Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-75-2013.pdf
PDF · 93.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľky F. X. J.. P., Z.. XX.X.XXXX, B. A., E. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. H. X., B. A., B. X, proti odporcovi H. X., Z.. X.X.XXXX, B. A., E. XX, za účasti maloletých detí: L. X., Z.. XX.X.XXXX T. H. X., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky F. X.Š. J.. P. s odporcom H. X., R. L. X.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti A.-I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Maloletého H. X., Z.. XX.XX.XXXX T. F. L. X., Z.. XX.X.XXXX, na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky .
Otec je povinný počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu mal. H. X., Z.. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne a na výživu mal. L. X., Z.. XX.X.XXXX sumou 130 eur mesačne, vždy do 15.-dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 25.4.2013 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k mal. H. X., Z.. XX.XX.XXXX T. A. F.. L. X., Z.. XX.X.XXXX, na čas po rozvode, nakoľko jej manželstvo s odporcom neplní svoj účel, rodinné zázemie a vzťahy medzi manželmi sú hlboko narušené a trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na čas po rozvode mal. deti H. T. L. žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca k plateniu výživného vo výške určenej súdom.
Podľa navrhovateľky prvé vážne nedorozumenia začali po narodení dcéry L., kedy odporca robil na navrhovateľku psychický nátlak tým, že jej vyčítal, že má neprimerane vysokú hmotnosť a že sa jej nechce robiť. Výčitky sa stupňovali až do vyhrážky, keď odporca uviedol, že predsa on nebude živiť navrhovateľku a jej prvorodenú dcéru. Po narodení syna H. na veľmi krátky čas nastalo obdobie vzájomného rešpektovania, avšak po krátkom čase odporca pokračoval v psychologickom nátlaku predovšetkým týkajúceho sa navrhovateľkinej vizáže, urážok o jej lenivosti a o jej neschopnosti. Počas trvania manželstva nikdy nemali spoločnú rodinnú pokladňu. Platby za bývanie a náklady spojené s
bývaním uhrádzal odporca zo svojho príjmu. Odporca pre potreby domácnosti navrhovateľke nedával žiadne peniaze, čo zdôvodňoval tým, že navrhovateľka nevie šetriť. Výška príjmu odporcu je do dnešného dňa pre navrhovateľku neznáma. S odstupom času nezhody viedli k tomu, že ako manželia zdieľajú oddelené spálne, urážky sa objavujú denne a sú vulgárne. Odporcovi nebráni použiť vulgárnu vyhrážku ani v prítomnosti ich mal. detí. Podľa navrhovateľky diametrálne odlišné názory na manželský život sú vlastne príčinou rozvratu manželstva.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 22.5.2013. S návrhom na rozvod manželstva súhlasil s súhlasil aj so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že je kresťansky založený, odmietol, že by používal vulgárne slová oproti navrhovateľke, ktorá ich bežne vyslovuje aj pred deťmi. Na svoju manželku nikdy nevyvíjal psychický nátlak, ani nerobil rozdiel medzi vlastnými deťmi a manželkinou dcérou z prvého manželstva. S deťmi sa chce stretávať čo najčastejšie. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka dosť často opúšťa domácnosť a vracia sa domov nad ránom alebo sa domov vôbec nevráti. Asi šesť mesiacov má priateľa, s ktorým trávi všetok voľný čas. Medzitým sa odporca stará o deti, o domácnosť, varí, učí sa s deťmi, chodí s nimi vonku, na rodičovské združenia, k lekárom. Jeho príjem činí cca 650 eur mesačne. Z tohto príjmu si bude musieť poriešiť bývanie, nakoľko všetky peniaze investoval do spoločného bytu.
Uznesením sp. zn.. 41P/75/2013 -18 zo dňa 13.5.2013 Okresný súd Košice II ustanovil mal. deťom X. L. Z.. XX.X.XXXX T. H. Z.. XX.XX.XXXX za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II.
Kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloleté deti X. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné s ohľadom na vek a potreby maloletých detí a na majetkové možnosti a schopnosti otca.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinným dôkazmi (návrhom na začatie konania, sobášnym listom, správou kolízneho opatrovníka, rodnými listami detí, písomným vyjadrením odporcu, správami príslušných orgánov, ostatným spisovým materiálom), výsluchom navrhovateľky a odporcu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu F. Č. A.-I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo, u odporcu sa jedná o prvé manželstvo. Obaja sú občanmi SR.
Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti, a to mal. H. X., Z.. XX.XX-XXXX T. F.. L. X., Z.. XX.X.XXXX.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva a žiadala zveriť mal. L. T. F.. H. do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať odporcu k plateniu výživného na mal. L. v sume 251 eur mesačne a na mal. H. v sume 216 eur mesačne. Za príčinu rozvratu manželstva označila problémy finančného charakteru a výčitky zo strany odporcu, aká je škaredá, aká je tučná, koľko on kúpil a koľko zaplatil, ako všetko čo kúpila alebo urobila je zlé. Uviedla, že nie ochotná s odporcom obnoviť manželské spolužitie a ako manželia nežijú približne 5 rokov.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva na pojednávaní pripojil. Za príčinu rozvratu manželstva označil mimomanželskú známosť navrhovateľky trvajúcu približne pol roka. Poprel, že by neprispieval na chod domácnosti, nakoľko platí nájom, inkaso, internet a časť výdavkov na stravu a ostatné veci. Pokiaľ sa jedná o ich intímny život, zo spálne sa neodsťahoval ako uviedla navrhovateľka, ale manželským životom nežijú asi pol roka. O deti sa stará, nikdy nebol nezamestnaný, dokonca sa 12 rokov staral aj o dcéru navrhovateľky pochádzajúcu z predošlého manželstva. Skoro každý rok chodili na dovolenky k moru, ktoré uhrádzal a dokonca aj kúpil navrhovateľke skoro nové auto. Ani zo strany odporcu nebola ochota obnoviť manželské spolužitie. Na výživu mal. H. a mal. L. bol ochotný prispievať sumou po 100 eur mesačne na každé dieťa.
Navrhovateľka pracuje ako zástupca predajne v potravinách E.. Podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky za obdobie od 01-12/2012 bol 570,89 eur a za obdobie od 01-04/2013 531,88 eur. Je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 69,30 eur mesačne.
Odporca je zamestnaný v spoločnosti Q. Q..J..H.. Q. Q. V. B., F. Z. XX/A. Podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem odporcu za obdobie od 01-12/2012 bol 782,39 eur.
Navrhovateľka priemerné mesačné výdavky na mal. L. (10 rokov) vyčíslila v sume 503 eur mesačne (obedy v škole 22 eur, družina 11 eur, oblečenie, obuv v sume 50 eur, školské poplatky 15 eur, životná poistka 20 eur, školské pomôcky 40 eur, turistický krúžok 50 eur, kredit 15 eur, hygienické potreby 30 eur, strava 180 eur, ďalšie výdavky 70 eur (lieky, hračky, darčeky, vreckové, výlety s rodinou). Z takto vyčíslených nákladov na mal. L. požaduje navrhovateľka od odporcu 1, t.j. sumu 215 eur mesačne.
Navrhovateľka priemerné mesačné výdavky na mal. H. (7,5 roka) vyčíslila v sume 433 eur (obedy v škole 22 eur, družina 11 eur, obuv, oblečenie 50 eur, živ. poistka 20 eur, školské pomôcky 40 eur, krúžok 10 eur, kredit 15 eur, hyg. potreby 20 eur, školské poplatky 15 eur, strava 160 eur, ostatné výdavky 70 eur). Z takto vyčíslených nákladov na mal. H. požaduje navrhovateľka od odporcu 1, t.j. sumu 216 eur.
Podľa § 23 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V danom prípade mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, trvalo rozvrátené, manželstvo účastníkov je len formálne a manželstvo neplní svoju funkciu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania zatiaľ dočasne žijú v spoločnej domácnosti, avšak nežijú manželským životom dlhšiu dobu. Účastníci konania rozdielne označujú príčiny rozvratu manželstva a popisujú spolužitie. Navrhovateľka za príčinu rozvratu manželstva označila problémy finančného charakteru a výčitky odporcu k jej hmotnosti a vizáži, rozdielne názory na spôsob hospodárenia a na manželský život. Odporca za príčinu rozvratu označil mimomanželskú známosť zo strany navrhovateľky trvajúcu asi pol roka. Prvostupňový súd príčinu rozvratu manželstva videl v zlyhaní komunikácie medzi manželmi, v dôsledku čoho došlo ku vzájomnému citovému ochladeniu a následne k odcudzeniu, v rozdielnom pohľade účastníkov konania na manželský, rodinný život, čo je zrejme dôsledkom predchádzajúceho spôsobu vedenia života účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu a je len formálne. Keďže navrhovateľka na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala a nebola ochotná zotrvať v manželstve s odporcom, odporca sa k návrhu na rozvod manželstva pripojil a ani on nebol ochotný obnoviť manželské spolužitie, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4, 5 zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. l zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice pre prípad rozvodu doporučil mal. deti X. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať k plateniu výživného primerane s ohľadom na vek a potreby mal. detí a na majetkové možnosti a schopnosti otca.
V danom prípade súd zveril mal. L., Z.. XX.X.XXXX T. F.. H., Z.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky v súlade s návrhom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka a súhlasného stanoviska odporcu.
Na pojednávaní dňa 10.7.2013 otec súhlasil s maximálnou výškou výživného 100 eur na jedno dieťa. Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na mal. L. v sume 503 eur, z ktorej sumy požadovala 1 titulom výživného zo strany otca, t.j. sumu 251 eur mesačne. U mal. H. matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky v sume 433 eur, z ktorej sumy požadovala 1 titulom výživného zo strany otca, t.j. sumu 216 eur mesačne. Doteraz výdavky na mal. deti rodičia uhrádzali spoločne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem otca činil od 01-12/2012 sumu 782,39 eur, priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie od 01-12/2012 činil 570,89 eur. S prihliadnutím na vek mal. detí a ich potreby, s prihliadnutím na majetkové možnosti a schopnosti otca, súd zaviazal otca k plateniu výživného vo výške 120 eur mesačne na mal. H. a vo výške 130 eur mesačne na mal. L.. Uvedené výšky výživného súd považoval na primerané a dostatočné vzhľadom na vek a potreby mal. detí, majetkové a možnosti a schopnosti otca. Na druhej strane matkou vyčíslené priemerné mesačné náklady v sume 503 eur na mal. L. a 433 eur na mal. H. za neprimerane vysoké a ničím nepreukázané.
Účastníci konania nežiadali úpravu styku, preto súd styk otca s mal. deťmi neurčoval.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. § 204 ods. l O.s.p. na Okresný súd Košice II. v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z
neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože tu sú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.