Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/41/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Nemešovej a sudcov JUDr. Anny Kohútovej a JUDr. Zuzany Homzovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júla 2013, v trestnej veci proti H. M. obžalovaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. , o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave zo dňa 5.6.2013 sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa zamieta odvolanie obžalovaného H. M. a okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Uvedeným rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný H. M. uznaný vinným prečinom porušovania domovej slobody podľa , Tr. v znení s poukazom na Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v dobe od 13.8.2012 do 31.8.2012 v čase okolo 01.00 hod. v obci Krásnohorské Podhradie, okr. Rožňava, sa vlámal do rodinného domu č. 226 majiteľky G. Č. L. tak, že preliezol cez oplotenie dvora rodinného domu, kde k zadnej časti domu pristavil tam uskladnený rebrík do výšky cca 4 m, následne vylištoval jednu časť sklenenej výplne preskleného balkóna, cez takto vzniknutý otvor vošiel do priestorov domu, kde prehľadal všetky miestnosti, porozhadzoval v nich zariadenie a z domu odcudzil najmenej 5 fliaš vína, 2 fľaše likérov, 4 ks cestovín, 5 kg múky, 4 ks keksov, 1 kg cukru, 1 balíček papriky, 3 ks posteľného prádla - plachiet, 1 ks kazetový magnetofón zn. Sony CFS W 430 a 2 ks samostaných reproduktorov zn. Sony, 3 ks CD nosičov, 1 ks DVD - prehrávač zn. Nortek s ovládačom a 2 ks reproduktorov k počítaču zn. Crative, čím pre poškodenú G. Č. L. spôsobil odcudzením vecí škodu vo výške najmenej 249,10 € a poškodením zariadenia škodu vo výške 50,- €

Za to mu bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol podľa Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej G. Č. L. zast. P. Č. uhradiť spôsobenú škodu vo výške 114,10 € .

Podľa súd poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní H. M. a aj okresný prokurátor.

Obžalovaný H. M. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu namieta správnosť výroku o vine a nadväzujúc na to i vo výroku o uloženom treste. Poukazuje na okolnosť, že jeho prvotným úmyslom obžalovaného bolo odcudzenie veci a súd mal podriadiť konanie, ktoré k tomu viedlo, preskočenie plota, vylištovanie časti sklenenej výplne preskleneného balkóna, pod kvalifikačný znak vlámania podľa § 122 ods. 4 Tr. zák. vo vzťahu k prečinu krádeže podľa § 212 Tr. zák. a jeho konanie mal kvalifikovať tak, ako to urobil prokurátor v obžalobe ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Ak by odvolací súd bol toho názoru, že kvalifikácia jeho konania tak, ako ju ustálil okresný súd, je zákonná poukázal na svoje pomery, predovšetkým na jeho mentálnu zaostalosť, ktorá okolnosť je takou, ktorá umožňuje uložiť mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu. S poukazom na tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. sa nestotožňuje a má zato, že pri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorý v úmysle prisvojiť si cudziu vec nachádzajúcu sa v obydlí iného do tohto obydlia vnikne prekonaním uzamknutia, alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky, treba vychádzať z úmyslu páchateľa, ktorý v tomto prípade smeruje k zmocneniu sa cudzej veci a za tým účelom prekonáva zabezpečovaciu prekážku, čo má prvotný význam pri vyhodnotení subjektívnej stránky trestného činu. Uvedené násilie , aj keď ním páchateľ naruší domovú slobodu iného, je možné ako okolnosť podmieňujúcu použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty posudzovať iba vo vzťahu k trestnému činu krádeže podľa Tr. zák. Preto vyššie uvedené konanie je potrebné právne posúdiť ako trestný čin krádeže vlámaním v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa iba v ods. 1 Tr. a aj s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 19.8.2009.

S poukazom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a prikázal okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Na podklade takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil , že odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy v záujme zistenia k skutkového stavu veci a objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie. Z vykonaných dôkazov, a to priznania sa obžalovaného, že sa skutku dopustil tak, ako ho vinila obžaloba, výsluchu svedkyne P. Č., listinných dôkazov, a to zápisnice o ohliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie, potvrdenia o zaistení vecí, odborného vyjadrenia na stanovenie cien odcudzených vecí a poškodeného zariadenia, správne zistil okolnosti, za ktorých bol spáchaný skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

V odôvodnení rozsudku , v súlade s ust. okresný súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia , akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Uvedené dôkazy , na ktoré poukázal okresný súd a tiež odvolací súd v tomto rozhodnutí, bezpečne preukazujú záver, že skutok spáchal obžalovaný tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

Napokon aj odvolatelia v odvolania správnosť zisteného skutkového stavu nenamietajú.

Okresný súd správne a zákonne upozornil v zmysle ustanovenia obž. H. M. potom, ako bola podaná obžaloba a zároveň s vydaným trestným rozkazom, že na rozdiel od obžaloby súd mieni

kvalifikovať jeho konanie popísané v obžalobe ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. e) Tr. zák. v súlade so stanoviskom trestného kolégia NS SR č. Tpj 78/2011. Zároveň poučil obžalovaného, že má možnosť navrhnúť nové dôkazy, resp. podať vo veci ďalšie návrhy, a to v zákonnej lehote na podanie odporu proti trestnému rozkazu.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný bol v zmysle zákona riadne poučený o možnosti prísnejšie kvalifikovať jeho konanie ako okresný prokurátor v obžalobe.

Okresný prokurátor proti trestnému rozkazu podal odpor a preto súd nariadil hlavné pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie tak, ako je to už vyššie rozvedené.

Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení skutku zisteného vo výroku napadnutého rozsudku. Konanie obžalovaného H. M. správne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa , Tr. v znení s poukazom na Tr. zák., pretože obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to vlámaním, pričom konal vo forme priameho úmyslu v zmysle ustanovenia Tr. zák.

K námietkam uvádzaným v odvolaniach obžalovaného a aj okresného prokurátora týkajúcich sa právnej kvalifikácie konania obžalovaného tak, ako ich ustálil okresný súd, krajský súd považuje za potrebné poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku TPj 78/2011. Toto stanovisko okresný súd v dôvodoch rozsudku rozvádza a preto krajský súd nepovažuje za potrebné skutočnosti v dôvodoch rozsudku okresného súdu znova opakovať , pretože sú správne, vecné. Rovnako okresný súd veľmi podrobne odôvodňuje právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako ju ustálil vo výroku napadnutého rozsudku a aj v tomto smere krajský súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje.

Rovnako zákonne postupoval okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ktorý uložil obžalovanému. Uloženým druhom a výmerou trestu zohľadnil všetky kritéria uvedené v ustanovení § 34, § 36, § 37, § 38 Tr. zák. Trest uložený obžalovanému na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je 1 až 5 rokov nemožno považovať za prísny, ale zákonu zodpovedajúci. Iný druh trestu ako nepodmienečný vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý napriek tomu, že už v minulosti bol 2-krát vo výkone trestu odňatia slobody, pričom posledný krát bol z výkonu trestu prepustený dňa 18.11.2011, poučenie z vykonaných trestov si nezobral, pretože sa znova v krátkej dobe po prepustení z výkonu trestu dopustil rovnakej úmyselnej majetkovej trestnej činnosti by bol rozpore s účelom trestu ako to predpisuje ust. § 34 ods. 1 Tr. zák.

Aj zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do výkonu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. , pretože predtým vykonané tresty odňatia slobody vykonával v ústave pre mladistvých.

Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí okresného súdu ani pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, odvolanie obžalovaného H. M. a okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.