Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9C-52-2013.pdf
PDF · 85.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Solidní finance, uzavřený investiční fond, a.s., so sídlom Špitálka 8, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 29235871, v konaní právne zast. Mgr. Radkom Zapletalom, advokátom, so sídlom AK Železničná 1511, Senica, proti žalovanej O. J., R.. XX.XX.XXXX, T..Č.. H. N. D., občan SR, o zaplatenie 48,84 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 48,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 45,57 Eur od 05.08.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd v prevyšujúcej časti návrh žalobcu z a m i e t a .
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 28,51 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.07.2011 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 48,84 Eur z titulu prepravy bez platného cestovného lístka.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami žalobcu, hlásenkou, Oznámením o závadách, výzvou na úhradu, Zmluvnými prepravnými podmienkami Českých dráh pre verejnú osobnú dopravu (ďalej len „ZPP“), Zmluvou o postúpení pohľadávok čís.: XXXXXXXXXX a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca tvrdil, že žalovaná dňa 03.08.2010 použila k svojej preprave vlak spoločnosti České dráhy, a.s (ďalej len „prepravca“) spoj č. 476 a na výzvu prepravcom poverenej osoby sa pri kontrole cestovných dokladov medzi stanicami Brno hl. n. a Praha hl. n. nepreukázala platným cestovným dokladom pre jazdu v 2. vozovej triede. Žalovanej tak v zmysle bodu 98 ZPP vznikla povinnosť zaplatiť prepravcovi obyčajné jednosmerné cestovné v 2. vozovej triede vo výške 316 Kč a prirážku k cestovnému vo výške 800 Kč. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky, v dôsledku čoho mu vznikla ďalšia pohľadávka vo výške 30 Kč za vyhotovenie písomnej výzvy a 50 Kč ako poštovného. Žalovaná túto pohľadávku doposiaľ neuhradila. Žalobca sa teda domáha zaplatenia celkovej čiastky 1 196 Kč, čo pri prepočte kurzu českej a slovenskej meny platného ku dňu spracovania žaloby predstavuje 48,84 Eur.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2011 prepravca postúpil žalobcovi pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania.
Podaním doručeným súdu dňa 07.05.2012 žalobca na výzvu súdu oznámil, že rozhodným právom pre posúdenie veci je české právo.
Dňa 22.05.2012 bol súdom v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz č.k. 10RO/244/2011-61, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48,84 Eur, úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 45,57 Eur od 05.08.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v celkovej výške 64,52 Eur. Platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol ex lege rozhodnutím, č.k. 10RO /244/2011-85 zo dňa 26.02.2013, zrušený.
Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.
Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“) ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (/ES) č. 593/2008 zo dňa 17.08.2008 (ďalej len „nariadenie Rím I“) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny priadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.
Predmetom sporu je pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla jeho právnemu predchodcovi ako prepravcovi tým, že žalovaná dňa 03.08.2010 použila k svojej preprave jeho vlak bez platného cestovného lístka. Ide o spor s cudzím prvkom, keďže žalobca je zahraničnou právnickou osobou, k porušeniu zmluvných prepravných podmienok došlo na území Českej republiky. Žalovaná je osoba, ktorá má obvyklý pobyt na Slovensku, kde sa zdržiava ako bezdomovec v meste T.. Súd preto najprv skúmal právomoc podľa nariadenia Brusel I, ktoré má prednosť pred zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, prípadne medzinárodnými zmluvami. V danom prípade do úvahy neprichádza ustanovenie čl. 22 o výlučnej právomoci, preto súd svoju právomoc založil podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Brusel I, keďže žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o použitie hmotného práva, podľa nariadenia Rím I, ktoré sa vzťahuje na zmluvy uzavreté od 17. decembra 2009 (žalovaná sa bez platného lístka prepravovala dňa 03.08.2010), má prednosť použitie právneho poriadku podľa voľby zmluvných strán. Táto voľba však musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Súd nemal za preukázané, že k takej voľbe došlo a preto v zmysle ustanovenia čl. 5 ods. 2 nariadenia Rím I aplikoval na zmluvu právny poriadok (hmotné právo) Českej republiky.
Podľa § 36 písm. a/ zákona č. 266/1994 Sb. o dráhách je každý dopravca, ktorý prevádzkuje verejnú dráhovú dopravu, okrem povinností uvedených v § 35 povinný prevádzkovať verejnú dráhovú osobnú alebo nákladnú dopravu podľa cestovného poriadku a tarify a vopred vyhlásených zmluvných prepravných podmienok v Prepravnom a tarifnom vestníku.
Podľa § 37 ods. 5 písm. b/ zákona č. 266/1994 Sb. cestujúci je povinný pri nástupe do dráhového vozidla, pobytu v ňom a pri výstupe z dráhového vozidla správať sa tak, aby neohrozil svoju bezpečnosť, bezpečnosť iných osôb, bezpečnosť a plynulosť dráhovej dopravy, a dbať primeranej opatrnosti danej povahou dráhovej dopravy. Cestujúci je ďalej povinný na výzvu poverenej osoby sa preukázať platným cestovným dokladom; ak sa nepreukáže platným cestovným dokladom z príčin na svojej strane, zaplatiť cestovné z nástupnej do cieľovej stanice alebo, pokiaľ nie je možné bezpečne zistiť stanicu, kde cestujúci nastúpil, z východiskovej stanice vlaku a prirážku k cestovnému, alebo pokiaľ nezaplatí cestujúci na mieste, preukázať sa osobným dokladom a uviesť osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a prirážky k cestovnému.
Súd z hlásenky a oznámenia o závadach zo dňa 03.08.2010 mal preukázané, že cestujúca, O. J.Á., ktorá je žalovanou v tomto konaní, cestovala vlakom prepravcu č. 476 bez platného cestovného dokladu a peňazí, v dôsledku čoho jej prepravca v zmysle bodu 98 ZPP vyúčtoval cestovné vo výške 316 Kč a prirážku vo výške 800 Kč. Rovnakú povinnosť (zaplatiť cestovné a prirážku k cestovnému) žalovanej ukladá ust. § 37 ods. 5 písm. b/ zákona č. 266/1994 Sb. Žalobca ďalej žiadal priznať náklady za písomné vyhotovenie výzvy na zaplatenie vo výške 30 Kč, podľa prílohy C Tarify TR 10 a poštovné vo výške 50 Kč. Podľa predloženého cenníka 6 (cenník prirážok a zmluvných poplatkov) položky C 12 (č.l. 36 p.v. spisu) bol poplatok za vyhotovenie písomnej výzvy alebo upomienky na zaplatenie vo výške 30 Kč + poštovné podľa sadzobníka pošty. Súd mal za to, že žalobca preukázal povinnosť žalovanej zaplatiť cestovné a prirážku k cestovnému spolu vo výške 1 116 Kč ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky (poplatok za písomnú výzvu + poštovné). Po prepočítaní pohľadávky podľa devízového kurzu Českej národnej banky platného k 20.07.2011, teda ku dňu vyhotovenia žaloby (24,49 Kč/1 Euro) pohľadávka žalobcu predstavuje 48,84 Eur, ktorú súd žalobcovi priznal.
Žalobca si v návrhu uplatnil aj úrok z omeškania podľa slovenského právneho poriadku s úrokovou sadzbou vo výške 9% ročne. Na základe výzvy súdu, podaním doručeným dňa 07.05.2012 oznámil, že má za to, že sa má pri rozhodovaní o nároku aplikovať českého právo, avšak výšku úroku neupravil ani bližšie nešpecifikoval.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrokov z omeškania, ak podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatkov z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nařízení vlády č. 142/1994 Sb. a podľa § 1 nariadenia výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Pohľadávka sa stala splatnou dňa 04.08.2010 (deň po výzve urobenej pri prepravnej kontrole), no nakoľko žalovaná pohľadávku neuhradila, dostala sa do omeškania. Súd potom v zmysle vyššie uvedených ustanovení českého právneho poriadku priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 45,57 Eur od 05.08.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že žalovaná je povinná nahradiť ich žalobcovi. Žalobca si uplatnil trovy konania v celkovej výške 64,52 Eur (16,50 Eur ako súdny poplatok, 48,02 Eur ako trovy právneho zastúpenia za 2 úkony), avšak súd ich náhradu znížil podľa § 150 ods. 2 OSP. Postupoval tak z dôvodu, že ide o drobný spor a trovy právneho zastúpenia sú vyššie ako žalovaná istina 45,57 Eur (poplatok za výzvu a poštovné sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občanského zákoníka). Súd priznal žalobcovi náhradu trov vo výške 28,51 Eur (súdny poplatok 16,50 Eur + 12,01 Eur ako štvrtina uplatnených trov právneho zastúpenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995
Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.