Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-51-2023.pdf
PDF · 134.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/51/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: OVB Allfinanz Slovensko, a.s., IČO: 31 361 358, so sídlom Kukuričná 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Branislav Drgoňa, advokát, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, proti žalovanému: A. R., narodenému XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, Z., zastúpenému: PP & Co, s.r.o., IČO: 50 491 300, so sídlom Pribinova 20, Bratislava, o zaplatenie 9.216,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/12/2021 - 285 zo dňa 15.11.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 26C/12/2021 - 285 zo dňa 15.11.2022 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny, špecifikovanej v záhlaví tohto rozhodnutia, s príslušenstvom titulom nárokov, vzniknutých z porušenia Zmluvy o spolupráci, uzatvorenej medzi účastníkmi konania v písomnej forme dňa 03.04.2014. 2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových zistení a právnych východísk odôvodnil nasledovne: „19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca je podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka, je akciovou spoločnosťou a žalovaný vykonával sprostredkovateľskú činnosť ako finančný agent a v zmysle Zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. S poukazom na ust. § 2 ods. 5 tohto zákona je činnosť žalovaného a to finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona podnikaním, teda obidve strany záväzkového vzťahu sú podnikateľmi a teda s odkazom na ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ich záväzkový vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. 20. Ďalej bolo preukázané a zároveň stranami nerozporované, že dňa 03.04.2014 uzatvoril žalovaný so žalobcom zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného v právnom postavení podriadeného finančného agenta vykonávať pre zmluvných partnerov žalobcu sprostredkovateľskú činnosť za odplatu. Dňa 01.03.2015 uzavreli dodatok k zmluve GST, nakoľko žalovaný sa stal obchodným vedúcim. Zmluva o spolupráci zanikla 01.06.2020, žalovaný listom požiadal žalobcu o okamžité ukončenie zmluvy, čomu žalobca vyhovel a spoluprácu za ukončenú považoval počnúc dňom 01.06.2020. 21. Ku dňu skončenia spolupráce evidoval žalobca na províznom konte žalovanému sumu mínus 2146,75 eur a na storno rezervnom konte sumu 797,40 eur v zmysle provízneho mesiaca 4/2020, t.j. mesiac pred ukončením spolupráce. Po ukončení spolupráce žalobca evidoval storná uplatnené partnermi za zmluvy, za ktoré boli žalovanému vyplatené provízie. V dôsledku toho tak výška storien predstavuje sumu 2647,59 eur. Ďalším z uplatnených nárokov bol nárok za faktúry za telefón,
nakoľko dňa 02.12.2019 strany sporu uzatvorili dohodu o využívaní služieb „virtuálna privátna sieť“ poskytovaných spol. Orange. V zmysle dohody žalobca žalovanému vystavil za využívanie služieb v období 17.05.2020 - 16.06.2020 na sumu 19,06 eur a FT-2003462 na sumu 0,14 eur , ktorú žalovaný neuhradil. Podľa čl. IV bodu 4.8 zmluvy vzniklo žalobcovi právo na uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 5200 eur, nakoľko žalovaný zastával pozíciu GST od 01.03.2015. Žalobca si ju uplatnil listom z 03.07.2020 s lehotou na úhradu do 30 dní, ktorú pokutu žalovaný neuhradil. Na základe uvedeného možno ustáliť, že žalobca voči žalovanému pohľadávky z uplatnených storien eur a neuhradených faktúr za mobil a pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty, po započítaní vzájomných pohľadávok podľa bodu 4.3 zmluvy, čl. 3 ods. 11 a 12 smernice a ust. § 358 Obch. zák. je pohľadávka žalobcu voči žalovanému v sume 9216,14 eur. 22. Čiastkový nárok na zaplatenie neuhradených faktúr za telefón (19,20 eur) žalovaný v konaní nerozporoval, v dôsledku čoho je čiastkový žalobný nárok spolu v sume 19,20 eur istiny nesporný. 23. Žalovaný relevantným spôsobom v konaní rozporoval nárok na províziu vo výške 2647,59 eur a nárok na zmluvnú pokutu vo výške 52000 eur, v ktorom rozsahu bolo súdom vykonané (všezko) dokazovanie navrhnuté stranami sporu. 24. Z vyjadrenia žalobcu v danej časti nerozporovaného žalovaným vyplynulo, že štandarná prax v rámci spolupráce strán sporu založenej zmluvou o spolupráci bola realizovaná tým spôsobom, že ak činnosťou žalovaného došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi klientom a finančnou inštitúciou, táto vyplatí odmenu žalobcovi, ktorý následne vyplatí dohodnutú odmenu žalovanému. Ak klient následne neplní záväzky zo sprostredkovanej zmluvy alebo dôjde k zániku tejto zmluvy v danej lehote, žalovanému vznikne povinnosť vrátiť už vyplatenú províziu alebo jej pomernú časť, ktorá skutočnosť sa nazýva storno provízie a je zachovaná aj po ukončení spolupráce. Najskôr si storno uplatní partner žalobcu u žalobcu, následne si ho žalobca uplatní voči žalovanému.. Časť nároku žalovaného na províziu žalobca môže držať na tzv. stornorezervnom konte. Žalobca tak zadržal alikvótnu časť pohľadávky žalovaného na stornorezervnom konte, pre prípad, ak by v budúcnosti došlo k stornovaniu vyplatenej provízie (čl. 4, 4.9 zmluvy). V prípade, ak po uplynutí doby ručenia za sprostredkované zmluvy je zostatok na konte kladný, žalobca ho vyplatí žalovanému. Žalobca žalovanému zasielal mesačne výpisy provízií, z ktorých bol zrejmý konečný stav provízneho konta (čl. 4 ods. 4.1, 4.3 a 4.5 zmluvy, čl. III ods. 1 a ods. 5 Smernice č. 8/2019). Žalobca v konaní predovšetkým listinnými dôkaznými prostriedkami (provízne listy) v konaní preukázal, že po ukončení zmluvného vzťahu (28.05.2020 žalobca evidoval storná uplatnené zo strany partnerov žalobcu za zmluvy, za ktoré boli žalovanému vyplatené provízie, a to celkovo v sume 2647,59 eur (Generali poisťovňa, MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne, Kooperativa poisťovňa, a.s. a Basler poisťovňa), pričom konkrétny mechanizmus výpočtu vyčerpávajúcim spôsobom na pojednávaní vysvetlil poverený zástupca žalobcu, vo vzťahu ku ktorému výkladu protistrana nenamietala. Zároveň relevantným spôsobom - predložením listín - potvrdení finančných inštitúcií, žalobca preukázal, že všetky žalobcom označené zmluvy klientov, za ktoré si v súlade so Zmluvou o spolupráci uplatnil voči žalovaného nárok na vrátenie stornoprovízií, boli skutočne zrušené. Provízne listy boli v zmysle čl. 3.3 Zmluvy o spolupráci jej prílohami a žalovaný s nimi bol v intenciách tohto článku zmluvy oboznámený. Žalovaný poznal alebo prinajmenšom ako podnikateľ mal poznať ich obsah. Takisto bol oboznámený v zmysle čl. 3.4 Zmluvy o spolupráci s prípadnými zmenami a doplnkami províznych listov. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že tento nikdy nevyjadril nesúhlas so zmenou províznych listov ani iných príloh zmluvy. Pokiaľ žalovaný počas konania naznačoval, že bilancia kladných a záporných provízií nezohľadňovala niektorú časť kladných provízií, takúto časť nikdy riadne nešpecifikoval. V konaní mal možnosť, ak sa domnieval, že mu prináleží voči žalobcovi akýkoľvek nárok, tento si procesne relevantným spôsobom včas a riadne uplatniť, avšak naznačovaný nárok žalovaný v priebehu konania pre úspech nevyhnutným spôsobom nekonkretizoval. Žalobca už v podanej žalobe vymedzil okrem svojich nárokov aj nároky žalovaného voči žalobcovi a tieto zohľadnil pri určení výšky uplatneného nároku. Procesná obrana žalovaného vznesená až v čase po podaní odporu proti platobnému rozkazu obsahovala aj tvrdenie žalovaného o tom, že k ukončeniu zmlúv zo strany klientov a následným stornám malo dôsjť aj konaním žalobcu, ktoré tvrdenie však nepreukázal. V priebehu konania rovnako uviedol, že ho k ukončeniu spolupráce fakticky žalobca dotlačil zablokovaním prístupu do portálu, čo je v kontexte vykonaného dokazovania predstavuje podľa názoru súdu tvrdenie účelové. Žalovaný sa vo svojej výpovedi snažil navodiť dojem, že zabránením prístupu do portálu žalovaného (v období niekoľko dní pred ukončením spolupráce na jeho vlastnú žiadosť) prišiel o príležitosť zabrániť stornovaniu zmlúv zo strany klientov. Neuviedol, ktoré storná klientov počas uvedených pár dní mal na mysli, jeho obrana v tomto smere neobstojí, tvrdenia nepreukázal. Podľa čl. III ods. 5 Smernice č. 8/2019 (ktorá bola v zmysle čl. 3.3 písm. c/ prílohou Zmluvy o spolupráci) je spolupracovník povinný vrátiť OVB pomernú časť vyplatenej provízie v prípade, ak v lehote 24 alebo 36 mesiacov (podľa konkrétnej lehoty uvedenej v
jednotlivých províznych listoch k produktom finančných inštitúcií) od vyplatenie provízie nebudú klientom nepretržite plnené záväzky zo sprostredkovanej zmluvy alebo dôjde k zániku - stornu sprostredkovanej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Súd konštatuje, že žalobca si tento nárok na tzv. stornoprovízie uplatnil v súlade s uvedenými ustanoveniami zmluvy. Uplatnenie stornoprovízií je plne v súlade aj s kritériami, ktoré uviedol Súdny dvor EÚ vo veci ERGO poisťovňa, a.s. c/a B. C. č. C 48/16, na ktorý v rámci svojej obrany poukázal žalovaný, ktorý sa však obmedzil len na uvedenie pre vec podstatného obsahu rozhodnutia, avšak nešpecifikoval, ktoré kritérium a akým spôsobom nekorešponduje so žalobcom uplatneným čiastkovým nárokom, pričom súdu rozpor zrejmý nebol. Stornoprovízie uplatnené žalobcom, s prihliadnutím na výsledky dokazovania, a to najmä výsluch žalobcu a listinné dôkazné prostriedky, zodpovedali rozsahu nerealizovanej zmluvy. Zároveň v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že nerealizácia čo i len jednej zo zmlúv klientov, ktoré klienti stornovali, by bola dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné žalobcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe v časti istiny 3996,94 eur (súčet celkovej výšky storien 2647,59 eur a sumy 1349,35 poredstavujúcej rozdiel medzi 2146,75 eur a pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi 797,40 eur) ako dôvodnej vyhovel. 25. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 5200 eur je podľa názoru preukázaný, a to čo do právneho dôvodu jeho vzniku, aj do výšky. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu zmluvnej pokuty (§ 544 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 300 a nasl. Obchodného zákonníka) vznikla na základe ustanovení čl. IV. bod 4.8 Dodatku k Zmluve o spolupráci - GST („Dodatok“), ktoré boli zmluvnými stranami dojednané pre prípad porušenia článku 6, bod 6.5 Zmluvy. V zmysle predmetného ustanovenia: za prvý rok, počas ktorého pôsobil žalovaný v pozícii GST (od 01.03.2015 do 28.02.2016) bola uplatnená zmluvná pokuta vo výške 2 000,- eur, za druhý rok, počas ktorého pôsobil žalovaný v pozícii GST (od 01.03.2016 do 28.02.2017) bola uplatnená zmluvná pokuta vo výške 800,- eur, za tretí rok, počas ktorého pôsobil žalovaný v pozícii GST (od 01.03.2017 do 28.02.2018) bola uplatnená zmluvná pokuta vo výške 800,- eur, za štvrtý rok, počas ktorého pôsobil žalovaný v pozícii GST (od 01.03.2018 do 28.02.2019) bola uplatnená zmluvná pokuta vo výške 800,- eur, za piaty rok, počas ktorého pôsobil žalovaný v pozícii GST (od 01.03.2019 do 28.02.2020) bola uplatnená zmluvná pokuta vo výške 800,- eur, čo predstavuje zmluvnú pokutu spolu vo výške 5.200 eur. V súvislosti s právnym charakterom a účelom konkurenčnej doložky nemožno nesúhlasiť s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej tzv. konkurenčná doložka je štandardným inštitútom používaným v oblasti súkromného práva. Medzi stranami dojednaná doložka v ničom neodporuje poctivému obchodnému styku ani dobrým mravom, neodopiera žalovanému právo slobodne podnikať. Žiadna konkurenčná doložka, ani taká, ktorej podmienky upravuje priamo zákon, zo svojej podstaty neznemožňuje bez ďalšieho dotknutej strane výkon činnosti, ale ustanovuje, aký následok je v prípade porušenia povinná znášať. Ak mal žalovaný podľa zmluvy možnosť vybrať si, či bude vykonávať činnosť pre konkurenciu, avšak s následkom, že mu žalobca môže dočasne zadržať vyplatenie provízií a pri splnení ďalších podmienok uplatniť zmluvnú pokutu, nemožno hovoriť o zásahu do jeho práva podnikať, v ničom sa nezasahuje ani do princípu rovnosti pred zákonom a nejde ani o neoprávnený zásah do konkurenčného prostredia. Predmetná zmluvná doložka súvisí omnoho viac so základným princípom platným v každej demokratickej spoločnosti - byť zodpovedný za výkon svojich práv a povinností. V tomto zmysle už aj samotné právo slobodne podnikať subsumuje elementárnu zodpovednosť podnikateľa plniť záväzky vzniknuté v rámci jeho podnikateľskej činnosti (konkurenčnú doložku nevynímajúc). Vymedzenie konkurenčnej činnosti, ktorá sa zakazuje, je v Zmluve o spolupráci dostatočne určité a plne zodpovedá ust. § 672a Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že právny poriadok neustanovuje medzi podnikateľmi obligatórnu odplatnosť za nevykonávanie konkurenčnej činnosti, žalobca a žalovaný si takúto odplatu dojednali s tým, že bola zahrnutá v províziách vyplácaných žalovanému. 26. Z výpovede žalovaného vyplynulo, zhodne s listinami produkovanými žalobcom, že od 22.06.2020 bola v NBS ako podriadený finančný agent spoločnosti Finportal, a.s. zaregistrovaná spoločnosť CQS Slovakia k.s. V spoločnosti CQS Slovakia k.s. je žalovaný komandidistom, pričom súčasne ním vlastnená jednoosobová obchodná spoločnosť M RE-WORK QUALITY s.r.o., IČO: 47 373 202, so sídlom: Lúčky 1393/51, 951 31 Močenok je jej komplementárom. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti M RE-WORK QUALITY s.r.o. je od 18.03.2017 žalovaný. Spoločnosť CQS Slovakia k.s. bola registrovaná v NBS dňa 22.06.2020, t.j. veľmi krátko po ukončení spolupráce, a na základe návrhu spoločnosti Finportal, a.s. (konkurenčnej spoločnosti žalobcu) v registri vedenom Národnou bankou Slovenska ako podriadený finančný agent. Keďže registrácia by sa nemohla udiať bez súhlasu spoločnosti CQS Slovakia k.s., bez uzavretia zmluvy o finančnom sprostredkovaní medzi CQS Slovakia k.s. a spoločnosťou Finportal, a.s., ktoré musel v konečnom dôsledku opatriť svojím podpisom žalovaný, všetko nasvedčuje tomu, že žalovaný sa rozhodol, napriek dojednaniu o zmluvnej pokute podľa čl. 6 ods. 6.5 Zmluvy o spolupráci, pôsobiť v oblasti finančného sprostredkovania. Z výpisu
z registra NBS, ktorý je priložený k žalobe, vyplýva, že žalovaný je vedený ako člen štatutárneho orgánu podriadeného finančného agenta (CQS Slovakia k.s.), ktorý je zodpovedný za vykonávanie finančného sprostredkovania. Ustanovenia čl. 6 ods. 6.5 Zmluvy o spolupráci je potrebné vykladať a aplikovať materiálne a v súlade s takýmto výkladom je záver, že žalovaný (či už osobne alebo prostredníctvom výlučne ním riadených a kontrolovaných obchodných spoločností, ktoré vykonávajú činnosť za účelom dosahovania zisku) vstúpil do záväzkového vzťahu so spoločnosťou Finportal a.s. a začal pôsobiť v oblasti finančného sprostredkovania. Žalovaný bol po skončení spolupráce so žalobcom už 02.07.2020 zaregistrovaný u konkurenčného subjektu. Podľa ust. § 14 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve sa registrácia realizuje na základe návrhu samostatného finančného agenta (v tomto prípade spoločnosti Finportal, a.s.), s ktorým ma podriadený finančný agent (žalovaný) uzavretú písomnú zmluvu. Ustanovenia o zmluvnej pokute v Dodatku sú platné. Zodpovedajú požiadavkám ustanoveným v ust. § 544 Obchodného zákonníka. Zabezpečovaná povinnosť je určená absolútne zrozumiteľne a dostatočne určito, keď v čl. 4.8 Dodatku sa uvádza priamy odkaz na porušenie ustanovení čl. 6 bod 6.5 Zmluvy o spolupráci. Zo zaradenia ustanovení o zmluvnej pokute do čl. 4.8 Dodatku a nie do textu Zmluvy o spolupráci samotnej je zrejmé, že sa vzťahujú len na tých spolupracovníkov, ktorí v štruktúre žalobcu dosiahli v rámci kariérneho rastu a splnenia stanovených podmienok aspoň stupeň vedúceho spolupracovníka - obchodný vedúci (GST). S dosiahnutím tohto stupňa sa spájali osobitné práva a povinnosti žalovaného (por. čl. II Dodatku), vznik nároku na ďalší druh odmeny - rozdielovú províziu (čl. III Dodatku), ale zodpovedali mu aj špecifické povinnosti a zodpovednosť (čl. IV Dodatku). Je prirodzené a celkom odôvodnené, že žalobca si u vedúcich spolupracovníkov, ktorí viedli iných spolupracovníkov, nadobudli u žalobcu široké vedomosti a zručnosti dôležité pre výkon finančného sprostredkovania a ktorí sa zaviazali ďalej rozvíjať štruktúru spolupracovníkov (čl. 2.1 dodatku), vymienil pre prípad porušenia konkurenčnej doložky zmluvnú pokutu. Výška uplatnenej zmluvnej pokuty zodpovedá spôsobu výpočtu dohodnutému v Dodatku, ktorý sa vzhľadom na povahu a charakter práva zabezpečeného zmluvnou pokutou odvíja od postavenia žalovaného na pozícii GST a dĺžky trvania jeho pôsobenia na tejto pozícii. Ako bolo v konaní preukázané svedeckou výpoveďou a listinnými dôkazmi, žalovaný získal vedomosti a zručnosti potrebné na výkon činnosti finančného sprostredkovateľa v podstatnom rozsahu u žalobcu. Žalovaný začínal spoluprácu so žalobcom v roku 2014 bez relevantných vedomostí (výsluch žalovaného), znalostí a zručností v oblasti finančného sprostredkovania a bez prístupu k informačným zdrojom finančných inštitúcií. Odborný rast mu následne umožnil aj jeho kariérny posun na pozíciu GST u žalobcu. V neposlednom rade v rámci spolupráce so žalobcom žalovaný získal skúsenosti, know-how a kontakty, ktoré by inak nemal. Majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi konaním žalovanému vznikla, nemožno vzhľadom na vyššie vedené skutočnosti a charakter porušeného záväzku presne vyčísliť a preukázať, preto je na mieste aplikovať posúdenie škody na základe spravodlivosti (ekvity) - por. nález Ústavního soudu ČR II. ÚS 1430/13 zo dňa 24.07.2014, s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Výšku dohodnutej a uplatnenej zmluvnej pokuty preto vzhľadom na význam zabezpečovaného záväzku a skutkové okolnosti daného prípadu súd má za primeranú a za zodpovedajúcu princípu spravodlivého usporiadania vzťahov. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že v danom prípade nejde o pracovnoprávny vzťah resp. iný právny vzťah, kde by žalovaný dôvodne požíval zákonnú ochranu v pozícii slabšej strany sporu, na základe čoho jeho argumentáciu o predtlačenom formáte zmluvy a nemožnosti ovplyvnenia jeho obsahu v štádiu návrhu (pred uzatvorením) zmluvy možno vyhodnotiť ako irelevantnú. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel aj nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 5200 eur. 27. Žalobca teda postupoval správne, keď pristúpil k vzájomnému započítaniu pohľadávok strán sporu za situácie, kedy žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku z titulu nevyplatenej provízie a stornorezervy 797,40 eur a žalobca voči žalovanému pohľadávky z uplatnených storien 2146,75 eur, ako aj následných storien 2647,59 eur a neuhradených faktúr za mobil 19,20 eur a pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty 5200 eur. Po započítaní vzájomných pohľadávok podľa bodu 4.3 zmluvy, čl. 3 ods. 11 a 12 smernice a ust. § 358 Obch. zák. je pohľadávka žalobcu voči žalovanému v sume 9216,14 eur, ktorá suma predstavuje dôvodne žalobou uplatnenú istinu a ktorému nároku súd vyhovel. 28. Súd žalobu za dôvodnú považoval aj v časti uplatneného úroku z omeškania z dlžnej istiny 9216,14 eur, a to vzhľadom na percentuálne vyčíslenie úroku v intenciách ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojitosti s ust. § 1 ods. 2 Nariadenie Vlády SR č. 21/2013 (9,00% ročne), od 20.10.2020 do zaplatenia, pričom dňom 20.10.2020 bo žalovaný s plnením dlhu v omeškaní vzhľadom na márne uplynutie lehoty na plnenie dlhu (30 dní od doručenia výzvy z 03.07.2020, doručenej žalovanému 09.07.2020). 29. Žalobu za dôvodnú súd považoval aj v časti uplatnených nákladov 40 eur, nakoľko ich uplatnenie je v súlade s ust. § 369c ods. 1 Obch. zák. v spojitosti s ust. § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..
30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 OZ, kde žalobca ako procesne plne úspešná strana sporu má právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 5 Zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní, § 261 ods. 1, § 652 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ObZ), § 1 ods. 2 a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2023 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 5. Proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/12/2021 - 285 zo dňa 15.11.2022 podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) /nevykonané navrhnuté dôkazy /, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP. 6. Žalovaný nesúhlasil so súdom prvej inštancie o tom, že vykonal všetky navrhnuté dôkazy, tvrdiac že súd nevykonal nasledovné dôkazy, ktoré v konaní navrhol: výzva na žalobcu na preukázanie výšky provízií a vyžiadanie potvrdenia od žalobcu o čase zablokovania prístupu žalovaného do provízneho konta žalovaného, keďže tieto skutočnosti v konaní neboli preukázané. 7. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaný poukázal na čl. 6 bod 6.5 Zmluvy o spolupráci, podľa ktorého žalovaný nemal vstúpiť po dobu 6 mesiacov od skončenia spolupráce so žalobcom do priameho zmluvného vzťahu so zmluvnými partnermi žalobcu s tým, že trval na tom, že do žiadneho priameho zmluvného vzťahu so zmluvnými partnermi žalobcu nevstúpil a teda neporušil dotknuté zmluvné ustanovenie. Okrem uvedeného žalovaný namietal neplatnosť dojednania tzv. konkurenčnej doložky a zmluvnej pokuty z viacerých dôvodov, ktoré už uplatnil aj pred súdom prvej inštancie. 8. Vo vzťahu k nároku žalobcu na storno provízie, žalovaný namietal na nemožnosť overenia výpočtu storno provízií pre absentujúce uvedenie spôsobu ich výpočtu. 9. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo ERGO poisťovňa proti B. C. rozsudok, vo veci C 48/16, k čomu uviedol, že súd sa ma´ zaoberať aj skutočnosťou, či nárok na vrátenie provízie od žalovaného je v súlade s týmto rozhodnutím, ktorého relevantné časti čl. 11 odcitoval a zvýraznil. 10. Namietal aj sporný výpočet dlžnej sumy, tvrdiac že v období pred ukončením zmluvnej spolupráce so žalobcom mu vznikol nárok na výplatu provízií nielen z vykonaných nových obchodov ale takisto z pravidelných mesačných odmien, ktorých výšku žiadal preukázať od žalobcu pre nemožnosť prístupu do systému. Uvedené skutočnosti v konaní preukázané neboli. Z tohto dôvodu sa domnieval, že výpočet žalovaného nároku nemohol byť správny, keďže nezohľadnil provízie, na ktoré mal žalovaný voči žalobcovi nárok. Žalobca si mal tento nárok započítať s nárokom na storno provízie, avšak v konaní nebolo preukázané, či tieto nároky boli započítané správne. 11. V závere podaného odvolania žalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatočné odôvodnenie, absenciu odkazu na príslušné právne predpisy, eventuálne odkazu na relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by jednoznačne a zrozumiteľne preukazovala, o čo konkrétne opiera súd prvej inštancie svoje presvedčenie. Odôvodnenie právneho názoru súdu v napadnutom rozsudku preto považoval za objektívne nedostatočné, neobsahujúce vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci a vnútorne rozpornú argumentáciu, čo má za následok, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. 12. Žalovaný zo skôr uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, prípadne aby sám vo veci rozhodol tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 13. Na odvolanie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 17.02.2023, v ktorom uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné, napadnutý rozsudok za zákonný, správny a spravodlivý. 14. K námietke žalovaného o nevykonaní ním navrhnutých dôkazov žalobca uviedol, že už v rámci podanej žaloby sám uviedol tak jeho nároky voči žalovanému ako aj nároky žalovaného na provízie voči žalobcovi a tieto korektne zohľadnil (započítal) pri určení výšky svojej uplatňovanej pohľadávky. Bol názoru, že žalovaný v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Tvrdil, že žalovaný v konaní nijako nešpecifikoval, na zaplatenie akých ďalších provízií od žalobcu mu mal údajne vzniknúť nárok, za aké obdobie, z akých konkrétnych sprostredkovaných zmlúv mu mal tento domnelý nárok vzniknúť alebo aspoň o provízie za sprostredkovanie zmlúv ktorým klientom (označeným menom a priezviskom) mu mal nárok vzniknúť. Nárok žalovaného na zaplatenie provízií nebol predmetom konania
- žalovaný si v konaní takýto nárok kvalifikovane a riadne neuplatnil (napr. vzájomným návrhom), riadne ho nešpecifikoval a ani nepreukázal. 15. Nárok žalovaného preto podľa žalobcu nebol predmetom konania, preto súd prvej inštancie nemal najmenší dôvod viesť dokazovanie ohľadne nároku, ktorý v konaní nebol uplatnený. Je z podstaty veci vylúčené, aby sa vykonávalo dokazovanie týkajúce sa neuplatneného nároku; ani potom nemožno v
súvislosti s nevykonaním takého dokazovania hovoriť o rozhodujúcich skutočnostiach v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. 16. K tvrdeniam o (ne)porušení konkurenčnej doložky žalobca poukázal na to, že tieto boli uplatnené už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi podľa žalobcu riadne vysporiadal. Doplnil aj vlastnú argumentáciu, obdobnú ako pred súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že spoločnosť CQS Slovakia k.s. (v ktorej je žalovaný komandidistom) bola registrovaná v NBS dňa 22.06.2020, t.j. veľmi krátko po ukončení spolupráce, a to na základe návrhu spoločnosti Finportal, a.s. (konkurenčnej spoločnosti žalobcu) ako podriadený finančný agent. Keďže registrácia by sa nemohla udiať bez súhlasu spoločnosti CQS Slovakia k.s., bez uzavretia zmluvy o finančnom sprostredkovaní medzi CQS Slovakia k.s. a spoločnosťou Finportal, a.s., ktoré musel opatriť svojím podpisom žalovaný, je zrejmé, že žalovaný sa rozhodol, napriek dojednaniu o zákaze konkurencie podľa čl. 6 ods. 6.5 Zmluvy o spolupráci, pôsobiť v oblasti finančného sprostredkovania u konkurenčného subjektu. Z výpisu z registra NBS (v súdnom spise) vyplýva, že žalovaný je vedený ako člen štatutárneho orgánu podriadeného finančného agenta (CQS Slovakia k.s.), ktorý je zodpovedný za vykonávanie finančného sprostredkovania. Žalovaný (či už osobne alebo prostredníctvom výlučne ním riadených a kontrolovaných obchodných spoločností, ktoré vykonávajú činnosť za účelom dosahovania zisku) preto vstúpil do záväzkového vzťahu so spoločnosťou Finportal a.s., ergo pôsobil v oblasti finančného sprostredkovania v období trvania konkurenčnej doložky. 17. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa § 14 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve sa registrácia podriadeného finančného agenta (žalovaného) realizuje len na základe návrhu samostatného finančného agenta (v tomto prípade spoločnosti Finportal, a.s.), s ktorým má podriadený finančný agent (CQS Slovakia k.s.) uzavretú písomnú zmluvu. Spoločnosť ovládaná žalovaným teda mala už pred 22.06.2020 uzavretú písomnú zmluvu o finančnom sprostredkovaní so spoločnosťou Finportal, a.s. Uzavretie zmluvy s konkurenčným samostatným finančným agentom prostredníctvom ovládanej právnickej osoby, je podľa žalobcu pôsobením v oblasti finančného sprostredkovania. 18. Žalobca sa vyjadril aj k námietkam žalovaného voči platnosti konkurenčnej doložky. 19. K výpočtu storno provízií žalobca uviedol, že tento v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal listinnými dôkazmi aj aj výpoveďou povereného zástupcu žalobcu, pričom žalovaný tento spôsob výpočtu nerozporoval. 20. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného o tom, že napadnutý rozsudok nebol zo strany súdu prvej inštancie dostatočne odôvodnený. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie poskytol v rámci napadnutého rozsudku vyčerpávajúce odôvodnenie svojho rozhodnutia, a to v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 CSP. 21. Poukazujúc príkladmo na nález ÚS SR II. ÚS 76/ 07 žalobca uviedol, že podľa ustálenej judikatúry právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. 22. Tvrdil, že žalovaný v odvolaní navyše ani neuviedol, v čom konkrétne (vo vzťahu k akej podstatnej otázke) identifikuje nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku a odvolanie v tomto smere možno považovať za riadne neodôvodnené, formálne a účelové. 23. Na základe skôr uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Zároveň požiadal, aby mu odvolací súd oznámil miesto a času verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP a to na e-mailovú adresu: M..sk alebo do elektronickej stránky právneho zástupcu žalobcu zriadenej na ústrednom portáli verejnej správy. 25. Žalovaný doplnil svoju odvolaciu argumentáciu v podaní zo dňa 02.03.2023 tak, že nárok na zaplatenie provízií si od žalobcu uplatniť nevedel a nemohol, keďže nepozná jeho výšku, teda výšku nároku na jeho provízie, pretože nemá prístup do svojho konta ešte z obdobia pred ukončením spolupráce so žalobcom, pričom sám žalobca sa nevedel vyjadriť, či tieto provízie započítané boli alebo nie. 26. Uviedol, že si je vedomý toho, že dôkazné bremeno tvrdenia je na jeho strane, avšak nemá možnosť svoje tvrdenia preukázať, keďže k dôkazom nemá prístup. Tvrdenia žalobcu ako aj dlžnú sumu od začiatku súdneho konania namietal, a vzhľadom k tomu, že žalobca je ten, kto má jediný prístup k províznemu kontu žalovaného, je pre žalovaného objektívne nemožné tieto skutočnosti preukázať a preto navrhoval súdu, aby na preukázanie týchto skutočností vyzval žalobcu, čo sa však nestalo. Nesúhlasil s tým, že takýto postup je v rozpore s akoukoľvek zásadou civilného konania. 27. Žalovaný bol názoru, že jasne, presne a včas formuloval svoje návrhy na doplnenie dokazovania.
28. K tvrdeniu žalobcu: „Žalovaný prakticky hneď po ukončení spolupráce so žalobcom uzavrel zmluvu s konkurenčnou spoločnosťou Finportal, a.s., z čoho vyplýva, že počas 6 mesiacov nasledujúcich po ukončení spolupráce so žalobcom pôsobil v oblasti v oblasti finančného sprostredkovania. V tomto smere súd prvej inštancie zvolil ústavne konformný výklad a správne aplikoval ustanovenia čl. 6 ods. 6.5 Zmluvy o spolupráci.“ žalovaný uviedol, že ich považuje za špekulatívne, pretože žalobca nemá a nemôže mať vedomosť o tom, kedy a za akých okolností došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi ním a treťou osobou. 29. Trval na tom, že nebolo zo strany žalobcu dostatočne preukázané, či reálne došlo k porušeniu zákazu konkurencie a či žalovaný skutočne pôsobil v oblasti finančného sprostredkovania. Samotný zápis v registri predsa nemôže automaticky znamenať vykonávanie reálnej činnosti konkurujúcej žalobcovi. A pokiaľ mal súd za to, že zápis postačuje a zápisom ide reálne o vykonávanie činnosti konkurujúcej žalobcovi, mal dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom tento svoj názor odôvodniť, čo sa však nestalo. 30. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu. 31. Žalobca doplnil svoju argumentáciu v podaní zo dňa 30.03.2023. Tvrdenie žalovaného, že navrhoval súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie vo vzťahu k jeho nároku voči žalobcovi označil za nepravdivé. Žalobca tvrdil, že v žiadnom z podaní žalovaného ani v rámci ústnych vyjadrení na pojednávaní pred súdom prvej inštancie žalovaný neoznačil jediný dôkaz, ktorým by navrhoval vyššie uvedené preukázať, vykonané dokazovanie nenavrhoval súdu doplniť ani vo svojej záverečnej reči. Všeobecné tvrdenia žalovaného adresované žalobcovi v rámci podaní žalovaného rozhodne nemožno považovať za riadne uplatnené návrhy na vykonanie dokazovania v zmysle CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vo vzťahu k nárokom, ktoré boli predmetom konania, vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tvrdil, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nie je daný. 32. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 33. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 34. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 35. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 36. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 37. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 38. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 39. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 40. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Súd by mal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 41. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie boli viaceré nároky žalobcu voči žalovanému, a to nárok na zaplatenie storno provízií, nárok na zaplatenie neuhradených faktúr za telefón a nárok na zmluvnú pokutu.
42. Jediným nesporným nárokom v konaní bol nárok na zaplatenie neuhradených faktúr za telefón (19,20 €) - v tejto časti žalovaný neuplatnil ani žiadne odvolacie námietky. 43. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie storno provízií žalovaný od začiatku konania, vrátane podaného odvolania namietal, že mu nie je zrejmý výpočet uplatnených storno provízií. Odvolací súd musí so žalovaným súhlasiť, že z podanej žaloby, ale najmä z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, z akých konkrétnych položiek žalovaná suma v tejto časti pozostáva. 44. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj na vyjadrenie žalobcu (ods. 14 tohto rozhodnutia), ktorý namietal, že žalovaný svoj nárok voči nemu nešpecifikoval, keď neuviedol „za aké obdobie, z akých konkrétnych sprostredkovaných zmlúv mu mal tento domnelý nárok vzniknúť“, pričom žalobca tieto kritériá na vlastný nárok neuplatnil a totožné skutočnosti, ktorých neuvedenie žalovanému vytýkal, sám vo vzťahu k svojmu nároku neuviedol. 45. Je potrebné aj zdôrazniť, že podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na dôkazy, preto bol žalobca už v žalobe mal uviesť presnú špecifikáciu výpočtu nároku v tejto časti. 46. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo vzťahu k tejto otázke uviedol, že: „Žalobca v konaní predovšetkým listinnými dôkaznými prostriedkami (provízne listy) v konaní preukázal, že po ukončení zmluvného vzťahu (28.05.2020) žalobca evidoval storná uplatnené zo strany partnerov žalobcu za zmluvy, za ktoré boli žalovanému vyplatené provízie, a to celkovo v sume 2647,59 eur (Generali poisťovňa, MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne, Kooperativa poisťovňa, a.s. a Basler poisťovňa), pričom konkrétny mechanizmus výpočtu vyčerpávajúcim spôsobom na pojednávaní vysvetlil poverený zástupca žalobcu, vo vzťahu ku ktorému výkladu protistrana nenamietala.“ 47. Teda súdu prvej inštancie bol výpočet tohto nároku zrejmý, napriek tomu ho však do rozsudku neobsiahol. Už tento nedostatok má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v dotknutej časti. Na účely riadneho odôvodnenia dotknutého nároku žalobcu bolo nevyhnutné, aby výsledná suma bola určená ako sumár konkrétnych položiek (storno provízií prislúchajúcich ku konkrétnym zmluvám vrátane výpočtu každej jednotlivej storno provízie). To isté je potrebné vztiahnuť aj na nároky žalovaného voči žalobcovi, ktoré podľa súdu prvej inštancie žalobca vymedzil už v žalobe a zohľadnil ich pri výške svojho nároku voči žalovanému. Ani tieto nároky, ktorých sumár má predstavovať sumu 797,40 €, nie je možné žiadnym spôsobom preveriť z hľadiska správnosti ich výpočtu, ani nie je možno zistiť, ako žalobca resp. súd prvej inštancie k uvedenej sume dospeli. 48. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú mimochodom súd prvej inštancie uviedol v odseku 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku v nesprávnej výške „52000 eur“ namiesto výšky 5.200,- €, z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, porušenie akej konkrétnej povinnosti vo vzťahu na odkazované zmluvné dojednania súd prvej inštancie skúmal a aké konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti zistil, a kedy a akým spôsobom malo k tomuto porušeniu nešpecifikovanej povinnosti dôjsť. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že ustanovenia o zmluvnej pokute je potrebné vykladať materiálne, avšak reštriktívne. Dohoda o zmluvnej pokute je prísne formálny inštitút, preto možnosť úspešne sa dožadovať zmluvnej pokuty je na mieste iba v prípade porušenia takej povinnosti, ktorá je v dojednaní o zmluvnej pokute výslovne uvedená. Nemožno pritom opomenúť ani ustanovenie § 266 ods. 4 ObZ („Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.“). 49. Nemožno prehliadnuť ani spôsob, akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkami žalovaného, uplatnenými pre súdom prvej inštancie, najmä čo sa týka námietok, ktoré sú v rozhodujúcej časti aj obsahom odvolania (napr. námietky voči nepreskúmateľnosti uplatneného nároku, námietky voči neplatnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, námietky voči neplatnosti dojednania o výške zmluvnej pokuty...). Súd prvej inštancie síce na tieto námietky reagoval, avšak v podstate iba konštatoval, že nie sú dané, bez toho, aby reflektoval na konkrétnu argumentáciu žalovaného. 50. Napriek tomu, že odôvodnenie rozsudku nemusí dať odpoveď na všetky námietky, ktoré účastníci konania v rámci prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnia, je potrebné, aby dalo odpoveď na otázky, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné, a to v prejednávanej veci súd prvej inštancie neurobil, keď sa vo väčšine otázok nekriticky priklonil k argumentácii žalobcu. 51. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je z vyššie uvedených dôvodov nepreskúmateľné, pričom nešlo o nedostatok, ktoré by mohol odstrániť tento súd pre takmer absentujúce odôvodnenie rozhodujúcich otázok, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil v celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 52. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, tak aby obsahovalo odôvodnenie všetkých rozhodujúcich otázok a spĺňalo tak
kritériá preskúmateľnosti. Riadne špecifikuje nárok žalobcu vrátane konkrétneho výpočtu všetkých jeho položiek, ak to bude potrebné aj za použitia postupu podľa § 150 ods. 2 CSP (Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia), vykoná v prípade potreby ďalšie dokazovanie, pričom prípadne nevykonanie navrhnutých dôkazov riadne odôvodní, identifikuje zmluvnú povinnosť, z porušenia ktorej si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu a na základe vykonaného dokazovania resp. nesporných skutkových tvrdení vyhodnotí, či k porušeniu dotknutej povinnosti skutočne došlo a riadne sa vysporiada aj s relevantnými námietkami účastníkov konania. 53. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).