Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-222-2011.pdf
PDF · 138.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/222/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Herichovej a prísediacich Mgr. Pavla Urdu a Alžbety Gadušovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. 7. 2013 takto
rozhodol:
C.. L. K. B.. XX.X.XXXX P. I., X. U. B. P., Š. B.Ž. Č.. XXXX/X
Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodzuje obžalovaného L. K. spod obžaloby pre skutok, že: v presne nezistenom čase v dobe od 4. augusta 2009 do 6. augusta 2009 v Spišskej Novej Vsi na rôznych miestach, na sídlisku Mier vyhrážaním sa bitkou a zabitím nútil I. P. B.. XX.X.XXXX aby mu dala peniaze v sume 500 €, ktorá v obave z týchto vyhrážok vybrala z finančného účtu svojho otca T. P. sumu 330 € a z peňazí uložených v byte sumu 180 €, ktoré mu v presne nezistené dni mesiaca august 2009 odovzdala, kvalifikovaný ako zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkazuje poškodenú W. P. B.. XX.X.XXXX, X. U. B. P., D..Y..T. Č.. XXXX/X s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní zistil nasledovný skutkový stav: Obžalovaný L. K. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania uvedeného skutku. K veci vypovedal, že poškodenú I. P. pozná aj jej otca a v čase keď mu mala dať peniaze sa zdržiaval u susedy v tom istom vchode ako býval, kde bol do 7.8.2009 a odchádzal len domov, alebo za činžiak do obchodu a I. nestretol. Stretol jej otca dňa 7.8.2009 a ten mu povedal, s použitím vulgárneho výrazu, na jeho adresu, aby vrátil 10.000 Sk. S I. P. sa vôbec v tom čase nerozprával, ba ju skoro celé leto nevidel a vylúčil, žeby bol od nej žiadal peniaze, resp. žeby mu ona nejaké peniaze dala, hoci dodal že raz mu dala niekedy predtým 2 € alebo 5 € keď sa ho pýtala, či má cigarety a povedal že nie, tak aby si kúpil, pričom ona takto dávala peniaze aj iným, aby si ich získala. On s poškodenou nemal žiaden konflikt, konflikt mala jeho sestra. On sa s poškodenou sám nestretával len keď táto bola s jeho sestrou. Potom mu sestra povedala, že poškodená hovorila, že ju mal pýtať požičať 10.000 Sk, čo bolo až niekedy po dni 7.8.2009. On keď sa to dozvedel, že čo mal od poškodenej žiadať za ňou nebol, pretože sa bál, aby jej niečo neurobil. Poškodená I. P. ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že niekedy na začiatku mesiaca august 2009, keďže sa s obžalovaným poznala a vedeli navzájom kde sa zdržiavajú, pýtal od nej či mu nemôže požičať 300 €, 500 a ona mu, povedala, že nemá. V tom čase jej mama pracovala v nočnej zmene a ona ju chodila čakať ku Kauflandu a vtedy tam bol les, kde chodieval obžalovaný s kamarátmi k jazierku piť. Pravdepodobne si ju vyhliadol a tam ju oslovil a povedal, že chce peniaze a tam vyznela prvýkrát vyhrážka a to síce, že mu musí dať, pričom ona to brala tak, že keď mu peniaze nedá, bude
zle. Presne povedal, že keď mu peniaze nedá, resp. keď niekomu povie, že ju peniaze pýtal, bude to posledná vec, ktorú povedala. Po týchto vyhrážkach vybrala peniaze z účtu a na druhý deň mu ich odovzdala, jemu to bolo málo a potom pýtal ďalšie peniaze a keď mu povedala, že nie, bol agresívny, drzý, nevie, či nebol pod vplyvom alkoholu a pýtal aj ďalšie peniaze, ktorá mu dala. Medzitým sa stretávali na sídlisku Mier, keďže tam býva aj obžalovaný, tam padli slová, že potrebuje a chce peniaze, ale tam neboli vyhrážky. Keďže sa obávala o svoj život a mamin, malej sestry, tak mu peniaze dala, pretože z jej pohľadu išlo o vyhrážanie. Ďalej v rámci odpovedí na otázky uviedla, že najzávažnejším z toho čo jej obžalovaný povedal bolo to, že jej urobí niečo také, že to bude posledné čo povedala, neskôr dodala, že povedal že ju zabije, peniaze mu dala si na trikrát, nevie presne, ale určite dvakrát ale pri prvom stretnutí sa jej nevyhrážal, nevie či pri druhom. Ona sa obžalovaného bála, lebo pracovala vo firme jeho rodičov a tam počula, že je zlý chlapec, tak sa bála. Obžalovaný jej nepovedal kde a kedy mu má dať peniaze, neurčil to, ale ona vedela, že sa s ním určite stretne. Presne nevie akú sumu mu odovzdala, ale dala mu 100€, 200€ a určite do 500€, lebo tak povedala jej mama a boli to peniaze ktoré vybrala z bankomatu. Okrem peňazí ktoré vybrala z bankomatu dala mu aj peniaze, ktoré mala z domu, ktoré boli v skrine a v poličke pri posteli a tieto peniaze z domu zobrala v priebehu toho obdobia, keď vyberala aj z bankomatu. Rodičom o tom nepovedala, lebo by to hneď s ním riešili a bála sa, že im niečo urobí. Keď rodičia zistili výbery peňazí, týmto povedala komu dala peniaze aj akú sumu, lebo zistila, že má v nich oporu. So sestrou obžalovaného boli priateľky, táto sa však s poškodenou prestala rozprávať kvôli tomu, že sa poškodená rozhodla, že nepôjde na tú istú škodu ako ona a tejto aj povedala, že obžalovaný ju pýtal peniaze a jej to povedala skôr ako rodičom, ale akú sumu mu dala, to jej nepovedala. O žiadnych vyhrážkach zo strany obžalovaného však jeho sestre nehovorila. Obžalovaného sa začala báť, čo zdôvodnila tým, že kričal na sestru, vo firme,
a videla ho sa biť s chlapcami, čo bolo ešte v čase keď nevie či mal 15 rokov. K prvému stretnutiu v súvislosti s požadovaním peňazí obžalovaným uviedla, že mu povedala, že mu nedá peniaze, on však povedal, že mu musí dať, padli tam vyhrážky, nevie čo a kedy jej povedal, ale hovoril, že jej ublíži, že ju zabije. Peniaze mu tak odovzdala dva alebo trikrát v auguste večer a to na ceste ku Kauflandu. O odovzdávaní peňazí uviedla, že prvýkrát peniaze nemala, druhýkrát už ich mala a potom bolo vyhrážanie, že potrebuje ďalšie peniaze, tak mu ich dala. Koľkokrát a koľko peňazí mu dala, uviedla, že je stresovaná a z obdobia pred rokom si už nepamätá, ale určite mu dala 2-3 krát. K výberu peňazí z bankomatu uviedla, že vyberala peniaze pre mamu, pričom pri karte bol aj PIN kód, ale vyberala peniaze len tak, že o tom vedeli rodičia. Takto peniaze vyberala pre mamu a to sumu ako jej povedala a najvyššiu sumu tak vybrala vo výške 300 €. Keď vyberala peniaze pre obžalovaného z bankomatu, zdá sa jej, že v tom čase ju mama nepožiadala vybrať peniaze. Pre obžalovaného vybrala peniaze na viackrát, koľkokrát to bolo, nevedela sa vyjadriť, ale odovzdávala mu napríklad sumu 80 €, teda nedala mu celú sumu naraz ale prvýkrát pýtal 300 €. Keď mu nedala naraz 300 € ale nižšie sumy, nič mu nepovedala, ale on sa vyjadril, že potrebuje ďalšie peniaze a on jej prvýkrát povedal, že mu musí dať peniaze, že jej niečo urobí, druhýkrát povedal asi o zabití a posledný krát povedal, že keď to povie tak to bude posledná vec, ktorú povie. Znovu zopakovala, že ohľadom zabitia sa vyjadril na jej adresu nie po prvý krát, ale kedy, nevie. Pre svoju potrebu si berávala peniaze aj z domu a to aj tak keď nebola doma mama a mala tam peňaženku, tak vybrala z peňaženky, ale potom to mame povedala. Na políciu to nešla hneď oznámiť preto, lebo najprv išli za rodičmi obžalovaného a jeho mama sa vyjadrila, že L. ju nezaujíma a že oni s tým nič nemajú, že to majú riešiť s ním. Potom keď sa raz s mamou pohádala, táto jej povedala, keďže je taká výrečná, môže ísť kvôli L. na políciu. Keď mama prišla za ňou s výpisom z banky a povedala, že zmizli peniaze aj z domu, či nevie o tom, najprv sa jej nepriznala, ale potom keď mama povedala, že aj z domu zmizli peniaze, či ich nezobrala ona, vyjadrila sa, že áno. Koľko peňazí ktoré zobrala z domu, dala obžalovanému, vyjadriť sa nevedela. Z bankomatu vybrala peniaze aj viackrát za deň a tak si ich nechala a odovzdala ich obžalovanému večer a peniaze dovtedy mala doma. Takto z bankomatu vyberala peniaze na sídlisku Mier a bola vybrať aj v meste pri Sintre a to preto, lebo išla tam niečo vybaviť alebo kúpiť. Z domu peniaze zobrala preto, lebo nevedela koľko peňazí je na karte a akú sumu vybrala z bankomatu, to jej podľa výpisu potom povedala mama. Akú najvyššiu sumu peňazí odovzdala naraz obžalovanému, vyjadriť sa nevedela. obžalovaný, zdá sa jej, že na začiatku pýtal 300 alebo 500 €. V tom čase mala priateľa, ale ani jemu o tomto nepovedala. Na otázku, či aj potom čo boli výbery peňazí z bankomatu, ju pýtal obžalovaný peniaze uviedla, že už sa nestretli. K námietke obžalovaného k tomu, že ako mu mohla dať peniaze 6.8. keď mala čakať mamu aj s otcom a sestrou a na ďalší deň /podľa tvrdenia jej mamy/ išla do Zahájnice kde bola tri dni, vyjadrila sa svedkyňa tak, že to napríklad bolo tak, že keď išla s otcom a sestrou, tak oni mohli byť vpredu a ona mu mohla dať peniaze.
Bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 11.9.2009 v čase spoločného konania pred vylúčením tohto skutku na samostatné konanie, pôvodne vedená pod sp.5T116/2010 /čl. 52/ v časti, kde uvádzala, /výsluch sa konal za prítomnosti L.. Ľ. L. že je pravdou, že vybrala bez vedomia mamy z jej účtu peniaze z bankomatu, ktoré následne odovzdala L. K., preto lebo sa jej vyhrážal a celkovo mu tak odovzdala sumu 400 € a žiadne iné ďalšie peniaze, ani iné veci, nič mu na základe jeho vyhrážok nedávala iba uvedených 400 € spolu. K takto prečítanej výpovedi uviedla, že ona nehovorila o takej sume, to povedal vyšetrovateľ, že podľa zistení mu toľko odovzdala, nepovedala koľko mu peňazí odovzdala, lebo nevedela a zistila sa to až po výpise z účtu. Ďalej bola prečítaná časť výpovede svedkyne z toho istého dňa /čl.54/ v časti kde uviedla, že prišiel k nej obžalovaný a povedal, že potrebuje päťsto eur, lebo ich potrebuje niekomu vrátiť, načo sa ona začala smiať, či je normálny a povedala, že mu nedá. Nato jej povedal, že keď nedá, tak uvidí čo bude s ňou. Keď mu povedala, že toľko peňazí nebude mať ani náhodou, vyjadril sa, že bude stačiť dvesto eur, načo ona potom utekala preč a nesľúbila mu, že peniaze donesie. K tomu sa svedkyňa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že zdá sa jej, že obžalovaný povedal, že chce 500 €, pričom ona bola na tom, že pýtal takúto sumu, lebo sa potom zistilo, že bol aj taký výber. Nepamätá si kedy čo jej povedal v súvislosti s vyhrážkami, len jej povedal, že jej ublíži a že to bude posledná vec ktorú komu povedala, ale kedy čo z toho jej povedal, nepamätá si. potvrdila, že jej povedal, že potrebuje aspoň 200 € a že zvyšok si zoženie, ale koľko mu dala, nevie. Predtým peniaze obžalovanému nedávala, koľko mu dala mimo 200 €, zistila až podľa výpisu a peniaze z bankomatu vybrala v jeden deň na viackrát a potom mu ich aj viackrát odovzdala a to preto, lebo si myslela, že keď mame príde SMS koľko jej z účtu stiahlo, myslela že jej príde až pri väčšej sume, teda myslela si, že nie po každom výbere príde mame SMS. Z prečítanej ďalšej časti výpovede svedkyne /čl.55 druhý ods./ vyplýva, že presne nevie koľko peňazí vybrala, vyberala to postupne. Myslela si, že vyberie menej a že mu dá a bude pokoj, že bude opitý alebo čo a že sa dohodnú. Potom videla, že sa nedohodnú a stále pýtal viac. K tomu sa vyjadrila, že stále pýtal viac, ale koľko pýtal sa vyjadriť nevie, pýtal ďalšie a tak to povedal pri každom odovzdaní sumy a koľkokrát mu peniaze odovzdala, nevie presne. K prečítanej výpovedi /čl.55 predposledný ods./ v časti kde vypovedala, že koľko výberov v ten deň urobila, nevie, dva alebo nevie, už si nepamätá. Všetky peniaze odovzdala L. K., teda nevyberala v jeden deň všetky peniaze, iba čo ju pýtal len 200 € a ona vybrala dokopy 400 €. K tomuto sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že ona neuvádzala presné sumy, 200 € ju pýtal, ale na začiatku ju pýtal viac peňazí ako je 200 €- K prečítanej časti výpovede /čl.55 posledný ods./ kde uvádzala, že -V deň keď prvýkrát vybrala peniaze pre L. K., tak všetky mu v ten deň aj odovzdala, koľko to bolo spolu, nevie. Nevybrala v ten deň ale 200 €, určite asi nie, určite menej, lebo nevedela koľko má mama na karte. Vybrala dvadsiatku, päťdesiatku, ale proste dvesto určite nie. V ten istý deň večer peniaze L. K. aj odovzdala pri Kauflande a pritom nikto nebol. K tejto časti výpovede uviedla, že všetky peniaze mu naraz dala ktoré prvýkrát vybrala ale 200 € naraz prvýkrát nevybrala, pričom mama jej povedala, že v tento deň vyberala aj ona. Z prečítanej časti výpovede /na č. 56 posledný ods./ vyplýva, že mu dala tieto peniaze ktoré vtedy vybrala. A bolo to asi menej ako tých 200 €. On ale dokopy prevzal od nej 400 €. Nakoniec jej povedal, že mu treba ešte stovku, keď mu dala ostatné. Teda nevie na prvýkrát koľko mu dala, len vie, že dokopy mu dala 400 €. K tejto prečítanej výpovedi uviedla, že si myslí, že mu dala len 400 €, ale vo výpise sa zistilo viac, ale aj mama používa tú kartu. Z prečítanej výpovede rovnako zo dňa 11.9.2009 /čl. 58/ v časti kde uviedla na otázku, že koľkokrát odovzdávala L. K. peniaze, - že dvakrát. Druhé odovzdanie bolo až po čase, povedal, že chce tie peniaze a ona mu tie peniaze postupne vyberala, nie v jeden deň. Na druhý deň po výbere peniaze mu nedala, ostali u nej potom až nasledujúci alebo niektorý ďalší deň znova vyberala a vie, že dokopy navyberala asi tých 200 € a tak mu dala peniaze dokopy. /Na čl. 59 tretia odpoveď/ kde uviedla, - keď druhú sumu L. odovzdala, povedal jej, že keď o tom niekomu povie, tak je to posledné čo niekomu povedala a ešte povedal, „neboj sa I., ja by som ťa nezabil, ale by som ti urobil niečo také, načo by si do smrti nezabudla“ Tak to pochopila, že sa jej vyhráža a aj predtým sa jej tak vyhrážal. Od druhého odovzdania peňazí už nebolo nič, akože už sa mu začala vyhýbať úplne, nebola už mamku nikdy čakať. K tejto časti výpovedi uviedla, že už sa na to nepamätá. Bola prečítaná výpoveď poškodenej zo dňa 10.12.2009 /v sp 5T.222/2011 čl. 65,66/ v časti - kde jej povedal: - „musíš mi dať 500 €, lebo ak mi ich nedáš, tak ti spravím niečo také, čo si budeš pamätať do konca života ...“ Ona mu povedala, že toľko peňazí nemá, potom odišla od neho a potom bola v telefonickom kontakte s jeho sestrou T. ktorej povedala, že L. ju pýtal peniaze. Na druhý deň sa s ním
opäť stretla náhodne na sídlisku kedy opäť pýtal peniaze, začal byť arogantný a postupne začal mať agresívne reči, preto radšej od neho odišla. Keďže mala strach, že sa opäť stretnú, tak radšej zobrala bankomatovú kartu mamy a vybrala z bankomatu na Mieri finančnú hotovosť koľko, to nevie. Po prvom výbere peňazí išla čakať mamu z práce vo večerných hodinách k OD Kaufland, takže L. musel vedieť že tak chodieva, musel ju odsledovať, lebo keď išla po prvom výbere k mame tak ju stretol na chodníku pod Kauflandom a vtedy mu vyplatila prvú splátku a vtedy jej povedal, že potrebuje ďalšie peniaze ten zbytok do 500 €. Ona mu odpovedala, že mu viac nedá, lebo nemá a vtedy jej povedal, či je jej milý život, či ho nepozná a podobne. Keď mu povedala, že mu ďalšie peniaze nedá a pôjde to oznámiť na políciu, povedal, že keď to oznámi na polícii, tak ju zabije. Na ďalší deň ju opäť stretol a povedal kde sú peniaze, načo jej povedal že má dva dni nato aby peniaze zohnala, vtedy sa jej nevyhrážal zabitím, ale povedal, že keď mu peniaze nedá, do konca života nezabudne na to, čo jej urobí, že jej proste ublíži na zdraví. Na hlavnom pojednávaní sa vyjadrila, že si nepamätá kde obžalovanému peniaze dávala, ani ako vedela, že kde tento bude, ani nevie koľkokrát stretla obžalovaného a dala mu peniaze.
K prečítanej výpovedi zo dňa 29.4.2010 /čl.72-73/ v časti kde uvádzala „z výberového lístku Slovenskej sporiteľne, ktorý sa nachádza v spisovom materiály je uvedené, že prvý výber bol 5.8.2009 o 13.09 hod a to suma 100 €, takže on ma po prvý krát začal doslovne vydierať dňa 4.8.2009 teda jeden deň pred prvým výberom, kedy ma pýtal peniaze o ktorých sa stále zmieňujem teda 500 €- Vtedy som to tak vnímala, že mi chce ublížiť na zdraví.“ - poškodená uviedla na hlavnom pojednávaní, že ona výpis z účtu nevidela a keď to tak bolo povedané, asi jej to povedala mama, resp. nepamätá sa či mala výpis z účtu k dispozícii doma, alebo pri tejto výpovedi. Z prečítanej zápisnice o konfrontácii - odpovedí poškodenej pri konfrontácii s obvineným L. K. zo dňa 11.12.2009 vyplýva, že pýtal ju peniaze na ceste ku Kauflandu pýtal od nej peniaze ktoré má pri sebe a keď povedala, že nemá povedal jej, že keď mu nedá peniaze, že uvidí, a ona to brala ako prosté vyhrážanie. Potom ho stretla na ďalší deň kedy ju pýtal 500 € a keď mu opäť povedala, že nemá potom sa jej znovu vyhrážal, že jej ublíži na zdraví a že ju zbije. K vyhrážaniu ďalej uviedla, že už počas vyšetrovania povedala, bolo to viackrát a si to presne nezapisovala, jednoznačne sa jej vyhrážal a žiadal od nej peniaze, ktoré mu aj vyplatila, nevie presne povedať čo bolo po prvýkrát a čo bolo posledný krát. Na otázku, či dala obvinenému peniaze niekedy dobrovoľne, uviedla, že áno, dala mu nejaké peniaze ale koľko to bolo to dnes už povedať nevie. W. P., matka poškodenej, ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o výbere peňazí z bankomatu sa dozvedela tak, že jej chodia SMS správy a keď jej takto prišla správa a vedela, že ona peniaze nevyberala, opýtala sa dcéry, ktorá sa rozplakala a nepovedala nič, pričom SMS správy jej nechodili po každom výbere, prišla len jedna ale na akú sumu, nevie. Následne išla do banky a zistila, že peniaze boli vyberané 2-3 dni za sebou, tak keď prišla domov dcéra I. jej povedala, že L. ju pýtal peniaze a to vždy keď ju išla čakať ku Kauflandu. Najprv jej nepovedala z akého dôvodu mu peniaze dávala, len plakala a potom povedala, že sa jej vyhrážal, ale konkrétne ako, to nepovedala. Následne išli za mamou obžalovaného, ktorá povedala, že on je zodpovedný sám za seba a svedkyňa sa ani dcéry nepýtala, ako sa jej mal obžalovaný vyhrážať. S dcérou sa rozprávala o výbere z bankomatu, ale táto jej nikdy nič nepovedala, neskôr uviedla, že povedala, že L. sa jej vyhrážal. Svedkyňa uviedla, že ona sa nepýtala dcéry koľkokrát a aké sumy obžalovanému dala, ale vybrala trikrát, tak mu musela trikrát dať a bolo to tri dni po sebe. . Okrem bankomatových výberov jej zmizli peniaze aj z domu nevie či 150 € alebo viac a nevie akú hotovosť v tom čase doma mala. Peniaze raz v sobotu spočítala, keďže na niečo potrebovala, odišla do práce a keď sa vrátili tak ich počítala a zistila, že jej chýbajú, pričom už nevie aká suma to bola, pričom hneď sa dcéry I. pýtala a táto povedala, že ona ich nezobrala, pričom vtedy už vedela o tom, že dcéra dala obžalovanému peniaze ktoré vybrala z bankomatu, pričom už to svedkyňa neriešila, povedala manželovi o tom, ale on sa vyjadril, že peniaze nezobral, pričom o tom, kde sú peniaze doma uložené vedela ona a dcéra I.. V čase keď dcéra vyberala peniaze z bankomatu, ona peniaze nevyberala. Neskôr uviedla, že pokiaľ peniaze zmizli z domu, že to mohlo byť aj v mesiaci júl, lebo vtedy začala robiť v Triplus. Svedkyňa uviedla, že dcéra tak mala odovzdať obžalovanému 330 € ktoré vybrala a 150 € z domu. Uviedla, že žiada náhradu škody od obžalovaného vo výške 330 €-. Potvrdila to, že bola nahnevaná a v zlosti povedala dcére, že jej neverí, ale či sa tak vyjadrila aj pred K., nepamätá sa. Potvrdila to, že rodičia obžalovaného prišli k nim, že dcéra nadáva na pána Filipa, takže potvrdila, že kričala na dcéru čo robí, či nemajú dosť problémov, pričom sama nevedela kto rozprával pravdu. Okrem K. tam prišiel aj jeden pán, ktorý len potvrdil na jej dcéru, že to bola ona a svedkyňa na otázku, či sa pred týmto mužom vyjadrila, že dcéra klame aj čo sa týka mladého K., ale, že to nemôže stiahnuť, lebo je to na súde, potvrdila, že to povedala, že ľutuje, lebo sa to naťahuje a už mala toho dosť, ale nie preto, že dcéra klamala.
Boli prečítané časti výpovedí svedkyne z prípravného konania kde uviedla dňa 11.9.2009, že keď zistila výbery, vypytovala sa dcéry, ale táto tvrdila, že ona výbery neurobila. Potom sa jej ďalej vypytovala, lebo nikto iný ku karte prístup nemal, tak sa rozplakala, začala sa triasť a hovorila, že jej to nemôže povedať, lebo sa jej vyhrážal, že ju zabije, ale jej aj tak hneď ako možný páchateľ prišiel na um L. K. a preto sa rovno to I. opýtala, načo táto súhlasne zakývala hlavou. Svedkyňa sa k tejto časti prečítanej výpovedi vyjadrila, že už si nepamätá, ale keď tak vypovedala, tak to bolo a pokiaľ sa vyjadrila o osobe nie konkrétneho mena, uviedla, že jej boli kladené otázky na ktoré odpovedala a o nikom inom ako o L. nehovorili, pokiaľ sa týka toho, že je prišiel na rozum práve L. K., zdôvodnila tým, že ju to napadlo preto, lebo dcéra I. sa v tom čase kamarátila s jeho sestrou. Ďalej bola prečítaná tá časť výpovede svedkyne z prípravného konania kde uvádzala, že po návrate dcéry od babky/9.8.2009/ pri rozhovore povedala dcére, že jej neverí, či skutočne peniaze dala L. K. a vyčítala jej aj to, že ju podozrieva, či mu dobrovoľne peniaze nedala, alebo ich dokonca minula s inými ľuďmi a nie s L.. V ďalšej časti uviedla, že rozhodnutiu vec oznámiť na polícii predchádzala hádka medzi ňou a dcérou a nevie, či jej môže všetko veriť, čo hovorí, lebo aj dôvod o ktorom ona hovorila, že prečo od nej peniaze mal L. K. žiadať, sa jej nepozdáva. K tejto výpovedi uviedla, že „človek má aj pochybnosti“ a že sa sama z tých pochybností vyviedla. K prečítanej výpovedi zo dňa 14.12.2009 v časti kde uviedla, že dcéra jej povedala, že peniaze vybrala ona a dala L. K., lebo sa jej vyhrážal, keď mu peniaze nedá tak že ju zbije a povedala, že sa ho veľmi bojí, zaujala stanovisko, že tak vypovedala a dcéra jej povedala, že ju zbije a zabije. T. P. ako svedok vypovedal, že si nepamätá ale bolo to v auguste 2009 keď mu manželka telefonicky oznámila, že z účtu zmizli peniaze a následne potom išli do sporiteľne a vyžiadali si výpis, pričom podľa výpisu oni peniaze vybrať nemohli, lebo boli v práci. Potom sa doma pýtali dcéry I., kto vybral peniaze a načo ich použila, táto povedala že pre K., lebo ju vydieral, povedala aj to, že keď mu nedá, tak ju zbije. Neskôr doplnil, že on nebol prítomný pri prvom rozhovore s dcérou len manželka a on sa o tom dozvedel len od manželky čo I. povedala. Potom išli k K., kde pred vchod prišla mama obžalovaného a povedala, že ho idú hľadať, keďže potom tri týždne čakali, potom prišla jeho mama a rozprávali sa, že im dlží peniaze, táto povedala, že to vyrieši, čakali, keďže to nevyriešila, išli na políciu. K jeho stretnutiu s obžalovaným uviedol, že išiel s mladšou dcérou a táto mu ukázala obžalovaného, preto išiel za ním a slušne mu povedal, nech vráti peniaze ktoré zobral I., teda aby vrátil 500 €, tento bol opitý a vyskočil na svedka, že on nemá čo vracať. Ďalej vypovedal, že dcéra I. sa v tom čase priatelila so sestrou obžalovaného, potom sa pohnevali kvôli škole a potom on pýtal peniaze a dcéra mu povedala, že ju pýtal peniaze a jej povedal, že ju zbije tak, že nebude chodiť, čo jej mal povedať prvýkrát pred vchodom, či jej to povedal viackrát, svedok sa nevedel vyjadriť. K prečítanej výpovedi z prípravného konania zo dňa 19.1.2010 v časti kde uvádzal kontakt s matkou obžalovaného, kde vypovedal, že potom čo zistili výber peňazí išli za rodičmi L. K., avšak u nich nikto nebol doma a potom sa manželka telefonicky kontaktovala s matkou L. K. a povedala jeho manželke, že oni za neho nezodpovedajú a keď niečo urobil, tak to majú ohlásiť na polícii a zdá sa mu že povedala, že ho vyhodili z domu, uviedol, že prvýkrát jej povedala manželka a druhýkrát keď sa stretli povedala, že to majú ohlásiť na polícii. Ďalej v tejto výpovedi uvádzal, že I. mu doslova povedala, že L. jej vravel, že ju zbije alebo zabije, niečo v tom zmysle a že to bude aj kvôli tomu, že Ladislava nejde s jeho sestrou T. do rovnakej školy a že preto chcel od nej peniaze. Povedala aj to, že v čase keď sa jej vyhrážal L. K. tak tam bol s ním aj nejaký vyšší chlapec, ktorého nepoznala. Viac sa mu I. o záležitosti nezdôverila. Povedala, že L. K. chcel od nej celkove 500 €, ale ona mu dala iba sumu 400 €. Suma 100 € im zmizla z domu ešte v mesiaci júl, pričom jemu manželka vtedy povedala, že má podozrenie, že tie peniaze vzala dcéra I., čo táto poprela. S prečítanou výpoveďou súhlasil, že bolo to tak. H. K., matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala k osobe poškodenej I. P., že táto bola spolužiačkou jej dcéry, boli najlepšie kamarátky, každý deň bola u nich, spala tam. Má vedomosť o tom, že brala mame z domu peniaze, pretože kupovala jej dcére darčeky, sladkosti, plyšáky, oblečenie, čo svedkyňa potom zatrhla. Počula aj o tom, že podplácala tak aj vonku deti, pretože poškodená je problémový typ, konfliktná a nikto sa s ňou nechcel kamarátiť, tak si ich takto kupovala. Okrem toho dávala peniaze aj L. a to aby si kúpil cigarety a pivo, čo mala povedať pred pani Danielovou, čo bolo ešte pred augustom 2009.a najmladšiemu synovi 10 ročnému a to aj v lete roku 2010, čo jej tento syn, ktorý sa hrával s mladšou sestrou poškodenej, povedal, ktorého ona okríkla, či nevie aké majú s ňou problémy a že si nepraje aby od nej bral nejaké peniaze. Potvrdila, že poškodená jej telefonovala vtedy cez prázdniny, že L. ju vydieral a musela mu dať 10.000 Sk a keď sa pýtala svedkyňa ako ju vydieral, uviedla, že nevie a plakala. Potom svedkyňa telefonovala s jej mamou, ktorá povedala, že jej zmizli peniaze a že I. povedala, že ju L. vydieral. Potom bola I. aj s otčimom za svedkyňou, tento bol opitý, hlasno pred činžiakom rozprával a hovoril, že chce naspäť peniaze, načo mu svedkyňa povedala, že keď to jej syn urobil, nech idú na políciu a sa to vyšetrí a ona im 10 tis. Sk nedá. Ďalej uviedla, že ešte
mali kontakt s poškodenou potom čo I. mala slovne napadnúť pracovníka ich firmy a to v jeden deň okolo polnoci, na ktorého kričala prečo ju sleduje, pričom vykrikovala neslušné výrazy týkajúce sa aj manžela svedkyne, v dôsledku čoho išla za poškodenou to riešiť, pričom vtedy I. tvrdila, že ona nikde nebola, že o deviatej večer už bola doma. Nato svedkyňa zavolala toho kolegu a išli za pani P. a poškodenou, ktorá aj napriek tomu aj tomuto do očí klamala, pričom jej mama sa vtedy vyjadrila že s I. má problémy. Svedkyňa uviedla, že došlo aj k ďalšiemu konfliktu s I. P. ktorý nastal ešte v roku 2009 pred skončením školského roku, kedy telefonovala jej dcéra ktorá sa kamarátila s poškodenou, že či nemôžu požičať I. 20 €, lebo nemá vyplatené obedy, knihy v škole a že jej preto nechcú dať vysvedčenie a že rodičov má v práci. Manžel svedkyne preto odišiel autom a dal I. 20 € s tým, že táto povedala, že na druhý deň im ich donesie, keďže peniaze nenosila, povedala dcére aby za ňou išla a nakoniec to dopadlo tak, že keďže I. vracala jej dcére nejaké veci, že dala do tašky aj 20 € a tašku položila pred dvere a odišla, doma bol len L. tak potom povedala, že 20 € musel ukradnúť on. J. K., otec obžalovaného ako svedok na hlavnom pojednávaní sa vyjadril k niektorým okolnostiam súvisiacim s poškodenou I. P., že táto sa kamarátila s jeho dcérou, chodievala k nim, prespávala u nich, nosila dcére darčeky, mala veľa peňazí pri sebe, keď sa jej pýtal odkiaľ má peniaze, keďže mávala pri sebe od 400 - 600 Sk, povedala, že otec robí v zahraničí a keď príde domov, vždy jej dá nejaké peniaze. Okrem toho on doniesol poškodenej do školy 20 € na základe toho, že mu dcéra volala, že poškodená ich potrebuje, lebo jej nechcú dať vysvedčenie a otca nemá doma. Podľa nej potom ona doniesla peniaze vrátiť tak, že ich nechala v činžiaku pred dverami keď neboli doma. Pričom toto sa ťahalo asi dva mesiace a bolo to v čase keď ju už mal Patrik vydierať a niekedy v septembri povedala, že tieto peniaze nechala pred dverami. Poškodená klame, pričom aj jej mama sa vyjadrila pred nimi, že jej neverí, pretože aj jej z domu kradla peniaze. Svedok U. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná I. P. aj rodičov L. K. a popísal, že keď pracoval vo firme u matky obžalovaného, prišiel v nočných hodinách zo služobnej cesty, išiel si kúpiť bagetu, odstavil auto na sídlisku Mier a potom v aute chcel zjesť bagetu, keď prišla k nemu tá slečna, začala na neho kričať, že ju dali K. sledovať, pričom on bol s vozidlom, ktoré bolo firemne označené. On dovtedy poškodenú nevidel, táto robila taký krik, že mu bolo trápne, preto radšej odišiel. Na druhý deň to povedal pani K., ktorá podľa popisu usúdila, že je to poškodená, keďže jej dcéra sa s ňou kamarátila, tak mu jej fotku ukázali aj v počítači a tak ju zidentifikoval. Na druhý deň išli spolu s pani K. a pánom K. k nim domov, otvorila jej mama a bola tam aj poškodená, ktorá začala plakať, že ona to nebola, pričom jej mama sa sama vyjadrila, že dcéra klame, že ju pozná a že aj to, čo sa týka mladého K., že nie je pravdou, ale že už to nemôže stiahnuť, lebo je to na súde, čo vlastne adresovala Filipovým, lebo on už vtedy odchádzal a ani vtedy nevedel čo sa dovtedy medzi nimi stalo, toto mu vysvetlili až potom K. vo firme.
T. K., sestra obžalovaného ako svedkyňa vypovedala, že s poškodenou P. boli najlepšie kamarátky, potom sa pohádali keď ukončili základnú školu a poškodená nešla na strednú školu takú, ako sa so svedkyňou pôvodne o tom dohodli a okrem toho ako svedkyňa uviedla, sa pohnevali aj kvôli tomu, že na konci školského roku v mesiaci jún 2009 poškodenej požičali 20 € a táto ich nevrátila a potom povedala, že ich vrátila tak, že ich nechala v taške pred dverami bytu a že ich z tašky zobral L.. Poškodená v čase keď sa kamarátili jej vždy niečo kupovala, dávala peniaze aj L. a aj mladšiemu bratovi, ktorému peniaze dávala aj potom, okrem toho dávala peniaze aj iným. Svedkyňa uviedla o tom, že jej poškodená povedala, že L. dala peniaze, nebolo skôr, ako to vyšlo najavo, až potom jej povedala, že L. dala 333 €, nepovedala však, že preto lebo ju vydieral, alebo sa jej vyhrážal. Neskôr už potom keď bol L. doma z väzby, prišla poškodená za ňou a povedala, že mu nechce zle, že to chce všetko odvolať a vtedy prišla za svedkyňou s tým, že odchádza od rodiny s nejakými pobožnými ľuďmi a že sa prišla s ňou rozlúčiť. Zo znaleckého posudku L.. Q. U., znalkyne z odboru psychológia k osobnosti I. P. a výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplynulo nasledovné: - znalkyňa v písomnom znaleckom posudku uviedla, že poškodená I. P. má intelektové schopnosti v pásme nadpriemeru, je bystrá, pohotová, má rozvinuté logické myslenie, jej úsudky sú založené na dobrej analyticko syntetickej myšlienkovej činnosti. Na základe svojich schopností vie dobre zhodnotiť situáciu v bežnom živote a podľa toho aj konať, prispôsobovať sa podmienkam v ktorých sa práve nachádza. Pamäťové schopnosti má rozvinuté na úrovni vyššieho priemeru, je spôsobilá si správne zapamätať a reprodukovať v dostatočnom kvantitatívnom obsahu a v spoľahlivej kvalite, vie popísať detaily, chronologický sled udalostí a je časovo dobre orientovaná. Nezistila u nej sklon skresľovať prežité okolnosti a ani ich zveličovať. Predmetnú udalosť reprodukuje s reálnym nadhľadom. Nemá vo všeobecnosti sklon ku skresľovaniu, je vysoko pravdepodobné, že nevypovedá o svojich úvahách, o možnom priebehu skutku, ale o reálnej podobe priebehu skutku, zodpovedá to aj štruktúre jej osobnosti. Dôležité okolnosti ale z jej pohľadu, by jej
nemali uniknúť pri výpovedi. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa na otázku súvisiacu s „konaním a prispôsobovaním sa podmienkach v ktorých sa nachádza“ uviedla, že je to myslené vo všeobecnosti, pretože je to posudzované pri intelektových schopnostiach. Svojim intelektom dokáže bez toho aby bola ovplyvniteľná a výrazne manipulovateľná, vie použiť intelekt dostatočne a včas, čo vníma vlastnou hlavou, to vie spracovať a na základe toho sa rozhodne, čo urobí a ako to urobí a tak sa prispôsobuje tomu prostrediu, čiže to je vo všeobecnosti taká konštatácia.. V živote sa situácie menia a tak sa môžu aj rozhodnutia meniť. Znalkyňa pripustila možnosť, že poškodená je taká, že rada rozpráva, znalkyni sa pestro vyjadrovala k situácii, môže sa jej stať, že niekedy odbehne jej zameranie pozornosti na niektoré detaily a iné opomenie pri výpovedi, alebo pri reprodukovaní, ale opiera sa o spomienky, teda neskonštatovala u nej vymýšľanie ani klamanie. Podrobnosti môže opomenúť, nevymýšľa si ich, zabudne na ne. K okolnostiam, ktoré vyplynuli z jej výpovedí v súvislosti s tým, že uvádzala rôzne skutočnosti súvisiaci s odovzdávaním jednotlivých súm a období, znalkyňa uviedla, že už aj je bol tento rozpor jasný, s poškodenou sa o tom rozprávala, pričom ona si nepamätala v emočnom strachu, teda keď niečo robíme pod tlakom tak si nemusíme to pamätať, môže sa to vytesniť, takže ona tiež nemusela vedieť presne koľko vyberala peňazí. K ovplyvneniu domácim prostredím pri uvádzaní jednotlivých súm peňazí, znalkyňa uviedla, že mohla byť ovplyvnená domácim prostredím, lebo doma sa to rozoberalo. Znalkyňa uviedla, že pokiaľ sa týka vyhrážok sa si ich doslova nemusela pamätať, ale význam áno. K údaju v znaleckom posudku týkajúci sa „ dôležitých okolností ktoré by jej nemali uniknúť z jej výpovedí“ znalkyňa uviedla že pod týmto myslela to najpodstatnejšieho čo sa týkalo priebehu skutku, že môže zabudnúť, vytesnať a nepamätať si niektoré veci z jej pohľadu čomu nepripisovala v danú chvíľu význam. K dôležitej okolnosti s tým súvisiacim bolo podľa znalkyne pre ňu nemuseli byť aké sumy a koľkokrát vyberala z bankomatu, ale dôležité je to, že sa bojí, že jej niekto ublíži. Na otázku obhajcu, či poškodená pri rozhovore s ňou spomínala, že kupovala darčeky kamarátom už minulosti, teda o tzv. kupovaní si kamarátov, uviedla, že z rozhovoru s ňou zistila, že má poškodená dobré vzťahy, o kupovaní nerozprávali, pretože ona peniaze vlastné nemala, ale keď potrebovala, tak od rodičov peniaze dostala takže o kupovaní si kamarátov nespomínala, ale spomínala dobré vzťahy s rovesníkmi. K otázke obhajcu, že ako znalkyňa vysvetlí konanie poškodenej z minulosti, keďže už v minulosti dávala peniaze jednak obžalovanému, jeho sestre, bratovi, resp. kupovala veci, ako to vie vysvetliť, znalkyňa uviedla, že je to veľmi ťažké, ale je dobrá duša, ak niekto má sviatok chce ho potešiť, drobnosti by dala, ale nie s cieľom získať si priazeň, kamarátstvo, lebo ona je spôsobila komunikačnými zručnosťami vytvoriť si kontakty. Je to veselá dievča a vyhľadávané vo vrstovníckej skupine, ona to nepotrebuje. Nie je utiahnutá, samotárska, depresívna, že si musí kupovať priazeň za veci, má zručnosti a osobnostnú výbavu dostatočnú na to, aby svojimi spôsobilosťami si vedela vytvoriť rovesnícke vzťahy a udržať si ich. Na ďalšiu otázku, keďže sa neriešilo v konaní či poškodená si hľadá kamarátky, ale či si ju kamaráti vyhľadávajú, ako došla k takému konštatovaniu, znalkyňa uviedla, že to skonštatovala z posúdenia jej osobnosť, že je vyhľadávané dievča. Z vyšetrenia a pozorovania znalkyňa zistila, že poškodená dokáže akúkoľvek situáciu zvládnuť komunikačne a posúdením jej komunikačných zručností a osobnosť, to sú základné podmienky aby sa mohlo posúdiť ako jej fungujú vrstovnícke vzťahy. Znalkyňa ďalej na vysvetlenie k údajom z vyšetrenia poškodenej, /znalecký posudok
- vyjadrenie poškodenej na čl.97/, kde uvádza, že poškodená sa vyjadrila, že vypovedala rovnako, nemenila svoje výpovede, keďže bolo znalkyni už známe, že menila časti výpovede, ako chápe toto vyjadrenie poškodenej uviedla, že ako znalkyňu ju zaujíma subjektívne pociťovanie, vnímanie odlišností, čo zaznamenáva ako vyjadrenie tej osoby, čiže jej subjektívny pocit je taký ako znalkyňa zaznamenala, čo znamená, že ona to posudzuje a hodnotí tak, že keď štýl a spôsob neodvoláva, nemá veľké protirečenia, takže vypovedá konštantne, čo je jej vnútorný pocit.
Z výpisu zo sporožírového účtu s názvom P. T. Slovenskej sporiteľne za mesiac august 2009 vyplýva, že okrem iných boli uskutočnené výbery kartou nasledovne : - 1/ v obchodnom centre Spišská Nová Ves dňa 5.8.2009 o 13.09 hod. suma 100 €, - 2/ v obchodnom centre Spišská Nová Ves dňa 5.8.2009 o 13.09 hod. suma 80 €, - 3/ v obchodnom centre Spišská Nová Ves 5.8.2009 o 17.18 hod. suma 100 €, - 4/ v Sintre Spišská Nová Ves dňa 6.8.2009 o 16.05 hod. suma 50 €. V rámci vykonaného dokazovania, hlavne z výpovedí poškodenej I. P. vyvstalo viacero podstatných rozporov, ktoré nebolo možné odstrániť ani v priebehu hlavných pojednávaní. Poškodená na hlavnom pojednávaní k okolnostiam súvisiacim s „pýtaním“ peňazí, ako uviedla, zo strany obžalovaného a to týkajúc sa jednotlivých súm, ktoré mu mala odovzdávať popísala, - pýtal od nej požičať 300€, 500€, odovzdala mu po výbere z účtu na druhý deň, potom pýtal ďalšie, presne nevie akú sumu mu odovzdala, ale dala mu 100, 200 € a určite do 500 €, lebo tak to povedala jej mama. Okrem tých peňazí mu dala aj peniaze, ktoré mala z domu. V ďalšej časti uviedla, že koľkokrát a koľko peňazí mu dala nevie, lebo
je stresovaná a si to už nepamätá. Ďalej uviedla, že odovzdávala mu napríklad sumu 80 €, nedala mu celú sumu, ale prvýkrát pýtal 300 €. Koľko peňazí ktoré zobrala z domu a dala obžalovanému, nevedela sa vyjadriť. Z bankomatu vybrala peniaze viackrát za deň, nechala si ich a odovzdala ich obžalovanému večer. Akú sumu vybrala z bankomatu, to jej podľa výpisu povedala mama a akú najvyššiu sumu naraz odovzdala obžalovanému, nevedela sa vyjadriť. V postupných výpovediach z prípravného konania ktoré boli prečítané uvádzala k odovzdávaniu súm obžalovanému nasledovné: - celkovo odovzdala L. 400 € a žiadne iné ďalšie peniaze. Prvýkrát pýtal od nej obžalovaný 500 €, potom sa vyjadril, že mu bude stačiť 200 € a že ostatné si zoženie, koľko mu dala, nevie. neskôr dodala, že sa jej zdá že pýtal 500 €. Uviedla, že koľko mu peňazí dala mimo 200 €, zistila až podľa výpisu z účtu. V ďalšej časti uviedla, že presne nevie koľko peňazí vybrala, nevyberala v jeden deň všetky peniaze iba 200 € ktoré ju pýtal a dokopy vybrala 400 €. Vyberala dvadsiatku, päťdesiatku, dvesto určite nie, pričom mama jej povedala, že v tento deň vyberala aj ona. V ďalšej výpovedi uvádzala, že jej povedal, že mu musí dať 500 €, potom čo mu dala prvý splátku, povedal jej, že potrebuje ďalšie, zvyšok do 500 €. K okolnostiam súvisiacim s vyhrážaním a ktoré mali za následok odovzdávanie peňazí obžalovanému, poškodená na hlavnom pojednávaní postupne uviedla, že najprv pýtal od nej požičať peniaze, prvýkrát ju oslovil keď chodila čakať mamu a tam vyznela vyhrážka, že mu musí dať peniaze, povedal, že keď mu peniaze nedá, alebo to niekomu povie, bude to posledná vec, ktorú povedala. Po odovzdaní prvej splátky, pýtal ďalšie peniaze, keď sa potom stretávali padli slová, že potrebuje a chce peniaze, ale neboli tam vyhrážky, z jej pohľadu išlo o vyhrážanie. Neskôr uviedla, že jej povedal, že ju zabije, peniaze mu dala na trikrát, nevie presne, ale určite dvakrát a pri prvom stretnutí sa jej nevyhrážal, nevie či pri druhom. Nepovedal jej kedy mu má dať peniaze, neurčil to, ale ona vedela, že sa s ním určite stretne. O tom., že obžalovaný ju pýtal peniaze povedala jeho sestre, ale o vyhrážkach jej nehovorila.
Ďalej sa vyjadrila, že keď mu prvýkrát povedala, že mu nedá peniaze, povedal že mu musí dať a padli tam vyhrážky, nevie aké, ale hovoril, že jej ublíži, že ju zabije. Peniaze odovzdávala dva alebo trikrát v auguste, večer a to na ceste do Kauflandu. K vyhrážkam zo strany obžalovaného uviedla aj to, že prvýkrát povedal, že mu musí dať peniaze, že jej niečo urobí, druhýkrát povedal asi o zabití a posledný krát povedal, že keď to povie, tak to bude posledná vec. Ohľadom zabitia uviedla aj to, že sa tak nevyjadril po prvýkrát, ale kedy, nevie. V prípravnom konaní v rámci výpovedí uviedla, že odovzdala L. K. peniaze, lebo sa jej vyhrážal, nepamätá si čo povedal o vyhrážkach a kedy, ale jej povedal, že jej ublíži. Pri odovzdaní peňazí druhýkrát jej povedal, že keď to niekomu povie, bude to posledné čo niekomu povedala a dodal, aby sa nebála, že by ju nezabil, ale urobil jej niečo také, načo by do smrti nezabudla a aj predtým sa jej tak vyhrážal. Od druhého odovzdania peňazí už nič nebolo, akože sa mu už začala vyhýbať. V inej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že keď jej povedal, že mu musí dať 500 €, lebo keď mu nedá, urobí jej niečo, čo si bude pamätať do konca života. Potom ho opäť náhodne stretla na sídlisku, kedy pýtal peniaze a začal mať agresívne reči, preto od neho odišla a keďže mala strach, že sa opäť stretnú, tak radšej vybrala peniaze z bankomatu, koľko nevie. Okrem toho vypovedala, že po prvom odovzdaní peňazí, keď sa opäť stretli, chcel ďalšie peniaze, a keď mu povedala, že ďalšie mu nedá, a pôjde to oznámiť na políciu, povedal, že ju zabije. Na ďalší deň keď ju stretol, povedal že kde sú peniaze, že má nato dva dni, ale sa jej nevyhrážal zabitím, len že do konca života nezabudne na to, čo jej urobí, že jej proste ublíži na zdraví. Prvýkrát ju začal doslovne vydierať dňa 4.8.2009, teda jeden deň pred prvým výberom, vtedy to vnímala, že jej chce ublížiť na zdraví. V zápisnici o konfrontácii s obžalovaným uviedla, že pýtal ju peniaze na ceste ku Kauflandu a to tie čo má pri sebe a keď povedala, že nemá, nato jej povedal keď mu nedá, že uvidí a tona to brala ako prosté vyhrážanie. Potom ho stretla na ďalší deň kedy ju pýtal 500 € a znovu sa jej vyhrážal, že ublíži jej na zdraví, že ju zbije. K vyhrážkam s tam vyjadrila aj tak, že bolo to viackrát a si to nezapisovala, jednoznačne sa jej vyhrážal a žiadal peniaze, ktoré mu aj vyplatila, nevie presne čo bolo po prvýkrát a čo bolo posledný krát. Peniaze obžalovanému dala niekedy aj dobrovoľne, ale koľko to bolo, už povedať nevie. K odstráneniu rozporov k rôznym tvrdeniam poškodenej neprispeli ani skutočnosti uvádzané v rámci výpovedí svedkov T. P. a W. P., naopak z ich výpovedí vyplynulo, že poškodená nemohla odovzdať obžalovanému sumu 100-150 € ktoré mali doma v hotovosti, pretože zistili, že tieto peniaze z domu im zmizli ešte v mesiaci júl 2009, a riešili to, teda nemohla ich poškodená zobrať z domu v mesiaci august a odovzdať ich obžalovanému, okrem toho ani sama poškodená neuvádzala, žeby sa ju bol obžalovaný v mesiaci júl nútil k tomu aby mu dávala peniaze. Okrem toho z výpovede matky poškodenej W. P. z prípravného konania vyplýva aj to, že sama poškodená nepovedala komu peniaze odovzdávala, ale len prikývla na to, keď jej svedkyňa povedala, či ich nedávala L. K. a to ju napadlo preto, lebo v tom čase sa dcéra kamarátila s jeho sestrou. Sama svedkyňa sa vyjadrila, že jej neverí, či skutočne dala L. K. peniaze a jej sama vyčítala, že ju podozrieva, či mu peniaze nedala dobrovoľne, alebo ich minula s inými
ľuďmi. Tieto pochybnosti zrejme mali za následok aj to, že hneď po zistení výberov peňazí a vyjadrení sa poškodenej nedošlo k oznámeniu konania obžalovaného na polícii zo strany poškodených, ale až po mesiaci, konkrétne dňa 4.9.2009 a to potom, čo došlo k hádke medzi ňou a dcérou a sa vyjadrila, že nevie, či jej môže všetko veriť čo hovorí, lebo aj dôvod o ktorom hovorila, prečo od nej mal žiadať peniaze, sa jej nepozdáva. Na základe týchto rozporov, nejednoznačných, resp. rozporuplných tvrdení samotnej poškodenej týkajúcich sa podstatných okolností nebolo možné jednoznačne ustáliť skutkový stav a tak uznať obžalovaného vinným zo spáchania skutku a žalovaného trestného činu. Aj napriek tomu, že znalkyňa z odboru psychológia skonštatovala, že nezistila u I. P. sklon skresľovať a zveličovať prežité udalosti a je vysoko pravdepodobné, že reprodukuje udalosť s reálnym nadhľadom, nemožno nechať bez povšimnutia vyjadrenie W. P., matky poškodenej v tom, že ako uviedla, sama neverí, či peniaze jej dcéra dala L. K., teda či mu ich dobrovoľne nedala, resp. ich minula s inými ľuďmi, pričom sa jedná o názor osoby ktorá poškodenú I. P. pozná najlepšie a táto sama spochybnila jej vyjadrenie. K tomu je potrebné uviesť, že I. sama neuviedla komu dala peniaze, keď doma zistili, že peniaze povyberala z účtu, len prikývla nato, keď jej mama povedala či ich nedala L. K.. Ďalšou spochybňujúcou okolnosťou je to, že sama poškodená uviedla, že obžalovaný keď po prvýkrát pýtal peniaze nijako sa jej nevyhrážal, takže nevedno prečo vyberala v priebehu dňa opakovane jednotlivé sumy spolu v čiastke 280 €, teda či mu ich chcela dať dobrovoľne, hoci ani sama nevedela uviesť koľko mu naraz peňazí dala. Nie je pravdivé ani jej tvrdenie v tom, že zobrala peniaze aj z domu a odovzdala ich obžalovanému v mesiaci august, pretože táto okolnosť bola v rodine riešená už v mesiaci júl keď jej mama zistila, že jej chýbajú peniaze, okrem toho W. P. náhradu škody v súvislosti s touto finančnou hotovosťou od obžalovaného nežiadala. Okrem toho nebolo poškodenou produkované ani to, že pokiaľ žiadal obžalovaný od nej peniaze, kde mu ich mala odovzdať, pretože sa javí akoby chodila s finančnou hotovosťou z dôvodu že ho niekde náhodne stretne a peniaze mu tak odovzdá a to podľa nej opakovane. S prihliadnutím na súhrn týchto pochybností, súd v rámci zásady „in dubio pro reo“ obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. a/ Tr.zák. teda že nebolo dokázané, že sa skutok stal. Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodenú W. P. v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na tunajšom súde. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.