Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/170/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok - samosudkyňa JUDr. Erika Borovská, v právnej veci žalobcu U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., občana SR, právne zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Košice, Kováčska 28, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný zaplatiť štátu na náhrad trov konania sumu 852,99 eur na účet tunajšieho súdu vedeného v Štátnej pokladnici Bratislava do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 06.09.2007 v jej konečnej úprave pripustenej uznesením z 09.05.2013 sp. zn. -249 domáhal na žalovanej titulom nároku na náhradu škodu spôsobenej mu na zdraví prevádzkou motorového vozidla odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 197 008,43 eur (3 223 736,-- Sk) spolu s 9 % úrokmi z omeškania zo sumy 164 710,75 eur od 01.12.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu čo do základu odôvodnil tvrdeniami, že ako bicyklista bol dňa 23.04.2005 o 21.20 hod na ceste č. 536 medzi obcami Ľubica a Vrbov zrazený osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Favorit evidenčné číslo F.. Vozidlo v čase nehody viedol E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. Prevádzateľom vozidla bol U., bytom P., F.. Dopravná nehoda bola vyšetrovaná ODI Kežmarok, ktorý ho uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pretože porušil ust. , a o premávke na pozemných komunikáciách, nakoľko v čase nehody viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a okolnostiam premávky, nejazdil pri pravom okraji vozovky a jazdil bez osvetlenia bicykla. Vyšetrovanie dopravnej nehody bolo vzhľadom na dopravnú situáciu a vážne poškodenie jeho zdravia vedené zjednodušene. K objektívnemu vyšetreniu príčin nehody nebol pribratý znalec. Zastáva názor, že vodič motorového vozidla nevenoval riadeniu vozidla dostatočnú pozornosť, neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako aj okolnostiam premávky, a neobiehal ho s dostatočným bezpečnostným odstupom. Osobitnou príčinou nehody bol zlý technický stav vozidla, ktorý nemal funkčný pravý predný reflektor a brzdný systém. V občianskoprávnych vzťahoch platí, že zavinenie škodcu sa predpokladá. Je preto na žalovanej, aby v konaní preukázala, že vodič motorového vozidla škodu nezavinil podľa ust. . Aj v prípade, že by sa v konaní preukázala exkulpácia vodiča z titulu jeho subjektívnej zodpovednosti za škodu, je tu daná objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla podľa ust. . Nateraz zistené skutočnosti neumožňujú

jeho oslobodenie spod tejto objektívnej zodpovednosti, pretože škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke vozidla v zmysle ust. . Vyšetrovaním nebola tiež vylúčená možnosť vodiča zabrániť škode pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Vzhľadom na charakter nehody, jej okolnosti a platnú judikatúru má za to, že jeho spoluzavinenie na škode zodpovedá maximálne 33 %. Pasívna legitimácia žalovanej v konaní vyplýva z ust. Z. Z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Výšku požadovaného odškodnenia žalobca dôvodil tvrdeniami, že v dôsledku úrazu utrpel roztrhnutie miechy, zlomeniny stavcov chrbtice, rebra a vznikol u neho zatvorený pneumotorax. Roztrhnutie miechy malo za následok vznik paraplégie dolných končatín s inkontinenciou oboch vylučovacích funkcii a úplnou impotenciou. Predložil lekársky posudok zo dňa 17.10.2005, ktorým bolo bolestné ohodnotené na 1 428,75 bodov, čo pri hodnote 1 bodu 320,-- Sk predstavuje 457 104 ,-Sk. Predložil tiež lekársky posudok zo dňa 12.01.2006, ktorým bolo ohodnotené sťaženie jeho spoločenského uplatnenia na 8 340 bodov, či pri rovnakej hodnote bodu predstavuje 2 919 000,--Sk. Argumentoval, že v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, t .zn. na sumu 4 378 500,-- Sk s tým, že následkom úrazu sa stal úplne invalidným občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy viac ako 70 %. Žalovaná istina predstavuje 67 % z takto stanoveného odškodnenia. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Namietala ako základ, tak aj výšku nárokov. Argumentovala, že dopravnú nehodu zavinil výlučne žalobca svojím protiprávnym konaním tak, ako ho správne popísal správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia. Bicykel viedol pod vplyvom alkoholu a dopravnú nehodu spôsobil tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, nezvládol vedenie bicykla a spadol vľavo do vozovky, pričom narazil do osobného motorového vozidla, ktoré ho v tom čase obchádzalo po ľavej strane. Lekárskym vyšetrením bolo u žalobcu zistené 2,54 g/kg (promile) alkoholu v krvi. Má preto za to, že podľa ust. je žalobca povinný vzniknutú škodu znášať sám. Namietla správnosť lekárskeho posudku o bolestnom, ako aj neodôvodnenosť dvojnásobného zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia lekárom podľa Argumentovala tiež, že v danej veci sa nejedná o výnimočný prípad, kedy by bolo dôvodné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % v zmysle ust.

Súd o žalobe rozhodol rozsudkom z 16.02.2012 sp. zn. -209, ktorým žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu na náhrade trov konania 852,99 eur. Súd s poukazom na ust. , a , a žalobu zamietol na základe záveru, že v danej veci neboli zistené také okolnosti týkajúce sa prevádzky motorového vozidla, ktoré by bolo možné hodnotiť ako ďalšie príčiny vzniku škody, ktorú žalobca utrpel na zdraví a ktoré by zakladali pomernú objektívnu zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za škodu podľa , prípadne pomernú subjektívnu zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu podľa . Žalobca si škodu zavinil sám. Preto podľa musí ju znášať sám.

Na základe včasného odvolania žalobcu proti tomuto rozsudku Krajský súd v Prešove uznesením z 07.11.2012 sp. zn. -228 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia skonštatoval, že rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tým aj nedostatočnom zistení skutkového stavu veci bez konkrétnejších záverov dopadajúcich na danú vec. Poukázal všeobecne na objektívny princíp, na ktorom je postavená osobitná zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla upravená v (bez ohľadu na zavinenie) s tým, že pre záver, či je prevádzateľ zodpovedný za škodu je rozhodujúce, či škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a či bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla. Uviedol, že ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvode v prevádzke motorového vozidla, prevádzateľ sa nemôže svojej zodpovednosti zbaviť a ak sa na vzniku škody podieľalo aj samotné konanie poškodeného, je potrebné použiť ust. . Súd v danej veci vykonal dokazovanie v celom rozsahu navrhovanom účastníkmi konania, a to výsluchom žalobcu, výsluchom svedka E. (vodiča motorového vozidla), oboznámením listinných dôkazov v spise, obsahu spisu OR PZ Poprad, ODI Kežmarok, č. ORP-191/DI-SK-2005, znalcom z odboru cestnej dopravy Ing. Petrom Onderušom, ktorý pre účely toho konania vypracoval písomný

znalecký posudok vedený v denníku znalca pod č. 79/2010 a k posudku podal na pojednávaní konanom 24.10.2011 ústne vysvetlenie, a zistil nasledovné skutočnosti:

Z obsahu pripojeného spisu OR PZ Poprad, ODI Kežmarok, č.: ORP-191/DI-SK-2005 súd zistil, že dopravná nehoda, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví žalobcu, bola predmetom šetrenia policajných orgánov. Z rozhodnutia OR PZ Poprad, ODI Kežmarok, o priestupku zo dňa 27.12.2005 č. p.: ORP- 191/ DI-SK-2005 v spojení s rozhodnutím KR PZ v Prešove, KDI Prešov, zo dňa 15.03.2006 č. p.: -2006 súd zistil, že správny orgán právoplatným výrokom svojho rozhodnutia vyslovil, že žalobca (ďalej „obvinený“) dňa 23.04.2005 o 21.20 hod na ceste č. 536 v km 40,4 medzi obcami Ľubica a Vrbov viedol pod vplyvom alkoholu bicykel a spôsobil dopravnú nehodu tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, nezvládol vedenie bicykla a spadol vľavo, pričom narazil do osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit evidenčné číslo F., ktorého vodič E., bytom F., B., ho v tom čase obchádzal po ľavej strane. Obvinený si spôsobil ťažké zranenie s trvalými následkami. Na vozidle U., bytom F., vznikla menšia škoda. Lekárskym vyšetrením na zistenie alkoholu v krvi bolo obvinenému zistené 2,54 g/kg alkoholu v krvi. Obvinený svojim konaním porušil ust. , a o premávke na pozemných komunikáciách, pretože viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a okolnostiam premávky, nejazdil pri pravom okraji vozovky a jazdil bez osvetlenia bicykla. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správny orgán považoval aj bez znaleckého posudku a rekonštrukcie nehodovej udalosti za dostatočne preukázané, že nehodu obvinený zavinil tým, že neviedol bicykel pri pravom okraji vozovky, nezvládol jeho riadenie a padol do jazdnej dráhy vozidla, ktoré ho zachytilo. Zároveň považoval za vyvrátenú obranu obvineného, že s bicyklom nespadol, ale motorovým vozidlom bol zachytený v dôsledku nedodržania dostatočného bočného odstupu vodiča pri obiehaní.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa veta tretia súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ho spáchal. V danej veci právny zástupca žalobcu tvrdil, že aj keď zavinenie žalobcu na vzniku škody na jeho zdraví nebolo v konaní preukázané, žalobca si uplatnil nárok voči žalovanej pri zohľadnení svojej spoluzodpovednosti za škodu v rozsahu 33% vzhľadom na objektívne dôvody, ktoré ho zaťažujú. Tvrdil, že objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla podľa , príp. subjektívna zodpovednosť vodiča motorového vozidla podľa je daná v rozsahu 67 %. Žalovaná namietala, že rozsah zodpovednosti žalobcu je 100%. Súd aplikujúc cit. ust. v danej veci vychádzajúc z vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu prijal záver, že žalobca porušením právnych povinnosti si spôsobil škodu na zdraví tak, ako to správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil. Na strane žalobcu je teda daná jeho subjektívna zodpovednosť za škodu na jeho zdraví podľa cit. ust. .

Podľa a fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla.

Podľa svoje zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami , ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 441 ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša škodu sám.

Podľa citovanej právnej úpravy za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodenému podľa cit. zásadne zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla, a to bez ohľadu na zavinenie. Táto zodpovednosť však neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Podľa cit.

prevádzateľ sa zbaví zodpovednosti len v prípade, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke.

Za škodu majúcu svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Prevádzateľ nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku (R 3/1984).

Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré na ňom možno požadovať.

Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia“ treba rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Škoda, ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a pod.) alebo v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa. Škoda musí byť, ako to vyplýva z ust. , vždy neodvrátiteľná objektívne. T. zn. že škodu za daných pomerov nemohol odvrátiť nielen ten-ktorý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Nemožno prihliadať iba k určitému prevádzateľovi, ale treba vždy používať objektívne meradlo (R 3/1984).

Prevádzateľ sa môže zbaviť zodpovednosti aj v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Zavinenie poškodeného v ust. a nasl. neupravuje výslovne ako liberalizačný dôvod. Tu však treba vychádzať z toho, že ustanovenie , ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí s ohľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti. Výlučné zavinenie poškodeného môže síce viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v to prípade, ak škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzky () - (R 3/1984).

V danej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že škoda, ktorá žalobcovi pri dopravnej nehode dňa 23.04.2005 vznikla na zdraví tak, ako je vyššie uvedené, je škodou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky, za ktorú v zásade zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla podľa . Sporné medzi účastníkmi bol právny záver, či na základe skutočnosti zistených v konaní možno mať za preukázané, že škoda bola žalobcovi spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, t. zn. zlyhaní alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke alebo v technickom stave motorového vozidla. Súd na základe dokazovania vykonaného v konaní sa nestotožnil s právnym záverom vysloveným právnym zástupcom žalobcu, že v konaní bolo preukázané, že škoda bola žalobcovi spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla.

Podľa záverov znalca vodič motorového vozidla začal reagovať na cyklistu havarijným brzdením približne 28,6 m pred miestom zrážky z rýchlosti približne 58 km/h (maximálne dovolená rýchlosť v tomto úseku bola 90 km/h). Vzhľadom na polohu vozidla v čase začiatku tejto jeho reakcie (vytočenie vozidla vľavo do stredu vozovky) možno predpokladať, že vodič cyklistu obchádzal a videl ho už skôr, len nemal podnet na havarijné brzdenie. Čo bolo pre vodiča podnetom na havarijné brzdenie je podľa znalca technicky nepreukázateľne. Podľa znalca však cyklista musel vykonať na ceste neštandardný pohyb. Inak by vodič nemal dôvod reagovať na situáciu havarijným brzdením, nakoľko by cyklistu obišiel s dostatočným bočným odstupom bez akejkoľvek inej reakcie. Technicky je preukázateľná len skutočnosť, že cyklista padal na vozovku v čase, kedy došlo k nárazu do vozidla. Podľa výpovede svedka - vodiča E., keď vyšiel zo zákruty a osvetlil priestor pred sebou, zbadal, ako cyklista padá do stredu vozovky. Na to vytočil volant doľava a začal brzdiť. Podľa výpovede žalobcu, keď za sebou zaregistroval svetlá, otočil sa. Znalec uviedol, že podľa fotodokumentácie z miesta nehody bicykel nebol vybavený spätným zrkadlom. Teda ak žalobca potreboval vidieť situáciu za ním, musel sa otočiť. Toto otočenie podľa znalca mohlo spôsobiť vybočenie cyklistu zo smeru jazdy a jeho nestabilný nekoordinovaný pohyb. K nestabilnému pohybu cyklistu podľa znalca mohla prispieť aj nerovnosť vozovky. U žalobcu sa zároveň jednalo o taký stupeň alkoholu v krvi (2,54 g/kg), pri ktorom boli značne znížené jeho koordinačné schopnosti. Znalec techniku jazdy vodiča motorového vozidla vyhodnotil v danej situácii ako správnu s tým, že vodič havarijným brzdením sa snažil zabrániť zrážke s cyklistom a znižovaním rýchlosti vytváral čas a priestor

pre cyklistu, aby opustil jeho koridor jazdy, resp. vyrovnal nestabilitu. Rýchlosť, ktorou sa vodič pohyboval na začiatku reakcie (58 km /h ) bola podľa znalca v danej situácii primeraná , nakoľko v danej rýchlosti vedel reagovať na prekážku včas. Z polohy vozidla v čase zrážky je zrejmé, že bicykel pred pádom bol mimo koridor jazdy vozidla, nakoľko vozidlo sa pri zrážke kontaktovalo len s telom cyklistu, nie s bicyklom.

Znalec teda techniku jazdy vodiča motorového vozidla vyhodnotil v danej situácii ako správnu s tým, že vodič havarijným brzdením sa snažil zabrániť zrážke s cyklistom a znižovaním rýchlosti vytváral čas a priestor pre cyklistu, aby opustil jeho koridor jazdy, resp. vyrovnal nestabilitu. Uviedol, že pri páde cyklistu na vozovku nie je možné predpokladať, či sa cyklistovi je možné vyhnúť havarijným brzdením alebo jeho obídením bez havarijného brzdenia. Preto havarijné brzdenie za danej situácie nemožno klásť za vinu vodičovi motorového vozidla. Rýchlosť , ktorou sa vodič pohyboval na začiatku svojej reakcie (58 km/h) ,bola podľa znalca v danej situácii primeraná, nakoľko v danej rýchlosti vedel reagovať na prekážku včas a v tejto rýchlosti by za predpokladu riadneho dopredného pohybu cyklistu ho obišiel s bezpečným bočným odstupom. Toto obídenie by naviac bolo možné dokonca bez akejkoľvek reakcie vodiča spočívajúcej vo vyhýbaní a brzdení. Podľa znalca ak by vozidlo sa bolo pohybovalo bez havarijného brzdenia, vodič mal dostatočný čas a priestor na to, aby cyklistu s dostatočným bočným odstupom obišiel. Až v dôsledku havarijného brzdenia vozidlo stratilo schopnosť smerového ovládania a vodič tak už nemal možnosť korigovať jeho smer a tým aj obchádzanie cyklistu.

Súd preto neakceptoval argumentáciu žalobcu, že vodič motorového vozidla porušil svoju právnu povinnosť prispôsobiť rýchlosť jazdy celkovej situácii a povahe vozovky, a tiež že nedodržal bezpečný odstup od cyklistu. V zmysle ust. o premávke na pozemných komunikáciách je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Od vodiča motorového vozidla nemožno spravodlivo požadovať, aby predvídal pád cyklistu do vozovku. Preto za danej situácie, kedy vodič motorového vozidla podľa záverov znalca cyklistu zbadal včas, včas a správne na neho reagoval, pri rýchlosti 58 km/h, ktorou sa v čase začatia brzdnej reakcie pohyboval (maximálna dovolená rýchlosť bola 90 km/h) by bol cyklistu bezpečne (či už havarijným brzdením alebo bez) obišiel, ak by mu nebol spadol do vozovky, súd nepovažoval za dôvodný záver, že rýchlosť vodiča nebola primeraná a že vodič motorového vozidla nedodržal bezpečný odstup od cyklistu.

Za vyššie uvedenej dôkaznej situácie nemožno považovať za opodstatnený ani záver, že vodič nevenoval vedeniu motorového vozidla dostatočnú pozornosť.

V konaní neboli tiež preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru o závadach v technickom stave motorového vozidla. Tvrdenia žalobcu v tomto smere nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Tak ako skonštatoval znalec, hodnotiť stav bŕzd vozidla na základe vnímania vodiča, ktorý v svojej výpovedi uviedol, že brzda, keď brzdil, bola tvrdšia, že musel stlačiť pedál až naspodok, nie je technicky správne. Zistená nesúmernosť brzdného účinku ešte tiež podľa znalca neodôvodňuje záver, že brzdná sústava vozidla nebola spôsobilá prevádzky, nakoľko vozidlo sa pohybovalo v smerovom oblúku a nie po ideálnom povrchu. Ani tvrdenie žalobcu o nefunkčnosti pravého predného svetla nebola v konaní preukázaná a nie je možné ju konštatovať iba na základe výpovede žalobcu, ktorého vnímanie už len vzhľadom na množstvo použitého alkoholu bolo značne obmedzené.

Súd na základe vykonaného dokazovania zastáva názor, že škode za daných pomerov ani pri vynaložení všetkého úsilia nemohol zabrániť nielen prevádzateľ motorového vozidla, ale ani žiadny iný prevádzateľ. Znalec síce skonštatoval, že vodič motorového vozidla mal možnosť nehode zabrániť, ak by s vozidlom nebrzdil havarijným brzdením a korekciou riadenia by obišiel cyklistu padajúceho do vozovky, alebo ak by sa v čase reakcie pohyboval rýchlosťou 48 km/h. Tu sa súd však stotožňuje s argumentáciou žalovanej, že žiaden vodič nemôže predpokladať, kam a ako sa jazda cyklistu bude vyvíjať, vrátane pádu cyklistu na vozovku. Preto za situácie, že znalec reakciu vodiča na cyklistu považuje za včasnú, techniku jazdy vodiča spočívajúcu v havarijnom brzdení hodnotí ako plne dôvodnú a správnu (naviac, aj v prípade, a by vodič nebol havarijne brzdil, bol by cyklistu obišiel s bezpečným bočným odstupom), rýchlosť 58 km/h považuje za rýchlosť, pri ktorej vodič vedel reagovať na prekážku včas, súd zastáva názor, že za daných pomerov by žiadny iný prevádzateľ nebol vzniku škody spôsobenej nepredvídaným pádom cyklistu na vozovku zabránil. Žiadny prevádzateľ nemohol predvídať pád cyklistu do vozovky, ktorý bol príčinou zrážky, a preto nemal reálny dôvod znižovať rýchlosť na 48 km/h. Súd tieto úvahy

právneho zástupcu žalobcu považuje za úvahy bez právneho významu na daný prípad, pohybujúce sa iba v teoretickej rovine.

V danej veci súd preto prijal záver, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená jeho výlučným zavinením a preto podľa ust. je žalobca povinný znášať túto škodu sám.

O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech. Žalovaná bola v konaní úspešná. Preto jej prislúcha právo na náhradu trov voči žalobcovi. Keďže žalovaná v konaní o náhradu trov nepožiadala tak, ako to predpokladá ust. , súd jej voči žalobcovi žiadnu náhradu trov nepriznal.

Podľa ust. súd v nadväznosti na výsledok konania uložil žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech a ktorého postihuje povinnosť nadradiť žalovanej trovy konania, povinnosť nahradiť štátu trovy, predstavujúce znalečné vyplatené znalcovi Ing. Petrovi Onderušom za jeho znaleckú činnosť vykonanú v konaní v celkovej výške 852,99 eur (809,22 eur odmena za písomný znalecký posudok a 43,77 eur odmena za ústne vysvetlenie k posudku podané dňa 24.10.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.