Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/110/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľov: 1/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, 2/ U. X.,

nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom X.. X.Z. XXXX/X, W., obaja zastúpení: JUDr. Arpád Katona, advokát, Senecká 23, Veľký Biel, proti odporkyni: U. E.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, W., zastúpená: JUDr. Ján Falis, advokát, Lermontovova 14, Bratislava, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zakryť pivničné schodište na parcele č. XXXX/X v šírke 80 cm a v dĺžke 3,4 m tak, aby cez tento dvor bolo možné prechádzať plynule do rodinného domu navrhovateľov s. č. XXXX na X. T. B. W..

II. Odporkyni sa zakazuje vstupovať do rodinného domu súpisné číslo XXXX, prístavby a ostatných priľahlých stavieb vo vlastníctve navrhovateľov na X. T. B. W..

III. Odporkyni sa zakazuje vstupovať na pozemky parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria a na parcele č. XXXX/X záhrady, poškodzovať oplotenie týchto pozemkov.

IV. Odporkyňa je povinná odviesť všetok stavebný odpad z pozemku parcela č. XXXX/X záhrady a odstrániť navezený stavebný materiál uložený pri stene prístavby k rodinnému domu navrhovateľov. To všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Súd navrhovateľom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom domáhali, aby súd uložil odporkyni povinnosť zakryť pivničné schodište na parcela č. XXXX/X v šírke 80 cm a v dĺžke 3,4 m tak, aby cez tento dvor bolo možné prechádzať plynule do rodinného domu navrhovateľov s. č. XXXX na X. T. v Senci, zakázať vstupovať do rodinného domu súpisné číslo XXXX, prístavby a ostatných priľahlých stavieb vo vlastníctve navrhovateľov na X. T. v Senci, zakázať vstupovať na pozemky parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria a na parcele č. XXXX/X záhrady, poškodzovať oplotenie týchto pozemkov a povinnosť odviesť všetok stavebný odpad z pozemku parcela č. XXXX/X záhrady a odstrániť navezený stavebný materiál uložený pri stene prístavby k rodinnému domu navrhovateľov. To všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Návrh odôvodnili tým, že odporkyňa spolu so svojim druhom v priebehu roku 2009 svojvoľne odrezali plynovú a vodovodnú prípojku, čím znemožnili riadne užívanie ich vlastníctva. Dňa 06.12.2009 druh odporkyne vyvolal incident ohrozujúci integritu navrhovateľa 1/, dňa 09.03.2010 napadol syna a navrhovateľa 1/ tak, že mu spôsobil ublíženie na zdraví, ktoré je predmetom vyšetrovania polície. Spoločný dvor zapratali tak, že navrhovatelia nemajú prístup k svojim nehnuteľnostiam. Navrhovatelia vyzvali odporkyňu, aby sa zdržala nedôstojného obťažovania ale bezvýsledne.

Súd prejednal vec v neprítomnosti odporkyne a právneho zástupcu odporkyne podľa

, nakoľko sa bez ospravedlnenie nedostavili na pojednávanie a nepožiadali súd z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, oboznámením návrhu, trestným oznámení a výpovedí, fotografií a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní zotrval na písomne podanom návrhu na začatie konania ako aj listinných dôkazov k nemu pripojených.

Navrhovateľ 1/ na pojednávaní uviedol, že odporkyňa aj naďalej odmieta zakryť pivničné schodište, ktoré bez dohody s ním a jeho manželkou a bez stavebného povolenia vybudovala na časti spoločnej parcely, čím im znemožnila prechod touto parcelou, ktorá slúži ako prístupový chodník k ich nehnuteľnosti a to z dôvodu, že vybudovaním schodišťa ostalo na prechod týmto chodníkom už iba 30 cm. Odporkyňa porušuje vlastnícke právo navrhovateľov tak, že im vstupuje na pozemky ako aj nehnuteľnosť - stavbu, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve a to tak, že na stavbu sa dostane z jej nehnuteľnosti. Odporkyňa tvrdí, že všetko je jej a preto má k tomuto právo. Odporkyňa nielenže vstupuje na časť pozemku, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľov, ale aj poškodzuje plot, ktorým je tento pozemok ohradený, robí tak opakovane, aj v súčasnosti tento plot je zničený konaním odporkyne. Zároveň na parcele č. XXXX/ X navozila stavebný materiál a odpad rôzneho druhu. Pôvodne bola časť tohto stavebného odpadu navezená odporkyňou aj k prístavbe rodinného domu. Odporkyňa trvale bráni prechodu už len cez bránku a chodník spoločného pozemku, pričom si stále myslí, že všetko je jej.

Navrhovateľka 2/ sa na pojednávaní pridržala výpovede navrhovateľa 1/.

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcely

č. XXXX/X o výmere 116 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a č. XXXX/X o výmere 113 m2 druh pozemku záhrady a rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra Senec, okres Senec, obec Senec, katastrálne územie Senec.

Navrhovatelia 1/, 2/ a odporkyňa sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcely č. XXXX/X o výmere 159 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra Senec, okres Senec, obec Senec, katastrálne územie Senec každý v podiele 1 k celku.

Zo zápisnice č. ČVS: DU-283/H-SC-10 z 09.02.2010 vyplýva, že navrhovateľ oznámil, že Y. W. dňa 06.12.2009 odpojil vodu a na jeho otázku prečo tak urobil, sa mu začal vyhrážať, že ak to pôjde oznámiť na polícii tak ho zabije aj jeho rodinu, pričom tieto vyhrážky u neho vzbudili dôvodnú obavu o jeho život ako aj jeho rodiny. Dňa 08.02.2010 prišiel na svoj dom navrhovateľ aj so svojim synom, keď Y. W. s dvomi neznámymi osobami, pričom mu povedal, že mu má predať dom za 7.000,- € inak ho zabije aj s rodinou, ďalej ho potom aj so synom napadli neznámi muži.

Dňa 04.03.2010 podal navrhovateľ 1/ oznámenie pod ORP-P-150/H-SC-09 o tom, že dňa 04.03.2010 slovne Y. W. napadol prítomných plynárov, keď robili novú prípojku, že ak neprestanú, tak ich pozabíja a vystrieľa.

Uznesením z 09.03.2010 č. ČVS: ORP-403/3-OSV-BH-10 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci úmyselného prečinu ublíženia na zdraví podľa , ktorého sa dopustili páchatelia tak, že dňa 08.02.2010 fyzicky napadol s neznámymi mužmi navrhovateľa 1/ a jeho syna, pričom navrhovateľovi 1/ spôsobili zranenia s práceneschopnosťou od 09.02.2010 do 24.02.2010 a Q. X. úraz hlavy, ruky a pravého predlaktia s dobou práceneschopnosti od 09.02.2010 do 23.02.2010.

Dňa 26.04.2010 podal navrhovateľ 1/ trestné oznámenie pod č. ORP-1187/3-OSV-BH-2010 na Y. W., že sa mu dňa 23.04.2010 vyhrážal zabitím.

Dňa 28.06.2010 vypovedal navrhovateľ 1/ ako poškodený, že odporkyňa sa dopustila trestného činu poškodzovania cudzej veci, keď dňa 07.12.2009 si všimol ako niekto odpílil plynovú prípojku do jeho domu a keď sa na to pýtal odporkyne, tak mu povedala, že mu odrežú všetko a že ich z toho druhého domu vyštvú.

Dňa 25.07.2010 podal navrhovateľ 1/ oznámenie pod č. ORP-P-545/H-SC-10, keď si všimol ako skupina viacerých osôb rozoberajú časť skleník, ktorá mu patrí. Odporkyňa užíva neoprávnene priestory na parcele č. XXXX/X, tak že sa nasťahovala do udiarne a komory a nanosila tam osobné veci. Ďalej neoprávnene vykopala na spoločnom chodníku schody vedúce do ich pivnice bez predchádzajúcej dohody.

Dňa 28.04.2011 podal navrhovateľ 1/ oznámenie pod č. ORP-P-224/SC-SE-11 keď odporkyňa dňa 28.04.2011 počas konfliktu pri stavaní plotu začala nadávať, že je basista, že sfalšoval povolenia na dom a že ho za to zakopú.

Dňa 28.04.2011 podal navrhovateľ 1/ oznámenie pod č. ORP-P-223/SC-SE-11, keď odporkyňa dňa 28.04.2010 vzala kladivo a poškodila betónový plot a rozbila dve tvárnice, po odchode polície prestrihla drôt na plote a ten následne padol na zem.

Dňa 29.04.2011 podal navrhovateľ 1/ oznámenie pod č. ORP-P-225/SC-SE-11 keď odporkyňa dňa 29.04.2011 poškodila zadnú časť oplotenia a to tri železobetónové stĺpy, izoláciu garáže strechy a oplechovania okna nad garážou.

Dňa 19.06.2011 podali navrhovatelia pod č. DU-1141/SC-SE-11 oznámenie, keď odporkyňa dňa 19.06.2011 sa im vyhrážala zabitím, že im všetko rozbijú, keď jej povedali, že bránu môže stavať len na svojom pozemku.

Dňa 18.05.2012 podal navrhovateľ 1/ oznámenie pod č. ORP-P-182/SC-OPP2-2012, keď odporkyňa dňa 17.05.2012 poškodila plot v záhrade, prestrihla drôty na karirohoži o dĺžke 12 m a neznámym predmetom odtrhla joklovinu o dĺžke 3,20 m, rozbila tvárnicový stĺp.

Podľa (ďalej len „“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci

Podľa o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka inej nehnuteľnosti musí spĺňať jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v prvá veta . Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnené zásahy, t. j. bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom strpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností, prípadne aj hnuteľných vecí, súdy správne žaloby zamietajú. Ako bolo už vyššie uvedené susedské vzťahy sú vzťahy vzájomné. K obťažovaniu alebo obmedzovaniu výkonu práv druhého vlastníka môže dochádzať vzájomne. Často sa stáva, že obmedzovaný vlastník má určitú spoluvinu na konaní druhého vlastníka, ktorým ho obťažuje. Preto je v právnej úprave susedských vzťahov premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké.

exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať. Zásahy môžu mať rôzny charakter. Môže nimi byť prenikanie pevných, tekutých, plynných látok, vnikanie organizmov a chovných zvierat, ako aj osôb na cudzí pozemok. Je nimi aj činnosť (stavebná) na jednom pozemku, ktorá ohrozuje statiku a oporu stavieb ako aj charakter vedľajšieho pozemku. Zásahom môže byť aj samotná nečinnosť vlastníka pozemku, na ktorom je postavená stavba v značne schátranom stave, z ktorej odpadávajú časti stavebného materiálu na vedľajší pozemok, prípadne jej zrútením by mohlo dôjsť k škode na vedľajšej nehnuteľnosti. Za zásah považujeme aj vnikanie rôznych druhov nebezpečných živočíchov z vedľajšej nehnuteľnosti ako sú potkany, myši a pod. a to z dôvodu, že vlastník susediacej nehnuteľnosti nekonal a nezabránil ich prenikaniu, ako aj ich samotnému výskytu. K zásahu môže dôjsť aj prenikaním podzemnými cestami ako je prenikanie chemikálii, odpadov a podobne. Zásahy môžu mať aj svetelný charakter, nadmerné prenikanie zvuku, tepla a pod.

V súčasnosti sa často vyskytujú zásahy do susedských vzťahov vo forme neadekvátneho, neslušného a amorálneho správania sa susedov. Sú nimi rôzne druhy urážok smerujúcich proti susedovi, opakované močenie na susedovu stavbu a iné neprístojné správanie. Tento druh správania môže mať súčasne znaky priestupku, za určitých podmienok trestného činu, a zásahu do susedských práv podľa .

Zásahy do susedských práv vznikajú činnosťou a nečinnosťou vlastníka susednej nehnuteľnosti. Zásah sa môže uskutočňovať vzduchom, po zemi ako aj pod zemou, môže mať charakter prenikania rôznych materiálnych častíc v rôznych skupenstvách, ale aj nematriálnych častíc (svetlo, zvuk), ale aj charakter neslušného správania sa jedného zo susedov.

V susedských vzťahoch sa konanie začína na návrh. Súd je viazaný žalobným petitom uvedeným v návrhu. Žalobca musí vo svojom návrhu presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce v čom spočíva

zásah do jeho práv nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie čoho sa má vlastník nehnuteľnosti zdržať. Samotný návrh sa musí opierať o právo, ktoré bolo porušené.

Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom

(príp. že ide o vážne ohrozenie výkonu jeho práva), žalobe vyhovie a v odôvodnení rozsudku vymedzí mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci.

Ustanovenie pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú) formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci (pozri slová „rozhodujú spoluvlastníci“). To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností s odporkyňou, každý v 1 k celku. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa bez dohody s navrhovateľmi ako podielovými spoluvlastníkmi vykonala na spoločnej nehnuteľnosti úpravu spočívajúcu vo vykopaní schodov do pivnice jej rodinného domu, pričom takáto stavebná úprava bráni navrhovateľom riadne užívať tento spoločný chodník.

Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež za preukázané, že odporkyňa svojim konaním zasahuje do výlučného vlastníckeho práva navrhovateľov tým, že vstupuje do ich rodinného domu súpisné č. XXXX, prístavby a ostatných priľahlých stavieb ako aj na pozemky parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria a na parcela č. XXXX/X záhrady a poškodzuje oplotenie týchto pozemkov. Zároveň, že na parcelu vo výlučnom vlastníctve navrhovateľom naviezla stavebný odpad.

Z uvedených dôvodov preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Súd nepriznal navrhovateľom náhradu trov konania, keď si síce podali návrh na ich priznanie, nevyčíslili ich však v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.