Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/321/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. G., bytom v R., N. V. XX, proti odporkyni: N. G., bytom v R., N. V. XX, o neúplnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -50 zo dňa 20. mája 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20. mája 2013 odmietol podanie navrhovateľa, označené ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť strpieť dňom doručenia predbežného opatrenia navrhovateľa, jej manžela C. G. v spoločnej domácnosti v novom nájomnom byte, až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zistil, že toto podanie nespĺňa náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle v spojení s a a preto vyzval navrhovateľa podľa na doplnenie podania. Výzvou zo dňa 11.04.2013 vyzval súd navrhovateľa, aby uviedol, čoho sa mieni domáhať vo veci samej, pričom musí byť zrejmá vecná súvislosť medzi návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a návrhom vo veci samej, aby odôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastník vo vzťahu k nároku uplatňovanému v konaní vo veci samej a dôvodnej obavy, že výkon rozhodnutia vo veci samej je ohrozený a tiež uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj údaj o štátnom občianstve účastníkov konania. Súd zároveň poučil navrhovateľa, že ak v lehote 10 dní podanie nedoplní a pre tento nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd podanie odmietne. Uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 19.04.2013 a dňa 29.04.2013 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom navrhovateľ upravil petit návrhu a žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie tak, že odporkyňa je povinná strpieť dňom doručenia predbežného opatrenia navrhovateľa, jej manžela C. G., v spoločnej domácnosti v novom nájomnom byte počas jej dvojtýždňovej neprítomnosti až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa na základe takto doplneného a opraveného návrhu s poukazom na ustanovenie podanie odmietol s tým, že v podaní navrhovateľa, ktoré bolo označené ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia a ani z doplneného a upresneného podania nie je zrejmý určitý petit návrhu, ktorý by bol materiálne vykonateľný. V podaní nie je identifikácia bytu, na ktorý sa má povinnosť odporkyne vzťahovať, s uvedením listu vlastníctva, na ktorom je byt zapísaný, katastrálne územie, parcelné číslo, číslo bytu, vchodu, poschodia, ulica, súpisné číslo a podobne tak, aby tento byt bol určitý a odlíšiteľný od iných druhovo rovnakých bytov. Podľa názoru súdu petit tak, ako bol formulovaný navrhovateľom by nebol spôsobilým podkladom výkonu súdneho rozhodnutia, pretože v ňom absentuje nezameniteľné vymedzenie nehnuteľnosti a to bytu, ktorého sa nútený výkon rozhodnutia má týkať. Súd preto podľa podanie navrhovateľa odmietol.

Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom. Žiadal, aby odvolací súd uložil odporkyni povinnosť strpieť dňom doručenia predbežného opatrenia navrhovateľa, jej manžela

C. G. v spoločnej domácnosti v novom nájomnom byte nachádzajúcom sa na 1. nadzemnom podlaží prízemného bytového domu na ulici V. X, XXX XX R., postaveného na parc. č. XXXX/X v kat. úz. R. - E. G., počas jej dvojtýždňovej neprítomnosti, až do konečného rozhodnutia o veci samej. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nevykonal navrhované dokazovanie a dôkazy následne nevyhodnotil a napadnuté uznesenie v tomto smere nie je preskúmateľné. Súd sa obmedzil iba na konštatovanie, že žiadaný petit je petitom neurčitým, pričom nevykonal požadované dokazovanie a ani nevyzval navrhovateľa, aby ho upresnil v zmysle Týmto postupom mu súd odňal možnosť konať pred súdom, keď súd bez vykonania dôkazov a bez nariadenia pojednávania vo veci rozhodol bez toho, aby uviedol, na základe akých konkrétnych skutočností nie je možné nariadiť pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania. Súd nevyhodnotil kľúčový dôkaz, že odporkyňa sa nachádza na neznámom mieste, čo súd vôbec kvalifikovane nezdôvodnil v uznesení, keď s maloletým synom sa zdržiava na jemu neznámom mieste a on predpokladá, že plánuje útek do zahraničia. Namietal, že pokiaľ súd vedel od začiatku, že nepozná novú adresu odporkyne, mal ho súd vyzvať na odstránenie tejto vady podľa Navrhovateľ tvrdil, že na základe výzvy doplnil podanie o všetky náležitosti a to najmä dôvodnosť návrhu, ktorá spočíva v tom, že maloletý syn G. K. G. z dôvodu nezákonného konania odporkyne je od 06.03.2013 každý mesiac v dĺžke 2 týždňov bez akéhokoľvek rodičovského dohľadu. Odporkyňa ako jeho manželka pracuje ako opatrovateľka v A., má dvojtýždenný cyklus tak, že každý mesiac pravidelne sa nenachádza na území Slovenskej republiky, teda nemôže byť v spoločnej domácnosti s maloletým synom. Predbežná ochrana je nutná, nakoľko sa jedná o bezprostredne hroziacu ujmu jednak na rodičovských právach navrhovateľa, ale najmä bezprostredne hroziacu ujmu na zdraví a výchove zatiaľ maloletého syna, vzhľadom na jeho ďalšie ambície po ukončení gymnázia študovať na vysokej škole. Ďalej uviedol, že pokiaľ by bol pripojený aj spis vo veci sp. zn. , ako navrhoval vo svojom podaní zo dňa 29.04.2013, súd by zistil, že do spisu bola založená nová nájomná zmluva odporkyne s identifikačnými znakmi adresy V. Č.. X, R., byt nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu postaveného na parc. č. XXXX/X v katastri R. - E. G.. Keby ho súd vyzval na doplnenie petitu o presnú adresu, tak by túto adresu bol doplnil a keby súd nariadil pojednávanie, tak táto adresa by sa ozrejmila. Navrhovateľ tvrdil, že mu nebola v konaní pred súdom poskytnutá ochrana jeho práv a oprávnených záujmov účastníka v zmysle a z toho dôvodu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku nesprávneho rozhodnutia súdu.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

V prejednávanej veci navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie a uložil odporkyni povinnosť platiť výživné navrhovateľovi v nevyhnutnej miere vo výške 100,- eur mesačne a uložil odporkyni povinnosť strpieť dňom doručenia predbežného opatrenia navrhovateľa jej manžela C. G. v spoločnej domácnosti v novom nájomnom byte, až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa uznesením, č.k. -105 zo dňa 25.03.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2013 vylúčil návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia o uloženie povinnosti odporkyni strpieť navrhovateľa v spoločnej domácnosti v novom nájomnom byte na samostatné konanie a toto konanie je vedené pod sp. zn. , o ktorom návrhu súd rozhodoval v danej veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11.03.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť strpieť dňom doručenia predbežného opatrenia navrhovateľa, jej manžela C. G. v spoločnej domácnosti v novom nájomnom byte až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Podaním doručeným súdu dňa 29.04.2013 upresnil petit a žiadal, že odporkyňa je povinná strpieť dňom doručenia predbežného opatrenia navrhovateľa, jej manžela C. G. v spoločnej domácnosti v novom nájomnom byte počas jej dvojtýždennej neprítomnosti, až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Z tohto podania vyplýva, že navrhovateľ sa vo veci samej chce domáhať rozhodnutia, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti otca a v tej súvislosti uviedol, že vecná súvislosť medzi návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a návrhom vo veci samej je v tom, že predbežným opatrením treba upraviť bezprostredne hroziacu ujmu na zdraví a výchove zatiaľ maloletého G. K., nakoľko je preukázané, že syn zostane sám v byte bez akéhokoľvek rodičovského dohľadu počas dvojtýždňového pracovného cyklu odporkyne v zahraničí, kým vo veci samej bude súd rozhodovať

o dlhodobej úprave výchovy a úprave rodičovských práv medzi otcom ako navrhovateľom a matkou ako odporkyňou. Z praxe vyplýva, že vo veci samej môže konanie trvať aj vzhľadom na možnosť podávať opravné prostriedky a odvolania aj niekoľko rokov, kým návrhom na vydanie predbežného opatrenia treba zabrániť bezprostredne hroziacej ujme maloletému synovi na zdraví, ako aj rodičovskej výchove, preto je preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania vo vzťahu k nároku uplatňovanému v konaní vo veci samej. Odôvodnenie dôvodnej obavy preukazoval tým, že by výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený, keď odporkyňa, už teraz bez toho, aby podala návrh na rozvod manželstva, alebo návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom koná v rozpore so zákonom o rodine, aj v rozpore s .

Podľa , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkov, najmä, by nenakladal s určitými vecami, alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa , predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.

Podľa prvá a druhá veta sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkového zistenia z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má iba dočasný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie a preto je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na predbežné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

V súlade s ustanovením , podľa ktorého súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania, súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ak použitie predbežného opatrenia súdom predpokladá kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, je výlučne vecou navrhovateľa predbežného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na predbežné opatrenie nie je mysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie, prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi. Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov je kumulatívnou požiadavkou nariadenia

predbežného opatrenia, ale musí byť reálne preukázaná. Zúžené požiadavky na dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o predbežnom opatrení nemožno interpretovať tak, že predbežné opatrenie môže súd vydať bez toho, aby dokazovanie vykonal v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť navrhovateľom tvrdených skutočností.

Preto, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované predbežné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej.

Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno preto spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Je potrebné tiež zdôrazniť, že presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je nevyhnutným predpokladom tohto, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska aj vykonateľné, to znamená, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení by malo byť súdu zrejmé, že ak návrh tieto kritériá nespĺňa, nemôže byť podkladom spĺňajúcim zákonné predpoklady stanovené ustanovením , ktoré ustanovenie upravuje, aké náležitosti má mať návrh na nariadenie predbežného opatrenia a z ktorého vyplýva, že návrh má okrem náležitosti návrhu podľa obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Ako bolo už uvedené, podľa návrh má okrem náležitosti návrhu podľa obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že tu sú právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov účastníkov a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vždy vziať do úvahy to, že opatrenie upravuje pomery len predbežne, alebo, že zaisťuje nároky dosiaľ právoplatne nepriznané. Z toho dôvodu môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí k dosiahnutiu týchto účelov a nesmie voliť predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcu alebo tretej osoby.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne postupoval, keď zistil, že podanie označené ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia neobsahuje náležitosti v zmysle zákona a vyzval uznesením navrhovateľa, aby toto podanie doplnil. Správne súd konštatoval, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, teda akého nároku sa mieni domáhať budúcou žalobou, či nároku na plnenie, alebo iného nároku. Pokiaľ z takéhoto zistenia súd prvého stupňa vyvodil záver o neúplnosti návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorý nedostatok nebolo možné odstrániť ani výzvou doručenou navrhovateľovi, bol záver súdu prvého stupňa správny.

Z hľadiska náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia treba rozlišovať medzi petitom samotného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a petitom budúcej žaloby, ktorú navrhovateľ predbežného opatrenia mieni podať. Riadny návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať obidva tieto petity.

Z obsahu spisu vyplýva, že petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je určitý a v prípade vyhovenia návrhu by nebol vykonateľný, keď ani sám navrhovateľ by nevedel v zmysle vykonateľného rozhodnutia dosiahnuť splnenie povinnosti od navrhovateľky a pokiaľ aj v odvolacom konaní tento nedostatok navrhovateľ odstránil, nebolo možné takúto povinnosť navrhovateľke uložiť z nasledovných dôvodov. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že petit návrhu, tak ako bol navrhovateľom formulovaný by nebol spôsobilým podkladom efektívneho prevedenia núteného výkonu súdneho rozhodnutia. V tej súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, ktorá vyplýva z obsahu spisu, že navrhovateľ má záujem bývať v byte, ktorý v súčasnej dobe užíva odporkyňa so svojimi deťmi na základe nájomnej zmluvy. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nájomnú zmluvu, ktorú odporkyňa predložila v inom konaní, je možné konštatovať, že nájomnú zmluvu uzavrela navrhovateľka za účelom nájmu bytu, v ktorom bude bývať s deťmi. V tej súvislosti je nevyhnutné konštatovať, že námietka navrhovateľa, že odporkyňa ako jeho manželka porušuje ustanovenia Zákona o rodine, týkajúce sa manželstva a to svojim konaním, na ktoré poukázal v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, je potrebné zdôrazniť ustanovenie § 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Je nutné konštatovať, že manželstvo je dobrovoľný zväzok a nie je možné ani jedného z manželov nútiť, aby zotrvali v manželstve, pokiaľ sú k tomu zákonné dôvody na strane jedného z manželov, ktorý nemá záujem žiť s druhým manželom v spoločnej domácnosti. Súd na základe vykonaného dokazovania takéto manželstvo rozvedie na základe podaného návrhu. V danom prípade odporkyňa odišla zo spoločnej domácnosti spolu s deťmi, našla si iné bývanie a uzatvorila nájomnú zmluvu. Nebolo preukázané, že účastníkom nájomnej zmluvy bol aj navrhovateľ, prípadne, že navrhovateľ bol určený v nájomnej zmluve ako člen v spoločnej domácnosti, preto nie je možné odporkyňu nútiť, aby žila v spoločnej domácnosti s navrhovateľom. Pokiaľ by aj navrhovateľ tvrdil, že je potrebné túto povinnosť uložiť odporkyni, je potrebné pripomenúť, že na predmetný byt uzavretá nájomná zmluva s prenajímateľom nehnuteľnosti, teda s vlastníkom nehnuteľnosti. V súvislosti s ochranou vlastníckeho práva nie je možné prenajímateľovi, ako vlastníkovi, teda niekomu inému, ako účastníkovi tohto konania uložiť povinnosť, aby strpel bývanie inej osoby v nehnuteľnosti, ktorá mu patrí, teda osoby, ktorá nie je účastníkom nájomnej zmluvy a nie je ani v nájomnej zmluve uvedená a nedošlo ani k dohode o tom, že navrhovateľ bude v predmetnom byte bývať.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Ako bolo uvedené, v danej veci je vlastníkom nehnuteľnosti prenajímateľ, ktorý sám určuje, prípadne dohodne sa s nájomcom, kto bude v predmetnej nehnuteľnosti bývať. Povinnosť podľa v zásade možno ukladať len účastníkovi konania, ale je možné túto povinnosť uložiť aj inej osobe, ako účastníkovi konania a to za podmienky, že je to možné od neho spravodlivo žiadať. Obvykle ide o uloženie povinnosti zdržať sa určitého konania, resp. znášať určité konanie, alebo inej povinnosti.

V danej veci nie je dôvodné a nebolo by v súlade s ustanovením a , keby súd takúto povinnosť mal uložiť vlastníkovi nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že odporkyni takúto povinnosť predbežným opatrením nie je možné uložiť a správne súd dospel k záveru, že navrhovaný petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia by nebol vykonateľný, pretože odporkyňa takúto právomoc nemá, aby umožnila, resp. strpela bývanie navrhovateľa v predmetnej nehnuteľnosti. Vyhoveniu navrhovaného predbežného opatrenia by bolo neprimerane zasiahnuté do vlastníckych práv prenajímateľa predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom doplnenom podaní uviedol, že vo veci samej sa chce domáhať zverenia maloletého, teraz plnoletého syna do jeho osobnej starostlivosti, takéto konanie nemá súvislosť s predbežným opatrením, ktoré by navrhovateľovi umožňovalo bývať v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je iná osoba ako účastníci konania, teda tretia osoba, ako prenajímateľ. Vzhľadom na uvedené zistenie, ako i z dôvodu, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia neobsahuje zákonné náležitosti, okrem iného, že riadny návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať obidva petity, teda aj petit návrhu na predbežné opatrenie, aj petit návrhu vo veci samej. Odvolací súd sa

stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že podanie navrhovateľa neobsahuje zákonné náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a preto správne postupoval, keď podanie odmietol.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( zák. č o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.