Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Trestný_rozkaz_3T-75-2013.pdf
PDF · 72.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/75/2013
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného poriadku tento
rozhodol:
Obvinený
H. J., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom U. č. XX, prechodne bytom X., J. ulica č. XX/XX, na slobode,
j e v i n n ý, že
hoci mu z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju maloletú dcéru U. J., nar. XX.X.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C/47/2007-17 zo dňa 30.4.2007 s právoplatnosťou od 16.5.2007, ktorým súd schválil dohodu oboch rodičov dieťaťa, sa obvinený zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 1.500,- Sk (49,79 €), ktorý výživné mal platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa X. J., bytom U. číslo XX, túto svoju zákonnú povinnosť si od 1. septembra 2012 až doposiaľ bezdôvodne neplní riadne a včas, ani v súdom schválenej sume, ktorá aj v rámci predbežnej otázky je sumou primeranou a minimálnou, nakoľko hoci počas doby neplatenia výživného aj pracoval a z tohto pracovného pomeru plynúceho príjmu vedel bez ohrozenia vlastnej existencie prispievať na výživu svojej jedinej dcéry sumou vo výške sumy súdneho rozhodnutia o výživnom, aj napriek tomu výživné matke dieťaťa neplatil, následne v období, keď prácu nemal, nevyvinul ani minimálnu snahu k nájdeniu si práce a bez zabezpečenia si príjmu k tomu, aby výživné platiť mohol a ani sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce, aby si tým zvýšil svoju príležitosť na trhu práce, pričom okrem sporadických a rôznych čiastok výživného, ktoré uhradil v období od mesiaca marec do mesiaca jún 2013 v celkovej sume 289,- €, v období od 1. septembra 2012 až doposiaľ, teda do 15. júla 2013, vrátane mesiaca júl 2013, zaostal na výživnom v celkovej sume 228,69 €, ktoré dlhuje matke oprávneného dieťaťa X. J.,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Za to ho súd
o d s u d z u j e
podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd obvinenému prikazuje, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaplatil zameškané výživné.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek 1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.
Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3 Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak
ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).