Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_1T-44-2022.pdf
PDF · 112.27 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného A. B. C. D., narodeného X. XXXXXXX XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom 30. júla 2024 v Trenčíne, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa obžalovaný A. B. C. D. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín č. k. 3Kv 17/21/3300-19 zo dňa 27.05.2022 pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 06.07.2021 v čase o 6:40 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia s evidenčným číslom B. v Ilave po ceste I/61 na Štúrovej ulici smerom od Trenčína na Považskú Bystricu, kedy počas prechádzania kruhovým objazdom pri výjazde z kruhového objazdu v smere na Považskú Bystricu sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri odbočovaní vpravo nedal prednosť poškodenej B. D. E., ktorá v tom čase jazdila na bicykli zn. KENZEL po kruhovom objazde rovno, v dôsledku čoho pravou prednou časťou svojho vozidla narazil do ľavej strany bicykla poškodenej a následne došlo k pádu poškodenej z bicykla, čím poškodenej B. D. E. spôsobil zlomeninu 2-7 rebra vpravo, zlomeninu zobákovitého výbežku lopatky vpravo, zlomeninu prednej steny pravého bedrového kĺbu, zlomeninu horného a dolného ramena lonovej kosti vpravo s posunom, zlomeninu horného a dolného ramena lonovej kosti vľavo s posunom, zlomeninu krížovej kosti vľavo a hematóm sedacej oblasti vľavo s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní dva až tri mesiace, najmä pre bolesti, obmedzenie všetkých aktivít a potrebu následnej rehabilitácie, pričom obvinený spôsobom svojej jazdy porušil dôležitú povinnosť uloženú mu ustanovením § 4 odsek 1 písm. e) a § 19 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
pretože skutok nie je trestný čin.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) podal na tunajšom súde 30.05.2022 na obžalovaného A. B. C. D. podľa § 234 ods. 1 Tr. por. obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku stíhanému skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že je nevinný.
Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného a súčasne na návrhy procesných strán súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, znalca Ing. Juraja Gáboríka, zástupcov znaleckej organizácie Avocare s. r. o. B. F. F. a B. D. F., zástupcu znaleckého ústavu – Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD., oboznámením záverov znaleckého posudku doc. MUDr. Juraja Váňu, PhD. na zranenia poškodenej č. l. 117 (postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por.), prehratím kamerového záznamu z dopravnej nehody č. l. 52 (postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por.), ako aj čítaním listinných dôkazov, menovite hlásenia úrazu č. l. 50, zápisu o dychovej skúške č. l. 53, záznamu dopravnej nehody č. l. 54, zápisnice o ohliadke miesta nehody č. l. 56, evidenčnej karty vodiča č. l. 105, posudku o pracovnej činnosti č. l. 258, správy o povesti č. l. 263 a z prílohovej obálky č. l. 539 odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov (to všetko postupom podľa § 269 Tr. por.).
Odmietol súd postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. na návrh poškodenej vykonať dokazovanie výsluchom vyšetrovateľa Policajného zboru Mgr. Hrušku na okolnosti vyšetrovania dopravnej nehody a detektorom lži, ktorého sa mal zúčastniť obžalovaný za účelom zodpovedania otázky, či sa v čase zrážky jeho motorového vozidla s bicyklom poškodenej dostatočne venoval vedeniu jeho motorového vozidla. K tomu v prvom rade poukazuje, že poškodený je v trestnom konaní, pokiaľ ide o jeho oprávnenie navrhovať dôkazy, limitovaný jeho postavením, keďže tieto prioritne musia smerovať k preukázaniu okolností potrebných pre priznanie nároku na náhradu škody a určenie jej výšky, nie viny obžalovaného ako takej. Súd má ale ďalej za to, že okolnosti vyšetrovania dopravnej nehody boli zistené inými už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi, konkrétne listinnými dôkazmi k tomu na hlavnom pojednávaní vykonanými a tiež znaleckými posudkami. To isté platí aj o otázke, či sa obžalovaný v čase zrážky jeho motorového vozidla s bicyklom poškodenej dostatočne venoval vedeniu jeho motorového vozidla, kde navyše platí, že detektor lži nepredstavuje zákonný dôkazný prostriedok v zmysle ustanovení Trestného poriadku.
Obžalovaný okrem toho, že potvrdil okolnosti zrážky jeho osobného motorového vozidla s poškodenou tak, ako sú uvedené v skutkovej vete rozsudku, poprel, že by jeho zavinením došlo k zrážke s bicyklom poškodenej. Po tom, ako vošiel povolenou rýchlosťou do kruhového objazdu, bol na hlavnej ceste. Sústrediac sa na cestu pred ním a zrejme aj oslepený slnkom, keďže bolo skoré ráno a presne oproti jeho smeru jazdy presvitalo ranné slnko, si ani nevšimol, že z vedľajšej cesty do kruhového objazdu vošla cyklistka. Nasledoval náraz, pričom len bezprostredne pred ním cyklistku vôbec periférne zbadal, to už ale zrážke nemohol zabrániť. Cyklistka mu takýmto vjazdom do kruhového objazdu nedala prednosť v jazde, čo bolo jej povinnosťou, keďže on už v čase jej vjazdu do kruhového objazdu jazdil po ňom. Ihneď po zrážke vozidlo zastavil, to už cyklistke bola poskytovaná prvotná neodkladná starostlivosť a boli privolané záchranné zložky.
Poškodená tiež potvrdila okolnosti zrážky jej bicykla s osobným motorovým vozidlom obžalovaného tak, ako sú uvedené v skutkovej vete rozsudku. Priblížila, že ráno išla na bicykli, pričom predtým, ako vošla do kruhového objazdu, presvedčila sa, či po ňom nejde motorové vozidlo, ktorému by mala dať prednosť. Pred osobným motorovým vozidlom obžalovaného išlo po kruhovom objazde iné osobné motorové vozidlo, ktoré ale dávalo znamenie o zmene smeru jazdy, odbočovalo do toho výjazdu, ktorým ona vchádzala do kruhového objazdu. Vodič tohto vozidla jej aj gestami naznačil, že bude odbočovať, ešte si pomyslela, že bodaj by bol každý vodič takto ohľaduplný k cyklistom, a v presvedčení, že môže bezpečne vojsť do kruhového objazdu, toto aj vykonala. Krátko po jej vjazde do kruhového objazdu nastala zrážka s osobným motorovým vozidlom obžalovaného, po ktorej ju odhodilo do výšky a dopadla na asfalt. Pribehol k nej neznámy muž, nie však obžalovaný, ktorý jej poskytol prvotnú neodkladnú starostlivosť. Dopravnú nehodu zavinil obžalovaný, ktorý sa dostatočne nevenoval vedeniu jeho motorového vozidla, nespozoroval jej vjazd do kruhového objazdu a narazil do nej. Aj neznámy muž, ktorý jej poskytol prvotnú neodkladnú starostlivosť, to okomentoval vetou, že obžalovaný je len ďalší vodič, ktorý sa počas jazdy hrá s mobilným telefónom.
Rozsah a druh zranení poškodenej, ako aj ich následok tak, ako sú uvedené v skutkovej vete rozsudku, sú potvrdzované závermi znaleckého posudku doc. MUDr. Juraja Váňu, PhD. na zranenia poškodenej.
Z kamerového záznamu z dopravnej nehody, ktorý ale moment samotnej zrážky osobného motorového vozidla obžalovaného s bicyklom poškodenej detailne nezobrazuje, ďalej hlásenia úrazu, zápisu
o dychovej skúške, záznamu dopravnej nehody a zápisnice o ohliadke miesta nehody vyplývajú okolnosti zrážky osobného motorového vozidla obžalovaného s bicyklom poškodenej tak, ako sú uvedené v skutkovej vete rozsudku.
Boli teda vyššie uvedeným dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností dokázané okolnosti zrážky osobného motorového vozidla obžalovaného s bicyklom poškodenej a tiež rozsah a druh zranení poškodenej, ako aj ich následok tak, ako sú všetky uvedené v skutkovej vete rozsudku, tj., že obžalovaný 06.07.2021 o 6:40 hod. riadil osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, B. v Ilave po ceste I/61 na Štúrovej ulici smerom od Trenčína na Považskú Bystricu, kedy počas prechádzania kruhovým objazdom pri výjazde z kruhového objazdu v smere na Považskú Bystricu došlo k zrážke s poškodenou, ktorá v tom čase jazdila na bicykli G. po kruhovom objazde rovno, a to pravej prednej časti osobného motorového vozidla s ľavou stranou bicykla poškodenej, následne došlo k pádu poškodenej z bicykla, v dôsledku čoho poškodená utrpela zlomeninu 2-7 rebra vpravo, zlomeninu zobákovitého výbežku lopatky vpravo, zlomeninu prednej steny pravého bedrového kĺbu, zlomeninu horného a dolného ramena lonovej kosti vpravo s posunom, zlomeninu horného a dolného ramena lonovej kosti vľavo s posunom, zlomeninu krížovej kosti vľavo a hematóm sedacej oblasti vľavo s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní dva až tri mesiace, najmä pre bolesti, obmedzenie všetkých aktivít a potrebu následnej rehabilitácie. Keďže totožnosť skutku je zachovaná, ak je dané konanie (vedenie osobného motorového vozidla obžalovaným a zrážka s bicyklom poškodenej) a následok (pád a následné ublíženie na zdraví poškodenej), súd už na tomto mieste uzatvára, že bolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa skutok stal.
Zistenie, či sa obžalovaný pri vedení osobného motorového vozidla dostatočne jeho vedeniu nevenoval, nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri odbočovaní vpravo nedal prednosť poškodenej a teda či spôsobom svojej jazdy porušil dôležitú povinnosť uloženú mu ustanovením § 4 odsek 1 písm. e) a § 19 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je však otázkou, ktorej objasnenie si vyžadovalo a vyžaduje odborné znalosti. Preto boli na hlavnom pojednávaní vypočutí viacerí znalci, resp. jeden znalec, dvaja zástupcovia znaleckej organizácie a jeden zástupca znaleckého ústavu, ktorí v priebehu trestného konania vypracovali aj písomné znalecké posudky. Pritom platí, že podkladom vznesenia obvinenia obžalovanému bol znalecký posudok B. H. I., v priebehu konania obžalovaný predložil znalecký posudok znaleckej organizácie Avocare s. r. o. a keďže ich závery boli odlišné, za účelom odstránenia ich rozporov bol do konania pribratý znalecký ústav – Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Treba tiež doplniť, že vypočutí znalci, resp. zástupcovia znaleckej organizácie a znaleckého ústavu, sa všetci na hlavnom pojednávaní odvolali na závery písomne podaných znaleckých posudkov, na ktorých zotrvali.
B. H. I. záveroval, že osobné motorové vozidlo obžalovaného sa v čase zrážky pohybovalo približne rýchlosťou 31 km/hod, nebrzdilo a po zrážke pokračovalo vpravo v pohybe do konečnej polohy. Bicykel poškodenej sa v čase zrážky pohyboval približne rýchlosťou 10 km/hod, poškodená po zrážke opustila bicykel, kde nasledoval kontakt s A stĺpikom pravým na osobnom motorovom vozidle obžalovaného, spätným zrkadlom, ktoré poškodila, a následne s vozovkou s tým, že po zrážke bicykel pokračoval do konečnej polohy. Pokiaľ ide o zabráneniu zrážke, priblížil, že z technického hľadiska možno hovoriť o zabránení skoršou reakciou, zabránení pri dodržaní dovolenej rýchlosti, časovom a priestorovom zabránení. Časové zabránenie znamená, že vozidlo má v bode začiatku reakcie takú rýchlosť, aby cyklistka stihla popred brzdiace vozidlo opustiť koridor pohybu vozidla resp. naopak a priestorové zabránenie znamená, že vozidlo má v bode začiatku reakcie takú rýchlosť, aby zastavilo pred miestom zrážky. Obžalovaný mohol zrážke zabrániť, ak by 3,5 sekundy pred zrážkou začal reagovať na pohybujúcu sa poškodenú na kruhovom objazde znížením rýchlosti na 10 km/hod, alebo ak by v čase 2,5 sekundy pred zrážkou začal reagovať spomalením 1,5 m/s, čím by došlo k časovému zabráneniu, alebo ak by v čase 2,0 sekundy pred zrážkou začal reagovať tak, že by začal v čase 1,0 sekundy pred zrážkou reagovať spomalením 4,5 m/s, čím by došlo by k priestorovému zabráneniu. Poškodená z technického hľadiska svojim pohybom a rýchlosťou v danom čase nespôsobila ani obmedzenie ani ohrozenie obžalovaného a jej správanie nemalo za následok vyvolanie nehodového deja, tj. poškodená nemala možnosť zabrániť dopravnej nehode, z technického hľadiska jej bola vytvorená prekážka náhla. Príčinou dopravnej nehody teda bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý pri odbočení vpravo nereagoval na cyklistku pohybujúcu sa v okružnej križovatke a začal úkon odbočenia. Toto smerové vedenie osobného motorového vozidla obžalovaného z technického hľadiska vyvolalo nehodový dej.
Znalecká organizácia Avocare s. r. o. pri vypracovaní znaleckého posudku (na rozdiel od B. H. I.) vychádzala aj videoanalýzy kamerového záznamu z dopravnej nehody pomocou softwarového vybavenia a tiež z ohliadky a zamerania miesta samého vykonaného dronom. Okrem toho, že skonštatovala, že došlo k nárazu pravej prednej časti v oblasti predného pravého smerového svetla osobného motorového vozidla obžalovaného do ľavej časti prednej vidlice šikmo jazdiaceho bicykla poškodenej, kedy po tomto náraze bola poškodená nasunutá na pravý A-stĺpik osobného motorového vozidla obžalovaného a následne spadla na vozovku, dospela k záveru, že vypočítaná rýchlosť bicykla poškodenej v čase zrážky bola 20,9 km/h a vypočítaná rýchlosť osobného motorového vozidla obžalovaného po zrážke bola 35,4 km/h. Preto pri analýze nehodového deja bolo počítané s rýchlosťou bicykla počas celého nehodového deja 20 – 21 km/h a rýchlosťou vozidla počas celého nehodového deja 35 – 40 km/h. Na začiatku nehodového deja sa vozidlo pohybovalo po kruhovom objazde cesty I/61 na ul. Ľ. Štúra rovnomernou rýchlosťou 35 – 40 km/h s úmyslom pokračovať v jazde smerom do obce Považská Bystrica, vzdialenosť do miesta zrážky bola 35,4 – 40,5 m, kedy mal vodič vozidla možnosť spozorovať cyklistku. Bicykel sa v tom čase pohyboval po ceste II/574 po ulici Pivovarskej rovnomernou rýchlosťou 20 – 21 s úmyslom pokračovať na ul. H. J. K. cez kruhový objazd, vzdialenosť do miesta zrážky bola 20,2 – 21,2 m, kedy mala cyklistka možnosť spozorovať vozidlo. Vozidlo ďalej pokračovalo v pohybe po kruhovom objazde pravdepodobne rovnomernou rýchlosťou 35 – 40 km/h, vzdialenosť do miesta zrážky bola 15,5 – 17,8 m, kedy obžalovaný spozoroval cyklistku. Bicykel v tom čase začal vjazd do križovatky, pravdepodobne rovnomernou rýchlosťou 20 – 21 km/h, vzdialenosť do miesta zrážky bola 8,9 – 9,3 m, cyklistka mala v danom čase a mieste možnosť spozorovať vozidlo, ale na situáciu nereagovala. Pokiaľ ide o pravidlá dania prednosti v jazde posúdili situáciu, k akej by došlo, ak by sa vodič vozidla pohyboval v okamihu počiatku vjazdu bicykla do križovatky správnou technikou jazdy, na vjazd bicykla do križovatky by začal reagovať s reakčným časom 0,8 s a brzdil by bez nebezpečenstva tzv. nenáhlou zmenou rýchlosti (s polovičnou hodnotou maximálneho spomalenia 3,5 až 4,0 m.s-2) pri nábehu brzdného účinku približne 0,2 s, prípadne zmenou smeru jazdy s tým, či za uvedených podmienok by došlo alebo nedošlo k bezpečnému minutiu vozidla a bicykla. Z vykonanej analýzy im vyplynulo, že pri už uvedených rýchlostiach by nedošlo k bezpečnému minutiu bicykla, ani zastaveniu vozidla pred miestom zrážky a ani pred koridorom pohybu bicykla, zrážka nastane pri rýchlosti 17 – 23 km/h, a preto uzavreli, že cyklistka nedala z technického hľadiska prednosť vodičovi vozidla. Pokiaľ ide o možnosti zabránenia dopravnej nehody, ak by vodič vozidla reagoval na pohyb bicykla v čase 1,61 - 1,78 s pred zrážkou, mohol intenzívnym brzdením zastaviť pred koridorom pohybu bicykla, nenastala by zrážka, je ale otázka iná ako technická, či to mal za povinnosť nakoľko bicykel sa ešte nenachádzal v kruhovom objazde. Ani priestorové zabránenie, ani časové zabránenie a ani vyhýbací manevér neprichádzali do úvahy, pretože obžalovaný na kolíznu situáciu nereagoval. Naopak, cyklistka mohla z technického hľadiska zabrániť vzniku zrážky, ak by sa pri vjazde do križovatky dostatočne presvedčila, či tak môže urobiť bez vzniku nebezpečenstva, čím by neohrozila vodiča vozidla. Preto uzavreli, že vodič síce mohol cyklistku spozorovať, pravdepodobne spozoroval pohybujúcu sa cyklistku sprava, ale nemal z technického hľadiska dôvod na ňu reagovať, keďže z technického hľadiska cyklistka nedala prednosť vodičovi, následkom čoho nastala zrážka. Vodič vozidla nemal z technického hľadiska žiadnu možnosť zabrániť zrážke a na základe uvedeného možno z technického hľadiska jazdu vodiča vozidla považovať za správnu. Cyklistka mohla spozorovať vozidlo, avšak naň z neznámych príčin nereagovala. Z technického hľadiska cyklistka nedala prednosť vozidlu, následkom čoho nastala zrážka, na základe uvedeného možno z technického hľadiska jazdu cyklistky považovať za nesprávnu. Technickou príčinou zrážky bola nesprávna technika jazdy cyklistky, ktorá sa dostatočne nepresvedčila, či môže vykonať vjazd do križovatky bezpečne, bez vzniku kolíznej situácie.
Napokon, úlohou Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bolo porovnanie skôr vypracovaných znaleckých posudkov, zistenie, či ich závery sú správne a vykonať aj vlastné šetrenia a dospieť k vlastným záverom. Dospel k tomu, že B. I. v znaleckom posudku vyhodnotil predložené materiály a spracoval komplexnú analýzu dopravnej nehody. Spracoval priebeh nehodového deja tak, že stanovil rýchlosť cyklistky na 10 km/h. Uvedená hodnota rýchlosti cyklistky však nezodpovedala údajom, ktoré bolo možné vyhodnotiť z videozáznamu priebehu nehodového deja. Pretože tento znalec predpokladal nízku rýchlosť cyklistky konštatoval, že včasnou reakciou na situáciu by vodič dokázal aj nenáhlym brzdením zabrániť dopravnej nehode a preto ako príčinu dopravnej nehody stanovil len nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla. Tento záver ale nie je správny. Z videozáznamu, ktorý je súčasťou spisového materiálu, bolo možné skutočnú rýchlosť cyklistky vyhodnotiť. Nesprávne stanovenie rýchlosti cyklistky malo rozhodujúci vplyv na hodnotenie techniky jazdy vodiča a cyklistky
a aj na stanovenie technickej príčiny dopravnej nehody zo strany znalca Ing. Gáboríka. Všetky tieto vyhodnotenia sú poznačené uvedenou chybou a preto ich nemožno považovať za správne. Znalecká organizácia Avocare s. r. o. pri výpočte rýchlosti cyklistky vychádzala z polohy cyklistky na úrovni stĺpa za kruhovým objazdom pri parkovisku s tým, že dráha cyklistky bola 21,1 m. Táto vzdialenosť ale tiež nie je správnou vzdialenosťou, pričom daná vzdialenosť korešponduje skôr s polohou stĺpa. Znalecká organizácia preto vypočítala rýchlosť cyklistky (20,9 km/h) aplikovaním nesprávnej dráhy bicyklistky 21,1 m, ktorú prekonala za čas 3,636 s. V dôsledku uvedeného bola ustálená vyššia rýchlosť bicyklistky v porovnaní so skutočnou rýchlosťou. Uvedený postup je teda tiež zaťažený chybou z hľadiska rýchlosti pohybu bicyklistky. V posudku znalecká organizácia skonštatovala, že cyklistka začínala vjazd do kruhového objazdu 1,6 s pred zrážkou, keďže pracovala s rýchlosťou cyklistky 20 až 21 km/h, teda vyššou rýchlosťou v porovnaní s jej skutočnou rýchlosťou cyklistky, čo viedlo ku konštatovaniu, že vodič vozidla nemal možnosť dopravnej nehode zabrániť a preto ako príčinu dopravnej nehody znalecká organizácia stanovila len nesprávnu techniku jazdy cyklistky. Znalecká organizácia sa ďalej nezaoberala rozhľadovými pomermi v mieste dopravnej nehody, ktoré mohli byť ovplyvnené vplyvom efektu oslnenia vodiča dopadajúcimi slnečnými lúčmi, čo sa mohlo prejaviť tým, že vodič vozidla včas nerozpoznal nesprávnu techniku jazdy cyklistky. Znalecký ústav uzavrel, že k dopravnej nehode (zrážke) došlo tak, že cyklistka jazdiaca po ceste II/574 vykonala taký vjazd do kruhového objazdu, že došlo k vytvoreniu kolíznej situácie vo vzťahu k vozidlu vodiča jazdiaceho v kruhovom objazde rýchlosťou cca 32 km/h. Vodič jazdil po kruhovom objazde rýchlosťou cca 32 km/h. Kruhový objazd opúšťal výjazdom smerom na Považskú Bystricu, kde došlo k zrážke s cyklistkou. Z polohy cyklistky, ktorá vykonávala vjazd do kruhového objazdu, vodič mal možnosť rozpoznať, že cyklistka vykonáva vjazd do kruhového objazdu a radí sa pred jeho vozidlo. Vodič na vzniknutú dopravnú situáciu (pred zrážkou) nereagoval brzdením, cyklistku spozoroval až pred výjazdom z kruhového objazdu, čo mohlo byť spôsobené vplyvom smeru dopadu slnečných lúčov, resp. vplyvom oslnenia slnko, ktoré sa v čase dopravnej nehody nachádzalo v takej polohe, že vodičovi svietilo spredu a mierne sprava, teda zo smeru, odkiaľ sa blížila do kruhového objazdu cyklistka. Vplyv dopadu slnečných lúčov mohol mať za následok skutočnosť, že výhľadové pomery vodiča v čase 2,0 s pred zrážkou mohli byť zhoršené. Pripojenie cesty II/574 na kruhový objazd bolo zatienené. Iné oblasti zas boli osvetlené slnečnými lúčmi, teda boli výrazne jasnejšie. Keďže adaptácia oka na iné svetelné podmienky trvá určitý čas, práve toto sa mohlo prejaviť tým, že pri prenesení pohľadu z viac osvetlenej oblasti do oblasti menej osvetlenej krátky čas vodič nemusel dostatočne zreteľné rozpoznať všetky objekty nachádzajúce sa v zatienenej oblasti. Cyklistka jazdila po ceste II/574 (Pivovarskej ulici) smerom na kruhový objazd. V čase zrážky s vozidlom jazdila rýchlosťou cca 17 km/h. Vjazd na kruhový objazd začala vykonávať v čase 2,0 s pred zrážkou. V tomto čase bolo vozidlo jazdiace rýchlosťou 32 km/h vzdialené 10,0 m od miesta jej vjazdu do kruhového objazdu. Vjazd cyklistky bol taký, že z technického hľadiska nútila vodiča vozidla intenzívne brzdiť (za predpokladu, že by vodič cyklistku v čase jej vjazdu do kruhového objazdu rozpoznal). Ak by cyklistka sledovala situáciu v kruhovom objazde, včas a správne, teda v čase cca 5,0 s pred zrážkou, mohla vyhodnotiť, že vozidlo vykonalo vjazd do kruhového objazdu. V čase 3,1 s pred zrážkou mohla cyklistka vyhodnotiť, že vozidlo nebude odbočovať na Pivovarskú ulicu. Z dopravného značenia v danom mieste vyplývalo, že cyklistka mala dať prednosť v jazde vozidlám jazdiacim v kruhovom objazde, teda aj vozidlu vodiča. Cyklistka vykonala taký vjazd na kruhový objazd, pri ktorom nedala z technického hľadiska prednosť v jazde vozidlu vodiča a tým z technického hľadiska „nútila“ vodiča vozidla intenzívne brzdiť. Ide o nesprávny prvok v technike jazdy cyklistky. Navyše cyklistka nemala v úmysle odbočiť na cestu I/61 – smer Považská Bystrica, ale ďalej jazdiť po kruhovom objazde. V čase pred vjazdom na kruhový objazd cyklistka nemala technické signály o tom, ktorým výjazdom vodič vozidla opustí kruhový objazd, čiže nebolo zrejmé, či nedôjde ku križovaniu koridorov ich jazdy na kruhovom objazde. Cyklistka mohla včas pred vjazdom na kruhový objazd vyhodnotiť, že vozidlo jazdí vyššou rýchlosťou ako ona a ak bude vozidlo opúšťať kruhový objazd smerom na Považskú Bystricu, dôjde ku kolíznej situácii. Pri stanovení technickej príčiny dopravnej nehody bolo vychádzané z definície, že jej technickou príčinou sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. Cyklistke bol zistený nesprávny prvok v jej technike jazdy, keď z technického hľadiska nedala prednosť v jazde vozidlu a vykonala taký vjazd, že ak by vodič vozidla reagoval už v čase 2,0 s pred zrážkou, bol nútený intenzívne brzdiť, aby zabránil dopravnej nehode. Vodič vozidla ale na vzniknutú dopravnú situáciu nereagoval v čase, kedy cyklistka uskutočňovala vjazd na kruhový objazd, pričom oneskorenie jeho reakcie mohlo byť spôsobené svetelnými podmienkami v mieste dopravnej nehody. V čase dopravnej nehody totiž svietilo slnko tak, že vodič mal jednak sťažený výhľad z vozidla a taktiež vytváralo v mieste vjazdu cyklistky do kruhového objazdu tiene, ktoré mohli spôsobiť, že vodič cyklistku v čase jej vjazdu na
kruhový objazd nerozpoznal. Technickou príčinou dopravnej nehody teda bola predovšetkým nesprávna technika jazdy cyklistky. Vodič vozidla by dopravnej nehode zabránil v prípade, ak by na vzniknutú dopravnú situáciu začal reagovať v čase 2,0 s pred zrážkou (a po uplynutí reakčného času by intenzívne brzdil) kedy bicyklistka uskutočňovala vjazd na kruhový objazd. Takto by mohol konať za predpokladu, že by predpokladal nesprávnu techniku jazdy cyklistky a s ohľadom na túto skutočnosť by sledoval situáciu na ceste II/574 tak, aby v daných sťažených svetelných podmienkach rozpoznal včas nesprávne konanie cyklistky. Cyklistka by dopravnej nehode zabránila tak, že by dala prednosť v jazde vozidlu a vjazd do kruhového objazdu vykonala až po prejazde vozidla. Z technického hľadiska cyklistka mohla už v čase 5,0 s pred zrážkou vyhodnotiť, že vozidlo vykonalo vjazd do kruhového objazdu a ešte aj v čase 3,1 s pred zrážkou mohla cyklistka vyhodnotiť, že vozidlo nebude odbočovať na Pivovarskú ulicu, ale jazdí ďalej po kruhovom objazde. Doplnil ústav, že spisový materiál neobsahoval správu o počasí, resp. posudok k poveternostným podmienkam v čase dopravnej nehody v danom mieste, na základe čoho by bolo možné jednoznačne sa vyjadriť k oslneniu vodiča. Na internetovej stránke o počasí bolo zistené, že v čase o 5:00 hod. bola v danej oblasti 20 % oblačnosť a v čase o 8:00 hod. bola nulová oblačnosť, pričom k dopravnej nehode došlo o 6:40 hod..
Vyhodnocujúc vyššie uvedenú dôkaznú situáciu zistenú dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, kedy najskôr boli vypracované dva znalecké posudky s protichodnými závermi, pričom posledný „revízny“ znalecký posudok svedčí v prospech obžalovaného, má súd za to, že v žiadnom prípade nie je možné dôjsť k nepochybnému záveru, že by buď obžalovaný z technického hľadiska zavinil dopravnú nehodu popísanú v skutkovej vete rozsudku, alebo že by jej mohol zabrániť. Naopak, z vykonaného dokazovania sa javí správnym záver, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bol nesprávny prvok v technike jazdy poškodenej. Ak totiž technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode, pričom práve poškodenej bol zistený nesprávny prvok v jej technike jazdy, keď z technického hľadiska nedala prednosť v jazde vozidlu obžalovaného a vykonala taký vjazd na kruhový objazd, že ak by obžalovaný reagoval už v čase 2,0 s pred zrážkou, bol nútený intenzívne brzdiť, aby zabránil dopravnej nehode, pričom ale v tomto čase zrejme v dôsledku svetelných pomerov na mieste nereagoval, bola technickou príčinou dopravnej nehody predovšetkým nesprávna technika jazdy poškodenej.
Na základe vyššie uvedených záverov a úvah preto súd konštatuje, že nielenže existujú rozumné pochybnosti o tom, že by obžalovaný niesol akékoľvek zavinenie na vzniku predmetnej dopravnej nehody, ale navyše je z vykonaného dokazovania prakticky nepochybné, že toto zavinenie nesie obžalovaná.
Pritom pokiaľ ide o znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, ktoré všetky musia byť naplnené kumulatívne, aby sa o daný trestný čin mohlo jednať, z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje, aby páchateľ buď vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo síce nevedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť). Ak v tomto konkrétnom prípade nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že by obžalovaný niesol zavinenie na vzniku dopravnej nehody, nemožno učiniť ani rozumný záver, že vzhľadom na okolnosti a jeho osobné pomery mal a mohol vedieť, že môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, v danom prípade záujmu na ochrane života a zdravia poškodenej. Nemožno mu preto nepochybne pripísať naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu ani v tej najnižšej forme zavinenia – nevedomej nedbanlivosti.
Riadiac sa všetkými vyššie uvedenými skutočnosťami súd okrem iného odkazujúc aj na zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. b) Tr. por..
Poškodená si na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody neuplatnila, a tak s týmto konaním tzv. adhézne konanie spojené nebolo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.