Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/228/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom Advokátskej kancelárie, kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti odporkyni: L. D., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom Advokátskej kancelárie, Krivá 23, Košice, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 29.708,55 eur s 8,5% -ným úrokom z omeškania ročne od 28.11.2007 do zaplatenia a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia JUDr. Jána Kizivata, advokáta Advokátskej kancelárie, kpt. Nálepku 8, Michalovce vo výške 0,- eur.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti voči odporkyni L. D., W. K. a G. K., aby zaplatili spoločne a nerozdielne navrhovateľovi spolu sumu 29.708,55 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 28.11.2007 do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou v čase podania návrhu boli manželmi, v roku 2009 sa navrhovateľ spoločne s odporkyňou a ich maloletými deťmi presťahovali z Českej republiky do rodinného domu svokrovcov W. K. a N. K., pričom predmetný rodinný dom mali v pláne previesť na odporkyňu - ich dcéru a navrhovateľa ako zaťa, s výškou podielu každému polovicu z celku s tým, že navrhovateľ vyplatí ich synov W. a G. K.. Jednalo sa o dom na LV č. XXX k. ú. L. č. d. XXX. Za tým účelom bola na účet odporkyne zaslaná suma 895.000,- Sk (29.708,55 eur). Z uvedenej sumy mali byť vyplatení z predmetného rodinného domu súrodenci odporkyne W. K. a G. K.. Na základe tejto dohody bola teda zo strany odporkyne poukázaná z jej účtu suma 2x po 500.000,- Sk na účet jej súrodencov, čím zo strany navrhovateľa bol záväzok k nadobudnutiu podielu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach s výškou 1/2 z celku v jeho prospech splnený, nakoľko na úhradu týchto súm boli použité finančné prostriedky, ktoré nepatrili do BSM.

Na základe darovacej zmluvy z roku 1996 bol navrhovateľ obdarovaný od svojho bezdetného strýka a nadobudol tak nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k ú. G. v 1/2. Uvedené nehnuteľnosti navrhovateľ odpredal v roku 2007 za kúpnu cenu 2.400.000,- Sk, z toho jemu ako podielovému spoluvlastníkovi s výškou podielu 1/2, pripadala suma 1.200.000,- Sk.

Po zrealizovaní platieb sa navrhovateľ oprávnene domáhal od svokrovcov prevodu rodinného domu v obci L. Č.. XXX na seba, s výškou podielu 1/2 z celku a pre svoju manželku odporkyňu taktiež v 1/2. Následne mu bolo oznámené, že na takýto prevod nemajú finančné prostriedky.

Navrhovateľ mal za to, že v danom prípade uzavreli účastníci konania so svokrovcami kombinovanú innominantnú zmluvu na prevod nehnuteľností konkludentne a na základe tejto, mali ako manželia nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, pričom kúpna cena v zmysle ústnej dohody bola vyplatená obidvom súrodencom odporkyne.

Na výzvu na vrátenie finančných prostriedkov, ktorú vykonal navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu reagovali tak, že ju považujú za bezpredmetnú, nakoľko finančnými prostriedkami nikdy nedisponovali.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila, čo odôvodňovala tým, že doposiaľ nemá vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Nie je si vedomá bezdôvodného obohatenia, nakoľko peniaze boli použité počas trvania manželstva a za účelom bývania pre rodinu. So spôsobom použitia peňazí a zabezpečenia bývania navrhovateľ prejavil súhlas a rozhodol sa použiť ich tak, ako boli použité.

Pôvodne označení odporcovia W. K. a G. K. súdu písomne oznámili, že finančné prostriedky po dohode s odporkyňou - ich sestrou vrátili - finančný dar, ktorý im poskytla ako podiel z budúceho dedičstva po ich rodičoch. Na základe tejto skutočnosti mali za to, že v tomto konaní nemôžu byť ako pasívne legitimovaní a žiadali konanie voči nim zastaviť, resp. žalobu voči nim zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, výpismi z účtov Tatrabanka, ČSOB ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že spoločne s odporkyňou a deťmi žili istý čas v Českej republike, kde si plánovali kúpiť byt alebo dom. Matke odporkyni však povedali, že môžu prísť bývať do ich rodinného domu v obci Kysak s tým, že tento dom prepíšu na nich a súrodenci odporkyne sa vyplatia. Keďže navrhovateľ bol vlastníkom domu, ktorý získal darom od svojho strýka v jednej polovici, tento sa predal, pri predaji splnomocnil odporkyňu, keďže on pracoval v Českej republike, tá prišla na Slovensko uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu v jeho mene. Finančné prostriedky za odpredaj tohto domu, boli matkou navrhovateľa zaslané na účet vedený na meno odporkyne, nakoľko on sám založený účet v SR nemal. Bola to suma 29.708,55 eur.

Po návrate domov sa navrhovateľ dotazoval matky odporkyne, kedy bude dom prevedený, bolo to v roku 2009, kedy sa definitívne presťahovali. Matka odporkyne však stále vymýšľala, že dom sa nedá prepísať. On sa následne hádal s odporkyňou, tá sa však k tomu nevyjadrovala. Dokonca rodičia odporkyne im zrušili trvalý pobyt v L.. Rodina sa s ním ani nebavila s tým, že o veci rozhodne súd.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že peniaze, ktoré mal, boli vyplatené súrodencom odporkyne za dom a následne on sám nemal ani dom - kde bývať a neboli mu vrátené ani finančné prostriedky.

K prevodu peňazí uviedol, že tento prevod uskutočnila jeho matka, ktorá dala peniaze na účet odporkyne a táto vybavovala veci so súrodencami, navrhovateľ jej veril, povedal, že ich má vyplatiť. Dohoda medzi nimi bola taká, že ak sa vyplatia súrodenci, dom bude prepísaný na navrhovateľa a odporkyňu. Po návrate z Čiech sa o tom rozprával so svokrovcami aj s odporkyňou, pričom táto uviedla, že keď rodičia zomrú, tak potom sa dom prepíše na nich. Bolo dohodnuté, že keď sa vrátia z Čiech, dom bude prepísaný s tým, že rodičia v dome budú mať právo doživotného bývania.

Zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli v Kysaku, odišiel v marci roku 2011. Keď žiadal o vrátenie finančných prostriedkov, tak mu bolo jednoducho povedané, že o týchto veciach bude rozhodovať súd.

Odporkyňa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že je pravdou skutočnosť, že žili určitý čas v Českej republike, kde navrhovateľ podnikal, avšak dosť riskantným spôsobom, preto chcel silou

- mocou kúpiť nejaký dom. Stále rozprával len o dome. Keďže bol človekom, ktorý nemal problém ako míňať peniaze, tak ich aj dosť míňal a peniaze pre neho neboli problémom. V tom čase jeho matka predávala dom v Michalovciach a navrhovateľ ju splnomocnil, aby tam šla s tým, že navrhovateľ z tohto domu bude vyplatený. Keďže však navrhovateľ nemal účet na Slovensku, tak finančné prostriedky za odpredaj tohto domu v jeho podiele boli zaslané odporkyni na jej účet. Odporkyňa uviedla, že nie je pravdou, že by ho nechcela vyplatiť alebo vrátiť mu tieto peniaze.

Po návrate domov na Slovensko, jej rodičia povedali, že tu je dom, je kompletne pripravený, len sa „môžte nasťahovať a môžte tu bývať“. To sa navrhovateľovi nie veľmi páčilo, pretože hovoril, že je to ďaleko od mesta, hľadal výhovorky. Nikdy sa nehovorilo o tom, že má byť nejaká dohoda, že dom bude prepísaný aj na navrhovateľa. Odporkyňa ďalej uviedla, že nemala vedomosť o tom, z akého dôvodu finančné prostriedky poslala matka navrhovateľa jej na účet, ale jednoducho peniaze boli poslané na jej účet v roku 2007. Rodičia odporkyni povedali, že v tomto dome (v Kysaku) môžu bývať a odporkyňa môže svojim súrodencom dať odstupné za dom, v ktorom mali aj oni svoj podiel, preto tieto finančné prostriedky im dala, avšak nikde nebolo povedané, že časť domu bude v podiele prepísaná aj na navrhovateľa.

Odporkyňa ďalej uviedla, že ostala v dome sama, s dvoma deťmi, musela vyplatiť hypotekárny úver, ktorý si vybrali a nemali nič. Sú už rozvedení, býva so svojím priateľom a tiež nemá zabezpečené svoje bývanie, pretože nie je dôvod, aby ostala bývať v rodičovskom dome, nakoľko má súrodencov, ktorí tam majú svoje podiely, je pravdou, že im dala finančné prostriedky ako odstupné za dom, avšak tieto finančné prostriedky boli odporkyni na účet vrátené.

Odporkyňa nevedela, že má vyplatiť finančnú čiastku, ktorú dostala od matky navrhovateľa za odpredaj jeho polovice domu, čakala na rozhodnutie súdu a chcela sa s ním o tom porozprávať, avšak s navrhovateľom sa hovoriť nedalo. Svojich súrodencov vyplatila, pretože chceli ostať bývať v tomto dome, odporkyňa nemá v súčasnej dobe finančné prostriedky na výplatu. Odporkyňa ďalej uviedla, že po navrhovateľovi zostali dlhy, tieto splatila. Myslela si, že navrhovateľ podá návrh na zrušenie a vyporiadanie BSM a preto s týmito finančnými prostriedkami narábala sama a taktiež si aj previedla finančné prostriedky na jej osobný účet, ktorý je v súčasnosti zablokovaný, pretože potrebovala finančné prostriedky pre seba a pre svoje deti.

Svedkyňa K. D. uviedla, že je matkou navrhovateľa. Odporkyňa bola jej nevestou. Čo sa týkalo finančných prostriedkov, po smrti jej manžela syn (navrhovateľ) na ňu naliehal, aby dom predala. Určitú dobu trvalo, kým sa našiel kupec, bolo to v roku 2007 a 31.05.2007 poukázala finančné prostriedky zo svojho účtu, ktorý má vo VÚB odporkyni. Jednalo sa o finančné prostriedky, ktoré patrili iba navrhovateľovi, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť získal darom ešte ako 17-ročný od svojho strýka. Keďže navrhovateľ bol podnikateľom, mal podnikateľský účet, potom mali spoločný účet na meno odporkyne a na tento boli zaslané finančné prostriedky s tým, že boli určené výhradne pre navrhovateľa. Keďže navrhovateľ bol v tom čase pracovne zaneprázdnený, tak splnomocnil odporkyňu ako svoju manželku, ktorá nepracovala v tom čase, na podpísanie zmluvy a na preberanie finančných prostriedkov za odpredaj domu. Z tohto dôvodu jej boli zaslané na účet. Tieto peniaze mali byť použité na kúpu nového domu, keďže v tomto období žili a pracovali v Českej republike a navrhovateľ si chcel kúpiť dom. Svedkyňa ďalej uviedla, že svokrovci navrhovateľa navštevovali často v Českej republike a podľa jej názoru ho aj presviedčali o tom, aby nekupoval žiaden byt, ale aby prišli bývať do domu v Kysaku. Dohoda medzi svokrovcami a navrhovateľom a odporkyňou bola taká, že keď sa presťahujú na Slovensko, tak začnú bývať v ich dome, pričom polovica domu bude na meno navrhovateľa a druhú darujú odporkyni.

K prevodu a prepisu domu nedošlo, stále sa vyhovárali, že treba nejaké peniaze na prepis domu. O týchto skutočnostiach vedela svedkyňa od navrhovateľa. Niekedy v roku 2010 jej zavolala matka odporkyne a povedala jej, že navrhovateľ sa chová nemiestne, na to reagovala svedkyňa tak, že sa ani

nečuduje, nakoľko finančné prostriedky dal za to, aby mohol byť aj on vlastníkom tohto domu a matka odporkyne jej povedala, že z týchto peňazí odporkyňa ako jej dcéra vyplatila súrodencov.

Svedok W. K. uviedol, že so sestrou - odporkyňou a navrhovateľom sa o ničom nerozprával, vedel o tom, že mali prísť bývať do Kysaku a teda tak aj prišli. Tušil, že majú nejaké problémy, či už finančné alebo iné. Nemal vedomosť o tom, akým spôsobom sa mal so sestrou vysporiadať s tým, že on ako brat v prípade, ak dôjde k dedičskému konaniu po jeho rodičoch, tak si nebude na tento dom nárokovať.

Svedok nevedel uviesť, odkiaľ mala odporkyňa finančnú čiastku, ktorú potom vyplatila svojim bratom.

Svedkyňa N. K. vo svojej výpovedi - ako matka odporkyne uviedla, že navrhovateľ v Českej republike skončil pracovný pomer, nevedeli si tam kúpiť byt a tak sa dcéra obrátila na ňu, či jej nemôže požičať finančné prostriedky za účelom kúpy. Na to jej povedala, že môžu prísť bývať k nim do Kysaku a tak sa to celé začalo. Obaja sa nasťahovali spolu s rodinou. Uvoľnili im priestory na poschodí, nakoľko tam bývali aj oni, tak sa presťahovali do priestorov na prízemí, ktoré postupne začali prerábať. Žili spokojne asi polroka až do doby, pokiaľ sa nezačali medzi nimi vyskytovať problémy, ktoré začínal navrhovateľ, pretože porušoval všetky morálne pravidlá, na ktorých sa dohodli. Začal mať finančné problémy, bol nečestný, klamal, robil podvody a ubližoval jej. Medzi účastníkmi konania bola ústna dohoda o tom, že budú bývať v jej dome a po ich smrti dom bude patriť im s tým, že sa mali dohodnúť aj so súrodencami, že títo z domu nebudú nič požadovať. Podľa jej názoru sa navrhovateľ s odporkyňou vyporiadali s jej synmi tak, že vychádzali zo sumy, ktorá bola uvedená v poistnej sume, kde je uvedená suma 3,5 miliónov, pričom ona samotná sa o tieto výplaty nezaujímala. Uviedla, že jej dcéra (odporkyňa), mala rôzne peniaze, nevedela však uviesť, odkiaľ mala finančné prostriedky na výplatu svojich súrodencov. Taktiež uviedla, že nie je pravdou to, že navrhovateľ žiadal od nich prevod domu, ktorého je spoluvlastníčkou spoločne aj s manželkou. Taktiež neuzavreli žiadnu dohodu, aby jej synovia v prípade ich smrti nič nededili. Žiadnu dohodu uzavretú nemali, bola to len ústna dohoda.

Čo sa týkalo požičania finančných prostriedkov, tak obaja - navrhovateľ a odporkyňa si chceli zobrať hypotekárny úver v Čechách. Odporkyňa v tom čase ju požiadala o finančné prostriedky, vtedy jej však povedala, aby prišli obaja bývať k nej do domu, že tento dom sa následne prepíše. Na základe tejto skutočnosti sa tam presťahovali a prišli do Kysaku. Najprv na Slovensko prišla len odporkyňa, bolo to v roku 2008 a potom došiel aj navrhovateľ. V tom období bol zamestnaný, nemali žiadne finančné problémy. Až v roku 2009 prišiel o prácu a v tom období začali aj problémy.

Svedok B.. G. K. uviedol, že je bratom odporkyne. Od roku 2001 býva mimo domu, čiže v Kysaku sa zdržiaval len v čase návštev. Sprostredkovane mu bolo oznámené jeho matkou, že je tu taká možnosť, že do domu príde bývať sestra s rodinou s tým, že on spolu s bratom sa vzdajú ich dedičského podielu a obaja sa budú starať o rodičov samozrejme s tým, že sestra ich z tohto domu vyplatí. S touto možnosťou súhlasil, nakoľko bol rád, že sa bude mať kto o rodičov postarať. Tento proces riešil so svojou sestrou, bola to ústna dohoda, žiaden písomný doklad vo veci nevydali. Doklady o tom sú len výpisy z banky o prevodoch finančných prostriedkov. O prevode podielov na nich sa rozprával len so svojou sestrou, nakoľko navrhovateľ v tom čase ešte pracoval v Čechách, ale podľa toho, čo mu povedala, jednalo sa o dohodu. Čo sa týkalo výplaty, bola dohodnutá po vzájomných stretnutiach čiastka, ktorá bola vyplatená. O akú sumu sa jednalo, sa už presne nepamätá. Finančné prostriedky mu boli uložené na účet, tieto peniaze mal až do doby, pokiaľ nebol podaný návrh na rozvod a majetkové vyrovnanie, pričom po dohode so svojím právnikom finančné prostriedky sestre vrátil, nakoľko nemal záujem vystupovať ako odporca. Potvrdil, že bolo jedno stretnutie u rodičov v dome, kde sa stretli s odporkyňou aj s rodičmi, presne si už nepamätá, či tam bol prítomný aj jeho ďalší brat. Čo sa týkalo detailov prevodu nehnuteľnosti, tieto mu neboli známe, nakoľko sa to riešilo bez neho.

Svedok nemal vedomosť o tom, odkiaľ mala sestra takú finančnú hotovosť. On spoločne so svojím bratom finančné prostriedky jej vrátili.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 458 ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

V konaní boli pôvodne žalovaní aj W. K. a G. K. ako odporcovia v 2. a 3. rade, voči ktorým však na pojednávaní dňa 25.04.2012 súd konanie zastavil vzhľadom na skutočnosti, že títo finančné prostriedky, ktoré boli zaslané odporkyňou im na účet, boli vrátené odporkyni v plnej výške späť (dňa 14. a 15.11.2011 č.l. 98).

V ďalšom ich teda súd vypočul v konaní ako svedkov.

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 27.09.2003, ktoré ku dňu podaniu návrhu trvalo. Rozsudkom sp. zn. zo dňa 7.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2011 bolo ich manželstvo rozvedené.

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania je zrejmé, že títo určitý čas žili a bývali v Českej republike, kde si pôvodne plánovali kúpiť buď rodinný dom alebo byt. Následne sa rozhodli, po ponuke matky odporkyne, vrátiť späť na Slovensko s tým, že budú mať zabezpečené bývanie u rodičov odporkyne, v Kysaku.

Taktiež je nepochybné, že navrhovateľ na základe darovacej zmluvy H. XXXX/XX z 22.01.1997 a kúpy H. XXXX/XX zo dňa 06.02.1998 sa stal podielovým spoluvlastníkom, spoločne so svojou matkou F. D. v jednej polovici domu a záhrad evidovaných na LV č. XXX k.ú. G.. Dňa 31.05. 2007 bola predmetná nehnuteľnosť odpredaná, pričom za predávajúceho navrhovateľa túto podpísala v zastúpení na základe overenej plnej moci odporkyňa. Podiel z tohto predaja v prospech navrhovateľa prestavoval sumu 1.200.000,- Sk, dňa 01.06. boli finančné prostriedky vo výške 855.000,- Sk zaslané na účet odporkyne ČSOB (č.l.7) a dňa 28.11. prevedené z účtu odporkyne na účet súrodencov W. K. a G. K., obom po 500.000,- Sk.

Súd výpisom z účtu odporkyne vedeného v Tatra banke zistil, že dňa 14.11.2011 bol vykonaný transfer z účtu W. K. vo výške 16.597,- eur a dňa 15.11.2011 z účtu G. K. transfer vo výške 16.600,- eur (č.l. 98). Výpisom z účtu bolo taktiež zistené, že dňa 19.11.2011 si vybrala odporkyňa sumu 10.000,- eur, dňa 21.11.2011 ďalších 10.000,- eur a dňa 09.11.2011 bol vykonaný prevod do ČSOB vo výške 13.185,- eur. Finančné prostriedky vo výške 13.185,- eur boli prevedené na osobný účet odporkyne v ČSOB. Je zrejmé, že účastníci konania po príchode na Slovensko mali záujem žiť v spoločnej domácnosti v dome u rodičov odporkyne a za tým účelom boli prevedené finančné prostriedky navrhovateľa, na účet odporkyne s tým, že táto po vzájomnej dohode mala súrodencov z domu vyplatiť. S rodičmi odporkyne mala byť uzavretá ústna kombinovaná innominantná zmluva na prevod nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX k. ú. L., ktorú však rodičia odporkyne, v konaní vypočutí ako svedkovia nepotvrdili. Svedkyňa K. uviedla, že finančné prostriedky, ktoré odporkyňa zaslala na účet jej synom boli vyplatené za tým účelom, aby sa v prípade smrti rodičov, títo už nedomáhali dedičstva po nich. Dom mal ale ostať len odporkyni. A teda nepotvrdila skutočnosť o dohode - dom prepísať po vyplatení finančnej čiastky v prospech súrodencov, na navrhovateľa a odporkyňu.

Svedkovia G. K. a W. K. uviedli, že finančné prostriedky boli im zaslané na účet s tým, že navrhovateľ spolu s odporkyňou ostane bývať v dome, postarajú sa o rodičov a oni si už nebudú nárokovať na svoje podiely. Odkiaľ mala odporkyňa takú finančnú čiastku na ich výplatu, však súdu uviesť nevedeli. Tieto skutočnosti nevedeli uviesť ani svedkovia - rodičia odporkyne - K. K. K..

Je však zrejmé, že dohoda medzi účastníkmi konania a rodičmi odporkyne, uzavretá bola už i s poukazom na to, že odporkyňa vyplatila oboch bratov a poukázala im na účty sumu po 500.000,- Sk pre každého z nich, pričom takéto vysporiadanie súrodencov z rodinného domu je bežné. Súd mal za to, že k tejto dohode nasvedčuje i konanie svedkov W.L. K. a G. K., ktorí finančné prostriedky vrátili odporkyni, čo potvrdili aj čestnými prehláseniami a táto suma bola preukázaná následne aj výpisom z účtu odporkyne vedenej v Tatrabanke. Tvrdenie oboch svedkov, že sa malo jednať o dar sú účelové, nakoľko k takémuto postupu nebol daný žiaden dôvod a obzvlášť nie, ak boli takouto vysokou sumou obdarovávaní bratia odporkyne.

Ako už bolo vyššie uvedené, je zrejmé, že bola uzavretá s rodičmi odporkyne ústna dohoda ešte v roku 2007. Po nadobudnutí finančných prostriedkov navrhovateľom z predaja podielu na nehnuteľnostiach, ktoré patrili do jeho výlučného vlastníctva, mali byť prevedené nehnuteľnosti zapísané na LV XXX k. ú. L. do vlastníctva navrhovateľa a odporkyne. Za tým účelom aj odporkyňa previedla finančné prostriedky na svojich súrodencov v roku 2010 na ich účely.

Je zrejmé, že k tejto nehnuteľnosti malo byť zriadené vecné bremeno práva doživotného bývania pre rodičov odporkyne v týchto nehnuteľnostiach. Táto skutočnosť vyplýva z tvrdenia samotného odporcu ako i jeho matky K. D., pričom tomuto tvrdeniu nasvedčuje i samotné konanie bratov - W. K. a G. K., ktorí po podaní návrhu svojimi podaniami (č.l. 78 až 81) súdu oznámili, že dňa 26.02.2011 po dohode s odporkyňou vrátili tejto „finančný dar“ vo výške obaja po 16.597,- eur, ktoré následne poukázali na jej účet (č.l. 91, č.l. 111). Tomuto nasvedčuje aj výpoveď odporkyne na pojednávaní, ktorá pôvodne tvrdila, že sa vôbec nehovorilo o žiadnej dohode, že bude dom prepísaný na navrhovateľa, avšak následne vo výpovedi uviedla, že rodičia mali mať v tomto dome doživotné právo bývania. Takéto tvrdenie odporkyne je zjavne účelové a protirečivé, keď na jednej strane tvrdí, že dom sa prepisovať nemá a na druhej strane tvrdí, že jej rodičia mali mať v dome zriadené právo doživotného bývania.

Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 07.03.2011 súd zistil, že navrhovateľka v tomto konaní uviedla, že jej rodičia navrhli, že po vyplatení prevedú vlastnícke právo k rodinnému domu na oboch účastníkov, avšak keďže tu boli nezhody, nedošlo k tomu a došlo len k zhoršeniu vzťahov medzi nimi, ktorí potom následne zrušili súhlas s bývaním v ich rodinnom dome, a preto sa musel odsťahovať.

V konaní bola sporná medzi účastníkmi skutočnosť, kedy odporkyňa tvrdila, že finančné prostriedky, ktorých vrátenia sa navrhovateľ domáha, patria do ich spoločného BSM a mali by sa vyporiadavať v rámci tohto konania. K tejto skutočnosti súd uvádza v súlade s ust. , že veci získané výmenou za vec alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (tzv. transformácia veci). Je zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu týchto vecí ako predmetu osobného vlastníctva.

Z uvedeného je zrejmé, že tieto finančné prostriedky, ktoré nadobudol navrhovateľ predajom nehnuteľnosti, ktorej bol výlučným vlastníkom ešte pred uzavretím manželstva, sú jeho výlučným vlastníctvom, a teda nepatria do BSM.

Keďže medzi účastníkmi konania a rodičmi odporkyne nedošlo k uzavretiu zmluvy o prevode rodinného domu a ani k vráteniu finančných prostriedkov, je návrh navrhovateľa dôvodný a odporkyňa je povinná túto finančnú čiastku vo výške 29.708,55 eur vydať navrhovateľovi v súlade s výrokom uvedeným v tomto rozsudku.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi úrok z omeškania počnúc 28.11.2007, kedy boli vyzvaní na vrátenie finančnej čiastky vo výške 8,5% do zaplatenia a to v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS.

Podľa ust. § 517 dlžník je v omeškaní, keď svoj dlh riadne a včas neplní.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 Os.p., ak účastník v lehote podľa ods. 1, trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia, iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná.

Navrhovateľ však bol v konaní úspešný a teda v súlade s ust. , mal nárok na náhradu trov konania. Keďže však tieto vyčíslené v súlade s citovaným zákonným ustanovením neboli, súd rozhodol tak, ako to uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.