Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Ek-421-2024.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Subarea
40Ek/421/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. a oprávnenej 2): E. B. B., F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX D., oboch spoločne zastúpených: JUDr. Marián Hutňan, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Cimborkova 13, 040 01 Košice-Sever, IČO: 52 701 361, proti povinnému: Grill-master s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 1410/199, 075 01 Trebišov, IČO: 52 534 022, o vymoženie 5 400 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Barbora Hovanová, so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. 289EX 156/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávneným 1) a 2) p r i z n á v a voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 109,17 eura.
odôvodnenie:
1. Oprávnení 1) a 2) sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.03.2024 vymoženia pohľadávky vo výške 5 400 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojili k návrhu na vykonanie exekúcie platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Up/134/2024 zo dňa 30.01.2024.
2. Exekučný súd poverením zo dňa 12.03.2024 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Barboru Hovanovú, so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, ktorá ju vedie pod sp. zn. 289EX 156/24.
3. Dňa 17.05.2024 bol poverenej súdnej exekútorke doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 16.05.2024. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 04.04.2024. Na základe uvedeného musí súd konštatovať, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, teda bez odkladného účinku.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že oprávneným ) a 2) nebola spôsobená škoda v celom rozsahu. Oprávnení 1) a 2) obdŕžali komponenty na výstavbu pričom dodaná nebola iba montáž. Povinný je pripravený uhradiť škodu, ktorá reálne vznikla nedodaním montáže a nie tak ako mu ukladá exekučný titul.
5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadrili tiež oprávnení 1) a 2). Oprávnení 1) a 2) uviedli, že povinný neuviedol žiaden dôvod, ktorý by mohol mať následok zastavenia exekúcie. Povinným uvádzané tvrdenia o tom, že oprávneným 1) a 2) nevznikla škoda v rozsahu vyplývajúcom z exekučného titulu nie sú na mieste a navyše sú nesprávne. Tieto tvrdenia mohol povinný namietať v odpore, ktorý povinný nepodal a preto sa stal platobný rozkaz právoplatným a vykonateľným. Platobný rozkaz nebol zrušený, je po formálnej aj materiálnej stránke vykonateľný, nenastali žiadne okolností, ktoré by spôsobili zánik
vymáhaného nároku a nie sú tu ani iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhaniu exekučného titulu. Oprávnení 1) a 2) pre úplnosť dodávajú, že povinnosť uložená exekučný titulom nevznikla z titulu náhrady škody ale ide o povinnosť na vrátenie sumy, ktorú povinný bez právneho titulu drží a odmieta vydať. Oprávnení 1) a 2) tiež poukázali na to, že povinný podal návrh na zastavenie po uplynutí lehoty 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, a teda nemá odkladný účinok. Oprávnení 1) a 2) si v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie uplatnili trovy právneho zastúpenia vo výške 204,62 eura.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, b) ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, c) prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd poukazuje na skutočnosť, že na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odkladný účinok nemajú. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 04.04.2024 a s ohľadom na zákonnú lehotu bol deň 19.05.2024 posledným dňom, kedy bolo možné podať návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Nakoľko podal povinný návrh na zastavenie exekúcie dňa 16.05.2024, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
12. Vo vzťahu k samotnému obsahu návrhu povinného súd poznamenáva, že vzhľadom na podanie návrhu po uplynutí zákonnej lehoty, bolo možné v návrhu namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty, okrem prípadu, kedy bi išlo o také skutočnosti, ktoré povinný nemohol bez vlastnej viny skôr uplatniť. Nakoľko mohol povinný skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť už skôr, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podaným v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie, je táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Nad rámec uvedeného súd uvádza nasledovné.
13. Pokiaľ ide o tvrdenia povinného, že oprávnení 1) a 2) obdŕžali komponenty na výstavbu a nebola dodaná len montáž v dôsledku čoho oprávneným vznikla škoda len nedodaním montáže, sú pre exekučný súd v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie irelevantné. Exekučný súd podľa právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí. Z tohto dôvodu súd nemôže prihliadnuť na námietky povinného týkajúce sa vecnej správnosti rozhodnutia, nakoľko exekučný súd nemá oprávnenie posudzovať či vydané rozhodnutie zodpovedá, resp. nezodpovedá skutočnému hmotnoprávnemu vzťahu. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Inými slovami povedené exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci súdom a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Povinným tvrdené skutočnosti mal teda povinný uplatniť v základnom konaní podaním odporu a nie v exekučnom konaní v rámci návrhu na zastavenie exekúcie.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného priadku zamietol.
15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
17. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
18. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby.
19. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, priznal oprávneným 1) a 2) s poukazom na citované ustanovenia trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to podanie vyjadrenia k predmetnému návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keď pri výpočte tarifnej odmeny súd vychádzal z tarifnej hodnoty 5 400 eur, tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 190,89 eura, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 95,44 eura. Nakoľko ide o spoločné zastupovanie dvoch oprávnených, v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa znižuje základná sadzba tarifnej odmeny o 50 %, v dôsledku čoho patrí oprávnenému 1) odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 47,72 eura a oprávnenej 2) odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 47,72 eura Zároveň patrí právnemu zástupcovi v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za každý úkon právnej služby režijný paušál vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorý pre rok 2024 predstavuje sumu 13,73 eura. Trovy právneho zastúpenia tak činia 109,17 eura (47,72 eura x 2 + 13,73 eura), pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia zohľadní súd priznané trovy právneho zastúpenia v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.