Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/92/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: S. N., bytom L. XXX/XX, G., právne zast. Mgr. Tomášom Dohálom, advokátom so sídlom Lúčna 491, Trenčianska Turná, proti povinnému: U. B. - L. v konkurze, s miestom podnikania P. XXXX, Q. nad Q., IČO: 34480773, o vymoženie 1.456 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -24 zo dňa 15. januára 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa súdnej exekútorke JUDr. Adriane Steinerovej náhradu trov exekúcie nepriznal s poukazom na a o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 16.10.2012, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22.10.2012 bola povolená reštrukturalizácia na povinného, a tým sa v zmysle konania prerušené podľa zastavujú. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že predmetná exekúcia je zo zákona skončená zastavením dňa 22.10.2012 (dňom právoplatného povolenia reštrukturalizácie), a súd o tejto skutočnosti nevydáva samostatné rozhodnutie. S poukazom na ustanovenie Ex. por. možno ustáliť, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, nakoľko nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že exekúcia bude zastavená z dôvodu reštrukturalizácie. Súd prvého stupňa v danom prípade posúdil aj možnosť rozhodnutia o trovách súdnej exekútorky v zmysle ustanovení a Ex. por., avšak dospel k záveru, že ani jedno z uvedených zákonných ustanovení nemožno v tomto prípade aplikovať, nakoľko v konaní nedošlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného a nedošlo tiež k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Exekúcia bola v danom prípade zastavená z dôvodu právoplatne povolenej reštrukturalizácie. V neposlednom rade súd prvého stupňa posúdil aj možnosť zaviazať na trovy exekúcie povinného, avšak v danom prípade z oznámenia súdnej exekútorky zo dňa 27.12.2010 bolo zistené, že súdna exekútorka neprihlásila svoju pohľadávku - trovy exekúcie vo výške 205,18 eur v rámci povolenej reštrukturalizácie. Okresný súd Trenčín uznesením, sp. zn. zo dňa 03.01.2013 zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie, vyhlásil konkurz na majetok povinného a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Otta Markecha so sídlom kancelárie Kpt. Nálepku 336, 916 24 Horná Streda. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa dospel k záveru, že v súčasnej dobe nie je možné zaviazať povinného na trovy exekúcie ako úpadcu, pretože o pohľadávkach proti konkurznej podstate nemožno rozhodnúť mimo konkurzného konania inak než v konaní, ktoré je vedené proti správcovi konkurznej podstaty, pričom toto konanie nebolo vedené voči správcovi konkurznej podstaty, ale proti úpadcovi.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie súdna exekútorka, ktorá uviedla, že v zmysle novely účinnej od 01.01.2012 zavedenej do Ex. por. , ktorou sa mení o konkurze a reštrukturalizácii, bol do ustanovenia vložený nový odsek 3, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, nevyhnutné trovy exekúcie znáša

oprávnený a súd o nich bez zbytočného odkladu rozhodne na návrh exekútora. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd vec preskúmal podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Iné rozhodnutia alebo písomnosti súdu vydané pred začatím reštrukturalizačného konania sa v Obchodnom vestníku nezverejňujú.

Podľa § 114 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.

Podľa § 116 ods. 1 veta prvá cit. zákona, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie.

Podľa § 118 ods. 3 cit. zákona, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b/ zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

Podľa § 155 ods. 2 cit. zákona, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

Na základe návrhu na povolenie reštrukturalizácie rozhoduje súd uznesením o začatí reštrukturalizačného konania. Súd vydá uznesenie najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu, ak návrh spĺňa zákonom ustanovené formálne náležitosti. Začatím reštrukturalizačného konania na majetok povinného sa exekučné konanie prerušuje. Prerušenie exekučného konania však nastáva iba vtedy, ak ide o vymoženie pohľadávky oprávneného, ktorá sa v exekúcii uplatňuje prihláškou. Nové exekučné konanie na majetok dlžníka nie je možné začať, t. j. exekučné konanie na návrh podaný po začatí reštrukturalizačného konania by muselo byť zastavené pre neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., s výnimkou tých pohľadávok, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku sa prerušené exekučné konanie zastavuje.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že v preskúmavanej veci exekučné konanie začalo dňa 15.11.2011, kedy návrh oprávneného na vykonanie exekúcie došiel súdnej exekútorke. Súd prvého stupňa poverením č. 5301 015224 zo dňa 01.12.2011 poveril súdnu exekútorku JUDr. Adrianu Steinerovú vykonaním exekúcie pre vymoženie 1.456 eur s príslušenstvom, na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -16 zo dňa 19.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.09.2011. Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal s odôvodnením, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, nakoľko nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že exekúcia bude zastavená z dôvodu reštrukturalizácie, pričom uviedol, že nemožno aplikovať ani ustanovenia § 203 ods. 2 a 3 Ex. por., nakoľko v konaní nedošlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok.

Odvolací súd uvádza, že pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Ex. por., rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, ako to predpokladá ustanovenie § 200 ods. 2 Ex. por. Každé takéto rozhodnutie súdu musí teda okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov konania. V danom prípade však nedošlo k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege, resp. povolením reštrukturalizácie u povinného v zmysle ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii. Exekučný súd pri tomto spôsobe zastavovania exekúcie síce nevydáva rozhodnutie o zastavení exekučného konania, no aj napriek tomu, že Ex. por. takúto situáciu vo vzťahu k trovám exekúcie nerieši, je povinnosťou exekučného súdu o trovách exekúcie rozhodnúť - či už o ich priznaní alebo nepriznaní ( veta prvá v spojení s ). Takúto procesnú situáciu je v zmysle uvedeného nutné subsumovať pod ustanovenie Ex. por. a rozhodnúť o trovách exekúcie analogicky, ako keby exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa Ex. por.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 203 ods. 3 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdna exekútorka nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 SR v spojení s SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.

V zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods. 1 Ex. por.

V danej veci došlo k zastaveniu exekúcie priamo zo zákona ako dôsledok povolenia reštrukturalizácie u povinného. S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť povinného nemožno zaviazať na úhradu trov exekúcie.

Exekučný poriadok, výslovne ustanovuje prípady, v ktorých je možné na zaplatenie trov exekúcie zaviazať oprávneného, a to v - 3.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené, zastavenie zavinil oprávnený, a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Ide pritom o procesné zavinenia, spočívajúce buď v takom porušení procesných predpisov oprávneným, ktoré majú za následok vznik neodôvodnených trov exekúcie alebo v takom jeho úkone, ktorý procesne spôsobí zastavenie exekúcie. Odvolací súd považoval za potrebné poukázať i na skutočnosť, že z dikcie tohto zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva aj možnosť nepriznať trovy zastavenej exekúcie, keďže

v zmysle tohto zákonného ustanovenia má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na zaplatenie trov exekúcie oprávneného.

V danej veci oprávnený preukázateľne nezavinil zastavenie exekúcie v zmysle Ex. por. žiadnym svojim úkonom alebo porušením procesných predpisov, keďže, ako je uvedené vyššie, exekúcia bola zastavená ex lege podľa o konkurze a reštrukturalizácii. Z tohto dôvodu použitie ustanovenia Ex. por. neprichádzalo do úvahy. Rovnako tak na danú vec nie je možné aplikovať ustanovenie Ex. por., keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že Okresný súd Trenčín uznesením, sp. zn. zo dňa 03.01.2013 reštrukturalizačné konanie vedené voči dlžníkovi (povinnému) zastavil, vyhlásil konkurz na majetok povinného a ustanovil za správcu JUDr. Otta Markecha so sídlom Kpt. Nálepku 336, 616 24 Horná Streda nemá vplyv na rozhodovanie súdu o trovách exekúcie a prípadné aplikovanie ustanovenia Ex. por., nakoľko ako je uvedené vyššie, exekúcia v predmetnej veci bola ex lege zastavená povolením reštrukturalizácie, a nie vyhlásením konkurzu, ktoré nasledovalo až po skončení reštrukturalizácie.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.