Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Sp-12-2013.pdf
PDF · 113.04 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sp/12/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa P.. S. C., bytom S. Č.. XXXX/X, E., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXXX-XX/XXXX-C. zo dňa XX.XX.XXXX takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXXX-XX/XXXX-C. zo dňa XX.XX.XXXX a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím zo dňa XX. A. XXXX č. XXXX-XX/XXXX-C. vyslovil, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 24. júna 1999 má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,3 % v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z. nárok na úrazovú rentu od 13. júla 2012 do 31. júla 2012 v sume 161,80 eur a od 01. augusta 2012 v sume 263,90 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ prvého bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. januára 2013 o 3,05 % ne celkovú sumu 272 eur mesačne. Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 83, § 88 ods. 1, 2, § 89 ods. 2, § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a konštatoval, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 27131-2/2011-BA zo dňa 15. marca 2011 (ďalej len „rozhodnutie“), nebol navrhovateľovi priznaný nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 24. júna 1999, nakoľko nebola posudkovým lekárom sociálneho poistenia stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty z dôvodu, že u poškodeného nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa proti predmetnému rozhodnutiu Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. 6Sp/11/2011-67 zo dňa 06. septembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. septembra 2012, zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na ďalšie konanie. Uviedol, že Krajský súd v Košiciach v záujme objektívneho posúdenia nároku poškodeného na účely úrazovej renty ustanovil znalca z odboru otorinolaryngológie, Prof. MUDr. Michala Pichaniča, DrSc., ktorý vykonal znaleckú expertízu a na základe jej výsledkov Krajský súd v Košiciach rozhodnutie zrušil
a vrátil vec Sociálnej poisťovni, ústredie, na ďalšie konanie. Uviedol, že odbor úrazového poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, požiadal listom zo dňa 23. októbra 2012, odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, o posúdenie zdravotného stavu z hľadiska miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Dňa 18. decembra 2012 bola Sociálnej poisťovni, ústredie, doručená lekárska správa o posúdení poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty. Konštatoval, že podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, vystavenej dňa 10. decembra 2012, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia, má poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, dňa 22. decembra 2010, v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 70 %. Ďalej uviedol, že navrhovateľ pri pracovnom úraze, ktorý utrpel dňa 24. júna 1999, prekonal polytraumu s následnou stratou ľavého oka, praktickou hluchotou vľavo, poruchou sluchu ľahkého stupňa vpravo, obmedzením pohyblivosti v pravom lakťovom kĺbe po zlomenine s oslabením svalovej sily oboch horných končatín, s potraumatickou periférnou léziou nervu VII. vľavo a nervu VIII. obojstranne a bol uznaný invalidným s mierou poklesu pracovnej schopnosti 45 %. Pre zhoršenie zdravotného stavu bola miera poklesu pracovnej schopnosti zvýšená na 55 %. Dňa 22. decembra 2010 si navrhovateľ podal žiadosť o úrazovú rentu. Dňa 01. marca 2011 bol posúdený a nebol určený pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, nakoľko nedošlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu. Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, o nepriznaní nároku na úrazovú rentu, ustanovil znalca z odboru otorinolaryngológie a vo veci nároku na úrazovú rentu je potrebné opakovane rozhodnúť s prihliadnutím na výsledky znaleckej expertízy. Konštatoval, že znalecká expertíza odhalila ďalšie doteraz nedokumentované poškodenia zdravia - deštrukciu funkcie vnútorného ucha v jeho dvoch častiach, sluchovej a rovnovážnej a úplnú areflexiu rovnovážneho systému vnútorného ucha vľavo. Na základe uznaných a novo zistených skutočností o poškodení zdravia poškodeného, posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 70 % dňom vypracovania znaleckého posudku, t.j. dňom 13. júla 2012. Ďalej citoval ustanovenie § 89 ods. 1 a § 84 ods. 1, 3 zákona a uviedol, že denný vymeriavací základ určený podľa § 84 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov z rozhodujúceho obdobia od 01. mája 1998 do 31. decembra 1998 v sume 411,1306 Sk (13,6471 eur), oznámil zamestnávateľ poškodeného Daňové riaditeľstvo SR listom zo dňa 19. januára 2011, doručeným Sociálnej poisťovni, pobočka Košice. Uviedol, že denný vymeriavací základ v sume 32,3055 eur bol určený podľa § 84 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov ako podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze neobmedzených podľa § 138 ods. 6 zákona a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia v sume 13,6471 eur vynásobenej koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu z roku 2011 v sume 9 432 eur a všeobecného vymeriavacieho základu z roku 1998 v sume 3 984,47 eur. Konštatoval, že na základe uvedených ustanovení zákona bola úrazová renta poškodenému v sume 550,30 eur určená ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % jeho denného vymeriavacieho základu, prepočítaného koeficientom podľa § 84 ods. 3 zákona v znení neskorších predpisov na sumu 32,3055 eur a koeficientu 0,70 určeného ako podiel čísla 70 zodpovedajúceho jeho zistenému percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Ďalej uviedol, že ku dňu priznania úrazovej renty sa poškodenému vyplácal invalidný dôchodok v sume 294,90 eur, o ktorú sa mu znižuje suma úrazovej renty určená podľa predchádzajúcich odsekov na sumu 255,40 eur. Keďže nárok navrhovateľa na úrazovú rentu posúdil odporca až od 13. júla 2012, preto určil navrhovateľovi alikvotnú čiastku úrazovej renty za mesiac júl 2012 v sume 161,80 eur. Uviedol, že v zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ prvého bodu a § 89 ods. 10 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. sa úrazová renta od 01. januára 2013 zvyšuje o 3,05 %. Priznanú úrazovú rentu zvýšenú v roku 2012 od 01. januára 2013 odporca zvýšil na 272 eur. Na záver uviedol, že priznaná suma úrazovej renty bude zvyšovaná podľa § 89 ods. 8 až 10 zákona v znení neskorších predpisov na základe opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s platnými predpismi. Nárok na úrazovú rentu bude trvať, pokiaľ budú splnené podmienky nároku na túto dávku, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku, odkedy podľa § 89a zákona v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu zaniká.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 18.02.2013 doručeným odporcovi dňa 20.02.2013 sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu. Navrhovateľ vyslovil nesúhlas s určením termínu priznania úrazovej renty pre zhoršenie zdravotného stavu posudkovým lekárom na
základe jeho žiadosti zo dňa 23. mája 2011, od 13. júla 2012 a žiadal opätovné prehodnotenie a priznanie úrazovej renty odo dňa 24.06.1999. Uviedol, že z rozsudku č. 6Sp/11/2011-67, 7011200495 zo dňa 06. septembra 2012 vyplýva, že podľa ustanovenia § 88 ods. 3 zákona o Sociálnom poistení pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Konštatoval, že z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že odporca sa mal podrobne zaoberať s poklesom jeho pracovnej schopnosti v súvislosti s pracovným úrazom a vysporiadať sa v napadnutom rozhodnutí s jeho tvrdením o zhoršení zdravotného stavu od roku 1999, v porovnaní s výkonom doterajšej pracovnej činnosti. Uviedol, že rozhodnutie odporcu iba konštatuje výsledok záverov posudkového lekára bez citácie hmotného práva, najmä ustanovenie § 8 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že dňa 19.04.2012 absolvoval odborné lekárske vyšetrenie u Prof. MUDr. Michala Pichaniča, DrSc., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia, audiológia a foniatria pre potreby Krajského súdu v Košiciach v konaní 6Sp/11/2011-36. Uviedol, že z vykonaných vyšetrení, opísaných v Znaleckom posudku č. 2/2012 jasne vyplýva, že trvalé následky, na základe ktorých mu bola priznaná úrazová renta, sú staršieho dáta, ako dátum 13. júla 2012, ku ktorému mu bola táto renta priznaná. Konštatoval, že súdny znalec jednoznačne uviedol, že tieto trvalé následky vznikli pri pracovnom úraze v noci z 23. na 24.06.1999. Z tohto dôvodu navrhovateľ namietal proti dátumu 13. júla 2012 ako dátumu priznania úrazovej renty a žiadal o priznanie tejto renty k dátumu pracovného úrazu, t.j. k 24.06.1999. Uviedol, že za veľký nedostatok doterajšieho hodnotenia zdravotného stavu po stránke ORL nálezov Prof. MUDr. Michal Pichanič DrSc., považuje skutočnosť, že hlavná pozornosť bola zameraná len na sluchovú časť vnútorného ucha, ale na ďalšiu - rovnovážnu, či vestibulárnu časť, sa úplne pozabudlo, pričom poškodenie tejto časti má väčší diel zodpovednosti za jeho súčasný zdravotný stav, než je hluchota, aj keď indície boli jasné (chronická bolesť hlavy, pískanie v uchu, poruchy rovnováhy). Poukázal na to, že súdny znalec s poľutovaním skonštatoval, že aj keď boli príznaky poruchy labyrintu
- tzv. vestibulárnej rovnovážnej časti vnútorného ucha jasné (chornická bolesť hlavy, pískanie v uchu, poruchy rovnováhy), nebola o tejto poruche ani zmienka, aj keď sa jedná o úplnú areflexiu vestibulárneho systému vľavo a je tam aj prítomné poškodenie centrálnej vestibulárnej oblasti, teda ide o kombinovanú vestibulárnu poruchu, pri ktorej kompenzácia je nemožná. Táto porucha v kombinácii s úplnou slepotou ľavého oka a úplnou hluchotou ľavého ucha, všetko sú to trvalé následky, ktorých kompenzácia nie je možná a výrazným spôsobom ovplyvnili jeho schopnosť vykonávať prácu, ktorú vykonával pred úrazom. Na záver uviedol, že príznaky tohto výrazného poškodenia sú opísané aj v Znaleckom posudku č. 243 zo dňa 01. marca 2004, ktorý vypracovala Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 25.04.2013 k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že v znaleckom posudku č. 2/2012 zo dňa 13. júla 2012, ktorý vyhotovil súdny znalec Prof. MUDr. Michal Pichanič, DrSc., znalec z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia, audiológia a foniatria na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/11/2011-36 zo dňa 05. marca 2012 na strane 18 v poslednom odseku posledná veta znie: „Navyše rozsah postihnutia zdravotného stavu navrhovateľa je neporovnateľne vyšší, než bol doteraz a obnáša hodnotu minimálne 65 - 70 %.“ Konštatoval, že v intenciách záverov znaleckého posudku zo dňa 13. júla 2012, s ktorým sa súd stotožnil, rozhodovalo aj ústredie, ktoré v celom rozsahu rešpektovalo výsledky uvedené v predmetnom znaleckom posudku. Dňa 10. decembra 2012 posudkový lekár pobočky vyhotovil lekársku správu, v ktorej podrobne uviedol všetky odborné lekárske vyšetrenia navrhovateľa, ako aj závery znaleckého posudku zo dňa 13. júla 2012. Zároveň posudkový lekár uviedol, že „znalecká expertíza odhalila ďalšie doteraz nedokumentované poškodenia zdravia - deštrukciu funkcie vnútorného ucha v jeho dvoch častiach, sluchovej a rovnovážnej a úplnú areflexiu rovnovážneho systému vnútorného ucha vľavo. Na základe už známych a novozistených skutočností o poškodení zdravia navrhovateľa určil jeho pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť 70 % dňom vypracovania znaleckého posudku - 13. júla 2012. Ďalej uviedol, že po podaní opravného prostriedku navrhovateľom, ústredie opätovne požiadalo posudkového lekára pobočky o prehodnotenie správnosti LS zo dňa 10. decembra 2012, pričom posudkový lekár pobočky nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľa v celom rozsahu a predložil kompletný posudkový spis na posúdenie posudkovému
lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach. Dňa 15. apríla 2013 posudkový lekár ústredia na základe podrobného vlastného vyšetrenia navrhovateľa, rešpektujúc výsledky znaleckého posudku zo dňa 13. júla 2012 vyhotovil lekársku správu, v ktorej na strane 6 v časti Celkový posudok: okrem iného konštatoval, že „priznaná 70 % miera poklesu pracovnej schopnosti je pri súčasnom zdravotnom stave posudzovaného veľmi priaznivá“. Z nových skutočností zistených zo znaleckého posudku a počas krátkodobého vyšetrenia počas zasadnutia môže konštatovať, že u posudzovaného je možné dorozumieť sa bežnou hlasitou rečou pri použití načúvacieho aparátu, pričom sám posudzovaný počas zasadnutia udáva, že načúvací aparát mu výrazne zlepšuje komunikačné schopnosti. Závratové stavy vyplývajúce z diagnostikovaného vestibulárneho vyšetrenia u navrhovateľa počas vyšetrenia, aj pri bežných pohybových úkonoch, je bez výraznejšieho funkčného postihu, ktorý by výraznejšie limitoval navrhovateľa. Konštatoval, že žiadosti navrhovateľa, aby mu bola priznaná 70 % miera PPS od dátumu pracovného úrazu, nie je možné vyhovieť z dôvodu, že všetky postihnutia vyplývajúce s polytraumy mali a majú svoj vývoj a postihnutia vyplývajúce z ORL vyšetrenia dokumentované v znaleckom posudku, na ktoré sa t.č. kladie hlavný dôraz, majú svoj vývoj s progresiou chorobných zmien a to ako porucha sluchu, tak aj vestibulárna porucha. Funkčné postihnutie vyplývajúce z týchto chorobných zmien zhodnotené 70 % mierou poklesu pracovnej schopnosti, možno priznať len od dátumu ich dokumentovania, t.j. od 13.07.2012 tak, ako to bolo priznané PL SP - pobočka v Košiciach dňa 10.12.2012. Na základe uvedeného posudkový lekár ústredia určil u navrhovateľa mieru poklesu pracovnej schopnosti na 70 % od 13. júla 2012. Ďalej citoval ustanovenie § 272 ods. 1, 3 zákona a uviedol, že navrhovateľ v čase vzniku pracovného úrazu bol zamestnaný na Daňovom úrade Košice IV., vo funkcii kontrolór štátneho dozoru DÚ, čo vyplýva z jeho popisu pracovnej činnosti zo dňa 13. augusta 1998. Konštatoval z rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky o zmene štátnozamestnaneckého pomeru č. I/122/PD-138/05Tkáč zo dňa 20. decembra 2005 vyplýva, že navrhovateľ bol preradený na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien v súlade so schválenou vnútornou organizáciou daňových orgánov SR a nie z dôvodu jeho pracovného úrazu. Navrhovateľ do 31.12.2003 nepoberal stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, pretože mu nevznikla. Ďalej uviedol, že v Znaleckom posudku č. 243 zo dňa 01. marca 2004, ktorý vyhotovil predseda Znaleckej komisie LF ÚK Komenského, Bratislava, Doc. MUDr. Mirko Mego, CSc., pre účely súdneho konania vo veci určenia náhrady škody navrhovateľa, ktorý bol vedený na Okresnom súde Košice I, č. k. 19C/539/2000, je v časti III. Posudok v bode 5 uvedené: „Následky po zranení hlavy zo dňa 24.06.1999 sú vo vzťahu k orgánu zraku trvalé, funkciu operačne vyňatého oka nemožno nahradiť. Pravdepodobne trvalý je aj stav hluchoty jedného ucha, ako aj obmedzenie pohyblivosti v pravom lakti.“ V časti IV. Záver v bode 3 znaleckého posudku je uvedené: „Navrhovateľ je spôsobilý naďalej vykonávať takú prácu, akú vykonával pred zrazením alebo prácu podobnú.“ Odporca vyslovil názor, že z uvedeného je zrejmé, že u navrhovateľa k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s jeho pracovným úrazom k 01. januáru 2004 nedošlo.
Na pojednávaní konanom dňa 15.07.2013 navrhovateľ uviedol, že poukazuje na všetky dôvody uvedené v jeho opravnom prostriedku, a preto navrhuje priznať úrazovú rentu k dátumu jeho pracovného úrazu, t.j. k 24.06.1999. Ďalej poukázal na to, že jeho zdravotný stav, ktorý uvádza v znaleckom posudku Prof. MUDr. Milan Pichanič, DrSc., je totožný, resp. bol zistený aj v znaleckom posudku už v roku 2004, z čoho vyplýva, že jeho zdravotný stav sa nezhoršil až po roku 2012 tak, ako to uvádza posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. Kendrovský vo svojom posudku, ale tieto zdravotné postihnutia sú staršieho dáta, t.j. od doby, kedy utrpel pracovný úraz.
Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých dôvodoch, ktoré sú uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 25.04.2013 k opravnému prostriedku navrhovateľa. Argumenty prednesené navrhovateľom na pojednávaní, ako aj uvedené v jeho opravnom prostriedku, považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že od 01.01.2004 sa úrazová renta posudzuje podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a pred účinnosťou tohto zákona, úrazová renta sa posudzovala podľa Zákonníka práce, ktorý riešil túto problematiku. Pre priznanie úrazovej renty, by muselo dôjsť k strate na zárobku po skončení dočasnej práceneschopnosti, pričom u navrhovateľa však nedošlo k strate na zárobku po skončení práceneschopnosti, a teda v danom prípade nemohla ďalej sa realizovať transformácia na úrazovú rentu. Ďalej uviedol, že argumentácia navrhovateľa, kedy u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu je medicínska otázka, ktorú posudzoval jednak znalec, ako aj posudkový lekár. Poukázal na to, že u navrhovateľa nedošlo k poklesu jeho pracovnej schopnosti, v dôsledku čoho by bol prevedený na inú prácu, ale na inú prácu bol prevedený v rámci organizačných zmien jeho zamestnávateľa. Uviedol, že navrhovateľ si stratu na zárobku mohol uplatniť pred všeobecným súdom, ktorý by určil, či došlo k strate
na zárobku, alebo nie, pričom podľa jeho názoru je evidentné, že k strate na zárobku u navrhovateľa nedošlo. Ďalej poukázal na to, že žiadosť o priznanie úrazovej renty si navrhovateľ podal v roku 2010, pričom úrazovú rentu chce spätne vyplácať odo dňa dátumu jeho pracovného úrazu, čo v danom prípade, by už jednotlivé plnenia mohli byť aj premlčané. Rozhodnutie odporcu považoval za správne a žiadal ho potvrdiť.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s dávkovým a administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je navrhovateľom namietaný dátum priznania nároku na úrazovú rentu od 13. júla 2012, pričom navrhovateľ žiadal opätovné prehodnotenie a priznanie úrazovej renty odo dňa 24.06.1999, teda odo dňa pracovného úrazu.
Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podmienkami nároku na úrazovú rentu sú:
a) poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (pracovný úraz aj choroba z povolania sú definované v § 8 zákona),
b) pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“), v rozsahu viac ako 40 %,
c) preukázanie príčinnej súvislosti poklesu pracovnej schopnosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
d) preukázanie skutočností, že žiadateľ o úrazovú rentu (ďalej len „poškodený“) nedovŕšil dôchodkový vek a tiež skutočnosti, že mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nie len jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
Z výroku napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu od 13. júla 2012. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia však len stroho konštatuje závery lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, zo dňa 10.12.2012 o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 70 % odo dňa 13.07.2012, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo má odporca za preukázané vznik poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa práve dátumom 13.07.2012. Týmto dňom bol len vypracovaný Znalecký posudok č. 2/2012 súdnym znalcom Prof. MUDr. Michalom Pichaničom, DrSc., v ktorom došlo k určeniu rozsahu poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť navrhovateľa v rozsahu 70 %, pričom deň
vyhotovenia znaleckého posudku nemožno automaticky považovať za deň vzniku samotného rozsahu poklesu pracovnej schopnosti, už aj so zreteľom na tú skutočnosť, že z predloženého Znaleckého posudku č. 2/2012 zo dňa 13. júla 2013 zároveň vyplýva, že znalecká expertíza odhalila ďalšie doteraz nedokumentované poškodenie zdravia, o ktorých do toho času nebola zmienka, pričom je možné predpokladať, že existovali už v skoršom období a už vtedy odôvodňovali naplnenie podmienok pre vznik nároku, predovšetkým pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť v rozsahu viac ako 40 %.
Pre vznik nároku na úrazovú dávku je v zmysle § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dôležité naplnenie podmienok ustanovených citovaným zákonom, pretože dňom ich splnenia vzniká samotný nárok na úrazovú dávku. V danom prípade však odporca sa dôsledne nespravoval ustanovením § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože z dôvodov napadnutého rozhodnutia, okrem toho, že sa odvoláva na lekársky posudok, konkrétne jeho dátum vyhotovenia, nie je možné zistiť, na základe čoho mal odporca za preukázané vznik poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 70 % práve ku dňu 13.07.2012.
Z uvedených dôvodov preto súd hodnotil rozhodnutie odporcu zo dňa 14. januára 2013 v časti, v ktorej navrhovateľovi bol priznaný nárok na úrazovú rentu od 13. júla 2012, za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. súd zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Pretože navrhovateľ si výšku trov konania nevyčíslil a tieto trovy nevyplývajú ani zo spisu, súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 246c ods. 1 a § 250s O.s.p.).