Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_14C-46-2013.pdf
PDF · 102.38 KB
Case nature
Subarea
14C/46/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcov: 1/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. G., S.. D.. X. XXX/X a 2/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. G., G. XXXX/XX, zastúpených JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 proti žalovanému: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku so sídlom v Rimavskej Sobote, Cukrovarská 43 - Evanjelický farský úrad, IČO: 31934170, zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom v Hnúšti, Partizánska 197 o určenie neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 14.06.2012 takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že listina o vydedení zriadená poručiteľom - nebohým B. I., nar. 21.11.1940, zomrelým 21.10.2012, naposledy bytom v M. G., G. XXXX/XX, vo forme notárskej zápisnice vyhotovenej notárkou JUDr. Magdalénou Valušovou so sídlom v Rimavskej Sobote pod sp. zn. T. XXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX dňa 14.06.2012, je v časti týkajúcej sa vydedenia žalobcu 1/ aj s právnymi účinkami na syna žalobcu 1/ - C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G., S.. D.. X. XXX/X, a tiež v časti týkajúcej sa žalobkyne 2/ s právnymi účinkami aj na jej deti, n e p l a t n á .
Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali žalobou zo dňa 12.02.2013 určiť, že listina o vydedení zriadená ich otcom
- B. I., nar. 21.11.1940, zomr. 21.10.2012, naposledy bytom v Rimavskej Sobote, vo forme notárskej zápisnice vyhotovenej notárkou JUDr. Magdalénou Valušovou so sídlom v Rimavskej Sobote pod sp. zn. T. XXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX zo dňa 14.06.2012, je v časti týkajúcej sa vydedenia žalobcu 1/ aj s právnymi účinkami na syna žalobcu 1/ - C. I., a žalobkyne 2/ s právnymi účinkami aj na jej deti, neplatná.
Dôvodom na podanie žaloby bola tá skutočnosť, že v dedičskom konaní po nebohom B. I. vedenom pod sp. zn. XD/XXX/XXXX boli žalobcovia oboznámení s listinou o ich vydedení a závetom výlučne len v prospech žalovaného, ktoré boli vyhotovené vo forme notárskej zápisnice na žiadosť nebohého B. I. dňa 14.06.2012, pričom žalobcovia sa rozhodli listinu o vydedení neuznať. Dôvodom bolo spochybnenie existencie dôvodov vydedenia uvádzaných v predmetnej listine.
Uznesením Okresného súdu č.k. XDXXX/XXXX-XX zo dňa 30.01.2013 bola žalobkyňa 2/ odkázaná na podanie príslušnej žaloby proti závetnému dedičovi, nakoľko medzi účastníkmi dedičského konania ostala sporná otázka týkajúca sa vydedenia žalobcov.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.05.2013 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože listinu o vydedení nie je možné považovať za neplatnú. Opak by bol nezlučiteľný a poručiteľovou poslednou vôľou na usporiadanie dedičstva. Zároveň poukázal na to, že obsah listiny o vydedení nepozná.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XD/XXX/XXXX, vyjadrením žalovaného zo dňa 02.05.2013, stanoviskom žalobcov zo dňa 27.05.2013, výpoveďami žalobcov 1/ a 2/, ich zástupcu a zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 13.06.2013, výpoveďami svedkov: J. I., D. H. a S. G. na pojednávaní dňa 13.06.2013 a JUDr. Magdalény Valušovej na pojednávaní dňa 19.06.2013, mzdovým listom za rok 2012 a pracovným hodnotením nebohého B. I., poznámkami a pokynmi notárky JUDr. Valušovej s písomnými údajmi vyhotovenými neurčitou osobou - doloženými zo spisu sp. zn. T. XXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX.
Nahliadnutím do spisu sp. zn. XD/XXX/XXXX súd zistil nasledovné skutočnosti:
- B. I. - narodený 21.11.1940 zomrel dňa 21.10.2012,
- dedičmi zo zákona sú: žalobcovia 1/ a 2/ a ich matka J. I. (súčasne manželka poručiteľa)
- poručiteľ dňa 14.06.2012 zriadil vo forme notárskej zápisnice závet, ktorým všetok svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok pre prípad svojej smrti odkázal žalovanému - závetnému dedičovi
- poručiteľ dňa 14.06.2012 zriadil vo forme totožnej notárskej zápisnice aj listinu o vydedení, ktorou vydedil žalobcov 1/ a 2/, ako aj menovite syna žalobcu 1/ a tiež deti žalobkyne 2/
- dňa 05.12.2012 žalobkyňa 2/ a J. I. boli oboznámené zo strany poverenej súdnej komisárky JUDr. Valušovej s obsahom závetu a listiny o vydedení zriadených poručiteľom dňa 14.06.2012 a súčasne boli právne poučené o možnosti domáhať sa vyhlásenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení prostredníctvom súdu (žalobca 1/ prítomný na tomto jednaní nebol)
- dňa 28.01.2013 oznámila žalobkyňa 2/ JUDr. Valušovej, že dedičia podajú príslušný návrh na súd
- uznesením tunajšieho súdu č.k. XDXXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 30.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2013, súd uložil žalobkyni 2/, aby do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na súd žalobu proti závetnému dedičovi - žalovanému na určenie, že závet a listina o vydedení spísané dňa 14.06.2012 pod číslom Nz XXXXX/XXXX sú neplatné.
Z výpovede svedkyne - notárky JUDr. Valušovej na pojednávaní dňa 19.06.2013 súd zistil, že žalobca 1/ bol len omylom opomenutý v uznesení súdu č.k. XDXXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 30.01.2013, ktorého návrh sa pripravoval v jej notárskom úrade, pričom správne mal tam byť uvedený. Zároveň svedkyňa uviedla, že žalobca 1/ "pri osobnom jednaní bol o tomto upovedomený z mojej strany ústne" (t.j. o skutočnostiach, ktoré boli obsahom uznesenia zo dňa 30.01.2013).
Na pojednávaní konanom dňa 19.06.2013 zástupca žalovaného poukázal na neexistujúci naliehavý právny záujem na požadovanom určení na strane žalobcov 1/ a 2/, nakoľko nie je možné domáhať sa na súde určenia, že listina o vydedení je neplatná. Správne mali žalobcovia žiadať, aby súd určil, že vydedenie je neplatné, resp. že nie sú dané dôvody na vydedenie žalobcov, prípadne že je dané dedičské právo žalobcov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa musel súd v prvom rade vysporiadať s tvrdením zástupcu žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov 1/ a 2/ na požadovanom určení, a tiež s jeho tvrdením o nesprávnom znení petitu žaloby.
Žaloba podaná žalobcami v predmetnom súdnom konaní je žalobou podľa § 175k ods. 2 O.s.p., pre ktorú platí, že pri nej nie je potrebné tvrdiť ani preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu, pretože účastníci dedičského konania sú na jej podanie odkázaní súdom. Preto takúto žalobu nie je možné posudzovať ako určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p.
Až v prípade, ak by žaloba podľa § 175k ods. 2 O.s.p. bola súdom právoplatne zamietnutá a následne by účastníci dedičského konania podali opakovanú žalobu so zmeneným petitom (pričom na podanie tejto žaloby by už súdom odkázaní neboli), museli by žalobcovia preukazovať, že na podaní takejto žaloby majú naliehavý právny záujem, pretože už by išlo o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p.
Súd preto dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú v konaní povinní preukazovať či majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
V konaní bolo preukázané, že súd uznesením č.k. XDXXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 30.01.2013 právne poučil žalobkyňu 2/, aby podala na súd žalobu na určenie, že listina o vydedení spísaná dňa 14.06.2012 pod číslom Nz XXXXX/XXXX je neplatná. Súčasne bolo preukázané, že súdna komisárka prejednávajúca dedičstvo po nebohom B. I. rovnako právne poučila aj žalobcu 2/, avšak v jeho prípade tak urobila len osobne.
Ak žalobcovia, hoci aj zastúpení advokátom, podali žalobu na súd v zmysle poučenia vykonaného zo strany súdu (a súdnej komisárky), t.j. v takom znení aké korešponduje s týmto poučením, nie je potom možné, ale ani spravodlivé, aby ten istý orgán, ktorý takéto poučenie poskytol, neskôr zamietol ich žalobu z dôvodu, že sa domáhajú nesprávneho určenia.
Súd má vedomosť o tom, že právny názor súdov pri ich rozhodovaní o obdobnej problematike je rôzny, pričom existujú jednak rozhodnutia rešpektujúce žalobu na určenie, že listina o vydedení je neplatná, ako aj rozhodnutia vyhovujúce žalobe o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané (resp. neexistujú).
Pretože sa v posudzovanom prípade žalobcovia riadili poučením súdu (a súdnej komisárky) s konkrétne uvedeným predmetom určenia, ktorého sa mali žalobou domáhať proti závetnému dedičovi, dospel súd k záveru, že je potrebné akceptovať takto podanú žalobu vrátane určovacieho petitu.
Nakoľko žalobcovia vo svojej žalobe tvrdili, že dôvody pre ich vydedenie zo strany poručiteľa Ondreja Mišáka neexistujú, bolo potrebné vykonať dokazovanie na preukázanie pravdivosti tohoto ich tvrdenia. Súd sa v konaní zameral na zisťovanie dôvodov vydedenia žalobcov ku dňu 14.06.2012, kedy poručiteľ listinu o vydedení zriadil, pričom súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
Z listiny o vydedení zriadenej poručiteľom Ondrejom Mišákom vo forme notárskej zápisnice vyhotovenej notárkou JUDr. Magdalénou Valušovou pod sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCR1s XXXXX/ XXXX dňa 14.06.2012 súd zistil, že menovaný vydedil svoje deti - žalobcov 1/ a 2/ aj s právnymi účinkami na syna žalobcu 1/ a deti žalobkyne 2/, pričom dôvody pre ich vydedenie sú nasledovné:
- trvalo o neho neprejavujú záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali,
- neposkytujú mu potrebnú pomoc v chorobe a starobe,
- trvalo vedú neusporiadaný život,
pričom listina o vydedení obsahuje aj odkaz na konkrétne ustanovenie § 469a ods. 1, písm. a), b) a d) Občianskeho zákonníka.
V listine o vydedení sa pri označení žalobcov uvádza, že títo majú "trvalý pobyt neznámy".
Na pojednávaní dňa 13.06.2013 boli zistené nasledovné skutočnosti:
Z výpovede žalobcu 1/ súd zistil, že už dlhé roky žije v M. G., na ul. X. X aj so svojou rodinou, pričom táto adresa bola poručiteľovi celý čas dobre známa, nakoľko ich často navštevoval. Žalobca 1/ uviedol, že žije s manželkou a synom Petrom v spoločnej domácnosti, a preto nevie, aký jeho neusporiadaný život mal poručiteľ na mysli. Rodičov navštevoval raz - dvakrát do týždňa, avšak stalo sa niekedy, že to bolo aj viackrát do týždňa, prípadne dvakrát za jeden deň. O chorobe otca sa dozvedel - tak ako všetci ostatní - až vtedy, keď sa začiatkom októbra 2012 vykonali všetky vyšetrenia v nemocnici, pričom tie určili, že otec má vážny onkologický problém v konečnom štádiu.
Z výpovede žalobkyne 2/ súd zistil, že od narodenia až do roku 2001 žila s rodičmi v spoločnej domácnosti; potom sa vydala a odsťahovala na ul. S. XX v M. G.; v auguste 2011 sa opätovne (už aj s manželom Z. I., rodeným H.) prisťahovala k rodičom a žije tam doteraz. Spolu s manželom prispievajú na domácnosť po 200,- Eur mesačne, a taktiež pomáhajú pri prácach v dome, záhrade ako aj pri chove hospodárskych zvierat. Žijú usporiadane, nemajú problémy ani sa nerozvádzajú; deti zatiaľ nemajú.
Obaja žalobcovia 1/ a 2/ zhodne uviedli, že poručiteľ mal zo začiatku výhrady voči manželovi žalobkyne 2/ kvôli jeho rómskemu pôvodu, avšak krátko po svadbe (konala sa 11.09.2001) sa tieto vzťahy urovnali.
Zástupca žalobcov 1/ a 2/ predložil súdu mzdový list poručiteľa za rok 2012 od spoločnosti RISO-R, s.r.o., a tiež jeho pracovné hodnotenie od spoločnosti VENDING, s.r.o., pričom z predmetných listín súd zistil, že poručiteľ pracoval v spoločnosti VENDING, s.r.o. od 01.02.2005 ako servisný technik, ktorý v práci dosahoval vynikajúce výsledky, bol dôsledný a veľmi zodpovedný. V roku 2012 pracoval poručiteľ v spoločnosti RISO-R, s.r.o., prácu vykonával podľa potreby (v prípade zastupovania), pričom v mesiaci január odpracoval 127 hodín, v máji 180 hodín, v júni 12 hodín a v auguste 108 hodín. Poslednýkrát pracoval dňa 24.08.2012.
Matka žalobcov a súčasne manželka poručiteľa - J. I. uviedla, že žalobcovia stále prejavovali o svojho otca - poručiteľa záujem, a to až do jeho smrti. Chodili na oslavy ich narodenín a menín, a tiež vždy prišli, keď bolo potrebné pomôcť. Keď sa poručiteľ dostal do nemocnice (v októbri 2012) navštevovali ho žalobcovia aj v nemocnici každý deň až do jeho smrti. Obaja žalobcovia majú usporiadaný život, ich trvalý pobyt nie je neznámy. Žalobca 1/ býva neďaleko nich, kde ho aj s poručiteľom navštevovali. Žalobkyňa 2/ žila s rodičmi v spoločnej domácnosti a je tomu tak aj teraz. Svedkyňa pripustila, že poručiteľ mal zo začiatku námietky voči manželovi žalobkyne 1/, avšak po 1- 2 mesiacoch od ich sobáša už poručiteľ vychádzal so zaťom dobre. V súvislosti so zdravotným stavom poručiteľa svedkyňa uviedla, že v rodine nevedeli o jeho ochorení, dozvedeli sa o tom až keď už bol poručiteľ v nemocnici (v októbri 2012). Dovtedy sa poručiteľ nesťažoval na žiadne zdravotné problémy, pracoval v záhrade a staral sa o domáce zvieratá. Len krátko pred nástupom do nemocnice spomínal pobolievanie žalúdka.
Svedok D. H. uviedol, že pozná žalobcov a ich rodičov od roku 1969, pričom vie, že v tejto rodine boli dobré vzťahy, poručiteľ dobre vychádzal so svojimi deťmi aj manželkou, nie sú mu známe žiadne problémy v tejto rodine. Často videl žalobkyňu 2/ pri dome jej rodičov, pretože ona spolu s rodičmi bývala, a tiež vídaval aj žalobcu 1/ - avšak jeho už menej, nakoľko tento chodil cez deň do práce. Svedok poukázal na to, že s poručiteľom boli dlhoroční kamaráti, pričom menovaný sa nikdy nesťažoval na svoje deti ani na vážny zdravotný stav. Nič nevedel ani o onkologickom ochorení poručiteľa.
Svedok S. G. uviedol, že je susedom rodičov žalobcov od roku 2005, pričom podľa neho boli vzťahy medzi rodičmi a žalobcami dobré. Nevie o jedinom probléme medzi nimi. Pri dome rodičov žalobcov vídaval oboch žalobcov, častejšie však žalobkyňu 2/.
Na pojednávaní dňa 19.06.2013 boli zistené nasledovné skutočnosti:
Svedkyňa - notárka JUDr. Magdaléna Valušová uviedla, že s poručiteľom mala tri jednania, z toho pri prvých dvoch bola prítomná aj jeho manželka. Dátum konania prvého jednania si už svedkyňa nepamätala, druhé jednanie sa konalo dňa 11.06.2012. Pri treťom jednaní dňa 14.06.2012 bol prítomný len poručiteľ. Na všetkých jednaniach prejavil poručiteľ vôľu prenechať pre prípad smrti celý svoj majetok žalovanému s tým, že v prospech manželky poručiteľa bude na nehnuteľnostiach zriadené vecné bremeno práva doživotného užívania a bývania. Po poučení svedkyňou o tom, že jeho potomkovia sú neopomenuteľní dedičia, prejavil poručiteľ vôľu žalobcov a ich deti vydediť. Poručiteľ jej doniesol do notárskeho úradu aj rukou napísané nacionálie osôb, ktoré chcel vydediť. Za tým účelom oznámil svedkyni, že žalobcovia majú trvalý pobyt neznámy, nenavštevujú ho, vzťah s nimi má dlhodobo narušený, pridal ešte nejaké podrobnosti, ktoré si však už svedkyňa nepamätala. Poručiteľ pred ňou uviedol aj tú skutočnosť, že je vážne chorý a jeho zdravotný stav si vyžaduje starostlivosť iných osôb. Poručiteľom uvedené skutkové dôvody vydedenia potom svedkyňa sama priradila k tým dôvodom vydedenia, ktoré sú nachádzajú v § 469a ods. 1, písm. a), b) a d) Občianskeho zákonníka.
Súd konštatuje, že v konaní sa preukázalo, že v čase zriadenia predmetnej listiny o vydedení poručiteľ vykonával obvyklé práce okolo rodinného hospodárstva (práce v záhrade a pri chove domácich zvierat), a tiež vykonával prácu v zamestnaní (napr. ešte 2 mesiace po vyhotovení spornej listiny odpracoval v auguste 2012 108 hodín). Nikto z jeho blízkych (manželka, deti a dlhoročný priateľ) nepotvrdil, že by sa poručiteľ sťažoval na zdravotné problémy, alebo že by sa u neho takéto problémy prejavovali. Súd poznamenáva, že keď už sa prejavili zdravotné problémy poručiteľa, tak tomu bolo až po vyhotovení listiny o vydedení, pričom žalobcovia poskytli poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe.
Taktiež sa preukázalo, že žalobcovia poskytli poručiteľovi aj potrebnú pomoc v starobe a prejavovali pravidelne o neho opravdivý záujem, pretože v čase vyhotovenia listiny o vydedení (ale aj v období predchádzajúcom) žalobca 1/ často poručiteľa navštevoval a pomáhal mu s tým, čo bolo potrebné; žalobkyňa 2/ žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, kde pomáhala vykonávať práce v dome aj v záhrade. Žalobcovia sa tiež zúčastňovali osláv poručiteľových sviatkov.
Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že žalobcovia nevedenú neusporiadaný život. Žalobca 1/ pracuje, žije spoločne s manželkou a synom v byte neďaleko rodičov, s ktorými sa vzájomne navštevovali. Žalobkyňa 2/ je síce nezamestnaná od novembra 2012, avšak so svojím manželom žije usporiadane, pričom od augusta 2011 obaja bývajú v dome, kde do svojej smrti žil aj poručiteľ, na náklady spojené s bývaním a stravou pravidelne prispievajú sumou 200,- Eur mesačne.
Súd len pre úplnosť poznamenáva, že sa v konaní preukázala aj skutočnosť týkajúca sa trvalého pobytu žalobcov v tom smere, že poručiteľ stále vedel, kde žalobcovia na trvalom pobyte bývajú, a to aj v čase vyhotovenia listiny o vydedení.
Vydedenie je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ výslovne prejavuje svoju vôľu odňať potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona.
Vydedenie musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.
Materiálnou náležitosťou vydedenia, okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov, je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia. K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu predpísanú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. V listine o vydedení je potrebné skutkovo vymedziť - z časového aj vecného hľadiska - z akého konkrétneho dôvodu poručiteľ uskutočnil tento právny úkon. Nepostačí preto uviesť dôvod vydedenia iba ako citáciu zákonného ustanovenia bez toho, aby nebolo súčasne uvedené kedy a akú pomoc potomkovia poručiteľovi neposkytli, ako a kedy neprejavovali potomkovia opravdivý záujem o poručiteľa, v čom spočíva neusporiadanosť života potomkov a trvalosť tohto stavu. Ak z listiny o vydedení tieto skutočnosti nevyplývajú, nie je v podstate ani možné presne zistiť, aký je skutočný dôvod vydedenia.
S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní preukázali, že dôvody ich vydedenia uvedené v listine o vydedení zriadenej poručiteľom dňa 14.06.2012 nie sú dané (neexistujú).
Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu zverejneného pod číslom R 45/1986, kde sa uvádza, že k platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ustanovení § 469a OZ.
Nakoľko tieto dôvody splnené neboli, považoval súd listinu o vydedení za neplatnú.
Ak sa žalobcovia svojou žalobou domáhali určenia, že listina o vydedení je neplatná, riadiac sa právnym poučením súdu (a súdnej komisárky), súd takto formulovaný žalobný petit akceptoval a žalobe pre jej dôvodnosť vyhovel.
Podľa § 175k ods. 2 O.s.p., ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p. pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania ani jednému účastníkovi, nakoľko žalobcovia, ale ani žalovaný, nedali žiadnym svojim správaním príčinu na začatie tohto konania. Príčinou vzniku sporu bol právny úkon osoby mimo okruhu účastníkov konania (poručiteľ), avšak s právnymi dôsledkami pre týchto účastníkov konania. Nepriznanie trov účastníkom konania je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu najspravodlivejším riešení, pri ktorom si každá procesná strana bude sama znášať svoje trovy.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).