Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-40-2023.pdf
PDF · 111.31 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/40/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, okres Bratislava I, trvale bytom C., D. XXX/X, E. C., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Prešov v inej trestnej veci, pre pokus trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 12. júla 2023, o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 3Tk/1/2022 zo dňa 21. marca 2023 jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného súdu z r u š u j e v celom rozsahu.
Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, okres Bratislava I, trvale bytom C., D. XXX/X, E. C., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Prešov v inej trestnej veci
uznáva v i n n ý m, že
dňa 15.10.2021 v čase od 07:15 hod. až do 07:45 hod. v záhradnej chatke bez popisného čísla, nachádzajúcej sa pred chatkou s popisným číslom XXXX, v záhradkárskej oblasti Priečne v Myjave, so zámerom usmrtiť poškodenú B. D. túto oblial benzínom z kanistra čiernej farby, ktorý jej vylial na tričko z prednej časti tela a taktiež benzín rozlial v interiéri chatky, následne ho zapaľovačom zapálil, v dôsledku čoho došlo k vzniku požiaru, po čom obžalovaný vybehol z chatky von, poškodená zo seba strhla benzínom poliate tričko a vyskočila cez okno von, čím sa takto zachránila pred mimoriadne bolestivým spôsobom usmrtenia - zhorením, avšak požiarom a sálavým teplom bolo zničené vnútorné vybavenie jednej z miestností, elektroinštalácia, podlaha, posteľ, plastové okno, ako i vonkajšia časť tepelnej izolácie nad oknom predmetnej miestnosti chatky,
t e d a
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť a uvedený čin spáchať závažnejším spôsobom konania – trýznivým spôsobom, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l
pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 145 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m) Tr. zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 4 a odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) rokov a 8 (osem) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 odsek 3 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Tr. zákona a § 78 odsek 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 60 odsek 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to 1 ks plastovej bandasky na palivo s objemom 10 l čiernej farby a 1 ks zapaľovača čiernej farby s označením BIC, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 odsek 5 Tr. zákona stáva štát.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. G. XXX/X odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
II. Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 3Tk/1/2022 zo dňa 21. marca 2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného, na podklade obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín podľa § 234 odsek 1 Tr. poriadku pod sp. zn. 1Kv 46/21/3300 zo dňa 03. mája 2022, ktorú prokurátor podal pre pokus trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zákona, doručenej Okresnému súdu Trenčín dňa 06. mája 2022, zo spáchania trestného činu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 15.10.2021 v čase od 07:15 hod. až do 07:45 hod. v záhradnej chatke bez popisného čísla, nachádzajúcej sa pred chatkou s popisným číslom XXXX, v záhradkárskej oblasti H. v Myjave, začal polievať benzínom z kanistra čiernej farby interiér chatky najmä v oblasti postele, na ktorej sa nachádzala poškodená B. D. pričom jej hovoril "Zlato budem musieť ťa zapáliť" a pri rozlievaní benzínu v interiéri chatky došlo k jeho vyšplechnutiu na tričko a rifle, ktoré mal poškodená oblečené, následne zapaľovačom rozliaty benzín zapálil pričom došlo k požiaru a vybehol cez otvorené dvere chatky von poškodená zo seba strhla benzínom poliate tričko a vyskočila cez okno von, pričom si nespôsobila žiadne zranenie a takto sa zachránila pred mimoriadne bolestivým spôsobom ublíženia na zdraví - popálením, požiarom a sálavým teplom bolo zničené vnútorné vybavenie jednej z miestností, elektroinštalácia, podlaha, posteľ, plastové okno ako i vonkajšia časť tepelnej izolácie nad oknom predmetnej miestnosti chatky.
Za tento trestný čin bol odsúdený obžalovaný nasledovne:
Podľa § 155 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 4 Tr. zákona, § 37 písmeno m) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 Tr. zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to: 1 ks plastovej bandasky na palivo s objemom 10 l čiernej farby a 1 ks zapaľovača čiernej farby s označením BIC.
Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku okresný súd poškodenú B. D. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na hlavnom pojednávaní za účasti obžalovaného, jeho obhajkyne, intervenujúceho a dozorového prokurátora) v celom rozsahu napadli obžalovaný a v neprospech obžalovaného prokurátor krajskej prokuratúry.
Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že sa nestotožnil s nesprávnym právnym záverom súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného. Z analýzy výpovede poškodenej, najmä z jej časti v ktorej popisuje ako jej obžalovaným pred tým ako ju podpálil povedal, že ju tu nemôže nechať samú, má nástup do basy, je mu to ľúto, ale bude ju musieť poliať a podpáliť, možno nepochybne vyvodiť, že úmyslom obžalovaného nebolo spôsobiť jej iba ujmu na zdraví, ale ju aj usmrtiť z dôvodu, aby mu nemohla byť neverná v čase kedy bude vykonávať nepodmienečný trest odňatia slobody. V danej veci bolo podľa názoru prokuratúry bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa obžalovaný dopustil žalovaného skutku, pretože úmyselne v interiéri predmetného objektu založil prostredníctvom benzínu požiar, pričom pri jeho založení vedome benzínom oblial aj tam nachádzajúcu sa poškodenú, ktorej explicitne prezentoval, že ju musí poliať a podpáliť. Z uvedeného súboru dôkazov možno podľa názoru prokuratúry bez akýkoľvek pochybností vyvodiť záver, že obžalovaný mal úmysel poškodenú usmrtiť jej zapálením, a nie ju iba zraniť. V závere preto prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok, a aby podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, že obžalovaný A. B. je vinný pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno c) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a aby mu uložil podľa § 145 odsek 2, § 37 písm. m), § 39 odsek 2 písm. a) Tr. zákona trest odňatia slobody pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, s jeho zaradením podľa § 48 odsek 3 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Tiež navrhol, aby mu bol podľa § 76 odsek 1 Tr. zákona uložený ochranný dohľad v dolnej polovici zákonnej výmery a podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia plastovej bandasky na palivo s objemom 10l, čiernej farby a zapaľovača žltej farby s označením BIC. Odvolanie obžalovaného, keďže ho považuje za nedôvodné navrhol v zmysle § 319 Tr. poriadku zamietnuť.
Obžalovaný písomne odôvodnil odvolanie prostredníctvom ustanoveného obhajcu a zdôraznil, že je nevinný a skutok kladený mu za vinu nespáchal. Zároveň vyjadril nesúhlas so skutkovým záverom súdu prvého stupňa, ktorý nevzal na zreteľ viaceré nezrovnalosti, ktorými sám argumentoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to časový a skutkový nesúlad okolností so skutkovými zisteniami okresného súdu a výpoveďou poškodenej B. D. (napr. kedy presne podala obžalovanému zapaľovač). Okresný súd nezohľadnil ani závery znalca z odvetvia psychológie, z ktorých jednoznačne vyplýva, že poškodená je užívateľkou drog a jej psychologická vierohodnosť je značne znížená, má vysoké tendencie k fabulácii, zveličovaniu a zahmlievaniu, nie je schopná pravdivo a objektívne reprodukovať prežité udalosti. Obžalovaný v žiadnom prípade nechcel poškodenej ublížiť, nežiarlil na ňu, nemá sklon k malígnym formám agresie v zmysle brachiálneho útočného správania sa s cieľom ublížiť na zdraví, či vziať život. V prípade, ak by chcel poškodenej ublížiť by ju pred tým nezobudil, ale by jej zabránil v úniku napríklad uzamknutím dverí. Všetky skutočnosti nasvedčujú skôr tomu, že požiar mohla založiť poškodená, a to najmä s ohľadom na jej nekonzistentné a protirečiace výpovede. Mala na to aj dôvod, ktorým boli neopätované city zo strany obžalovaného. Poškodená ho neustále prenasledovala, chcela byť v jeho prítomnosti a nechávala mu odkazy na chatke, o čom obžalovaný predložil dôkaz (fotografiu). O tomto správaní poškodenej vypovedala aj svedkyňa H. I., s ktorou mal obžalovaný trinásťročný vzťah, počas ktorého sa k nej nikdy nesprával agresívne. Rovnako aj svedkyňa D. opísala poškodenú ako osobu s psychopatickou povahou. Okresný súd poukázal na nepriame usvedčujúce dôkazy, ktoré obžalovaný však považuje za absurdné, ako napríklad prítomnosť jeho DNA na bandaske na palivo a zapaľovači, ktorá preukazuje len to, že s danými predmetmi manipuloval, odhliadnuc od toho, že v chatke býval a všetky veci používal. V závere obžalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že skutkový stav nebol spoľahlivo preukázaný bez akýchkoľvek pochybností a aj s poukazom na nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2929/18 zo dňa 06.03.2020, podľa ktorého aplikácia zásady in dubio pro reo je namieste predovšetkým vtedy, pokiaľ sa dá rozumne dospieť k viacerým verziám skutkového deja alebo nie je možné sa jednoznačne prikloniť k žiadnej zo skupiny si odporujúcich dôkazov navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.
Obžalovaný sa písomne vyjadril k písomnému odôvodneniu odvolaniu prokurátora, s ktorým absolútne nesúhlasí, nakoľko v predmetnom konaní nebol preukázaný ani jeho úmysel poškodenej ublížiť a už vôbec ju usmrtiť. Nebola preukázaná ani samotná skutočnosť, kto a akým spôsobom založil požiar. Prokurátor nemal potrebu preukázať ani prípadný motív a uspokojil sa len s jednoduchým konštatovaným poškodenej, že ju chcel obžalovaný usmrtiť. Okrem už prednesených námietok, ktoré rozvinul v rámci vlastného odvolania obžalovaný opätovne zdôraznil, že je nevinný a skutok, kladený mu za vinu nespáchal.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného a prokurátora, za splnenia všetkých procesných podmienok na jeho vykonanie, prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu navrhuje zrušiť vo výroku o vine a treste, a rozhodnúť spôsobom uvedeným v písomnom odôvodnení jeho odvolania, a zároveň navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu poukázal na písomné odôvodnenie ich odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tam spôsobom uvedeným a odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.
Obžalovaný v rámci konečného návrhu uviedol, že je presvedčený, že poškodená ho krivo obvinila a požiadal krajský súd, aby bol spod obžaloby oslobodený, pretože je nevinný.
Podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, preskúmal na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. júla 2023 z podnetu podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 18. mája 2023, napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr. poriadku, pričom zistil, že hoci odvolania boli podané oprávnenými osobami, včas i na správnom mieste, z nich dôvodné je iba odvolanie prokurátora.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo súladne s Trestným poriadkom, a v ktorom nedošlo k takým chybám, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie (vykonaním všetkých dostupných a relevantných dôkazov) v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, z výsledkov vykonaného dokazovania však už nevyvodil správne a prijateľné právne závery, konanie obžalovaného nedôvodne právne posúdil v prospech obžalovaného miernejšie, pričom žalovaný skutok hoci sčasti, ale významne týmto chybným záverom, ku ktorý dospel, pred tým prispôsobil.
Odhliadnuc od nesprávnej výraznej zmeny, resp. zmiernenia právnej kvalifikácie skutku oproti obžalobe, keď konanie obžalovaného posúdil okresný súd iba ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 k § 155 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zákona, túto podstatnú zmenu právnej kvalifikácie zároveň žiadnym relevantným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne a presvedčivo nevysvetlil. Rovnako zo žiadneho dôkazu nevyplynulo (a nedôvodil tým ani okresný súd), že by úmyslom obžalovaného bolo poškodenú založením požiaru v chatke „iba“ popáliť, resp. spôsobiť jej zranenie v maximálnom rozsahu ťažkej ujmy na zdraví. Takýto mylný úsudok resp. dedukcia okresného súdu nemá logický základ a ani podklad vo vykonanom dokazovaní, pričom v takomto prípade je to iba ničím nepodložená fikcia okresného súdu o motíve konania obžalovaného. Pri podstatných zmenách právneho posúdenia skutku oproti právnej kvalifikácie v obžalobe sú kladené na súdy ešte vyššie nároky na dôkladnosť, podrobnosť
a presvedčivosť odôvodnenia ich rozhodnutí, z ktorých nebudú vyplývať žiadne pochybnosti, a zároveň rozptýlia akékoľvek náznaky arbitrárnosti, či nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu. V danom prípade súd prvého stupňa takýmto spôsobom celkom zrejme nepostupoval.
Krajský súd po dôkladnom preskúmaní veci na rozdiel od okresného súdu dospel k jednoznačnému a nepochybnému záveru, že v predmetnej trestnej veci sa obžalovaný skutočne pokúsil úmyselne usmrtiť poškodenú trýznivým spôsobom, teda takým spôsobom a v rozsahu, ako vyplývalo už z podanej obžaloby, teda v zmysle právneho posúdenia skutku boli naplnené všetky formálne obligatórne znaky trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zákona. Uvedený záver totiž plne korešponduje s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že jediný priamy dôkaz - svedeckú výpoveď poškodenej B. D., vyhodnotil krajský súd ako vierohodnú, s poukazom na jej konzistentnosť od samého začiatku trestného konania v jej podstatných častiach, a pokiaľ obhajoba poukazovala na nepodstatné rozpory v jej svedeckej výpovedi, týkajúce sa najmä časového sledu udalostí (kedy presne podala obžalovanému zapaľovač a podobne), uvedené plne korešponduje so závermi psychologického znaleckého posudku vypracovaného na osobu poškodenej, z ktorého je zrejmé, že v dôsledku mentálnej retardácie ľahkého stupňa poškodená nedokáže v minulosti prežité udalosti správne spojiť v časovom priebehu. Vierohodnosti, a teda pravdivosti obsahu svedeckej výpovede poškodenej preukazuje aj tá skutočnosť, že poškodená skutkový dej napriek svojmu nepriaznivému osobnostnému nastaveniu popísala rovnako (už od času, kedy utiekla z horiacej chaty) svedkovi J. C., následne privolaným hasičom, do zápisnice o trestnom oznámení, vo výsluchu po začatí trestného stíhania vo veci, vo výsluchu po vznesení obvinenia a s odstupom času aj na hlavnom pojednávaní aj po zložení prísahy svedka, pred súdom prvého stupňa. S poukazom na zistenia znalca psychológa, že poškodená môže mať chápavosť a rýchlosť myslenia pomalú, s prítomnými poruchami pamäte, teda konfabulácie, s absenciou kritickosti myslenia, že poškodená pristupuje ku všetkému veľmi naivne a jej slovná zásoba je výrazne chudobná, krajský súd vyhodnotil ako vylúčenú obhajobnú verziu skutkového deja obžalovaným, spočívajúcu v tom, že požiar založila poškodená, a následne vyprodukovala vo vlastnej mysli akúsi legendu o tom (resp. ho krivo obvinila), že požiar založil obžalovaný, a že ona sa zachránila výskokom z okna po tom, ako si vyzliekla časť obhorených šiat, a v tomto nepravdivom tvrdení zotrvala po celý čas vyšetrovania aj konania pred súdom. Takáto verzia je vylúčená aj inými vykonanými dôkazmi, na ktoré krajský súd v tomto odôvodnení poukáže. Zároveň sa nezakladá na pravde tvrdenie obžalovaného, že zo znaleckého posudku psychológa vyplynulo doslova, že „poškodená nie je schopná pravdivo a objektívne reprodukovať prežité udalosti“. Takýto jednoznačný záver zo znaleckého posudku jednoducho nevyplynul. Znalec psychológ skonštatoval, že obaja obžalovaný aj poškodená viedli asociálny spôsob života na okraji spoločnosti, pudovo založený, spojený s užívaním návykových látok bez vyšších ašpirácií. Obhajoba obžalovaného je v tomto smere tendenčná s účelovým cieľom spochybniť nielen svedeckú výpoveď poškodenej, ale celkovo aj jej osobu z hľadiska vierohodnosti.
Práve vierohodnosť svedeckej výpovede poškodenej presvedčivo bez rozumových pochybností podporujú aj ďalšie v konaní vykonané dôkazy, a to obsah správy o požiari vypracovanej okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru, z ktorého vyplynulo, že najpravdepodobnejšie miesto vzniku požiaru sa nachádzalo v prvej tretine dĺžky postele v smere od steny (v ktorej časti sedela poškodená) a časti podlahy pri posteli. Tiež bolo logicky vysvetlené vylúčenie zvyšných dvoch možných príčin vzniku požiaru, a to vykurovanie alebo elektrická resp. elektrotechnická porucha. Krajský súd zdôrazňuje objektívnosť predmetnej správy, keďže pri určovaní miesta vzniku požiaru sa vychádzalo predovšetkým zo získaných poznatkov, ktoré boli zhromažďované priebežne počas zásahu, vypočutím poškodenej a statickou a dynamickou obhliadkou požiaroviska. Priamo zo správy o zásahu hasičského a záchranného zboru vyplýva, že po ich príchode na inkriminované miesto v chate horela posteľ. Podporným usvedčujúcim dôkazom o vine obžalovaného je pritom aj zistená jeho DNA na bandaske od benzínu aj na zapaľovači (napriek tomu, že uvedené predmety používal aj predtým), pričom na bandaske nebola však zistená DNA poškodenej, čo logicky potom vylučuje záver o tom, že požiar založila poškodená tak, ako sa bránil v rámci svojej obhajoby obžalovaný. Predsa nie je uveriteľné, ak by poškodená v inkriminovanom čase prišla do fyzického kontaktu s bandaskou s obsahom benzínu, aby nedošlo aspoň k minimálnemu záchytu prítomnosti jej DNA (znaleckým skúmaním nebola zistená prítomnosť DNA inej osoby než obžalovaného), než ako tomu bolo jednoznačne preukázané u obžalovaného. Nesúladné s verziou skutku obžalovaného, a zároveň v logickom slede s preukázaným
skutkovým dejom je aj následné konanie a správanie sa obžalovaného, kedy tento bez akéhokoľvek záujmu o zdravie a život poškodenej cynicky odišiel z chaty, nezavolal pomoc ani hasičov, ale si išiel do obchodu kúpiť cigarety a alkohol, ktorými chcel uspokojiť svoje subjektívne potreby. Obžalovaný tiež argumentoval tým, že by predsa poškodenú pred skutkom nezobudil, ak by ju chcel usmrtiť, avšak podľa názoru krajského súdu mu záležalo na tom, aby poznala dôvod jeho konania, o ktorom jej krátko pred spáchaním skutku povedal on sám, a to že ju musí zo žiarlivosti usmrtiť (podpáliť), pretože má v krátkom čase nastúpiť výkon trestu odňatia slobody. Tento skutočne aj nastúpil dňa 28. októbra 2021. Aj ďalší argument obžalovaného ohľadom toho, že sa mu poškodená mala pomstiť z dôvodu jeho neopätovaných citov k nej, má charakter účelovosti, a to vzhľadom k tomu, že s ňou obžalovaný neukončil vzťah, ale ho aj v inkriminovanej dobe naďalej udržiaval a dovolil jej ho navštevovať a prespávať u neho v záhradnej chate.
Pokiaľ ide o vývojové štádium trestného činu obzvlášť závažného zločinu, krajský súd v zhode s názorom obžaloby posúdil konanie obžalovaného ako bezprostredne smerujúce k dokonaniu trestného činu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, a to výlučne pričinením samotnej poškodenej, ktorá vyskočila z horiacej záhradnej chatky cez okno von. Hoci obžalovaný v rámci svojej obhajoby zdôrazňoval, že po odchode z chatky neuzamkol dvere, táto skutočnosť ale nemala na záchranu poškodenej relevantný význam, keďže tieto ani poškodená nepoužila na to, aby sa dostala z chatky von. Nie je možné tiež prehliadnuť z fyzikálneho hľadiska tú skutočnosť, že práve vnikajúci vzduch cez otvorený priestor podporuje horenie, ktorá skutočnosť je notoricky každému známa. Krajský súd ďalej uvádza, že trýznivý spôsob spáchania trestného činu v posudzovanom prípade bezpochyby vyplýva z toho, že spôsobenie smrti uhorením je považované za útok, ktorý je vzhľadom na duševné a fyzické útrapy obete na hranici znesiteľnosti.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu krajský súd veľmi starostlivo v danom prípade vyhodnocoval všetky skutočnosti a okolnosti v zmysle zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 1, odsek 3, odsek 4 Tr. zákona, vývojové štádium trestného činu a hodnotenie povahy a závažnosti pokusu trestného činu podľa zákonných kritérií, najmä s poukazom na to, či v tomto konkrétnom prípade dosiahol pokus trestného činu taký stupeň závažnosti či nebezpečnosti činu pre spoločnosť, akému zodpovedá trestná sadzba stanovená za dokonaný trestný čin. Odvolací súd dôkladne vyhodnocoval aj osobu obžalovaného, jeho kriminálnu a priestupkovú minulosť a možnosť jeho nápravy. Zaoberal sa aj závermi znaleckého posudku, vypracovaného na jeho osobnosť z odvetvia psychológie aj psychiatrie, z ktorých síce priamo nevyplýva, že by bola v osobnosti obžalovaného zvýraznená agresivita, avšak tento záver nie je celkom súladný so zistenými poznatkami z odpisu registra trestov obžalovaného, v ktorom je konštatovaných 15 záznamov, síce prevažne za majetkovú trestnú činnosť, ale rovnako i za násilnú trestnú činnosť. Z informácií o osobe a osobnosti obžalovaného bolo zistené, že sa u neho jedná o osobnosť alterovanú (zmenenú) so zvýraznenými závislými a asociálnymi črtami, s dlhoročnou kriminálnou kariérou, už v čase dospievania vykazoval poruchy správania. Ide o relatívne trvalý stav, terapeuticky neovplyvniteľný. Z hľadiska resocializačnej prognózy bola u obžalovaného vyhodnotená nepriaznivá prognóza nápravy. Obžalovaný je dlhoročným konzumentom alkoholu (v registri priestupkov je evidovaných 28 spáchaných priestupkov prevažne v súvislosti s alkoholom) a drog. Preskúmaním všetkých týchto podstatných okolností a skutočností tak dospel odvolací súd k záveru, že u obžalovaného nie sú jednoznačne dané dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 2 písm. a) Tr. zákona, a teda z dôvodu, že by vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 2 Tr. zákona pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Uvedené požiadavky zákona nespĺňa konanie obžalovaného, ktorý sa trestného činu dopustil v jeho vývojom štádiu tzv. „ukončeného“ pokusu, keď polial horľavou látkou miesta v bezprostrednej blízkosti poškodenej, sčasti aj jej oblečenie, tieto miesta následne zapaľovačom zapálil a po vypuknutí požiaru z miesta ušiel, pričom smrteľný následok u poškodenej odvrátilo len jej vlastné aktívne konanie. Pri ďalších úvahách o trestnej sadzbe, z ktorej krajský súd vychádzal pri výmere trestu odňatia slobody je potrebné poukázať na prevahu priťažujúcich okolností v prípade obžalovaného, keďže bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, t. j. že už bol za trestný čin odsúdený, a zároveň nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Obžalovaný sa k trestnej činnosti absolútne nepriznal, ani v minimálnej miere neprejavil ľútosť, a to ani vo vzťahu k osobe poškodenej, ktorej sa vôbec neospravedlnil. V takom prípade muselo nevyhnutne prísť k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu na 21 rokov a 8 mesiacov, ktorý trest krajský súd aj obžalovanému uložil vzhľadom k tomu, že nepovažoval za primerané aj s poukazom na reálne následky spáchaného trestného činu
ukladať mu trest ešte prísnejší, t. j. pri strede trestnej sadzby, resp. pri hornej hranici vo výmere 25 rokov, príp. trest najprísnejší, a to trest odňatia slobody na doživotie. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody krajský súd zaradil obžalovaného v súlade s ustanovením § 48 odsek 3 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, keďže spáchal obzvlášť závažný zločin.
Pokiaľ ide o ochranný dohľad, ako obligatórne ukladané ochranné opatrenie páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, krajský súd v rámci odvolacieho konania zvýšil obžalovanému jeho výmeru z 1 roka na 2 roky, ktorého opodstatnenosť priamo vyplývala zo zistených poznatkov o osobe a osobnosti obžalovaného, a táto doba je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutne potrebná na dovŕšenie nápravy obžalovaného po jeho prepustení z výkonu trestu na slobodu.
Krajský súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci tak, ako to aj pred tým správne obžalovanému uložil okresný súd. Okresný súd ale opomenul uviesť ustanovenie § 60 odsek 5 Tr. zákona, ktoré tvorí obligatórnu časť výroku o treste prepadnutia veci, podľa ktorého sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
V rámci adhézneho konania krajský súd nezistil žiadne pochybenie, a teda výrokom o škode rozhodol tak, ako okresný súd, a síce, odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko nebol daný podklad na vyslovenie povinnosti obžalovaného škodu v uplatnenom rozsahu nahradiť.
Z týchto dôvodov krajský súd z podnetu odvolania prokurátora výrokom pod bodom I. zrušil podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. poriadku celý napadnutý rozsudok s tým, že na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku vo veci o vine, trestoch a škode rozhodol sám a výrokom II. podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného zamietol, a to oboma výrokmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.