrejmé, že žaloba nebola vzatá späť pre správanie žalovaného. Súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, ktorý po preverení skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku usúdil, že v konaní pokračovať nebude. Následkom procesného správania sa žalobcu ( späťvzatie žaloby bez zavinenia žalovaného ) je jeho povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP.
9. Odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pojem procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, teda aj jej prejav vôle spočívajúci napríklad v späťvzatí žaloby. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti II. výrokovej vety podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu v konaní tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.
12. Uznesenie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).