Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16P-140-2013.pdf
PDF · 93.33 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/140/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou, v právnej veci navrhovateľky N. J., rod. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, G., proti odporcovi I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, G., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletej N. J., nar. X.X.XXXX, na čas po rozvode, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky N. J., rod. N., nar. X.XX.XXXX a odporcu I. J., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 26.6.1993 v C. I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. I., vo zväzku 9, ročník 1993, na strane 208, pod poradovým číslom 14, rozvádza.
II. Na čas po rozvode zveruje maloletú N. J., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
IV. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa domáhala návrhom doručeným súdu dňa 5.6.2013 rozvodu manželstva, ktoré uzavrela s odporcom dňa 26.6.1993 v C. I.. Má zato, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu detí, ktoré sú vystavované neustálym stresovým situáciám, vyvolaným hádkami s odporcom. Na čas po rozvode navrhla zveriť maloletú N. do svojej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní dňa 10.7.2013 doplnila svoj návrhu o úpravu výživného tak, že navrhla uloženie vyživovacej povinnosti otcovi v minimálnom rozsahu vzhľadom k jeho súčasnému príjmu.
V návrhu opísala dôvody rozvratu manželstva nasledovne: Manželstvo bolo uzavreté po štyroch mesiacoch známosti, čo považuje navrhovateľka za zásadnú chybu. Mladomanželia nemali kde bývať, nemali žiadne súkromie, spali so svokrou v jednej izbe. Svokra mala od začiatku manželstva svoje súkromie zabezpečené, a má ho dodnes aj vďaka navrhovateľke. Prístup odporcu k potrebám vlastnej matky je dosť závažný dôvod, ktorý rozvrátil vzťah manželov. Ďalší dôvod vedúci k rozvodu bol a naďalej je ľahostajnosť odporcu k chodu domácnosti, všetko vždy nechal na navrhovateľku, ľahostajnosť k rodinnému domu.
Okrem menších nedorozumení, bolo manželstvo harmonické až kým sa nenarodil syn Pavol v r. 1994. Manžel začal byť žiarlivý, obviňoval ju z nevery s každým s kým bola v kontakte. V skutočnosti si našla navrhovateľka vážnu známosť až pred tromi rokmi. Peniaze manželia nemajú spoločné, manžel hospodári so svojimi, platí v súčasnosti už len internet, potraviny nakupuje len pre seba a matku sporadicky, keď mu príde PN-ka, alebo vyberie svokrin dôchodok. Oblečenie, obuv a výdavky do škôl pre deti hradí výlučne navrhovateľka.
So zreteľom na maloleté deti mala navrhovateľka záujem na udržaní manželstva. Myslela si, že po narodení dcéry zmení manžel svoj postoj a žiarlivosť. Manželia si kúpili dom, no odporca si do nového domu zobral aj svoju matku, ktorá mohla ísť bývať k svojej bezdetnej dcére. Navrhovateľka je presvedčená, že odporcu nezaujímala rodina, snáď len okrajovo, len preto, že existuje.
Navrhovateľka má priateľa, s ktorým si rozumie, pomáha jej hlavne finančne, ak jej nevychádzajú peniaze či na nájom v práci alebo ak deti niečo potrebujú. S priateľom chce žiť v spoločnej domácnosti. K odporcovi neprechováva žiadne city, intímne spolu nežijú asi 7 rokov, preto je manželstvo v podstate nefunkčné. Zo spoločnej domácnosti už raz odišla, v júli 2011 kvôli neustálym hádkam s odporcom, avšak po dvoch mesiacoch sa rozhodla vrátiť do spoločnej domácnosti v nádeji, že by to mohlo fungovať, chcela začať odznova, aj kvôli synovi, ktorý s odporcom zostal. Zistila však, že s odporcom nedokáže žiť, majú úplne rozdielne názory a povahy, v ničom sa nezhodnú.
Odporca sa k návrhu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 9.7.2013. Podľa jeho názoru bolo manželstvo uzatvorené po vzájomnej citovej náklonnosti. Je vodič z povolania, avšak pre zlú situáciu v štáte vystriedal viacero zamestnaní, aby vedel uživiť rodinu. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti A. C..B..W.. C. C. G. R.. Jeho zdravotný stav sa veľmi zhoršil a musel sa podrobiť operácii platničky, ktorá mu praskla a z toho dôvodu je PN od 10.9.2012. Operácia sa síce vydarila, avšak do budúcna už nemôže vykonávať svoje povolanie a v súčasnosti si rieši invalidný dôchodok.
Súhlasil s vyjadrením navrhovateľky, že manželstvo bolo harmonické len veľmi krátko, pretože pristihol navrhovateľku s iným mužom, takáto situácia sa opakovala niekoľko krát a aj keď jej dohováral tak sa nič nezmenilo. Nesúhlasí s tvrdeniami, že nevie nakladať s financiami a že všetky náklady uhrádzala navrhovateľka. Od začiatku manželstva dával manželke riadne svoju výplatu. Manželka disponovala aj dôchodkom jeho matky, kým jej to nezakázal. Tvrdila mu, že spláca riadne úver, až keď prišla upomienka dozvedel sa pravdu. za účelom úhrady dlhu rodičia navrhovateľky vybrali úver vo výške 6.000€ a odporca 3.000€ od zamestnávateľa. Zamestnávateľovi dlhuje v súčasnosti 400€, dlh voči svokrovcom mala hradiť navrhovateľka, či tak robí to odporca nevie. Po zaplatení dlhu zamestnávateľovi mal pomáhať manželke s platením dlhu svokrovcom, avšak vzhľadom k jeho súčasnému príjmu, nevie tento dlh splácať. Poprel ako jednu z príčin rozvratu manželstva vplyv svojej matky. Poukázal na to, že navrhovateľka nadviazala intímnu známosť rovno so susedom a preto odporca úplne rezignoval. Priznal, že posledné roky žil s navrhovateľkou len kvôli deťom.
V závere svojho podania vyjadril svoj súhlas s návrhom v celom rozsahu. Nemá o obnovu manželského spolužitia záujem.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 26.6.1993 v C. I.. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve deti z toho jedno maloleté, N. J., Y.. X.X.XXXX. Posledné spoločne bydlisko manželov bolo na adrese J. XX/XX, G..
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 8.7.2013 bolo zistené, že manželia žijú v spoločnej domácnosti. Rodina obýva štvorizbový dom s príslušenstvom. Navrhovateľka obýva jednu izbu s maloletou dcérou a odporca jednu izbu so synom. Navrhovateľka označila za hlavnú príčinu rozvratu manželstva prístup odporcu k potrebám svojej matky. Odporca považuje za hlavnú príčinu to, že manželka si pred tromi rokmi našla novú známosť. S navrhovateľkou komunikuje len cez sms alebo prostredníctvom detí. Manželom bola počas šetrenia odporúčaná psychologická pomoc v záujme obnovy manželského
spolužitia a v záujme predchádzania nepriaznivého vplyvu rozvodu na dieťa. Obaja o ponúknutú pomoc neprejavili záujem.
Kolízny opatrovník v závere správy konštatuje, že manželia žijú v spoločnej domácnosti, ale nehospodária spoločne a nepodieľajú sa v rovnakom rozsahu na starostlivosti, výchove a výžive mal. dieťaťa. Obnova manželstva už nie je možná, preto rozvod nebude v rozpore so záujmami mal. N.. V časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode navrhol kolízny opatrovník zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné v závislosti od otcových príjmových a majetkových pomerov, s prihliadnutím na vek a na odôvodnené potreby dieťaťa.
Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti súd zistil že odporca je od 10.9.2012 práceneschopný. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 18.10.2012 mu bola priznaná nemocenská dávka vo výške 6,31141500 € za deň, čo činí v závislosti od počtu dní v mesiaci sumu od 176,80 € do 195,70€ mesačne.
Navrhovateľka je osobou samostatne zárobkovo činnou. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že predmetom jej podnikania je pánske, dámske a detské kaderníctvo a sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu. Z daňového priznania predloženým Z. Ú. R., I. L., za rok 2012 bol zistený príjem navrhovateľky vo výške 8.578,22€ a výdaje vo výške 5.574,58€.
Podľa § 23 ods. 1- 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) v platnom znení, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel niekoľko rokov, intímne nežijú 7 rokov, spoločne nehospodária, v ostatnom období komunikujú len v nevyhnutných prípadoch a prostredníctvom sms správ alebo detí. Vzájomné nezhody viedli k postupnému odcudzeniu a vzájomnej ľahostajnosti. Navrhovateľka nadviazala vážnu známosť s iným mužom, s ktorým chce budovať svoju budúcnosť. Ani jeden z manželov nemá záujem o obnovu spolužitia.
Na základe takto zisteného skutkového stavu v zmysle citovaného § 24 ods.1 Zákona o rodine súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, pretože takéto disharmonické rodinné prostredie nie je vhodným zázemím ani pre jeho výchovu.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na čas po rozvode súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a ku ktorej má dieťa vytvorený bližší vzťah. Zo strany otca, vzhľadom na jeho súčasné príjmové a majetkové pomery, určil súd vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Počnúc dňom právoplatnosti rozsudku je menovaný povinný prispievať na výživu maloletej N. sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, čo činí od 1.7.2013 sumu 27,13 €. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. kalendárneho roka.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu povereného evidenciou osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričného úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.