Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/261/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu U. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G., B. D. X, proti žalovanému O. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G., Č. XX/A, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 01. marca 2013 č.k. -15 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 01. marca 2013 č.k. -15 zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území M., P. G. - D. M., P. G. L., S. Z. G. D. U. Č.. XXXX V. N. Č. XX, Č. S. X, X. A., P. W. Z. Č.Í. XXXX, A. Z. : B. D. X, X, X, P. W. A. D. A. F. ,,Y. Č.. XXXX, XXXX V. XXXX, S. S. A. X/X V. Z. A. P. S. XXX/XX XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra ,,C" KN s parcelným číslom XXXX, R. A. V. D. Z. S. XXX O., D. A. F. ,,Y. G. Z. A. Č. XXXX, R. A. V. D. Z. S. XXX O., D. A. F. „.Y. G. Z. A. Č. XXXX, R. A. V. D. Z. S. XXXmX a zároveň realizovať záložné právo k uvedeným nehnuteľnostiam z titulu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo 06.10.2012, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Ďalším výrokom súd prvého stupňa žalobcovi uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na príslušnom súde návrh na začatie konania o neplatnosť právneho úkonu.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že z výpisu z katastra nehnuteľností z U. Č.. XXXX O. A., Ž. Ž. M. S. S. N. Č. XX, D. Z. S. G. D. B. D. X, Z. Č. XXXX, X. A., G. A. Č. XXXX, XXXX, XXXX, V. V. Z.Y. A. S. S. XXX/XX XXX D. Z. Č. V. Z. R. W. V. D. A. F. „. G. Z. A. Č. XXXX, R. A. V. D. Z. S. XXX O., D. A. F. „. G. Z. A. Č. XXXX, R. A. V. D. Z. S. XXX O.. Zo zmluvy o pôžičke predloženej žalobcom mal zistené, že táto bola uzatvorená 06.10.2012 medzi účastníkmi konania, v zmysle ktorej žalovaný ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 13.000,- eur a žalobca sa zaviazal pôžičku vrátiť do 15.10.2012. Zároveň bolo v prípade omeškania dlžníka s vrátením poskytnutej pôžičky dohodnuté uhradiť veriteľovi aj úrok z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Ďalej z čl. III. uvedenej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany si na zabezpečenie akýchkoľvek záväzkov dlžníka voči veriteľovi dohodli zriadenie záložného práva na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiach zo 06.10.2012 uzatvorenej medzi účastníkmi konania súd zistil, že touto zmluvou bolo zriadené záložné právo na vyššie uvedené nehnuteľnosti, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného, vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o pôžičke. Z rozhodnutia Správy katastra Košice, číslo vkladu S. XXXX/XXXX zo dňa 31.10.2012 súd zistil, že k predmetným nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom

území Jazero, bol povolený vklad záložného práva v prospech žalovaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej medzi účastníkmi konania. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 11.02.2013 súd zistil, že žalovaný písomne žalobcovi oznámil začatie výkonu záložného práva s odôvodnením, že dlžník si nesplnil zabezpečovanú pohľadávku veriteľa riadne a včas, vyplývajúcu mu zo zmluvy o pôžičke zo 06.10.2012, ktorá vznikla záložnému veriteľovi, resp. navrhovateľovi dražby voči dlžníkovi z titulu Zmluvy o pôžičke.

Žalobca poukázal na to, že zmluva o pôžičke je neplatná, nakoľko reálne si požičal od žalovaného sumu 10.000,- eur, avšak v zmluve bola uvedená suma 13.000,- eur, a to z dôvodu, že k požičanej istine boli dopočítané úroky z omeškania do dňa splatnosti vo výške 3.000,- eur. Taktiež mal za to, že zmluva je neplatná aj z dôvodu dohodnutých úrokov z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy, t.j. ročne 180 % úrok, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvu o pôžičke uzatvoril v ťaživej životnej situácii, kedy bol v rozvodovom konaní a stará sa o dve maloleté deti. Mal za to, že z rovnakých dôvodov je neplatne uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo 06.10.2012. Žalobca uviedol, že ak sa žalovaný bude domáhať uspokojenia svojej pohľadávky predajom vyššie uvedených nehnuteľností, žalobca by prišiel o strechu nad hlavou a nemal by kde bývať so svojimi maloletými deťmi.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. , , a , ako aj a a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, keďže žalobca preukázal a osvedčil skutočnosť, že v predmetnej veci existuje dôvodné podozrenie, že v dôsledku prípadnej realizácie záložného práva žalovaným ako záložným veriteľom, môže dôjsť k disponovaniu s predmetnou nehnuteľnosťou (jej prevodom na tretie osoby), o čom svedčí aj samotné oznámenie žalovaného o začatí výkonu záložného práva, pričom by mohlo dôjsť k zmareniu výsledku konania vo veci samej a tým aj k prípadnému vzniku neodstrániteľnej ujmy u žalobcu, vyplývajúcej mu z takéhoto prípadného konania žalovaného za predpokladu, žeby bol žalobca v konaní o neplatnosť právneho úkonu úspešný. Zároveň poukázal na to, že v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma ani jednému z účastníkov. Zároveň súd určil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej v súlade s ust. , t.j. o určenie neplatnosti právneho úkonu, keďže šetrením v registri vedenom na Okresnom súde Košice II súd zistil, že ku dňu rozhodnutia takéto konanie nebolo začaté.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu náhradu trov konania.

Na zdôvodnenie svojho odvolania poukázal na ust. a uviedol, že z predloženého návrhu na vydanie predbežného opatrenia a dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že nie sú splnené podmienky podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia na nariadenie predbežného opatrenia, konkrétne nie je splnená podmienka preukázania dôvodnosti uplatneného nároku. Zároveň podľa žalovaného súd vydaným predbežným opatrením poskytuje žalobcovi síce dočasnú ochranu, ale je to ochrana konaniu, ktoré má znaky podvodného konania, a teda by nemalo požívať právnu ochranu.

Ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom, že žalovaný požičal žalobcovi 10.000,- eur, pričom ďalšia suma 3.000,- eur predstavuje ihneď pripísané úroky, ako aj k tvrdeniam o dohodnutých úrokoch v omeškaniach vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania a o tom, že zmluvu uzatvoril za ťaživej životnej situácie, žalovaný uvádza, že žalovaný nie je podnikateľským subjektom a neposkytuje pôžičky či úvery fyzickým osobám ako zárobkovú činnosť. Žalobca žalovaného nijako neinformoval, že je v tiesni, či v ťaživej životnej situácii. Požiadal ho o poskytnutie krátkodobej pôžičky, ktorú sa zaviazal vrátiť, ako je dohodnuté v zmluve. Nemal žiadne výhrady ku výške požičanej sumy, ani k lehote splatnosti, dokonca sám uvádzal, že sumu vráti aj skôr, žalobca slobodne a bez akéhokoľvek nátlaku podpísal zmluvu o pôžičke, v ktorej svojim podpisom jednoznačne písomne potvrdil, že si prevzal dohodnutú sumu (nie sumu 10.000,- eur, ako to uviedol v návrhu, ale sumu 13.000,- eur). Žiadne úroky z omeškania neboli k žiadnej požičanej sume pripočítavané. V zmluve o pôžičke neboli dohodnuté úroky, teda tvrdenie žalobcu o úžere je scestné. Pokiaľ ide o dohodnutú výšku úrokov z omeškania, je nevyhnutné vziať do úvahy

skutočnosť, že medzi účastníkmi bola v zmluve dohodnutá bezúročná pôžička na krátky čas (10 dní) a žalobca mal túto pôžičku vrátiť za podstate krátky čas, pričom prehlasoval, že tak urobí. Cieľom tejto zmluvy zo strany žalovaného nebolo dosiahnuť vysoký výnos na úrokoch z omeškania, ale naopak, dohodou o úrokoch z omeškania len dosiahnuť vrátenie pôžičky riadne a včas. Ak žalobca poukazuje na ročnú percentuálnu výšku úrokov z omeškania (tak potom žalovaný poukazuje na to, že rok omeškania žalobcu v tomto prípade by bol 36,5 - násobným prekročením dohodnutej doby splatnosti pôžičky.

Ďalej žalovaný v odvolaní uvádza, že podľa jeho vedomosti žalobca je už rozvedený dlhší čas a maloleté deti boli zverené do opatery matky. Teda, ak by aj došlo k predaju predmetného bytu, nedošlo by k ohrozeniu riadnej starostlivosti o maloleté deti. Navyše, z výťažku z predaja nehnuteľnosti by si žalobca bol schopný zaobstarať bývanie (formou nájmu, či iného užívania bytu). Realizácia záložného práva teda nemá a nebude mať žiaden negatívny dopad na maloleté deti žalobcu.

Samotný žalobca uznáva, že si od žalovaného požičal peniaze, pričom žalovaný upriamuje pozornosť na to, že ich nevrátil v dohodnutej dobe a ani neuvádza, že je pripravený ich vrátiť a kedy tak mieni učiniť. Výkon záložného práva zo strany žalovaného preto nie je protiprávny a ani nezasahuje do práv žalobcu spôsobom, ktorý by bol v rozpore so zákonom. Žalobca má povinnosť v dohodnutej lehote vrátiť žalovanému dohodnutú peňažnú sumu, a tak výkon záložného práva zo strany žalovaného nebude mať, ani nemá za následok zmarenie žiadneho výsledku konania vo veci samej, ani prípadný vznik neodstrániteľnej ujmy u žalobcu, vyplývajúcej mu z takéhoto prípadného konania žalovaného. V tomto prípade preto predbežné opatrenie predstavuje neodôvodnený a neprimeraný zásah do práv žalovaného. Žalobca spochybňuje úkony, ktoré sám slobodne a bez akéhokoľvek donútenia vykonal a koná tak len v snahe oddialiť uspokojenie veriteľa. Navyše, zo skutočností uvedených v návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyplýva, že už v čase uzavretia zmluvy o pôžičke žalobca vedel, resp. musel vedieť, že ju nevráti riadne a včas a tým uviedol žalovaného do omylu, čím mohol naplniť aj skutkovú podstatu trestného činu podvodu.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote ( ), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa , , ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd poukazuje na písomné odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje ( ). Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé. Súd prvého stupňa prihliadal na všetky dôvody relevantné pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom zaujal ku všetkým skutočnostiam jednoznačné stanovisko. Odvolacie námietky žalovaného preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd dodáva:

Z pozitívno-právnej úpravy ust. a nasl. vyplývajú tieto základné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia:

1. naliehavosť vydania predbežného opatrenia,

2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,

3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy,

4. preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej,

5. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia.

Podľa ust. , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predtým, než súd nariadi predbežné opatrenie, musí najprv vždy preskúmať otázku jeho dôvodnosti a prípustnosti. Základnou podmienkou predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ním je taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečné vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do práv dotknutého účastníka musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení musí preto súd vždy vziať do úvahy to, že opatrenie upravuje pomery účastníkov len predbežne, z toho dôvodu môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí k dosiahnutiu tohto účelu a nezasahuje do práv účastníka nad nevyhnutnú mieru. Existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie, samy o sebe ešte netvoria zákonný dôvod predbežného opatrenia, vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Až toto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím veci nariadiť príslušné predbežné opatrenie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, má byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť.

Žalobca dostatočne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi, ako aj nároku, ktorý bude predmetom konania vo veci samej, t.j. určenie neplatnosti právneho úkonu. Dôvodnosť a ohrozenosť nároku žalobca preukázal listinným dôkazom, z ktorého je zrejmé, že žalovaný mieni nehnuteľnosť predať výkonom záložného práva. Tvrdenia účastníkov o skutočnostiach pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva sú rozporné, pričom odstránenie týchto rozporov a dostatočné zistenie skutkového stavu presahuje možnosti konania o nariadenie predbežného opatrenia, tieto budú predmetom dokazovania v konaní o veci samej. Takisto okolnosti ohľadom starostlivosti žalobcu o maloleté deti a zabezpečovania ich bytovej potreby - ktorá by mohla byť predajom spornej nehnuteľnosti ohrozená - si vyžadujú ďalšie dokazovanie vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov konania. V tomto štádiu konania preto odvolací súd poukazuje na nutnú mieru opatrnosti pri zásahoch do práv, ktoré by mohli ohroziť aj práva maloletých detí, ktorá je potrebná v záujme rešpektovania súkromného a rodinného života, ako aj obydlia (čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, berúc do úvahy tiež osobitnú ochranu detí a mladistvých podľa SR), aj s poukazom na relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 9. októbra 2007 vo veci Z. A. Z. F..

S poukázaním na tieto skutkové zistenia a vyššie uvedené právne zdôvodnenie, odvolací súd v súlade s napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu uvedenej v . V danom prípade žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, neúspešný žalovaný na ich náhradu nemá právo, preto ich náhrada účastníkom nebola priznaná.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.