Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/75/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobkyne: G. C., U.. XX.XX.XXXX, R. Ž. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká cesta 16, Prešov, IČO 421766778, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpeného JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária Havlát a Partners, s.r.o., so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 23.3.2005 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že rozhodcovská doložka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 23.3.2005 uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným je n e p l a t n á.

Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 514,53 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 12.4.2012 sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXX- XXXXX zo dňa 23.3.2005 (ďalej tiež „predmetná“ zmluva) uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, určenia, že rozhodcovská doložka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 23.3.2005 uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 514,53 Eur, zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že jej manžel A. C. ako spotrebiteľ so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky dňa 23.3.2005 vo výške 2.058,95 €. Ďalej revolving 23.3.2007 vo výške 1.372,63 €, celková suma vo výške 3.431,58 €. Voči predmetnej úverovej zmluve namieta, že bola podpísaná v nepriaznivej finančnej situácii dlžníka, čím bola daná jeho finančná tieseň v spojení s jednotlivými neprijateľnými zmluvnými podmienkami a podrobným písmom predmetnej zmluvy, zložitosťou zmluvných dojednaní odradzujúcou spotrebiteľa od oboznámenia sa s nimi, nejasným časom vzniku predmetnej zmluvy, predmetnou zmluvou uzatvorenou proti kauze

právneho úkonu, keď spotrebiteľ nie je podnikateľom, ktorý berie revolving napr. na opakované hradenie objednávok alebo služieb, nejasnosť dojednania zmluvnej odmeny podľa bodu 4.1. predmetnej zmluvy, neprijateľnosťou ustanovenia o vystavení vlastnej blankozmenky zo strany spotrebiteľa podľa bodu 5.1., neprijateľnosťou dohody o zrážkach zo mzdy podľa čl. VII., neprijateľnosťou zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, neprijateľnosťou ustanovenia o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % nominálnej výšky úveru podľa bodu 12.4., neprijateľnosťou práva veriteľa zverejniť osobné údaje dlžníka podľa bodu 12.7., neprijateľnosťou úpravy podľa bodu 15.1. a 15.2. k oprávneniu dlžníka splatiť úver pred lehotou splatnosti a napokon namietal zmluvnú podmienku podľa čl. XVI. predmetnej zmluvy, ktorá je rozhodcovskou doložkou.

Žalovaný sa k veci vyjadril písomne dňa 31.5.2012 tak, že žalobu považuje za neopodstatnenú, nakoľko tvrdené skutočnosti sú nepravdivé alebo nepresne a účelovo skresľujúco interpretované a žalobcom uvádzaná právna argumentácia je neopodstatnená, nakoľko nemá oporu v právnej úprave vzťahujúcej sa na právny vzťah. Predmetná zmluva o revolvigovej pôžičke je perfektným platným a účinným právnym úkonom, na základe ktorého boli konštituované tie práva a povinnosti, vznik ktorých účastníci právneho úkonu zamýšľali. Žalobca sa domáha dôsledkov vyplývajúcich z takých právnych noriem, ktoré predmetný právny vzťah neupravujú. Žalobca bližšie nezdôvodňuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, žalobca opakovane prezentuje omyl konkrétne ohľadne toho, kedy a akým spôsobom dochádza medzi veriteľom a dlžníkom k uzatvoreniu zmluvy. Voči uplatnenému nároku si žalobca uplatňuje aj námietku premlčania, a žalobca namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení v predmete tejto žaloby. Žalovaný ďalej v podrobnostiach poukázal na účel zmluvy o úvere s tým, že tento účel bol zachovaný. Poukázal na to, že prípadná neplatnosť niektorej zo zmluvných podmienok podľa nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, a predmetná zmluva bola riadne uzatvorená ku dňu prijatia návrhu na uzatvorenie zmluvy, keď právu dlžníka uskutočniť návrh na uzatvorenie zmluvy na jednej strane zodpovedá právo veriteľa zmluvu neuzavrieť na strane druhej. V ďalších podrobnostiach žalovaný poukazuje na to, že nie je neprijateľnou podmienkou ustanovenie odseku 1.2. zmluvy o čase uzatvorenia zmluvy ani bodu 12.1. zmluvy o zmluvnej pokute vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň z omeškania, lebo iba hrozba sankciou by nemala význam. Žalovaný odmieta argument o ročnej miere tejto sadzby a poukazuje na mieru 1/500 za každý deň omeškania z výšky zabezpečovanej povinnosti, v ďalších podrobnostiach nie je neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalovaného, dojednanie o zverejnení osoby v zozname dlžníkov podľa bodu 12.7. zmluvy a napokon namietané ustanovenia bodu 16.2., 18.2. nemajú povahu rozhodcovskej doložky v zmysle , preto akékoľvek závery žalobcu sú v tomto bode irelevantné. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť.

Písomným vyjadrení vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne zo dňa 18.6.2012 doručeným tunajšiemu súdu v štádiu po predvolaní účastníkov na pojednávanie dňa 28.6.2012 sa vedľajší účastník pridržiaval skutkovej a právnej argumentácie podľa obsahu žaloby.

Na pojednávaní konanom dňa 4.7.2012 sa vedľajší účastník na strane žalobkyne obdobne pridržiaval skutkovej a právnej argumentácie podľa obsahu žaloby.

Žalobkyňa osobne prítomná na pojednávaní konanom dňa 4.7.2012 osobne vypovedala, že v tom, čo bolo zaplatené, vychádza z karty klienta A. C. a čiastočne s prekrývaním sa v čase zároveň s tým, aké potvrdenie vystavil zamestnávateľ M. E. dňa 2.4.2012, lebo po smrti jej manžela sa tieto splátky vykonávali automaticky aj naďalej. Každopádne predmetný úver bol poskytnutý jej manželovi. Jednalo sa o poskytnutie úveru na 2 razy, pričom druhýkrát to bolo už automaticky. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyňa odôvodnila tým, že mala stresy, oni potrebovali peniaze a pri takto prevzatom úvere ich v skutočnosti nemali. Pritom sa bolo treba starať o deti, ktoré chodili do školy.

Vo veci samej rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. - 94 zo dňa 4.7.2012 tak, že určil zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 23.3.2005 uzatvorenú medzi žalobkyňou a

žalovaným za neplatnú, určil rozhodcovskú doložku v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 23.3.2005 uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným za neplatnú, zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 514,53 €, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- €, žalobu vo zvyšnej časti zamietol (v časti primeraného finančného zadosťučinenia) a rozhodol o náhrade trov konania.

V odvolaní zo dňa 15.10.2012 žalovaný namietol porušenie jeho procesných práv v dôsledku nevyporiadania sa s podanou námietkou premlčania vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu. Ďalej skonštatoval, že podľa jeho názoru právo na primerané finančné zadosťučinenie v tomto prípade nie je dané, osobitne, že nebolo priznané v primeranej výške s použitím referenčného kritéria podľa o náhrade za bolesť o o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, s požiadavkou na skúmanie primeranosti uloženej sankcie, napokon namietol exces zo zásady zákazu retroaktivity vo vzťahu k uplatneniu prechodného ust. . Žalovaný tak k svojmu kontinuálne nesúhlasnému stanovisku k predmetu tunajšieho konania argumentoval právne, k čomu predložil rozsudok súdneho dvora zo dňa 15.3.2012 sp. zn. 15.3.2012 a zrušujúce uznesenie Krajského súdu Žilina č.k. zo dňa 31.7.2012.

Krajský súd Žilina uznesením zo dňa 14.2.2013 ako odvolací súd skonštatoval, že výrok, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, ponecháva nedotknutý a vo zvyšných výrokoch zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. - 94 zo dňa 4.7.2012, a to z dôvodu požiadavky na vyporiadanie sa s námietkou premlčania podanou žalovaným v tunajšom konaní.

Na pojednávaní konanom dňa 12.6.2013 žalobkyňa vyhlásila, že vo veci už nemá čo povedať. Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalobkyne a žalovaný argumentovali právne, vedľajší účastník na strane žalobkyne priložil aj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.1.2013.

Pojednávania konaného dňa 15.7.2013 sa žalobkyňa, ani vedľajší účastník vystupujúci na jej strane nezúčastnili a žalovaný sa pridržiaval svojej skutkovej a právnej argumentácie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a zistil :

Žalovaný ako veriteľ, A. C. - manžel žalobkyne ako dlžník a žalobkyňa ako spoludlžník č. 1 dňa 23.3.2005 podpísali listinu zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX, ktorá na jej prvej strane obsahovala pomenovanie zmluvy, označenie zmluvných strán a číselné údaje k ďalšiemu textu zmluvy a na druhej strane obsahovala drobný text zmluvných dojednaní, ktoré boli významovo spojené s číselnými údajmi na prvej strane zmluvy.

V podrobnostiach týchto ustanovení podľa čl. 1 sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť pôžičku v dohodnutej výške (s odkazom na prvú stranu zmluvy - pozn. súdu) 62.028,- Sk „za účelom finančnej výpomoci“ do 8 dní (okrem iného s odkazom na čl. 7) po doručení dohody o zrážkach zo mzdy predloženej zo strany dlžníka, potvrdenej jeho zamestnávateľom a dlžník sa zaviazal splácať pôžičku na účet veriteľa v splátkach (s odkazom na prvú stranu zmluvy - pozn. súdu) v počte 36, vo výške 1.723,- Sk, s tým, že splátkový kalendár mal tvoriť prílohu č. 2 zmluvy.

Podľa čl. 3 zmluvy bolo dojednané automatické navyšovanie výšky úveru v prípade splácania dovtedajšieho úveru dlžníkom tak, že v prípade, že dlžník splatí určitý počet splátok s určitou splatnosťou, bode mu pôžička automaticky navýšená, tzv. „revolving“, tak, že veriteľ do 8 dní zašle ďalšiu sumu pôžičky (s odkazom na prvú stranu zmluvy - pozn. súdu) vo výške 41.352,- Sk na účet klienta.

Podľa čl. 4 zmluvy boli dojednané (všetko s odkazom na prvú stranu zmluvy - pozn. súdu) : zmluvná odmena, ktorú sa zaväzoval dlžník zaplatiť veriteľovi jednak pri pôžičke vo výške 31.014,- Sk a jednak pri

revolvingu vo výške 20.262,- Sk. K tomu bola konštatovaná ročná percentuálna miera nákladov jednak pri pôžičke vo výške 27 % a jednak pri revolvingu 25,16 %.

Podľa čl. 5 zmluvy dlžník potvrdzuje, že vystavil veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku, teda ako zabezpečenie pôžičky bez vypísania konkrétnej sumy tohto zabezpečenia.

Podľa čl. 7 zmluvy bola dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka, resp. spoludlžníka.

Podľa čl. 8 zmluvy bola dojednaná možnosť výpovede zmluvy v určitom čase.

Podľa čl. 12 Zmluvy boli dojednané sankcie - zmluvná pokuta vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania. Zmluvná pokuta vo výške 5 % z výšky splátky za omeškanie o viac ako 15 dní, resp. 10 % výšky splátky za omeškanie o viac ako 30 dní, resp. v spojitosti so záväzkami podľa čl. 1.1., zmluvná pokuta vo výške 50 % z nominálnej výšky pôžičky.

Podľa čl. 17 zmluvy bol dojednaný poplatok za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk, možnosť odkladu splátok na základe lekárskeho potvrdenia a možnosť zvýšenia úrokovej sadzby na základe ďalšej externej úrokovej sadzby a menového kurzu.

Z karty klienta A. C. súd zistil, že na predmetný úver zo strany dlžníkov bolo zaplatených 3.202,64 € ( v období od 24.4.2005 do 24.11.2009 56-krát 57,19 € ). Táto karta klienta tiež obsahuje dátum návrhy žaloby 2.3.2011 a poplatok rozhodcu 49,79 € ako aj penalizačné faktúry na úhradu 21,31 €; 24,17 €; 1.029,48 € a mínus 371,80 € s tým, že tieto neboli uhradené.

Dňa 23.3.2005 bola tiež medzi žalovaným Profi Credit Slovakia s.r.o. a A. C. uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov k číslu predmetnej úverovej zmluvy.

Listom zo dňa 8.9.2009 žalovaný zaslal spoločnosti LEMON Slovakia s.r.o. ako zamestnávateľovi tunajšej žalobkyne G. C. dohodu o zrážkach zo mzdy spoludlžníka ( jej listina voči spoludlžníčke G. C. nebola tunajšiemu súdu predložená - pozn. súdu ), podľa obsahu ktorého žalobca požiadal zamestnávateľa žalovanej vykonávať zrážky za mesiace po 57,19 €, za mesiace po 57,19 €, spolu 857,85 € s tým, že ostatné splátky žiada realizovať vo výške mesačnej splátky 57,19 € ( 1.722,91 Sk ) vždy k termínu vyplatenia mzdy klientovi - spoludlžníkovi. Zároveň žalobca východiskovo potvrdil, že dňa 24.3.2005 vyplatil na základe zmluvy o revolvingovom úvere A. C. úver vo výške 3.431,40 €.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa M. E. E..A..O.. zo dňa 2.4.2012, tento zrážal žalobkyni v prospech žalovaného za obdobie 9 - 12/2009 sumu 228,76 €, 1-12/2010 sumu 686,28 €, 1 - 12/2011 sumu 686,28 €, 1 - 2/2012 sumu 114,38 €.

Podľa v znení nesk. predpisov (ďalej ) Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä … o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa v znení nesk. predpisov (ďalej ) Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa v znení nesk. predpisov (ďalej ) Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa , (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov) účinného do 10.6.2010,

a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa a v znení účinnom do 30.6.2006 (tiež ku dňu uzatvorenia zmluvy 23.3.2005)

1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 (tiež ku dňu uzatvorenia zmluvy 23.3.2005): spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , a v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy 23.3.2005:

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2008): Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa v znení účinnom v súčasnosti:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , , , , v znení účinnom v súčasnosti:

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré … r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády č. v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa

1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , a O ochrane spotrebiteľa

3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. (odkaz na až 54 - pozn. súdu).

4) Každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa

1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Súd určil neplatnosť predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 23.3.2005, lebo zistil vady prejavu vôle podľa cit. ust. , keď reálny obsah ekonomicky významných zmluvných ustanovení bolo uvedený drobným písmom na opačnej strane zmluvy než relevantné číselné údaje, síce obidve tieto strany zmluvy boli podpisované, ale tieto ustanovenia boli neprehľadné jednak kvôli drobnému písmu a jednak kvôli textovým odkazom. Systematicky rovnocenne súd zároveň považuje zmluvu o „revolvingovom“ úvere podľa tu zisteného skutkového stavu za neplatnú podľa cit. ust. pre obchádzanie zákona, s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa cit. ust. , a osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. , Pri tejto systematicky rovnocennej argumentácii, je celá predmetná zmluva absolútne neplatná podľa cit. ust. , 39 . Na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy súd uznal naliehavý právny záujem žalobkyne podľa cit. ust. ako spoludlžníčky, voči ktorej bolo preukázané, že voči nej boli vykonávané zrážky zo mzdy, podporne aj ako dedičky dlžníka A. C., keď toto jej podporné postavenie bolo preukázané iba jej výpoveďou a nepriamo aj faktom uzatvorenia zmluvy popri hlavnom dlžníkovi. K uznaniu naliehavého právneho záujmu žalobkyne viedla súd ekonomická povaha veci, lebo aj keď platnosť zmluvy je možné skúmať prejudiciálne v sporovom súdnom konaní o zaplatenie sumy, v tomto prípade bola obsahom zmluvy navyše spochybnená možnosť brániť sa pred všeobecným súdom. Navyše keď už A. C. aj žalovaná zo zmluvy plnili, naopak oni sa môžu domáhať práv podľa cit. ust. ods. O ochrane spotrebiteľa priamo, t.j. aj bez akejkoľvek žaloby na plnenie zo strany veriteľa.

Listinné dôkazy predložené sporovými stranami boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné, vec bola pre súd otázna z hľadiska právneho posúdenia.

Po stránke vád vôle dlžníka, v tomto konaní bola predložená písomná zmluva upravujúca „revolvingovú“ pôžičku podľa koncepcie žalobcu ako veriteľa, teda podľa právneho vyhodnotenia súdu úver, ktorý mal byť opakovane poskytovaný prevodom na účet dlžníka. Vôľa dlžníka a spoludlžníka v takomto záväzkovom vzťahu však pri podpise predmetnej zmluvy bola podľa povahy veci ovplyvnená ťaživou ekonomickou situáciou. Toto spochybňuje ich vôľu v tom, do akej miery skúmali už samotné základné náležitosti zmluvy, špecificky keď na prvej strane zmluvy bola uvedená suma 62.028,- Sk, ktorá v kontexte textu na druhej strane mala byť výškou pôžičky. Je príznačné, že už aj základné náležitosti zmluvy o úvere, teda výška úveru, kvôli nekonzistentnosti textu a malému písmu z predmetnej zmluvy čiastočne vyplývali iba po vynaložení mimoriadnej pozornosti súdu a navyše je táto zmluva aj interpretačne náročná v časti odplaty za úver. Z jej základného obsahu vyplýva poskytnutie úveru vo výške 62.028,- Sk, ktorého splácanie 36 splátkami vo výške 1.723,- Sk nasvedčuje bezodplatne poskytnutému úveru (1.723 x 36 = 62.028), ale s otáznym významom k výške splácania ďalšieho automaticky poskytnutého úveru podľa čl. 3 zmluvy s prípadným ďalším splátkovým kalendárom a navyše v rozpore s tým, že zmluva podľa čl. 4 obsahuje ustanovenie o jednorazovej odplate za jednak poskytnutie pôžičky a jednak za poskytnutie revolvingu, toto všetko v ďalšom rozpore s dojednaním o možnosti veriteľa „zmeniť úrokovú mieru“ podľa čl. 17.

Systematicky rovnocenne po stránke skúmania účelu zmluvy, účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. , ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. , je dočasné preklenutie potreby použitím cudzích peňazí. Predmetnú zmluvu predloženú

v tomto konaní o „revolvingovej pôžičke“ súd právne hodnotí práve ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zodpovedajú základným náležitostiam zmluvy o úvere podľa a nasl. , príznačne včítane dojednanej výšky úveru, ale toto dojednanie bolo v tomto prípade obídené. Úver sa od pôžičiek podľa odlišuje konsenzuálnosťou, teda povinnosťou veriteľa na požiadanie dlžníka na základe uzatvorenej zmluvy poskytnúť úver a tým, že úrok ako odplata za poskytnutie úveru je považovaný za základnú náležitosť tohto typu zmluvy. Súd považuje zmluvu predmetnú v tomto konaní za uzatvorenú v rozpore s účelom týchto ustanovení, ak po splatení dovtedajšej pôžičky mali byť dlžníkovi na účet automaticky pripísané ďalšie peňažné prostriedky, s interpretačne otáznym významom splátkového kalendára a samotnej ceny úveru, ktorá je základnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa . Je tiež pravdou, že rôzne typy úverov spojené s opakovaným poskytnutím peňažných prostriedkov, napríklad formou prečerpania účtu, poskytujú banky, lenže banky vo vzťahu k fyzickým osobám - nepodnikateľom zriaďujú účty v prvom rade za účelom spravovania peňazí klienta a ak použitie ďalších peňazí klientom nepresiahne určitú mieru, nie je tým narušená zásada, že potreby sa uspokojujú predovšetkým z vlastných peňazí a primerane určitej mimoriadnej potrebe je možné uzatvoriť osobitnú zmluvu o úvere. Samotný pojem „revolvingový úver“ použitý v predmetnej zmluve je čisto ekonomickým pojmom, nie právnym, znamená úver použitý na splatenie predchádzajúceho úveru, aj takýto úver preto vyžaduje samostatný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere. Revolvingový úver je typický pre poskytovanie úverov podnikateľom, ktorí vzhľadom na mieru dohľadu veriteľa môžu dostať nový úver za nových, spravidla už výhodnejších podmienok a za týchto podmienok môžu dlhodobo hospodáriť aj s kauzálne cudzími peniazmi. Na rozdiel od toho v tomto prípade súd zaznamenal zmluvu o „revolvingovom úvere“ podľa skutkovej koncepcie žalovaného zameranú na dlhodobé finančné zaviazanie dlžníka - nepodnikateľa veriteľovi, ktoré spočíva v tom, že dlžníkovi budú na účet automaticky pripísané peniaze. Je príznačné, že zmluva neobsahuje oznámenie o už existujúcom účte dlžníkov, navyše k predmetnej zmluve bol uvedený variabilný symbol, čo nasvedčuje tomu, že úverový účet zriadil veriteľ. To znamená, že táto zmluva preto nespočívala v správe účtu, ktorého vlastníkmi by boli dlžníci, ale takýto účet by bol iba účtovnou pomôckou samotného veriteľa. V tomto zmysle podľa názoru súdu by nemalo byť považované za poskytnutie úveru automatické pripísanie peňazí na veriteľom zriadený účet, ak ich dlžník ďalej nečerpal, resp. podľa názoru súdu takýto účet zriadený veriteľom by bol voči dlžníkovi kauzálne cudzí. Pritom je v rozpore s účelom úveru, aby si osoba

- nepodnikateľ dlhodobo uspokojovala bežné potreby z kauzálne cudzích peňazí. Výška odplaty za úver, aj keby bola zistiteľná v určitom čase, napríklad z konkrétnej jednorazovej odmeny za poskytnutie konkrétnej sumy úveru a z počtu, času a výšky splátok, by sa mohla ukázať ako neprijateľná pre niektorú zo zmluvných strán v závislosti od hodnotovej stability peňažného obeživa v budúcnosti. Tento charakter zmluvy spočívajúci v určitom klientskom zaviazaní dlžníka, tobôž ak dovtedajšiu schopnosť dlžníka plniť mal mať veriteľ preukázanú práve splnením dovtedajšieho úveru, je nevyvážený práve v prospech veriteľa, potenciálne v spojení s ďalšími nákladmi úveru, ktoré by veriteľ vyžadoval.

V ďalších podrobnostiach súd konštatuje, že v žalobe už nebolo podstatné osobitne namietať nejasnosť času vzniku zmluvy, lebo po jej podpise už bolo povinnosťou veriteľa v rámci jeho podnikateľskej činnosti úver poskytnúť a ak zamýšľal žiadosť o poskytnutie úveru preskúmať, mal tak urobiť pred podpisom zmluvy. Samostatne by nebolo podstatné ani namietať uvedenie mena dlžníkov do zoznamu dlžníkov, lebo vo všeobecnosti je v našom právnom poriadku takýto zoznam možný, ale v tomto prípade by postavenie žalobkyne a jej manžela ako dlžníka bolo sporné pre spochybnený prístup dlžníkov k spravodlivosti v ďalších tu odôvodnených súvislostiach.

K ďalším právnym dôvodom predmetnej zmluvy je vhodné uviesť, že čo sa týka charakteru uzatváranej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak príznačne tunajšia zmluva zo dňa 23.3.2005 bola uzatvorená za právnej úpravy, ktorá veriteľom ukladala jednoznačne oznámiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej RPMN), ktorá by zodpovedala záväzným častiam konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. RPMN by s pribúdajúcou finančnou gramotnosťou dlžníkov v spojení s uvedením nákladov, ktoré do jej výpočtu nie sú zahrnuté, mala byť významným ukazovateľom výhodnosti úveru, obdobne ako jednotková cena za 100 gramov alebo 100 mililitrov u fyzického tovaru. Toho času v pôvodnom znení nepočítal s možnosťou príkladného uvedenia RPMN. Aj keď časovo nasledujúci zakotvil možnosť uvádzať všetky faktory vplývajúce na RPMN a k tomu uviesť iba príklad výšky RPMN, podľa názoru súdu to vo všeobecnosti nezhojilo

možnosť poskytovania úverov práve toho typu, aký bol predložený v tomto prípade. V tomto prípade je konkrétne uvedená RPMN nepreskúmateľná vzhľadom na nejasnosť dojednania základných záväzných náležitostí zmluvy, ako súd odôvodnil vyššie. K pôvodnému písomnému vyjadreniu žalovaného súd navyše poznamenáva, že už samozrejme neprichádzalo do úvahy, aby informácia o RPMN zahrnula aj sankčné dojednanie o zmluvnej pokute, ktorého uplatnenie je v čase uzatvorenia zmluvy iba hypotetické.

Aj keď na základe vyššie uvedeného súd považoval predmetnú zmluvu za absolútne neplatnú, systematicky bolo možné podporne argumentovať aj ustanoveniami o zmluvách spotrebiteľského charakteru podľa a nasl. . Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, hoci sú spotrebiteľom formálne prijaté, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ svojmu obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. ). Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka prakticky spojené so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. V časovej súvislosti ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa a nasl. je príznačné, že v znení účinnom do 31.12.2007 (tiež ku dňu uzatvorenia zmluvy 23.3.2005 tieto formálne neupravovali zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom vo všeobecnosti, ale doslova iba uzatvorené podľa . Vo vzťahu k prechodnému ustanoveniu má význam podporne uplatniť tieto ustanovenia platné v súčasnosti, lebo vo vzťahu k predmetu tunajšieho konania nemá praktický význam hovoriť osobitne o „vzniku týchto právnych vzťahov, ako aj nárokoch z nich vzniknutých pred 1. januárom 2008“, lebo každopádne súd uznáva, že skutkovo bol daný prejav vôle uzatvoriť predmetnú písomnú zmluvu zo dňa 23.3.2005 a následky tohto prejavu vôle preskúmaval právne, prednostne už vo vzťahu k základným právnym ustanoveniam o vadách vôle a o obchádzaní zákona. Právnym následkom právneho preskúmania osobitne s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta a dojednanie rozhodcovskej doložky.

Preto iba podporne povedané, ustanovenia o zmluvnej pokute súd považuje za neprijateľnú podmienku, ak v spotrebiteľskej zmluve má narastať v čase, napr. denne (tu vo výške 0,2% z výšky splátky) - príznačne keď zákon obmedzuje úrok z omeškania obdobného ekonomického charakteru, alebo ak je zmluvná pokuta závislá od správania veriteľa, (vo všeobecnosti napr. opakované upomienky), alebo ak jednorazová zmluvná pokuta ak je príliš vysoká vzhľadom na význam zabezpečovanej povinnosti (v tomto prípade až 50 % z minimálnej výšky pôžičky). Aj s prihliadnutím na účel zmluvnej pokuty v zmyslel obrany žalovaného, teda zabezpečiť pohľadávku hrozbou sankcie, súd tento účel považuje v spotrebiteľskej zmluve za prekročený, ak zjavne prekračuje východiskový účel paušalizovanej náhrady škody, pričom škoda nad rámec pohľadávky s riadnym príslušenstvom je hypotetická, keď dodávateľ je pripravený poskytovať úvery v rámci jeho podnikateľskej činnosti.

Osobitným výrokom súd určil za neplatnú rozhodcovskú doložku podľa cit. ust. . Aj keď toto ustanovenie bolo výslovne zakotvené až s účinnosťou od 1.1.2008, súd osobitne podľa prechodného ustanovenia , ako odôvodnil vyššie, vyhlásil osobitne aj tento výrok, aby potvrdil otázku priamej právomoci všeobecného súdu konať v spotrebiteľskej veci.

Pri rámcovom zakotvení neprijateľných zmluvných podmienok zmlúv spotrebiteľského charakteru v zákone súd poznamenáva, že tieto sú vymenované príkladmo a v obdobnej súvislosti považuje za neprijateľnú podmienku aj zabezpečenie formou zrážok zo mzdy, ktorou spotrebiteľ priamo umožnil

dodávateľovi, aby tento na základe svojej výzvy si uspokojoval predmetnú pohľadávku priamo výzvou zamestnávateľovi spotrebiteľa - dlžníka. Obdobne za neprijateľnú podmienku súd považuje aj zabezpečenie formou blankozmenky, plnenie z ktorej by síce bolo potrebné uplatniť na súde, ale záväzok zo zmenky sa považuje za nekauzálny, ktorý v prípade riadneho vypísania zmenky môže zaniknúť iba splnením a aj v tejto súvislosti by sa jednostranne konajúci veriteľ mohol bezdôvodne obohatiť.

Na základe vyššie konštatovanej neplatnosti celej zmluvy súd priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie podľa cit. ust. vzniknutého plnením z neplatného právneho dôvodu. V jeho výške súd vychádzal z potvrdenia žalovaného voči zamestnávateľovi žalobkyne o poskytnutom úvere A. C. 3.431,40 Eur a na druhú stranu vo výške zaplatenia z úhrad podľa karty klienta A. C. do 24.11.2009 (56 úhrad x 57,19 = ) 3.202,64 Eur, resp. z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne M. E. o vykonaných zrážkach zo mzdy zo roky 2010, 2011, 2012, (t.j. 686,28 + 686,28 + 114,38 = ) 1.486,94 Eur, spolu výška zaplatenia 4.685,98 Eur, rozdiel vo výške obohatenia (4.685,98 - 3.431,40) predstavuje 1.258,18 Eur. Súd o bezdôvodnom obohatení rozhodol vo výške podľa žaloby.

Na základe vyššie konštatovanej neplatnosti zmluvy súd priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie podľa cit. ust. ods. O ochrane spotrebiteľa. Právnou úvahou súd ustálil jeho výšku na 300,- Eur vzhľadom na nebezpečenstvo a reálne vykonaný zásah do práv žalobkyne a jej manžela priamym vymáhaním pohľadávky z predmetnej zmluvy zo strany žalovaného bez súdneho rozhodnutia, ale priamym pokynom zamestnávateľovi žalobkyne na základe právneho úkonu, ktorý bol vyhodnotený za neplatný. Aj keď teda nebol preukázaný konkrétny následok zodpovedajúci pravidelnej škode, napríklad na zdraví, nebráni to uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa cit. ust. ods. Žalovaný tak do majetkovej sféry práv žalobkyne a jej manžela jednoznačne zasiahol a toto bolo spôsobilé spôsobiť ujmu na uspokojovaní ich životných potrieb, potenciálne počnúc základnými životnými potrebami. Na druhú stranu pri nepreukázaní konkrétnych následkov tohto zásahu, s poznaním vyššej hodnoty najmä života a zdravia, než predstavuje iba potenciálna ujma v majetkovej sfére nad rámec bezdôvodného obohatenia v tomto prípade, súd ako primerané zadosťučinenie priznal práve 300,- Eur. V tejto časti procesne pôvodného predmetu konania tunajší súd nevyhnutne prihliadol na spôsob procesného vybavenia odvolania Krajským súdom Žilina uznesením č.k. zo dňa 31.7.2012, s tým, že vo zvyšnej (tam nenapadnutej) časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Preto tunajší súd v súčasnom štádiu prvostupňového konania vo vzťahu k pôvodnému predmetu tohto konania opätovne nekonštatuje, že vo zvyšku žalobu zamietol.

Osobitne vo vzťahu k obsahu odvolania žalovaného proti rozsudku č.k. - 94 zo dňa 4.7.2012 tunajší súd skúmal primeranosť uloženej sankcie vlastnou úvahou, skutkovo prakticky iba s vedomím spôsobu vzniku bezdôvodného obohatenia - doloženými úhradami podľa karty klienta A. C. a následne zrážkami zo mzdy od zamestnávateľa žalobkyne a s poznaním jeho výšky spolu, podľa vyššie oboznámeného vykonaného dokazovania 1.258,18 Eur. Pre takéto špecifikum zásahu do osobnostných práv žalobkyne, ťažiskovo ekonomického charakteru, súd nepovažuje za relevantné použitie referenčného kritéria náhrady za bolesť alebo náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa a práve v priznanej výške 300,- Eur považuje finančné zadosťučinenie podľa cit. ust. ods. za primerané.

Vo vzťahu k podanej námietke premlčania (popri námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu v pôvodnej žalobe) je namieste každopádne povedať, že formálne podľa obsahu listinných dôkazov karta klienta A. C. (č.l. 14 spisu) o jeho úhradách (kolónky „splatené“ 24.4.2005 - 24.11.2009), bola vytlačená 3.3.2011. Obdobne podľa obsahu listinných dôkazov potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne M. E., E..A..O.. o zrážkach zo zárobku žalobkyne za kalendárne roky 2009 - 2012 (č.l. 16 spisu) bolo datované dňom 2.4.2012. S obidvomi týmito listinami disponovala žalobkyňa pri podaní tunajšej žaloby, z nich osobitne správa zamestnávateľa bola určená priamo jej - „menovanej“. Pre rozhodnutie tohto sporu vo veci samej nebolo podstatné podrobnejšie dokazovanie a podľa názoru súdu ani námietka premlčania nie je dôvodom ďalšieho dokazovania, tobôž nie z vlastnej iniciatívy súdu. V naznačenom zmysle zostala

nepreukázaná konkrétna výška bezdôvodného obohatenia vzniknutá v určitom čase pred začatím toho konania doručením žaloby tunajšiemu súdu dňa 13.4.2012, a to vo vzťahu k premlčacej lehote podľa cit. ust. príznačne práve tri roky dozadu. Na jednu stranu podľa názoru súdu nie je namieste konštatovať, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia mohla dozvedieť až v čase vytlačenia, resp. vyhotovenia vyššie uvedených listinných dôkazov preukazujúcich výšku bezdôvodného obohatenia, tobôž keď žalobkyňa bola adresátkou a teda pravdepodobnou iniciátorkou uvedenej správy zamestnávateľa - inak hypoteticky s prihliadnutím na dátum vyhotovenia uvedených listinných dôkazov by nárok premlčaný jednoznačne nebol. Na druhú stranu význam ustálenia týchto skutočností súd vidí v kontexte právnej ochrany dlžníka ako ekonomicky slabšej a zároveň laickej, teda z hľadiska informovanosti slabšej zmluvnej strany, právnymi následkami tejto špecifickej právnej ochrany sú konštatovanie neplatnosti časti alebo celej úverovej zmluvy.

Cit. ust. má zmysel, iba ak je možné čas vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia ustáliť objektívne. Lenže charakter tejto právnej ochrany je spojený s vnútornou, teda psychickou stránkou účastníka zmluvy. Preto podľa názoru súdu nie je spravodlivé ani automaticky konštatovať vedomosť spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia hneď od plnenia takejto úverovej zmluvy konkrétnou dielčou úhradou - „splátkou“ nad rámec vrátenia istiny úveru, príznačne s tým, že by spotrebiteľ zároveň vedel, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, ktorým je obohatený veriteľ. Preto podľa názoru súdu neprichádza do úvahy akékoľvek ustálenie konkrétneho času, ku ktorému si mal byť spotrebiteľ - dlžník zo zamýšľanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere - vedomý vzniku bezdôvodného obohatenia pôvodného zamýšľaného veriteľa, ktoré tomuto pôvodnému veriteľovi sám poskytol. Preto napokon podľa názoru súdu neprichádza do úvahy uplatnenie ustanovenia cit. ust. o dvojročnej subjektívnej lehote obmedzujúcej dlžníka pri uplatnení práva titulom vydania bezdôvodného obohatenia v prípade spotrebiteľských zmlúv.

Následne vo vzťahu k objektívnej lehote podľa cit. ust. súd považuje za príznačné, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú zo strany veriteľa ako podnikajúceho subjektu predkladané dlžníkom vedome. Preto keď napokon dôjde k právnemu hodnoteniu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa plnením dlžníka, ide zo strany veriteľa o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa viaže výhradne objektívna 10 - ročná premlčacia doba a táto (mimochodom rovnako ako ani trojročná objektívna premlčacia doba od posledného plnenia žalobkyni žalovanej dňa 22.10.2007) v čase podania tunajšej žaloby dňa 22.1.2010 neuplynula. Preto súd námietku premlčania podanú žalovaným neuznal.

Ďalšie namietané skutočnosti už neboli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej popri výslovne uvedených dôvodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Pokiaľ predovšetkým argumentácia vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne a žalovaného boli spojené s predkladaním rozhodnutí súdov v iných sporoch, tunajší súd sa stotožňuje s tým, že rozhodovanie o uplatnených právach nemá byť paušálne. Argumentácia obsahom rozhodnutí slovenských súdov v obdobných veciach (zo všetkého predovšetkým na jednu stranu rozsudok Okresného súdu Martin č.k. zo dňa 20.11.2012 bez doložky právoplatnosti, so zamietavým obsahom v obdobnej veci príznačne po tom, ako predchádzajúci rozsudok pozitívne určujúci neplatnosť revolvingovej zmluvy a zaväzujúci veriteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia a primeranej náhrady bol zrušený uznesením krajského súdu Žilina č.k. zo dňa 31.7.2012 - na druhú stranu rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 21.1.2013 potvrdzujúci rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. zo dňa 26.10.2010, ktorým bola konštatovaná neplatnosť rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere a veriteľ bol zaviazaný na zaplatenie sumy 413,50 Eur dlžníkovi - spotrebiteľovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia a prvostupňový rozsudok v ďalších výrokoch bol zrušený a vrátený na ďalšie konanie)

- spolu svedčia o tom, že rozhodovacia činnosť súdov Slovenskej Republiky v skutkovo obdobných veciach je neustálená. Osobitne pre tunajší súd nemajú priamy argumentačný význam zrušujúce ustanovenia odvolacích súdov v cudzích veciach z dôvodu, že prvostupňové súdy mali porušiť práva tamojších účastníkov, lebo nejde o priamy argument zodpovedajúci sudcovskej tvorbe práva vo vzťahu k meritórnym právam účastníkov. Za všetkých týchto okolností tunajší súd odôvodňuje tunajší rozsudok originálnymi formuláciami dôvodov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , , podľa ktorého v konaní bola v konaní úspešná žalobkyňa, pričom zamietnutá časť (pôvodného predmetu konania - nenapadnutá proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. - 94 zo dňa 4.7.2012) závisela iba od úvahy súdu, ale v konaní bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a náhradu trov konania si uplatnila v žalobe bez toho, aby ju napokon vyčíslila, preto jej ju súd nepriznal.

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, tomu východiskovo nesvedčí úspech vo veci, keď nie je priamo zástupcom účastníka, ktorému priznané právo patrí. Tento vedľajší účastník je účastníkom tohto konania na základe O ochrane spotrebiteľa, keď o predmete jeho činnosti svedčia výpisy a stanovy č.l. 80 - 88 spisu, každopádne si však náhradu trov konania do vyhlásenia rozsudku neuplatnil, aj preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).