Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/44/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. júla 2023, v trestnej veci obžalovaného 1/ C. B., nar. XX.XX.XXXX v B. a obžalovaného 2/ Z. Al D., nar. XX.XX.XXXX v D., stíhaných pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. -372 zo dňa 12.04.2023, takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 12.04.2023 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa , o d s u d z u j e obžalovaného C. B. a obžalovaného Z. Al D., a to každého z nich samostatne,

podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j ú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo výrokoch o treste prepadnutia vecí zostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

Vo výrokoch o vine zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 12.04.2023 boli obžalovaní 1/ C. B. a obžalovaný 2/ Z. Al D. uznaní vinnými zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 17.10.2022 C. B. ako vodič a Z. AL D. ako spolujazdec v presne nezistenom čase, v ranných hodinách cez presne nezistený hraničný priechod umožnili za doposiaľ presne nezistenej výšky finančnej výhody piatim osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi K. republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území K. republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Z. a K. republiky a to takým spôsobom, že tieto osoby naložili dňa 17.10.2022 v presne nezistenom čase na presne nezistenom mieste v okolí mesta K. v Z. do osobného motorového vozidla zn. S. XXX SW, evidenčného čísla E. BD XXX, imatrikulované v K. Q. H., striebornej metalízovanej farby a tieto previezli vo vyššie

špecifikovanom motorovom vozidle cez bližšie nezistený hraničný priechod na územie K. republiky, pričom dňa 17.10.2022 v čase o 08.50 h bolo uvedené motorové vozidlo hliadkou OO-PZ N. zastavené pred obcou Z. E. na ceste č. P./XXXX po tom, čo bolo vozidlo prenasledované od obce N. K., kde vodič nerešpektoval výzvu na zastavenie vozidla a pokračoval v jazde až pred obec Z. E., kde vodič zastavil až za použitia zvukovo výstražného svetelného signálu a rozsvietením nápisu STOP a pri následnej kontrole hliadka našla vo vozidle päť osôb zo K. republiky a to 1) Q. Al Z., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť K., 2) B. C., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť K., 3) B. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť K., 4) D. AL K., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť K., 5) Z. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť K., pričom ani jedna osoba nemala pri sebe žiadne hodnoverné doklady totožnosti obsahujúce platné víza k pobytu. Za to boli obžalovaní 1/, 2/, a to každý z nich samostatne, odsúdení podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne, na výkon ktorého boli podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému 1/ C. B. bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložený trest prepadnutia vecí, a to motorového vozidla zn. S. XXX SW, evidenčné číslo E. BD XXX, imatrikulované v K. republike H., N.: N striebornej farby, rok výroby XXXX a mobilného telefónu zn. K. O. K P.: XXXXXXXXXXXXXXXX/XX, P.: 2: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, S/N: Q striebornej farby. Obžalovanému 2/ Z. Al D. bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložený trest prepadnutia vecí, a to mobilného telefónu zn. K. P. 1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, P. X:XXXXXXXXXXXXXXX, S/ N: Q svetlomodrej farby a mobilného telefónu zn. K. O. B P. 1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, P. 2: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, S/N: Q čiernej farby. Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o trestoch uložených obžalovaným 1/ a 2/ v ich neprospech s tým, že uložené tresty považoval za neprimerane nízke. Z doplnených dôvodov podaného odvolania, ktoré boli Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši doručené dňa 05.05.2023 vyplynulo, že nesúhlasí s uloženými nepodmienečnými trestami odňatia slobody vo výmere dvoch rokov u obidvoch obžalovaných, pretože takto uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody považuje za neprimerane nízke. Nesúhlasil s mimoriadnym znížením trestu odňatia slobody u obidvoch obžalovaných aplikujúc ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., ktoré okresný súd odôvodnil tým, že obžalovaný 1/ C. B. je jediným živiteľom rodiny, výlučne sám sa stará o manželku a štyri deti a jeho príbuzní zahynuli pri nedávnom zemetrasení v K.. U obžalovaného 2/ Z. Al D. mimoriadne zníženie trestu odôvodnil skutočnosťou, že je jediným živiteľom rodiny, jeho manželka má plánovaný termín pôrodu 06.05.2023 a okrem uvedeného konštatoval, že doposiaľ boli bezúhonní a nemajú žiadne záznamy o priestupkoch. Ohľadom uložených trestov prepadnutia veci okresný prokurátor u obidvoch obžalovaných súhlasil s prvostupňovým rozhodnutím. Okresný prokurátor nesúhlasil s názorom okresného súdu, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje uložiť obžalovaným nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky s tým, že použitie trestnej sadzby aj na spodnej hranici trestnej sadzby by bolo pre nich neprimerane prísne a poukázal na zmysel ust. § 39 Tr. zák., ktorým je individualizovať trest a umožniť súdu riešiť situácie, keď trest odňatia slobody ukladaný v rámci zákonom určenej trestnej sadzby by nezodpovedal konkrétnym okolnostiam prípadu. Zdôraznil, že pri využití § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody musí dôsledne posúdiť okolnosti samotného prípadu alebo pomery páchateľa. Okolnosťami prípadu sú z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita naplnenia výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti možno zaradiť napr. spáchanie trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, pod vplyvom ťaživých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si páchateľ sám nezavinil a podobne. Na základe uvedeného bol toho názoru, že okresný súd ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. použil neopodstatnene, pretože neprihliadol na okolnosti prípadu, a to spáchanie závažnej trestnej činnosti, zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorému prislúcha zákonom stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 7 až 10 rokov. Namietal, že okresný súd sa neriadil zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. Bol toho názoru, že prvostupňový súd mal zobrať do úvahy charakter prejednávanej trestnej činnosti s tým, že obidvaja obžalovaní nelegálne prevážali cez hranice K. republiky päť osôb, z ktorých dve osoby sa nachádzali v kufri vozidla. Mali vedomosť o tom, že sa dopúšťajú trestnej činnosti, pretože potom, ako ich zastavovala

hliadka polície, nezastali, ale unikali a s vozidlom zastavili až po tom, ako boli hliadkou PZ prinútení. Bol toho názoru, že ochrana spoločnosti, ani náprava obžalovaných nebude dostatočne zabezpečená pri uložení nepodmienečných trestov odňatia slobody len vo výmere dvoch rokov každému obžalovanému samostatne, pretože uložením takýchto trestov nebude naplnená ani požiadavka pôsobenia trestov aj na ostatných potenciálnych páchateľov prevádzačstva tak, aby sa takéhoto protiprávneho konania nedopúšťali a neodradí ani samotných obžalovaných 1/ a 2/, aby sa v budúcnosti obdobnej trestnej činnosti opakovane nedopustili. Okresným súdom uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody obžalovaným 1/, 2/ sú podľa okresného prokurátora neprimerane nízke, nevystihujú stupeň ich konania, a preto im mali byť uložené prísnejšie nepodmienečné tresty odňatia slobody, resp. tresty odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, ktoré by boli v súlade so zákonom a tiež by boli dostatočnou hrozbou pre obžalovaných 1/, 2/, aby sa podobného tak závažného protiprávneho konania vyvarovali a zároveň by odrádzali aj prípadných potenciálnych páchateľov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu čo do výrokov o nepodmienečných trestoch odňatia slobody a aby vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaným uloží prísnejšie nepodmienečné tresty odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný 1/ C. B. podal k odvolaniu okresného prokurátora vyjadrenie, ktoré doručil Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši dňa 15.05.2023. Vo vzťahu k okresným prokurátorom namietanému neopodstatnenému použitiu ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. a mimoriadnemu zníženiu trestu, poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a spáchanie skutku, z ktorého bol uznaný vinným, oľutoval. Okresný súd správne prihliadal aj na to, že je jediným živiteľom rodiny a zabezpečuje výlučnú starostlivosť o manželku a spoločné štyri deti. Ostatní príbuzní zahynuli pri nedávnom zemetrasení v K.. Doposiaľ nebol súdne trestaný, ani prejednávaný za žiadny priestupok. Už doterajší výkon väzby má prevýchovný charakter a pôsobí na neho preventívne tak, že nikdy v budúcnosti sa takéhoto alebo obdobného konania nedopustí. Nesúhlasil s tým, že trestom uloženým okresným súdom nebude dostatočne zabezpečená jeho náprava a nebude naplnená ani požiadavka účinného pôsobenia trestov aj na ostatných potenciálnych páchateľov prevádzačstva, pretože ani ukladanie prísnejších trestov v minulosti za trestný čin prevádzačstva nezabezpečilo to, aby potenciálnych páchateľov odradilo od páchania takéhoto druhu trestnej činnosti. Práve naopak, trend je taký, že tento druh trestnej činnosti sa rozmáha aj napriek tomu, že v minulosti boli za takýto druh trestnej činnosti ukladané prísnejšie tresty. Trest, ktorý mu bol uložený považoval za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a navrhol, aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa K odvolaniu okresného prokurátora podal písomné vyjadrenie aj obžalovaný 2/ Z. Al D., ktoré doručil Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši dňa 15.05.2023. Jeho obsah bol totožný s obsahom vyjadrenia obžalovaného 1/ s tým rozdielom, že pokiaľ ide o jeho osobné pomery, poukázal na to, že je jediným živiteľom rodiny a jeho v tom čase tehotná manželka by mala v mesiaci máj 2023 porodiť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, pred tým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zistil, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej v , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , , a preto odvolací súd nepostupoval podľa Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Krajský súd vykonal vo veci verejné zasadnutie v prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry a obžalovaných 1/ a 2/ a súdneho prekladateľa a tlmočníka pre jazyk arabský, ktorému obžalovaní 1/ a 2/ rozumejú v súlade s , pričom obžalovaným 1/, 2/ bolo preložené do arabského jazyka aj predvolanie na verejné zasadnutie so všetkými poskytnutými poučeniami. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie vo výroku o uložených nepodmienečných trestoch odňatia slobody z dôvodov, ktoré sú uvedené v písomnom odôvodnení podaného odvolania s tým, aby krajský súd vo veci sám rozhodol a obžalovaným uložil prísnejšie nepodmienečné tresty odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby bez použitia Tr. zák. a na výkon trestu ich zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obhajca obžalovaných 1/ a 2/ na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje vo všetkých výrokoch za zákonný a správny. Má za to, že okresný súd uviedol svoje úvahy ku všetkým

rozhodujúcim skutočnostiam pokiaľ ide o okolnosti spáchaného skutku aj pokiaľ ide o okolnosti, týkajúce sa osôb páchateľov. Správne aplikoval Tr. zák., a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa Obžalovaný 1/ C. B. na verejnom zasadnutí uviedol ctihodnému súdu, že k zákonom SR, k súdu aj k prokuratúre prechováva úctu. Je si vedomý toho, že urobil chybu, ale poukázal na to, že ľudia sa chýb dopúšťajú. Výsledkom tejto chyby je, že jeho najstarší 15 ročný syn, keď pôjde von s kamarátmi a bude hovoriť, že má otca vo väzení, bude to pre neho neopísateľné. Má strach, že vzhľadom na jeho vek a jeho neprítomnosť, by sa mohol dopúšťať nekalých vecí. Rovnaký strach pociťuje aj vo vzťahu ku svojej 14 ročnej dcére. Okrem toho má ešte 9 ročnú a 7 ročnú dcéru a poukázal na to, že jeho manželka sa nedokáže sama postarať o celú rodinu. Bude pod obrovským tlakom. Na pomoc nemá nikoho, pretože po nedávnom zemetrasení stratili väčšinu rodiny. Mohol by im pomáhať len jeho synovec, pokiaľ ho sem dopraví. Je mu ľúto, čo vykonal a žiada súd o milosrdenstvo. Obžalovaný 2/ Z. Al D. na verejnom zasadnutí prejavil ľútosť nad tým, že súdnictvo SR sa navyše musí zaoberať vecami, ktoré sa týkajú ich. Spolu s C. B. pochybili voči SR a jej zákonom, ale prejavili a prejavujú ľútosť nad tým, čo vykonali. Želajú si, aby súd bral ich ľútosť vážne. Sám má 4 deti a manželku, posledná dcéra sa mu narodila cca pred mesiacom. Želá si a žiada, aby súd bol zhovievavý, pomohol mu a prejavil milosť. Na podklade podaného odvolania okresného prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, i správnosť postupu konania, ktorý mu predchádzal. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , pričom také chyby nezistil. Dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Primárne je nutné konštatovať, že výroky o vine obžalovaných 1/ a 2/, ktorými boli uznaní za vinných zo zločinu prevádzačstva podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., a to formou spolupáchateľstva podľa Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedený, už nadobudli právoplatnosť, pretože obžalovaný 1/ a obžalovaný 2/ na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, ktoré sa konalo dňa 12.04.2023 podľa každý samostatne vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom následne na položené otázky v zmysle , , , a odpovedal každý zvlášť kladne ,,áno“, a preto okresný súd po príslušnom procesnom postupe podľa , vyhlásenia obžalovaných 1/ a 2/ o tom, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal s tým, že v tomto rozsahu dokazovanie nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a vo veci rozhodol rozsudkom. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, z podnetu okresným prokurátorom podaného odvolania preskúmal v zmysle len výroky o uložených trestoch odňatia slobody obžalovaným 1/ a 2/ a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, pretože napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie a trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovaným 1/ a 2/ uložený, je neprimerane mierny. Preto krajský súd podľa , , zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a jeho výkone a následne podľa rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti. Podľa Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vo vzťahu k uloženým trestom odňatia slobody odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Napriek tomu, že pri ukladaní trestu prihliadol na skutočnosti a zásady podľa až ods. 4 Tr. zák., Tr. zák. Tr. zák. Tr. zák., , Tr. zák., napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie , pretože vo výroku o uložených trestoch odňatia slobody obom obžalovaným zvlášť neuviedol ust. per analogiam, Tr. zákona a uložené tresty odňatia slobody obžalovaným 1/ a 2/ sú neprimerane

nízke najmä preto, že nezodpovedajú požiadavke generálnej prevencie v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona. Uvedené nedostatky prvostupňového rozhodnutia odvolací súd odstránil tak, že výroky o treste odňatia slobody a jeho výkone zrušil a nahradil ich vlastným rozhodnutím.

Krajský súd k uvedenému uvádza, že za zločin prevádzačstva, z ktorého boli obžalovaní 1/ a 2/ uznaní vinnými stanovuje v trestnú sadzbu od 7 rokov do 10 rokov. V zhode so skutkovými zisteniami okresného súdu aj odvolací súd vzhliadol u oboch obžalovaných 1/ a 2/ zvlášť dve poľahčujúce okolnosti, a to, že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život v zmysle Tr. zák., keď podľa odpisu z registra trestov a podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov doposiaľ neboli trestne stíhaní a ani priestupkovo postihnutí a že sa priznali k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovali v zmysle Tr. zák., keď na hlavnom pojednávaní po príslušnom procesnom postupe vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a tiež u nich nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zákona. S poukazom na prevahu dvoch poľahčujúcich okolností v pomere k žiadnej priťažujúcej okolnosti sa horná hranica trestnej sadzby v zmysle , Tr. zákona znižuje o tretinu, v dôsledku čoho bolo možné obžalovaným 1/ a 2/ uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 9 rokov.

Okrem pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností krajský súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody osobitne prihliadol i na to, že obžalovaní 1/ a 2/ urobili vyhlásenie o svojej vine podľa , ktoré okresný súd uznesením prijal. Prijaté vyhlásenie o vine je samostatným dôvodom na mimoriadne zníženie trestu podľa , Tr. zák. per analogiam. Vyhlásenie viny obžalovaných 1/ a 2/ považoval odvolací súd za významnú skutočnosť vyznievajúcu v ich prospech a prihliadal na ňu pri ukladaní druhu a výmery trestu. Ako vyplýva zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR č. 44/2017, samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. Tr. zák., avšak takýto postoj je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. , Tr. zák. vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t. j. môže mu byť uložený trest odňatia slobody znížený o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. S poukazom na uvedené bolo možné obžalovaným 1/ a 2/, každému zvlášť, uložiť trest odňatia slobody na 4 roky a osem mesiacov až 9 rokov, čo krajský súd zobral pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy.

Okrem uvedeného pristúpil krajský súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody aj k aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona, podľa ktorého, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V danom prípade to znamenalo, že obžalovaným 1/ a 2/ bolo možné uložiť trest odňatia slobody aj pod dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá bola upravená podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, nie však nižší ako 2 roky, čo vyplýva z § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona.

Na rozdiel od okresného prokurátora videl odvolací súd u obžalovaných 1/ a 2/ dôvod na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody jednak podľa § 39 ods. 2 písm. d) v spojení s § 39 ods. 4 Tr. zákona s ohľadom na súdom prijaté vyhlásenie ich viny ale aj podľa § 39 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona, a to v pomeroch obžalovaných, ktorí obidvaja sú rodičmi 4 maloletých detí, ktoré sú odkázané na starostlivosť, opateru a výživu aj zo strany obžalovaných a o ktoré sa v súčasnosti starajú len ich matky, a to naviac v cudzej krajine, bez možnej pomoci iných príbuzných. Krajský súd pritom prihliadal na zásadu ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorej má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súčasne zohľadnil aj to, že zo spisového materiálu neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti o osobách obžalovaných 1/ a 2/, ktorí doposiaľ viedli riadny život, rešpektovali normy spoločenského správania a nedostali sa do rozporu so zákonom. Možno preto urobiť záver, že u nich išlo o prvý, nerozvážny a ojedinelý exces z riadneho spôsobu života, a preto trest uložený čo aj na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre obžalovaných 1/ a 2/ neprimerane prísny. Nebolo ale možné prisvedčiť úvahe okresného súdu, že účel trestu bude u obžalovaných 1/ a 2/ s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce

sa ich pomerov a s ohľadom na vyhlásenie ich viny naplnený aj trestom odňatia slobody vo výmere 2 roky, pretože takto uložený trest nezodpovedá požiadavke generálnej prevencie, ktorú má, okrem iného, uložený trest plniť. Hoci bol odvolací súd toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to pod dolnou hranicou trestnej sadzby aplikujúc ust. § 39 ods. 1 a ust. § 39 ods. 2 písm. d) per analogiam Tr. zákona, pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie a s ohľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaných možno je primeraným trestom trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Preto sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného prokurátora, že okresným súdom uložený trest je neprimerane mierny. Z dôvodov uvedených vyššie sa však nestotožnil s jeho tvrdením, že pomery obžalovaných neodôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky poukazuje krajský súd na okolnosti daného prípadu, keď sa obžalovaní 1/ a 2/ dopustili závažnej trestnej činnosti, zločinu prevádzačstva, čím významným spôsobom porušili záujem štátu na kontrole osôb, ktoré prekračujú štátnu hranicu, a to v oboch smeroch, ktorý je objektom daného trestného činu. Dôležitosť tohto verejného záujmu je vyjadrená v trestnej sadzbe, v rámci ktorej je jeho porušenie trestané. Za predmetný skutok, ako už bolo vyššie uvedené, je v § 355 ods. 3 Tr. zákona ustanovená trestná sadzba pre trest odňatia slobody 7 až 10 rokov. I keď považoval krajský súd za potrebné prihliadnuť na to, že obžalovaní 1/ a 2/ vyhlásili svoju vinu, sú rodičmi 4 maloletých detí a že doposiaľ boli bezúhonní, zároveň nebolo možné prehliadnuť, že v úmysle získať pre seba finančnú výhodu pomáhali 5 osobám, ktoré nie sú štátnym občanom K. republiky a ani nemajú na jej území trvalý pobyt nedovolene prekročiť štátnu hranicu K. republiky a prejsť cez jej územie. Dve z týchto osôb pritom prevážali spôsobom, ktorý nie je určený na prevoz osôb (v kufri auta) a pred hliadkou OO PZ sa snažili unikať.

Hoci mal krajský súd v zhode s názorom okresného súdu za to, že okolnosti konkrétneho prípadu ako aj vyššie uvedené pomery obžalovaných 1/ a 2/ odôvodňujú mimoriadne zníženie ich trestu podľa § 39 ods. 1, ale aj podľa § 39 ods. 2 písm. d) per analogiam Tr. zákona, trest uložený okresným súdom bol neprimerane mierny, čo okresný prokurátor namietal dôvodne, a preto krajský súd tresty odňatia slobody u oboch obžalovaných sprísnil a každého z nich odsúdil na trest odňatia slobody na 4 roky a na jeho výkon obžalovaných 1/ a 2/ zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu neboli vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Takto obžalovaným 1/ a 2/ uložené tresty odňatia slobody sú zákonné, primerané a správne a ako celok v dostatočnej miere zabezpečia dosiahnutie účelu trestu, ktorým je ochrana spoločnosti a zároveň zohľadňujú aj osoby obžalovaných, u ktorého doposiaľ nebolo zistené protiprávne konanie. V primeranom rozsahu obsahujú prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a zodpovedajú všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Výroky o trestoch prepadnutia vecí neboli podaným odvolaním okresného prokurátora osobitne napadnuté, a preto krajský súd len v stručnosti konštatuje, že obžalovaným boli správne, v súlade s § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložené tresty prepadnutia vyššie špecifikovaných vecí, ktoré boli použité na spáchanie predmetného trestného činu. Vo výrokoch o treste prepadnutia vecí zostal rozsudok okresného súdu nezmenený.

Výroky o vine obžalovaných 1/ a 2/ už nadobudli právoplatnosť, a preto tieto výroky krajský súd nepreskúmaval a v tejto časti zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého rozsudku okresného súdu vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu krajský súd rozhodol z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.