Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-214-2013.pdf
PDF · 68.54 KB
Case nature
Subarea
8CoP/214/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletej H. G. Š. nar. XX.XX.C. a maloletého N. Y. Š. nar. XX.XX.C. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice detí rodičov G. Š. nar. X.X.C. bývajúcej v obci Č. Č.. C., Slovenská republika zastúpenej advokátkou JUDr. Melániou Knopovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 20 a Z.. H.Q. Š. nar. XX.X.C. bývajúceho v K. - R., T. T. č. C./X, Č. N. v konaní o nariadenie návratu maloletých detí H. G. Š. a N. Y. Š. do krajiny ich obvyklého pobytu o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 15.4.2013 č.k. 11P 26/2012-450 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením z 15.4.2013 č.k. 11P 26/2012-450 zamietol návrh matky maloletých detí na prerušenie konania.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka maloletých detí z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a jej návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o určenie, že miestom obvyklého pobytu oboch maloletých detí Š. je Slovenská republika, vyhovel. Konštatovala, že na Okresnom súde Košice I prebieha konanie o nariadenie návratu maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu, ktorým je údajne Česká republika. Otázku určenia miesta ich obvyklého pobytu riešil konajúci súd iba ako prejudiciálnu otázku. Domnieva sa, že na konanie o jej návrhu na určenie, že krajinou obvyklého pobytu oboch jej detí je Slovenská republika, má medzinárodnú právomoc slovenský súd, ktorým je Okresný súd Košice-okolie, ktorý je aj vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie otázok, ktoré by mohli byť rozhodujúce v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Š.. Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Š. sa vedie na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. 19P 89/2011 na základe jej návrhu zo 17.11.2011 a úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ako aj otázka styku otca s maloletými deťmi je predbežne právoplatne vyriešená. Okresný súd Košice-okolie je práve tým súdom, ktorý má právomoc, ale aj miestne a vecne príslušný určiť miesto obvyklého pobytu maloletých detí Š. a predovšetkým chrániť záujmy maloletých detí pred takými zásahmi, aké realizuje ich otec. Tiež uviedla, že Mestský súd v U., ktorý rozhodoval o jej návrhu z 15.3.2012, ktorým žiadala určiť, že miestom obvyklého pobytu mal. H. G. a mal. N. Y. je Slovenská republika, nemohol inak rozhodnúť, len konanie zastaviť, keďže nemal na takéto konanie medzinárodnú právomoc v zmysle Nariadenia rady ES č.2201/2003 o súdnej právomoci... podľa článku 8 a 17 (konanie na Mestskom súde v Brne vedené pod sp.zn. 40Nc 2501/2012). Poukázala na to, že Mestský súd v U. v odôvodnení svojho uznesenia z 5.6.2012 sp.zn. 40Nc 2501/2012 konštatuje, že podľa Haagského dohovoru v konaní o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu súd neprejednáva otázky, ktoré by mohli byť rozhodujúce v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Konanie sa realizuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný na poručenské konanie a súd určuje svoju
príslušnosť podľa okolností, ktoré sú tu v čase začatia konania a trvá až do skončenia konania. Na základe uvedeného vyjadrila názor, že Okresný súd Košice-okolie je súdom, ktorý má právomoc a je tiež príslušný na posudzovanie a určovanie miesta obvyklého pobytu detí tak, ako ho vyšpecifikovala vo svojom návrhu zo 7.3.2013 doručeného Okresnému súdu Košice-okolie 11.3.2013.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a právnych predpisov záväzných pre Slovenskú republiku (článok 1 ods. 2 Ústavy SR), ktorými sú Nariadenie rady (ES č. 2201/2003 z 27.11.2003) o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“) a Dohovor o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z. prijatého Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú republiku vstúpil v platnosť 1.2.2001 (ďalej len „Dohovor“), preto je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky maloletých detí v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu matky na prerušenie konania o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozhodnutia podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu v odôvodnení rozhodnutia nečiní rozhodnutie nepreskúmateľným. Odvolací súd vo vzťahu k návrhu matky na prerušenie konania o návrhu otca na nariadenie návratu maloletých detí H. G. a N. Y. do krajiny ich obvyklého pobytu z 28.2.2012 (konanie vedené na Okresnom súdu Košice I pod sp.zn. 11P 26/2012) až do rozhodnutia o jej návrhu na určenie, že miestom obvyklého pobytu maloletých detí je Slovenská republika, konštatuje, že otázka obvyklého pobytu maloletých detí je subsumovaná (zahrnutá) do konania o nariadení návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, nota bene nemožno samostatne konať a rozhodovať o určení obvyklého pobytu maloletých detí, ako to vyplýva aj z právneho názoru odvolacieho súdu (Krajský súd v Košiciach) vysloveného v uznesení z 12.9.2012 č.k. 7CoP 266/2012-278 v tejto prejednávanej veci. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky pre postup súdu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (prerušenie konania), preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.