Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2525-2011.pdf
PDF · 79.53 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2525/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Miroslav Kartik UNION-VTK Banská Bystrica, s miestom podnikania M. Čulena 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10 828 249, právne zast. Mgr. Anetou Tabačkovou, advokátkou, so sídlom AK Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému INTERSTAV, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 674 288, na vymoženie pohľadávky vo výške 2.106,92 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Bohovičovou, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 115/11, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 78,90 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2.106,92 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cb 67/2011-62 zo dňa 30. 05. 2011.
Poverením č. 5601 077524 * zo dňa 28. 10. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Bohovičovú, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 115/11.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 13. 04. 2012, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Príslušný daňový úrad súdnemu exekútorovi oznámil, že povinný neoznámil správcovi dane žiadne čísla účtov. Podľa oznámenia dopravného inšpektorátu povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Sociálna poisťovňa oznámila, že povinný bol evidovaný ako zamestnávateľ do 30. 06. 2005, zároveň oznámila kód banky, z ktorej povinný platil poistné (XXXX - M. F., E..L..). Do príslušného peňažného ústavu súdny exekútor doručil príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak na ich základe neboli získané žiadne finančné prostriedky. Prostredníctvom katastrálneho portálu bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území SR. Súdny exekútor taktiež vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného na adrese, ktorú má povinný zapísanú v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti, pričom bolo zistené, že sa jedná o rozsiahle priestory priemyselného parku a sídlo povinného sa nepodarilo
identifikovať. Majiteľ predmetných nehnuteľností uviedol, že povinný mal u neho prenajaté kancelárske priestory, ale od 31. 05. 2010 na danom mieste už nepôsobí a bola mu vypovedaná nájomná zmluva. Na nájomnom prenajímateľovi dlhuje 2.000,- Eur. Súdny exekútor sa pokúšal kontaktovať aj konateľa povinnej spoločnosti, avšak bezúspešne. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu a oznámení príslušných inštitúcií nachádzajúcich sa v exekútorskom spise mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 111,11 Eur /z toho odmena 46,48 Eur (za 14 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 46,11 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 18,52 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke - dvakrát (M. F., E..L.., I.). Súd má za to, že v tomto prípade sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom, a preto súdnemu exekútorovi patrí za uvedený úkon odmena paušálnou sumou 3,32 Eur len jedenkrát, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal exekútorovi za tento úkon paušálnu sumu len jedenkrát.
Súdny exekútor si uplatnil tiež odmenu spolu 6,64 Eur za úkony - zisťovanie sídla povinného a zisťovanie konateľa povinného. Vzhľadom na to, že takéto úkony nie sú uvedené v ust. § 15 vyhlášky, ktoré taxatívne vymenováva úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou odmenou vo výške 3,32 Eur, súd súdnemu exekútorovi odmenu za tieto úkony nepriznal.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vyúčtované sumou 7,88 Eur - predstavujúce náklady na obálky, tlač a kopírovanie. V súvislosti s materiálovými výdavkami súd poukazuje na to, že tieto sú zahrnuté už v odmene súdneho exekútora, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky náhrada nákladov administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou, je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako hotové výdavky vyúčtoval aj budúce náklady vo výške 9, Eur - poštovné spojené s ukončením spisu. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 78,90 Eur /z toho odmena 36,52 Eur (za 11 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 29,23 Eur, DPH 20 % z celých trov, t.j. 13,15 Eur/.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.