Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2Cb-14-2012.pdf
PDF · 138.46 KB
No categories available
2Cb/14/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému MEX°1, s.r.o., Pod papierňou 1465/33, 085 01 Bardejov, IČO: 36 480 762, toho času na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom JUDr. Jozefom Mokráňom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, o zaplatenie 800,03 EUR s príslušenstvom, dňa 12.7.2013
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 683,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 681,80 EUR od 24.5.2011 do zaplatenia a zo sumy 2,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.1.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne na súdnom poplatku zo žaloby 33,94 EUR a na trovách právneho zastúpenia žalobcu 30,03 EUR, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 800,03 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 76,23 EUR od 6.4.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 681,80 EUR od 24.5.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42,- EUR od 28.1.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 27.9.2010 zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie maloodber, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanému plyn a záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu. Na úhradu nedoplatku na kúpnej cene za dodaný a odobratý plyn žalobca vystavil faktúru číslo 4900033705 so splatnosťou dňa 5.4.2011 a s vyúčtovanou sumou k úhrade 76,23 EUR, číslo 7411889966 so splatnosťou dňa 23.5.2011 a s vyúčtovanou sumou k úhrade 681,80 EUR. Dokladom číslo 3140016022 so splatnosťou dňa 27.1.2011 bola účtovaná suma 2,- EUR za vystavenie a zaslanie upomienky a zmluvná pokuta vo výške 40,- EUR za nedodržanie zmluvných podmienok. Žalobca si uplatňuje nárok na úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k prvému dňu omeškania. Žalovaný uvedené faktúry neuhradil a celková výška dlžnej sumy, ktorú má zaplatiť žalobcovi, je 800,03 EUR.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, keď žalobcovi predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 22.5.2013, teda riadne a včas, pričom svoju neúčasť písomne
ospravedlnil so žiadosťou o prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti a opatrovníkovi žalovaného predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 25.5.2013, teda rovnako riadne a včas a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Výsluchom svedka Ľuboša Medoňa a oboznámením sa so zmluvou o dodávke plynu, Obchodnými podmienkami pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber), ktorých odberné miesta sú pripojené do distribučnej siete SPP - distribúcia, a.s. s účinnosťou od 1.8.2010 (ďalej iba obchodné podmienky), faktúrami číslo: 4900033705, 7411889968, 6300148674, upomienkou zo dňa 13.1.2011, dokladom číslo 3140016022, cenníkom externých služieb a výkonov Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (ďalej iba cenník) inými v spise pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca dňa 27.9.2010 uzatvoril so žalovaným písomnú zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber), ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria obchodné podmienky. Z ich obsahu vyplýva, že žalobca sa zaviazal dodávať žalovanému zemný plyn do zmluvne dohodnutého odberného miesta a žalovaný sa zaviazal plyn odoberať a platiť cenu podľa článku 4 obchodných podmienok.
Žalobca tvrdí, že na základe uzatvorenej zmluvy dodal žalovanému zemný plyn do miesta odberu. Na úhradu nedoplatku na kúpnej cene za dodaný a odobratý plyn vystavil faktúru č. 7411889966 v sume 681,80 EUR s dátumom splatnosti do 23.5.2011 a doručil ju žalovanému. Žalovaný cenu plynu podľa tejto faktúry neuhradil doposiaľ. Faktúrou číslo 4900033705 zo dňa 22.3.2011 žalobca fakturoval žalovanému náhradu škody za prerušenie/obmedzenie distribúcie plynu z dôvodu neoprávneného odberu podľa § 59 zákona č. 656/2004 Z.z. a § 1 ods. 9 vyhlášky č. 155/2005 Z.z. vrátane dopravy na odbernom mieste.
Predmetom konania tak, ako ho v žalobe vymedzil žalobca, je zaplatenie ceny plynu dodaného žalobcom žalovanému a náhrada škody za prerušenie distribúcie odberu plynu.
Žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 2749/B, žalovaný rovnako právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Prešov oddiel: Sro, vložka číslo: 13615/P. Zmluva o dodávke plynu účastníkmi bola uzavretá na základe zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, má však všetky pojmové znaky kúpnej zmluvy a tak práva a povinnosti z nej vyplývajúce je treba posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1), najmä ustanovení upravujúcich kúpnu zmluvu, ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 27.9.2010 a obsahu zmluvy.
Na dôkaz uzatvorenia zmluvy o dodávke plynu a jej obsahu, žalobca súdu predložil jej písomné vyhotovenie spolu s Obchodnými podmienkami. Aj keď žalovaný sa k tejto skutočnosti, rovnako ako aj k ostatným skutočnostiam tvrdeným žalobcom a ním predloženým dôkazom nevyjadril, lebo súdu sa nepodarilo mu doručiť súdne zásielky na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri a iná adresa, na ktorú by zásielky bolo možné doručiť súdu známa nie je, súd nemal pochybnosti o tom, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.9.2010 uzatvorená bola a to o obsahu, ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia a obchodných podmienok. Nakoniec uzavretie zmluvy i jej obsah potvrdil svedok Y., ktorý v tom čase bol konateľom žalovaného.
Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy. Ak je kúpna cena určená podľa hmotnosti tovaru, je pri pochybnosti rozhodujúca jeho čistá hmotnosť.
Podľa § 450 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny. Ak má predávajúci podľa zmluvy odoslať tovar, môže tak urobiť s podmienkou, že tovar alebo doklady umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdajú kupujúcemu len pri zaplatení kúpnej ceny, ibaže táto podmienka je v rozpore s dohodnutým spôsobom platenia kúpnej ceny. Kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť si tovar prezrieť, ibaže dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo platenia kúpnej ceny by s tým boli v rozpore.
Uzatvorením zmluvy o dodávke plynu vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkový vzťah majúci všetky znaky kúpnopredajnej zmluvy ako vzťah medzi dodávateľom (žalobca) a odberateľom (žalovaný). Žalobcovi ako dodávateľovi vznikla povinnosť plyn žalovanému ako odberateľovi dodávať a právo dostať za neho zmluvne dohodnutú cenu a na druhej strane právo ale aj povinnosť žalovaného ako odberateľa plyn odoberať, spotrebúvať ho a povinnosť za skutočne odobratý a spotrebovaný plyn platiť žalobcovi za podmienok podľa zákona alebo zmluvy jeho cenu.
Žalobca so žalovaným platobné podmienky dohodli v článku 3 obchodných podmienok, ktoré ako už bolo súdom uvedené vyššie, tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dodávke plynu.
Podľa čl. 3 bod 3.1 obchodných podmienok dodávateľ fakturuje odber plynu podľa údajov zistených PDS odpočtom určeného meradla alebo podľa typového diagramu dodávky v zmysle platného Prevádzkového poriadku PDS.
Podľa čl. 3 bod 3.5 obchodných podmienok fakturačným obdobím je obdobie, za ktoré sa vykonáva vyúčtovanie odberu plynu. Odpočet odberu plynu vykonáva PDS a na jeho základe vykonáva Dodávateľ vyúčtovanie odberu plynu formou vyúčtovacej faktúry spoločne za všetky OM Odberateľa, pre ktoré je Zmluva uzatvorená, najmenej jedenkrát ročne. Ak nemožno vykonať odpočet na niektorom OM Odberateľa z dôvodu na strane Odberateľa, vyúčtuje Dodávateľ odber plynu na tomto OM podľa údajov zistených z typového diagramu podľa bodu 3.1 týchto OP. Prípadné rozdiely medzi množstvom dodaného plynu určeným podľa predošlej vety a skutočným množstvom dodaného plynu zúčtuje Dodávateľ Odberateľovi v reklamačnom konaní podľa článku 5. Týchto OP.
Podľa čl. 3 bod 3.6 obchodných podmienok obdobím opakovanej dodávky plynu je obdobie, za ktoré Dodávateľ vystavuje Odberateľovi faktúru za opakované dodávky plynu spoločne za všetky OM Odberateľa, pre ktoré je Zmluva uzatvorená. Toto obdobie je dohodnuté v Zmluve. Odberateľ je oprávnený požiadať Dodávateľa o zmenu obdobia opakovanej dodávky, a to písomne najneskôr 15 dní pred začatím nasledujúceho fakturačného obdobia, ktorého sa uvedená zmena týka. Zmena obdobia opakovanej dodávky je účinná prvým dňom nasledujúceho fakturačného obdobia.
Podľa čl. 3 bod 3.7 obchodných podmienok odberateľ je povinný uhrádzať Dodávateľovi za dohodnuté opakované dodávky plynu v priebehu roka ceny uvedené vo faktúrach za opakované dodávky plynu podľa platného cenníka.
Podľa čl. 3 bod 3.8 obchodných podmienok výška faktúr za opakované dodávky plynu a termíny ich splatnosti spoločne za všetky OM Odberateľa budú uvedené v Oznámení o platbách za opakované
dodávky. Odberateľ je povinný uhradiť každú faktúru za opakované dodávky plynu v lehote splatnosti v nej uvedenej spoločne za všetky OM. Oznámenie o platbách za opakované dodávky plynu bude obsahovať aj informatívne údaje v členení podľa jednotlivých OM Odberateľa.
Podľa čl. 3 bod 3.10 obchodných podmienok po zistení skutočného odberu plynu za príslušné fakturačné obdobie, stanoveného v zmysle bodu 3.1, vypočíta Dodávateľ rozdiel medzi cenou stanovenou na základe skutočného odberu plynu a súčtom prijatých platieb z faktúr za opakované dodávky za celé obdobie od začiatku fakturačného obdobia do dňa odpočtu skutočného odberu plynu. Tento rozdiel bude fakturovaný Odberateľovi vo vyúčtovacej faktúre vystavenej za všetky OM Odberateľa v cenách platných pre obdobie dodávky plynu ako preplatok, resp. nedoplatok.
Podľa čl. 3 bod 3.11 obchodných podmienok vyúčtovacia faktúra je splatná do 14 dní odo dňa jej vystavenia. Pre účely zákona o DPH je vyúčtovacia faktúra opravnou faktúrou v súlade s príslušným ustanovením zákona o DPH.
Podľa čl. 4 bod 4.1 obchodných podmienok dodávateľ fakturuje cenu za obchodnú jednotku, stanovenú podľa cenníka Dodávateľa platného v čase dodávky, ak nie je v Zmluve dohodnuté inak. Dodávateľ upovedomí Odberateľa o zmene ceny plynu v lehote 5 dní pred jej účinnosťou prostredníctvom internetovej stránky www.spp.sk <http://www.spp.sk>, ak nie je v Zmluve dohodnuté inak. Informácie o cene plynu môže Odberateľ získať na ktoromkoľvek zákazníckom centre Dodávateľa, na zákazníckej linke Dodávateľa, prípadne internetovej stránke Dodávateľa www.spp.sk <http://www.spp.sk>.
Žalobca so žalovaným v zmluve obdobie opakovanej dodávky dohodli mesačný cyklus. Žalobca bol tak povinný v zmysle bodu 3.5 článku 3 obchodných podmienok za každé mesačné obdobie vystavovať tzv. preddavkové faktúry za opakované dodávky plynu a povinnosťou žalovaného bolo tieto faktúry uhrádzať v lehote splatnosti uvedenej na tej - ktorej faktúre. Po zistení skutočného odberu plynu PDS odpočtom určeného meradla bol žalobca oprávnený vypočítať rozdiel medzi cenou stanovenou na základe skutočného odberu plynu a súčtom prijatých platieb z faktúr za opakované dodávky za celé obdobie od začiatku fakturačného obdobia do dňa odpočtu skutočného odberu plynu a tento rozdiel vyjadriť vo vyúčtovacej faktúre ako preplatok alebo nedoplatok.
V súlade s týmto dojednaním žalobca po odpočte meradla osadeného na odbernom mieste žalovaného vypočítal rozdiel medzi cenou stanovenou na základe skutočného odberu plynu a súčtom prijatých platieb z faktúr za opakované dodávky za fakturačné obdobie 30.9.2010 - 20.4.2011 a na jeho základe vystavil dňa 9.5.2011 vyúčtovaciu faktúru č. 7411889966 s nedoplatkom 681,80 EUR.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému za odobratý a spotrebovaný plyn v období od 30.9.2010 do 20.4.2011 vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vo výške 681,80 EUR. Žalobca pritom tvrdí, že žalovaný tento nedoplatok na kúpnej cene bol povinný zaplatiť v lehote uvedenej ako deň splatnosti na faktúre, t. j. do 23.5.2011.
Účastníci konania v bode 3.11 obchodných podmienok splatnosť vyúčtovacej faktúry dohodli v lehote 14 dní odo dňa jej vystavenia. Pre vznik splatnosti tejto faktúry, napriek uvedenej dohode, však nestačí samotné vystavenie faktúry. Ako už totiž bolo súdom uvedené, ide o vyúčtovaciu faktúru, v ktorej žalobca ako dodávateľ plynu vypočíta za ním určené, teda vopred žalovanému ako odberateľovi neznáme fakturačné obdobie, nedoplatok alebo preplatok po odpočte spotreby a započítaní preddavkových platieb a tak pre splatnosť žalobcom vypočítaného nedoplatku sa žiada aj doručenie faktúry žalovanému. Na výzvu súdu adresovanú žalobcovi predložiť dôkaz o doručení faktúry žalovanému, žalobca súdu oznámil, že takýto dôkaz predložiť nevie, lebo faktúra bola doručovaná obyčajnou listovou zásielkou prostredníctvom pošty. Má však zato, že faktúra sa stala splatnou, lebo bola zasielaná štandardným spôsobom v obchodnom styku na adresu uvedenú v zmluve o dodávke plynu, pričom táto adresa nebola na základe bodu 10.3 obchodných podmienok zo strany žalovaného ako odberateľa zmenená.
Preukázanie splatnosti dlhu je na strane žalobcu. Aj keď on sám nepredložil a ani neoznačil také dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali splatnosť kúpnej ceny ako dlhu žalovaného, súd sa pochybnosti o doručení faktúry žalovanému pokúsil odstrániť sám. Na túto skutočnosť totiž vypočul ako svedka Ľ.E. Y., ktorý až do 9.2.2012 (podľa zápisu v obchodnom registri) bol konateľom žalovaného, teda aj v rozhodnom čase a ktorý ako svedok prehlásil, že v čase, keď vyúčtovacia faktúra mala byť žalobcom žalovanému doručovaná, poštu doručovanú na adresu žalovaného poberal. Z uvedeného tak súd vyvodil záver, že faktúra žalobcu číslo 7411889966 vystavená dňa 9.5.2011, ktorou žalobca oznámil žalovanému nedoplatok na cene dodaného a odobratého plynu za fakturačné obdobie 30.9.2010 - 20.4.2011 vo výške 681,80 EUR žalovanému bola doručená, žalovaný sa o výške nedoplatku dozvedel, v dôsledku čoho nedoplatok ceny plynu sa stal splatným a to dňom uvedeným na faktúre, t. j. dňom 23.5.2011, čo je v súlade s dohodou účastníkov konania vyjadrenou v bode 3.11 obchodných podmienok. Žalovanému tak vznikla povinnosť žalobcovi tento nedoplatok na kúpnej cene zaplatiť.
Faktúrou číslo 4900033705 vystavenou dňa 22.3.2011 žalobca fakturoval žalovanému sumu 73,23 EUR so splatnosťou dňa 5.4.2011 s tým, že ide o náhradu škody za prerušenie/obmedzenie distribúcie zemného plynu z dôvodu neoprávneného odberu podľa § 59 zákona č. 656/2004 Z.z. a § 1 ods. 9 vyhlášky č. 155/2005 Z.z. vrátane dopravy na odbernom mieste.
Podľa § 59 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy o dodávke plynu, t.j. ku dňu 27.9.2010 neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.
Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1 vyhlášky č. 155/2005 Z.z. škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v domácnosti v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete,
sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu. Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta
a) pri neoprávnenom odbere plynu pre domácnosti podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d; za denný počet hodín použí-
vania plynového spotrebiča sa považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o
1. plynový varič (s dvomi horákmi) dve hodiny,
2. plynový sporák štyri hodiny,
3. prietokový ohrievač vody tri hodiny,
4. plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody štyri hodiny,
5. plynovú chladničku 24 hodín,
6. plynové vykurovanie
6.1 v období máj až september jedna hodina,
6.2 v období október až apríl 12 hodín,
7. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami
7.1 v období máj až september štyri hodiny,
7.2 v období október až apríl 15 hodín,
b) pri neoprávnenom odbere plynu mimo domácnosti alebo pri užívateľovi prepravnej siete alebo distribučnej siete podľa vzorca NOP = D. P. 24, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon všetkých plynových spotrebičov v m3/h alebo hodinová spotreba plynu pri technologických procesoch a výrobných procesoch. Výpočet podľa odseku 2 písm. a) sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet neoprávnených odberov plynu jednotlivými spotrebičmi. Ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu. Ak nemožno dobu trvania neoprávneného odberu plynu určiť podľa odseku 4, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti. Pri zistení množstva neoprávnene odobratého plynu je smerodajný počet a typ zistených plynových spotrebičov v mieste neoprávneného odberu. Ak nemožno zistiť skutočný počet a typ plynových spotrebičov, použijú sa na výpočet údaje uvedené v zmluve medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu alebo v žiadosti o pripojenie k sieti predloženej odberateľom. Ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov. Ak nemožno zistiť množstvo neoprávnene odobratého plynu podľa vzorca uvedeného v odseku 2 písm. a) alebo b), najmä ak fyzická osoba alebo právnická osoba po zistení neoprávneného odberu plynu nesprístupní plynárenskému podniku odberné miesto na účely zistenia počtu a typu plynových spotrebičov alebo ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemá uzavretú zmluvu s dodávateľom plynu alebo s prevádzkovateľom prepravnej siete alebo distribučnej siete, alebo ak fyzická osoba alebo právnická osoba nepredložila prevádzkovateľovi prepravnej siete alebo distribučnej siete žiadosť o pripojenie k sieti, množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčin objemu plynu, ktorý pretečie cez zariadenie, ktoré bolo využívané na
neoprávnený odber plynu, za 24 hodín a doby trvania neoprávneného odberu plynu. Na určenie doby trvania neoprávneného odberu plynu sa primerane použijú ustanovenia odsekov 4 a 5. K sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady plynárenského podniku, ktoré mu vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho následkov.
Na výzvu súdu žalobcovi svoj nárok o zaplatenie 76,23 EUR bližšie odôvodniť, žalobca v písomnom podaní zo dňa 3.5.2013 uviedol, že podľa výzvy (upomienky) zo dňa 13.1.2011 bol žalovaný v omeškaní s úhradou zálohových platieb (čo vyplýva aj zo záveru vyúčtovacej faktúry č. 7411889966, kde pri zálohových platbách neboli evidované úhrady), pričom bol zároveň upozornený, že pokiaľ nedôjde k ich úhrade v stanovenej lehote, bude odber plynu považovaný v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. g/ zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov za neoprávnený a žalobca pristúpi k prerušeniu dodávky. Keďže žalovaný si napriek výzve nesplnil svoj finančný záväzok, žalobca oprávnene pristúpil k prešetreniu dodávky zemného plynu. Nesporným faktom teda je, že z dôvodu neplnenia finančných záväzkov žalovaný neoprávnene odoberal plyn a žalobcovi tak na základe ustanovenia § 59 zákona č. 656/2004 Z.z., ustanovenie § 1 ods. 9 vyhlášky č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Faktúra č. 4900033705 na sumu 76,23 EUR, tak predstavuje uplatnený nárok na náhradu škody za prerušenie dodávky zemného plynu a súčasne predstavuje nedoplatok žalovaného vzniknutý v súvislosti s dodávkou zemného plynu. Výška náhrady škody (76,23 EUR) vyplýva z cenníka externých služieb SPP, a.s. účinného od 1.1.2011. S touto argumentáciou a závermi žalobcu nie je možné súhlasiť.
Aj keď na prvý pohľad sa javí, že neoprávneným odberom v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. g/ zák. č. 656/2004 Z.z. je aj omeškanie odberateľa so zaplatením preddavkových platieb ceny odoberaného plynu, lebo aj takéto konanie resp. nekonanie bolo by možné zaradiť pod citovanom zákonnom ustanovení použitý zvrat „nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky“, ale pri výklade tohto zákonného ustanovenia v spojení s odsekmi 2 a 3 § 59 ale tiež v spojení s § 1 vyhlášky č. 155/2005 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca nemal na mysli takéto prípady. Na tento záver nasvedčuje úprava následkov, ktorým sa v zmysle ďalšej časti § 59 zákona č. 656/2004 Z.z. vystavuje, t. j. náhrady škody a ešte viac spôsob výpočtu tak, ako je upravený v § 1 vyhlášky č. 155/2005 Z.z. V danom prípade žalobca ako dodávateľ plynu bez akýchkoľvek problémov mal možnosť zistiť a aj zistil množstvo dodaného i odobratého plynu a tým aj jeho cenu aj keď je pravdou, že ju žalovaný až doposiaľ nezaplatil. Žalovanému tak nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodov ním tvrdených. Naviac aj keby súd pripustil, že nezaplatením ceny odobratého plynu dôjde k neoprávnenému odberu tak ako to tvrdí žalobca, no z ničoho nemožno vyvodiť, že v takomto prípade žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody vo výške podľa ním vydaného cenníka. Ako totiž vyplýva z už citovaných ustanovení § 59 ods. 2 a 3 zákona č. 656/2004 Z.z. v prípade neoprávneného odberu plynu odberateľom, dodávateľovi patrí náhrada skutočnej škody, ak vznikla a ušlý zisk (odsek 2) a v prípade, ak skutočne vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, potom možno použiť spôsob výpočtu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo, v danom prípade už viackrát citovanú vyhlášku č. 155/2005 Z.z. Pre možnosť použitia náhrady škody vo výške podľa určenia v cenníku vydaného žalobcom chýba zmocnenie zákona. Takýto postup pre nedostatok zmocnenia zákonom, by nebol možný ani v prípade dohody dodávateľa s odberateľom v obchodných podmienkach prípadne zmluve, lebo takáto dohoda by bola v rozpore so zákonom a tým absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Jedným zo skutkových dôvodov, pre ktorý sa žalobca domáha zaplatenia 76,23 EUR má byť aj náhrada škody za prerušenie dodávky plynu a súčasne nedoplatok žalovaného v súvislosti s dodávkou zemného plynu. Ani na základe takéhoto skutkového základu by však žalobcovi náhradu škody priznať nebolo možné.
Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca svoj nárok z roviny tohto skutkového základu bližšie neodôvodnil, žalobca nepreukázal, aby k prerušeniu dodávky plynu pristúpil a pokiaľ v sume 76,23 EUR by mala byť zahrnutá čo len časť ceny žalovaným odobratého, ale doposiaľ nezaplateného zemného plynu, tak v
tomto smere je nutné uviesť, že v takomto prípade by sa žalobca domáhal duplicitného zaplatenia, lebo cena žalobcom dodaného a žalovaným odobratého a spotrebovaného plynu tvorí súčasť ceny podľa vyúčtovacej faktúry č. 6300148674. Naviac aj pri tomto skutkovom základe platí to, čo už bolo povedané, že ani pri takomto skutkovom základe nároku žalobcu, žalobca nie je oprávnený sa domáhať zaplatenia paušálnej náhrady v zmysle ním vydaného cenníka, lebo takýto postup by nebol v súlade so zákonom č. 656/2004 Z.z. a pokiaľ žalobca v bode 7.3 obchodných podmienok takúto na jeho strane možnosť a na strane žalovaného povinnosť zakotvil, konal nad rámec citovaného zákona i v jeho rozpore, v dôsledku čoho takéto dojednanie by bolo v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a tým absolútne neplatné, teda neschopné byť základom pre vznik nároku žalobcu a na druhej strane povinnosti žalovaného. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 76,23 EUR včítane žiadaného príslušenstva (úrokov z omeškania) zamietol.
Rovnako tak súd zamietol aj tú časť žaloby žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 40,- EUR. Žalobca svoju žalobu v časti, v ktorej si tento nárok uplatňoval ničím neodôvodnil a tak súdu nepreukázal skutkový ani právny základ tohto svojho nároku.
Zmluvná pokuta je v súčasnosti upravená v § 544 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka.
Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak je podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatná. Žalobca nepreukázal, aby takúto písomnú dohodu so žalovaným uzavrel a preto nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaným vo výške 40,- EUR podľa dokladu žalobcu číslo 3140016022 zo dňa 13.1.2011 zamietol. V zmysle uvedeného dokladu a podľa bodu 3.21 obchodných podmienok a po zistení, že žalobca žalovanému zaslal upomienku zo dňa 13.1.2011, ktorou žalovaného vyzval uhradiť dlh, ktorý mu vznikol na preddavkoch na cenu plynu, priznal žalobcovi náhradu nákladov na túto upomienku vo výške 2,- EUR, t. j. vo výške podľa cenníka žalobcu.
Žalobca okrem zaplatenia nedoplatku na cene plynu 681,80 EUR sa domáhal, aby súd žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 24.5.2011 a rovnako tak úroky z omeškania žiadal priznať aj zo sumy 2,- EUR (v žalobe zo sumy 42,- EUR) vo výške 9 % ročne od 28.1.2011 do zaplatenia a to s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Podľa § 340 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení po 15.1.2009 do 1.2.2013 (§ 768f a § 768h Obchodného zákonníka), t. j. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania žalovaného (28.1.2011, resp. 24.5.2011) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení k 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Sumu 681,80 EUR žalovaný bol v zmysle bodu 3.11 obchodných podmienok povinný zaplatiť v lehote 14 dní od vystavenia vyúčtovacej faktúry. Vyúčtovacia faktúra bola vystavená dňa 9.5.2011 a tak žalovaný sumu 681,80 EUR bol povinný zaplatiť do 23.5.2011. Žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil doposiaľ a tak dňom nasledujúcim, t. j. dňom 24.5.2011 sa dostal do omeškania, v ktorom je doposiaľ a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania v ním žiadanej výške, keďže ich výška je v zhode s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase vzniku omeškania (§ 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.). Sumu 2,- EUR žalovaný bol povinný zaplatiť v lehote uvedenej v dohode č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.1.2011, ktorý je treba považovať za výzvu v zmysle § 340 Obchodného zákonníka, teda do 27.1.2011. Žalovaný ani túto povinnosť nesplnil doposiaľ a tak od 28.1.2011 je až doposiaľ v omeškaní a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania v ním žiadanej výške, lebo ich výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase vzniku omeškania (§ 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.).
Vychádzajúc z uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 683,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 681,80 EUR od 24.5.2011 do zaplatenia a zo sumy 2,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.1.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti, t. j. v časti pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia 76,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 6.4.2011 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 40,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.1.2011 do zaplatenia, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca už v žalobe podal návrh na náhradu trov konania, výšku ktorých vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 3.5.2013 sumou 48,- EUR na súdnom poplatku a 42,48 EUR na trovách jeho právneho zastúpenia.
Žalobca, po pripočítaní úrokov z omeškania za dobu do rozhodnutia súdu, sa domáhal peňažného plnenia v celkovej výške 959,27 EUR (800,03 EUR na istine a 159,24 EUR na úrokoch z omeškania) a priznané mu bolo peňažné plnenie vo výške 818,69 EUR (683,80 EUR na istine a 134,88 EUR na úrokoch z omeškania). Žalobca bol tak v konaní úspešný v rozsahu 85,35 % a neúspešný v rozsahu 14,65 %. Vzhľadom na pomer úspešnosti a neúspešnosti v konaní, žalobcovi tak patrí náhrada trov konania vo výške 70,70 %.
Trovy konania na strane žalobcu súd určil vo výške podľa vyčíslenia vykonaného žalobcom v jeho písomnom podaní zo dňa 3.5.2013 vo výške 48,- EUR na súdnom poplatku zo žaloby a 42,48 EUR na trovách jeho právneho zastúpenia (pri cene predmetu konania 800,03 EUR právnemu zástupcovi žalobcu patrí podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifná odmena vo výške 51,45 EUR za jeden úkon právnej služby a to za dva úkony právnej služby: 1./ prevzatie a príprava zastúpenia, 2./ žaloba, spolu na tarifnej odmene 102,90 EUR, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál za uvedené úkony po 7,41 EUR, spolu na režijnom paušále 14,82 EUR a podľa § 18 ods. 3 vyhlášky 20 % daň z pridanej hodnoty zo základu 117,72 EUR, čo je 23,54 EUR, spolu na trovách právneho zastúpenia 141,26 EUR), lebo takto žalobcom uplatnený nárok nemohol z dôvodov podľa § 153 ods. 2 O.s.p. prekročiť. Pri ustálenom rozsahu náhrady trov konania 70,70 % je potom žalovaný žalobcovi povinný na súdnom poplatku zo žaloby zaplatiť 33,94 EUR a na trovách jeho právneho zastúpenia 30,03 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).