Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/39/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovaným A. B., nar. XX.X.XXXX v Bratislave, trvale bytom C. D. XXX, E., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Bratislava a spol. trestne stíhaným pre pokračovací zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 a § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zákona na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.7.2024 prejednal odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I zo dňa 2.5.2024 sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j ú s a v napadnutom rozsudku výroky o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u oboch obžalovaných.

Podľa sa obžalovaný A. B.

o d s u d z u j e

podľa § 294 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. n), § 37 písm. m), § 41 ods. 2, Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa sa obžalovaný F. G.

o d s u d z u j e

podľa § 294 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) a l), § 41 ods. 2, § 39 ods. 2, písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 1, 2 § 49 ods.1 písm. a) Tr. zákona sa obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 2 (dva) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona sa ukladá obžalovanému F. G. ako súčasť probačného dohľadu povinnosť preukazovať zdroj svojich príjmov.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú u oboch obžalovaných týmto rozhodnutím nedotknuté.

odôvodnenie:

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 2.5.2024 sp. zn. bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinov nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 a ods. 2 a v časti aj podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, a to na skutkovom základe v ňom uvedenom.

Za to bol odsúdený podľa § s použitím , , , , , , k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa písmeno a) bol obžalovanému uložený trest prepadnutia tam uvedených vecí.

Súčasne podľa , bol obžalovanému uložený zákaz činnosti podnikať v oblasti strelných zbraní a streliva vo vlastnom mene ako aj v postavení štatutárneho orgánu právnickej osoby s takýmto predmetom činnosti vo výmere 3 (tri) roky.

Tým istým rozsudkom bol obžalovaný F. G. uznaný vinným zo spáchania zločinov nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona, a to na skutkovom základe v ňom uvedenom.

Za to bol odsúdený podľa s použitím , , , , , k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa , , sa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Súčasne podľa písmeno a) bol obžalovanému uložený trest prepadnutia tam uvedených vecí.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor proti výrokom o treste v neprospech obžalovaných.

Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov odvolania prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Predmetné výroky o treste považujem za rozporné so zákonom a to z nasledovných dôvodov:

U obž. Böhma je uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odôvodňované aplikáciou ustanovenia zák., pričom uloženie takéhoto trestu je odôvodnené najmä skutočnosťou, že obž. Böhm učinil pred súdom vyhlásenie podľa Uvedené je však potrebné v rámci výroku o treste premietnuť v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 aplikáciou ustanovení , Tr. zák., a nie ustanovenia Tr. zák., ktoré sa aplikuje za iných okolností.

Identickú argumentáciu možno prijať aj vo vzťahu k výroku o treste u obž. G., nakoľko menovaný rovnako učinil vyhlásenie podľa , a teda samotné mimoriadne zníženie trestu malo byť v zásade realizovane prostredníctvom odkazu na zákonné ustanovenia , Tr. zák.

Obž. G. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, pričom tento mu bol podmienečne odložený, so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a zároveň mu bol uložený probačný dohľad.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že obž. G. bol uložený probačný dohľad v zmysle § 51 ods. 2 Tr. zák., je nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že v predmetnom rozsudku absentuje uloženie obmedzenia(ní) alebo povinnosti(tí), ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia je obligatórne, a to vzhľadom na znenie "Zároveň súd uloží...".

Samotnú výšku trestov, ako aj ostatné okolnosti považujem za primerané a dôvodné, pričom samotné odvolanie smeruje len vo vzťahu k vyššie uvedeným formálnym nedostatkom. S poukazom na horeuvedené skutočnosti mám za to, že predmetný rozsudok Mestského súdu Bratislava I je vo výrokoch o treste nesprávny, v rozpore so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave postupom podľa Tr. zák. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste, a sám postupom podľa rozsudkom ulož tresty v zmysle vyššie uvedenej argumentácie.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa , na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podaných odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Zo spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že obaja obžalovaní urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa , ktoré vyhlásenia mestský súd prijal postupom podľa Následne okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaných, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaných, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste odňatia slobody obžalovaným.

Z podaného odvolania prokurátora a jeho odôvodnenia vyplýva, že prokurátor len formálne namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona namiesto ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr. zákona, ktoré mal okresný súd použiť. S poukazom na uvedené sa domáhal zrušenia rozsudku okresného súdu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Nakoľko ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona priznáva mimoriadne zníženie trestu v užšom rozsahu ako § 39 ods. 1 Tr. zákona, odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako odvolanie v neprospech oboch obžalovaných.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 3 a § 39 ods. 1 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zákona nad priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Tr. zákona obžalovanému B. mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zníženej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 8 rokov a 5 mesiacov a uložil mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Pri aplikovaní mimoriadneho zníženia trestu postupom podľa Tr. zákona okresný súd len všeobecne poukázal na neprimeranú prísnosť trestu ukladaného v trestnej sadze ustanovenej .

Vo vzťahu k osobe obžalovaného G. okresný súd obdobne s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 3 a § 39 ods. 1 Tr. zákona, avšak pri výlučnej danosti len poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j)

a n) Tr. zákona, obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zníženej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 8 rokov a 5 mesiacov a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu, avšak bez nariadenia primeraných obmedzení a povinností. Pri aplikovaní mimoriadneho zníženia trestu postupom podľa Tr. zákona okresný súd opätovne len všeobecne odkázal na neprimeranú prísnosť trestu ukladaného v trestnej sadze ustanovenej .

Pokiaľ ide o prokurátorom namietanú správnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona okresným súdom, odvolací súd sa stotožnil so správnosťou argumentácie prokurátora. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by sa mohli považovať za okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaných predpokladané v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zákona. Okresný súd tak podľa názoru odvolacieho súdu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona v rozpore, resp. bez opory vo výsledkoch dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

S poukazom na skôr uvedené úvahy podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania vykonaného pred okresným súdom neodôvodňovali zníženie trestu obžalovanému postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Preto odvolací súd, za situácie, keď nezistil danosť žiadneho zákonného dôvodu na použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona, v zhode argumentáciou prokurátora dospel k záveru, že okresný súd v prípade obžalovaného nemohol aplikovať ustanovenie Tr. zákona, v dôsledku čoho tresty odňatia slobody uložené okresným súdom obom obžalovaným s použitím ustanovenia Tr. zákona boli uložené v rozpore s .

U obžalovaného B. odvolací súd zistil ďalšie pochybenie týkajúce sa nesprávneho použitia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. V osobe obžalovaného sa jedná o špeciálneho recidivistu, ktorý už bol v minulosti opakovane odsúdený za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Vzhľadom k predchádzajúcej špeciálnej recidíve obžalovaného a k jeho zrejmým sklonom k obdobnej trestnej činnosti uvedené okolnosti vylučujú považovať obžalovaným vyjadrenú ľútosť nad spáchaním súdených trestných činov za úprimnú.

Za ďalší podstatný nedostatok napadnutého rozsudku odvolací súd považuje, že pri podmienečnom odsúdení obžalovaného G. spojeného s probačným dohľadom, okresný súd opomenul povinne rozhodnúť aj o uložení primeraných povinností a obmedzení obžalovanému.

Z uvedených dôvodov, ktorými bol porušený , odvolací súd podľa zrušil odvolaním prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste odňatia.

Keďže v napadnutom rozsudku bol inak správne zistený skutkový stav, ktorý predstavoval spoľahlivý skutkový základ pre vlastné rozhodnutie odvolacieho súdu o trestoch, podľa odvolacieho súdu boli splnené podmienky, aby mohol sám rozhodnúť podľa .

Pri rozhodovaní o trestoch odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaní boli okresným súdom uznaní za vinných z trestných činov, ktorých horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti prevyšuje 5 rokov. S poukazom na Tr. zákona preto aj odvolací súd bol povinný uložiť obžalovaným trest odňatia slobody.

Po preskúmaní zákonnosti výrokov o treste sa odvolací súd stotožnil so správnosťou skutkových a právnych záverov okresného súdu o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému B.. Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu rozhodné, že podľa záznamov z registra trestov bol obžalovaný v minulosti opakovane odsudzovaný za úmyselnú trestnú činnosť, z toho 5-krát za rovnakú trestnú činnosť ako v prejednávanom prípade. Zo zistení okresného súdu tak vyplýva, že doteraz ukladané tresty odňatia slobody neviedli k dosiahnutiu výchovného účelu trestu u obžalovaného v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a neodradili ho od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil navyše počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom chráneným , u ktorého zistená špeciálna recidíva zásadným spôsobom zvyšuje mieru závažnosti jeho konania. Preto nielen z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a nemožnosti dosiahnutia nápravy u obžalovaného v

zmysle 34 ods. 1 Tr. zákona, ale aj s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zákona, bol odvolací súd povinný uložiť obžalovanému Böhmovi nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výmeru ukladaného trestu odňatia slobody, odvolací súd v prípade obžalovaného Böhma v zmysle Tr. zákona zohľadnil vyrovnaný pomer poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa , ako aj jeho vyhlásenie o vine podľa . Už skôr konštatovaná špeciálna recidíva obžalovaného a s tým spojené sklony obžalovaného páchať úmyselnú trestnú činnosť, ktoré vyplývajú z registra trestov obžalovaného, sú v zrejmom rozpore s obžalovaným prejavenou účinnou ľútosťou nad spáchaním trestných činov v preskúmavanom prípade, ktorá skutočnosť bráni zohľadniť poľahčujúcou okolnosť podľa Tr. zákona pri rozhodovaní o výške trestu. Súčasne je prekážkou pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestu nielen podľa Tr. zákona, ale aj postupom podľa Tr. zákona. Pokiaľ ide o vyhlásenie obžalovaného o vine, je uvedená skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom na uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky. Takto uložený trest odňatia slobody podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá účelu trestu vyjadrenému v Tr. zákona tak z pohľadu potreby ochrany spoločnosti pred konaním, ktoré vykazuje vyššiu mieru závažnosti, ako aj z hľadiska individuálnej prevencie v záujme prevýchovy obžalovaného a tiež aj z pohľadu generálnej prevencie, ktorá slúži na odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od možného páchania obdobných trestných činov.

S poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do minimálneho stupňa stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pri splnení zákonných podmienok podľa § 60 ods. 1 písm. a) a § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, odvolací súd ponechal v platnosti výroky napadnutého rozhodnutia o treste prepadnutia veci a zákaze činnosti.

Pri ukladaní trestu obžalovanému G. odvolací súd zo spisového materiálu zistil výlučnú danosť poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona (viedol riadny život pred spáchaním trestného činu) a podľa Tr. zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Odvolací súd vzal ďalej do úvahy pri určení trestu vyhlásenie obžalovaného o vine podľa . Na základe uvedených skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že v prípade tohto obžalovaného a s prihliadnutím na jeho doterajšiu beztrestnosť sa nejedná o kriminálne narušenú osobu, ktorá skutočnosť neodôvodňovala uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému.

S poukazom na vyššie uvedené okolnosti, hlavne však vyhlásenie obžalovaného o vine, odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti a opodstatnenosti mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr. zákona per analogiam a uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu 2 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu podľa § 51 ods. 1 a 2 Tr. zákona. Takto uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona a z hľadiska ochrany spoločnosti a možnosti nápravy obžalovaného spĺňa výchovný účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu skúšobná doba bude voči obžalovanému pôsobiť nielen výchovne tým, že ho bude motivovať viesť riadny život, ale súčasne aj preventívne, nakoľko ho bude pod hrozbou reálneho výkonu trestu odňatia slobody odrádzať od páchania ďalšej trestnej činnosti. Na posilnenie spomínaného výchovného účelu trestu odvolací súd ako súčasť probačného dohľadu uložil obžalovanému povinnosť preukazovať zdroj svojich príjmov.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine by v jeho prípade pripadlo do úvahy aj použitie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. Pre absenciu odvolania v prospech obžalovaného však odvolací súd nemohol na uvedenú poľahčujúcu okolnosť už prihliadať.

Pri splnení zákonných podmienok podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, odvolací súd ponechal v platnosti výrok napadnutého rozhodnutia o treste prepadnutia vecí.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je plne dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.