Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-54-2013.pdf
PDF · 91.72 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného O. M. a spol., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. júla 2013 v Rožňave,
rozhodol:
1/ Obžalovaný O. M., nar. XX.XX.XXXX H. A., F. R. E. Č.. XX, okres Rožňava, bez pracovného pomeru,
2/ Obžalovaný G. Š., nar. XX.XX.XXXX H. A., F. R. E. Č.. XX, okres Rožňava, bez pracovného pomeru,
s ú v i n n í,
že po predchádzajúcej dohode dňa 08.03.2013 v popoludňajších hodinách v katastrálnom území obce Slavec, okres Rožňava, v lesnom poraste č. 191, v časti zv. Studený bok, patriacom do lesného pôdneho fondu, bez povolenia vypílili 3 ks stromov a to 2 ks dreviny hrab a 1 ks dreviny javor, v dĺžke cca 4 m, a na mieste nájdené drevo, v množstve 1 prm, popílili na dĺžku 1 m, pričom pri nakladaní dreva na vozík boli vyrušení predsedom Lesného a pasienkového pozemkového spoločenstva Slavec, čím tomuto spoločenstvu spôsobili škodu vo výške 30,- Eur, pričom obaja obžalovaní sa tohto konania dopustili napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/2/2013 zo dňa 16.01.2013, právoplatným dňa 06.02.2013, boli uznaní vinnými zo spáchania prečinu krádeže podľa § 20 Trestného zákona, § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, obžalovanému O. M. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a obžalovanému G. Š. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov
t e d a
spoločným konaním
prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a takou vecou je drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, a uvedený čin spáchali, hoci boli za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení,
č í m s p á c h a l i
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 334/2012 Z. z. prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) citovaného Trestného zákona a súd ich
o d s u d z u j e :
Obžalovaného O. M. podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 ( šesť ) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného z a r a ď u j e pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaného G. Š. podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 ( šesť ) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného z a r a ď u j e pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obom obvineným p o v i n n o s ť uhradiť spoločne a nerozdielne spôsobenú škodu poškodenej organizácii: Lesné a pasienkové pozemkové spoločenstvo Slavec, zastúpeného predsedom spoločenstva I. K., vo výške 30,- Eur (Tridsať Eur).
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obaja obžalovaní v prípravnom konaní sa priznali k spáchaniu činu, ktorý im bol kladený za vinu, avšak na hlavnom pojednávaní zmenili obsah týchto výpovedí.
Obžalovaný G. Š. v prípravnom konaní jednoznačne uviedol, že po vzájomnej dohode s obžalovaným O. M. sa vybrali do lesa na drevo, k čomu si vzali vozík aj ručnú pílku. V lese obžalovaný Š. našiel vyrezané stromy, ktoré narezal na metrové kusy a očistil ich od konárov. V lese O. M. vypílil 2 alebo 3 stromy (hrab), následne prišiel I. K., ktorý je hospodárom lesného združenia, ktorý po slovnej výmene názorov telefonicky oznámil niekomu, že ich zadržal. Obžalovaní potom z lesa odišli. Následne prišli za nimi policajti a dostavili sa na obvodné oddelenie. Obžalovaný počas tohto výsluchu sa priznal k svojmu konaniu, uvedomoval si, že sa dopúšťa krádeže, povolenie na výrub ani na odvoz dreva z lesa nemali a svoj čin oľutovali.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný zmenil svoju obhajobu a odmietol urobiť akékoľvek vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku. Na svoju obhajobu uviedol, že ešte v roku 2012 jeho otec zbieral a nosil drevo z lesa, pričom sa mu zlomila kára a preto ho v lese roku 2012 nechal na mieste. V čase činu preto prišiel na toto miesto a šiel pre drevo, ktoré nosil jeho otec. Pri tejto výpovedi obžalovaný uviedol, že na túto skutočnosť upozornil svedka K.. Rozpory vo svojich výpovediach obžalovaný presvedčivo vysvetliť nevedel a vyhováral sa na to, že má maďarskú národnosť, že policajti vyvíjali na neho nátlak a vyhrážali sa väzbou. K svojej národnosti uviedol, že tlmočníka nežiada, ale že v pôvodnom konaní na toto právo poučený nebol. Predložil súdu povolenie na výrub dreva, ktoré malo údajne patriť jeho otcovi.
Rovnaký postup ako obžalovaný Š. zvolil aj obžalovaný O. M.. V prípravnom konaní sa k spáchaniu činu v celom rozsahu priznal. Potvrdil skutočnosť, že v lese vypílil 3 ks stromov sorty hrab dlhé asi 4 metre, ktoré stiahol pod les a spoločne s obžalovaným Šimkom ich pílil na metrové kusy. Následne boli zadržaní I. K.. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný M. využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať. Po splnení zákonom stanovených podmienok bola prečítaná jeho zápisnica o výsluchu zo dňa 08.03.2013. K tejto zápisnici sa prv odmietol vyjadriť, no následne potvrdil, že je pravdou to, čo bolo prečítané. Potom však bol oboznámený s predchádzajúcou výpoveďou spoluobžalovaného, kedy obžalovaný M. uviedol, že pravda je to, čo vypovedal obžalovaný Š.. Po výzve, aby sa vyjadril k rozporom vo svojich výpovediach uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal tak preto, lebo sa bál, policajti hovorili rýchlo a on sa bál, že pôjde do väzby.
Svedok-poškodený I. K., predseda Lesného pasienkového a pozemkového spoločenstva Slavec na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a k veci dodal, že v lesnom poraste našiel oboch obžalovaných, ktorí spracovávali drevo a manipulovali s ním. Vyzval ich, aby upustili od
svojho konania, načo odišli preč a on zavolal políciu. Časť dreva bola pripravená v trávnatom poraste a 4 ks dreva boli stiahnuté na lúke. Vedel, že obžalovaní nemajú povolenie na zber dreva, pretože drevo môžu chystať na základe povolenia len členovia lesného spoločenstva. Na príslušné povolenie okrem toho platí určitá lehota na spracovanie dreva. Obžalovaní sa vôbec nezmieňovali o tom, že by malo ísť o drevo, na ktoré mal povolenie ich otec. Svedok poukázal na to, že otec obžalovaného Š. ani nemohol dostať povolenie do tohto lesného porastu, pretože menovaný nie je členom lesného spoločenstva a okrem toho ide o lokalitu s najprísnejšou ochranou a ťažba dreva je zakázaná. Potvrdil skutočnosť, že po zadržaní obžalovaných sa obžalovaný Š. mu vyhrážal, či sa nebojí, že mu podpáli traktor. Do tejto lokality nemôže vydávať povolenie obec a ani v mene lesného spoločenstva.
Svedok Q. M. vypovedal, že vypočúval oboch obžalovaných ako policajt. Vzhľadom na obsah výpovedí obžalovaných nebola potrebná ďalšia konfrontácia alebo výsluchy. Pred výsluchom po predvedení najprv zapierali, že by vôbec boli v lese, no keď sa dostavil svedok K., priznali sa k spáchaniu celej trestnej činnosti. Potvrdili, že sa dopustili krádeže dreva, pričom nemali žiadne povolenie. Poprel, že by bol na obžalovaných vyvíjaný akýkoľvek nátlak. Poukázal na to, že vo vzťahu k obom obžalovaným sa vedie ďalšie trestné stíhanie pre krádež dreva v tej istej lokalite. Obaja obžalovaní boli pred výsluchom riadne poučení podľa príslušnej predtlače, obaja rozumeli po slovensky, výslovne prehlásili, že nepotrebujú tlmočníka a uviedli, že sú slovenskej národnosti. Pokiaľ ide o zmienku o povolení na výrub dreva, svedok upriamil pozornosť súdu na to, že ide o typickú obranu obžalovaných aj v iných prípadoch.
Svedok A. M. podpredseda Lesného a pasienkového spoločenstva Slavec uviedol, že povolenie na výrub a chystanie dreva vydáva výhradne predseda spoločenstva pán K. po odsúhlasení lesným hospodárom. On na takúto činnosť oprávnenie nemá. Uviedol, že nemá vedomosti ani o tom, že by bolo vydané akékoľvek povolenie tak obžalovaným ako aj ich príbuzným. Do konkrétneho lesného porastu, kde došlo ku činu, nemá právo nikto iný vydávať povolenie, len pán K.. Svedok pozná oboch obžalovaných a nikdy sa s nimi nerozprával na tému chystania dreva, no poukázal na to, že v minulosti sa viackrát stalo, že sa vyhovárali na neho, že on im dal súhlas, čo však nikdy nebola pravda. Pozná aj otca obžalovaného Š., ale ani s ním sa nikdy nebavil o zbere dreva v ich lesných porastoch.
Svedok G. Š., otec obžalovaného Š., sa svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní snažil napomôcť svojmu synovi, pričom jeho výpoveď bola nepresvedčivá, nevieryhodná a preto jej súd neuveril. Vypovedal, že jeho syn zbieral drevo, ktoré pôvodne v roku 2012 zbieral on. Tvrdil, že na toto drevo bolo vystavené povolenie, ktoré malo platiť do 30.03.2013 (v povolení je uvedený dátum 30.03.2012). Jeho úlohou v tom čase bolo vyčistiť pasienkový pozemok. Bolo to v mesiacoch február až marec 2012. Išlo o javor, hrab a podobne. V tom čase mu mal pán M.Ő. ukázať, kde má pozemok čistiť. Potom sa mu polámal vozík a preto tam drevo nechal. Potom čistil ďalší les. Povolenie mu mal vypísať obecný úrad s podpisom starostu a odovzdal mu ho pán M.. Vozík opravil asi po mesiaci, no po toto drevo už nemal časť ísť, lebo 2 dni v týždni pracuje na obecnom úrade. Keď im doma došlo drevo, syn šiel po neho na uvedené miesto. Svedok nevedel vysvetliť skutočnosť, prečo chystal viac dreva a iného druhu, než na aké bolo vystavené údajné povolenie (v predloženom povolení je uvedené 3 ks jaseň a podľa výpovede mal svedok chystať javor a hrab). Prítomný svedok A. M. poprel tvrdenia svedka, pretože čistenie pozemkov prebiehalo v roku 2011 a roku 2012 svedkovi neukazoval žiadne pozemky, ktoré mal údajne čistiť.
Svedok H. R., starosta Obce Slavec, potvrdil, že v minulosti sa vydávali povolenia na čistenie porastov pri vodných tokoch a komunikáciách, ktoré boli v správe obce. S vydaním povolení prestali, lebo príslušné fyzické osoby, ktorým boli vydané, ich zneužívali a rúbali drevo na iných než určených pozemkoch. Povolenia boli vydávané na konkrétne meno fyzickej alebo právnickej osoby, v ktorej sa uviedli lokalita a parcelné číslo. Nespomenul si na prípad, že by v roku 2012 bolo také povolenie vydávané pre otca obžalovaného Šimka. Po nahliadnutí do predloženého povolenia zo dňa 07.03.2012 uviedol, že parcela č.708 je parcelou vedľa potokov. Na základe citovaného povolenia nebolo možné vyrúbať ani inak zmanipulovať iný druh dreva a v inom množstve, než je v povolení uvedené.
Súdu bolo predložené povolenie na výrub drevín zo dňa 07.03.2012, ktoré za Obec Slavec podpísal starosta obce H. R.. Toto povolenie nie je vydané na konkrétne meno, ale pre Lesné a pasienkové pozemkové spoločenstvo Slavec, pričom znie na parcelu č. 708 KN-C v k.ú. Slavec vedeného na LV 617 za účelom výrubu stromov - 3 kusy jaseň, ktoré boli poškodené veternou smršťou. Termín na odstránenie
stromov sa určil do 30.03.2012. Nikto z vypočutých osôb nevedel vysvetliť, ako sa toto povolenie dostalo k rukám G. Š., resp. jeho syna.
Súd sa oboznámil aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obaja obžalovaní spáchali posudzovaný čin tak, ako im to bolo kladené za vinu. Vykonané dokazovanie svedčí o tom, že procesné práva obžalovaných neboli nijako porušené. Ich vyjadrenia v prípravnom konaní k príslušným poučeniam sú nepochybné a jednoznačné, pričom nebolo preukázané, že by bol na menovaných vyvíjaný akýkoľvek nátlak a nevieryhodnosť ich obrany na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť len potvrdzuje. Je zrejmé, že predložené povolenie nebolo vydané pre svedka G. Š., ale pre LPPS Slavec, je zrejmé, že pokiaľ mal G. Š. manipulovať drevo na základe tohto povolenia, tak sa dopustil taktiež protizákonného konania, lebo chystal drevo iného druhu a množstva a tvrdenia, že by obžalovaný Šimko s obžalovaným M. sa vrátili do lesa viac ako po roku pre drevo, ktoré tam mal nechať otec obžalovaného Š., nezodpovedá skutočnosti. Svedčia o tom výpovede svedkov, ale aj pôvodné výpovede obžalovaných, ktoré súhlasia so zisteným skutkovým stavom. Z týchto dôvodov súd neuveril zmenenej obrane obžalovaných, ktoré vyhodnotil ako účelové a tendenčné v snahe vyhnúť sa trestnému postihu. Z týchto dôvodov súd vyslovil záver, že obaja obžalovaní si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, pričom touto vecou je drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, pričom obaja sa tohto činu dopustili napriek tomu, že boli za taký čin v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení. Tým naplnili všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) ods. 3 písm. b) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaných je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušili záujmy spoločnosti na ochrane majetku.
Obžalovaný O. M. je v mieste trvalého bydliska hodnotený priemerne, priestupkov sa nedopúšťa. T.č. nikde nepracuje. Doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.01.2013, ktorým mu pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Trestný rozkaz sa stal právoplatným vo vzťahu k obžalovanému dňa 06.02.2013.
Obžalovaný G. Š. je v mieste trvalého bydliska hodnotený v podstate kladne, priestupkov sa nedopúšťa. Doposiaľ bol 1-krát súdne trestaný vyššie citovaným trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 16.01.2013, ktorým pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Trestný rozkaz sa aj v jeho prípade stal právoplatným dňa 06.02.2013.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods.2 a § 49 ods.2 Trestného zákona, pričom nebolo možné prihliadnuť ani na jednu poľahčujúcu či priťažujúcu okolnosť.
Obaja obžalovaní spáchali druhovo zhodnú trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a to vo veľmi krátkej dobe po predchádzajúcom odsúdení a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 49 ods.2 Trestného zákona ustanovenie ods. 1 (možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
V zmysle citovaného ustanovenia preto po uznaní viny v zmysle obžaloby nebolo možné uložiť obžalovaným iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Pre prečin podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona súd môže páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, na osoby jednotlivých obžalovaných, ich doterajší život a hodnotenia, súd uložil obom nepodmienečné tresty odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s tým, že tento trest
vykonajú v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin neboli.
Zároveň im bola uložená povinnosť uhradiť spôsobenú škodu vo výške 30,- Eur v prospech Lesného a pasienkového pozemkového spoločenstva Slavec a to spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprí- tomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.