Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Saz-4-2013.pdf
PDF · 96.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: P. A. S., N.. XX.XX.XXXX M. V. V., B. T. (Ď. R. „.), B.R. Š. W., K. W. S., B., J. M., M. B., Č. B. E. W. E. B. F. W. F. XX.XX.XXXX, W. C. W. M. K. W. M. V. V., Č. G., B., počas pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR") ul. C. XXX/XX, XXX XX K., zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, č. zápisu v SAK: 5117, so sídlom Geromettova 131, 966 21 Lovča, pracovisko Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-46-10/PO-Ž-2013 zo dňa 18.02.2013, takto
rozhodol:
Z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. rozhodnutie odporcu zo dňa 18.02.2013 ČAS: MU-46-10/PO-Ž-2013 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-46-10/PO-Ž-2012 zo dňa 18.02.2013 v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle") z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 13a citovaného zákona nepredĺžil navrhovateľovi doplnkovú ochranu, ktorá mu bola poskytnutá dňa 14.03.2012 rozhodnutím odporcu ČAS: MU-604-15/PO-Ž-2011.
Navrhovateľ pred pracovníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru K. požiadal dňa 16.01.2013 o predĺženie doplnkovej ochrany. Pri podaní žiadosti uviedol, že dôvody, pre ktoré mu bola poskytnutá doplnková ochrana, stále pretrvávajú.
Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľom dňa 29.01.2013 vykonaný pohovor, v rámci ktorého navrhovateľ uviedol, že:
- Žil a pracoval v meste V., ktoré opustil z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie v B.. Príslušníci Al Shabaab ho obvinili zo spolupráce s vládnymi jednotkami, ktoré zabili ich príslušníka.
- Zároveň dodal, že o návrate do krajiny pôvodu neuvažoval, nakoľko sa obáva príslušníkov Al Shabaab.
Iné dôvody, ktoré mu bránia vrátiť sa do krajiny pôvodu alebo ktorých sa obáva pri svojom návrate navrhovateľ neuviedol.
Úvodom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca poznamenal, že doplnková ochrana bola navrhovateľovi poskytnutá na základe toho, že v prípade osoby navrhovateľa nebolo možné s dostatočnou istotou vylúčiť, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť osoby z dôvodu svojvoľného násilia súvisiaceho s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou, respektíve že by navrhovateľ nebol vystavený vážnemu bezpráviu počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Po podaní žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany však správny orgán v konaní zistil, že podmienky na ďalšie predĺženie doplnkovej ochrany s ohľadom na dikciu ustanovenia § 13a zákona o azyle v prípade navrhovateľa nie sú splnené.
Odporcovi po vyhodnotení spisového materiálu vyplynulo, že voči osobe navrhovateľa nebolo vedené trestné konanie, navrhovateľ nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný oficiálnymi štátnymi orgánmi a rovnako nebolo preukázané, že by mal v krajine pôvodu nejaké problémy so B. štátnymi orgánmi. Preto odporca v prípade navrhovateľa hrozbu vážneho bezprávia v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu vylúčil. Podobne vylúčil i hrozbu mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.
Súčasnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa odporca označil za stabilnú, respektíve zlepšujúcu sa. Dodal, že príslušníci Al Shabaab boli vládnymi vojskami vytlačení za hranice mesta V. a že vnútroštátny konflikt opustil teritórium hlavného mesta.
Vo vzťahu ku hrozbe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu odporca konštatoval v prevažnej miere politickú, hospodársku, ako aj bezpečnostnú situáciu v B.. Uviedol, že situácia v krajine pôvodu navrhovateľa sa od augusta 2011 (kedy sa povstalci z Al Shabaab stiahli z kľúčových pozícií v meste V. a protivládne jednotky získali kontrolu nad viacerými oblasťami krajiny) podstatne zmenila. Správny orgán argumentoval návratom vnútorne presídlených osôb z koridoru P. do mesta V., nárastom počtu obyvateľov v V., zlepšením bezpečnostnej situácie v meste, ako i poskytovanou rozsiahlou humanitárnou pomocou. Taktiež poukázal i na prezidentské a parlamentné voľby (ktoré sa v krajine konali v roku 2012) s tým, že do B. sa vracajú aj medzinárodné mimovládne organizácie, diplomatické misie, ale i členovia somálskej diaspóry, žijúci v zahraničí.
Správny orgán záverom rozhodnutia taktiež uviedol, že existencia asymetrických militantných incidentov v meste, ktoré idú na vrub tohto hnutia, nestačí na posúdenie a vyhodnotenie individuálnej situácie v prípade návratu navrhovateľa do V., ako situácie vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Zároveň podotkol, že je potrebné v tejto súvislosti brať do úvahy intenzitu, lokalizáciu, ako aj štruktúru týchto útokov a samotnú mieru ohrozenia civilného obyvateľstva z tohto titulu. Podľa názoru odporcu primárnymi cieľmi Al Shabaab sú najmä politicky činné osoby a príslušníci armádnych zložiek, pričom hlavným spôsobom boja hnutia sú najmä nástražné výbušné systémy, samovražedné útoky či mínometné útoky. Pri týchto útokoch síce dochádza i k obetiam na civilistoch, avšak je nevyhnutné brať do úvahy ciele, počty, intenzitu a rozšírenie týchto útokov.
Za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa odporca využil viaceré zdroje, najmä však informácie z Analýzy krajín pôvodu- B. zo dňa 24.08.2012, vydanej ODZS pod číslom ODZS-2012/000140-036 a z analýzy vydanej ODZS pod číslom ODZS-2012/000140-63 zo dňa 29.10.2012.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a zákona o azyle, odporca doplnkovú ochranu navrhovateľovi v zmysle § 20 ods. 3 citovaného zákona nepredĺžil, čím navrhovateľovi doplnková ochrana v zmysle § 15a ods. 1 písm. e) zákona o azyle zanikla.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 11.04.2013 sa splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa domáhala zrušenia rozhodnutia odporcu ČAS: MU-46-10/PO-Ž-2013 zo dňa 18.02.2013 v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa v podanom opravnom prostriedku argumentovala:
- zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov (vo vzťahu k prvej odvolacej námietke splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa poznamenala, že odporca rozhodoval na základe neaktuálnych informácií, ako i v rozpore s množstvom správ, ktoré do spisu založil; mala za to, že tie pojednávajú o pretrvávajúcej zlej bezpečnostnej situácii a že odporca si účelovo vybral tie, ktoré konštatovali zlepšujúcu sa situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa),
- že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci (splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa argumentovala časovo neaktuálnymi informáciami o B. s tým, že správny orgán sa obmedzil len na založenie starých správ do spisu a na vydanie takmer identického rozhodnutia, ako tomu bolo u väčšiny osôb pochádzajúcich z V., ktorým doplnková ochrana predĺžená nebola),
- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a že
- rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (odporca mal podľa názoru splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa preveriť žiadosť navrhovateľa v celom rozsahu aby zistil, či tu nie sú iné dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany).
S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa mala za to, že dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany u navrhovateľa stále trvajú a že by navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu bol vystavený hrozbe vážneho bezprávia alebo aj smrti. Na podporu svojich tvrdení splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa súdu doložila kópiu listu zo dňa 22.01.2013 od IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu (ďalej len „IOM“), v rámci ktorej IOM konštatoval, že z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v B. toho času nerealizuje asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti B. F. T..
Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-46-10/PO- Ž-2013 zo dňa 18.02.2013 o nepredĺžení doplnkovej ochrany potvrdiť.
Správny orgán konštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci a náležité vykonanie dokazovania, ktoré vyústilo v správny záver o tom, že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky na predĺženie doplnkovej ochrany.
Odporca mal za to, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia a ani splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa v rámci odvolacieho konania neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by správny orgán oprávňovali vydať rozhodnutie o predĺžení doplnkovej ochrany. Rovnako správny orgán zastal názor, že všetky relevantné okolnosti, týkajúce sa predmetnej veci, posúdil objektívne a individuálne. S ohľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie odporca považoval za vydané v súlade so zákonom a azyle.
Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v spojení s § 156 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 1, ods. 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.07.2013 o 09:25 hod..
Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
V zmysle § 15a ods. 1 zákona o azyle v znení zákona č. 451/2008 Z. z. doplnková ochrana zaniká:
a) udelením azylu na území Slovenskej republiky,
b) udelením povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
c) písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany,
d) smrťou,
e) nepredĺžením doplnkovej ochrany alebo
f) zrušením doplnkovej ochrany.
Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. (ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o azyle)
Vo vzťahu k preskúmavanej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, krajský súd udáva, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u ktorých by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.
Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením odporcu v prípade nepredĺženia doplnkovej ochrany v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. f) bod 1 a 2 zákona o azyle, nakoľko navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom neuviedol, že by sa bola v krajine pôvodu dopustil skutku, za ktorý by jej mohol byť uložený trest smrti a preto možno vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu vylúčiť. Samotný navrhovateľ uviedol, že v B. nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný oficiálnymi štátnymi orgánmi a nebolo preukázané, že by mal v krajine pôvodu nejaké problémy so B. štátnymi orgánmi a teda vážne bezprávie v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu v prípade navrhovateľa bolo možné taktiež vylúčiť. Krajský súd sa do tejto miery stotožnil so závermi odporcu a uvádza, že odporca pri rozhodovaní o tejto otázke považoval do značnej miery tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých vychádzal, za určujúce.
Vo vzťahu k ustanoveniu § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle však krajský súd považoval závery odporcu za nedostatočné, nakoľko v odôvodnení absentovali jasné, výstižné a najmä časovo aktuálne závery o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa v mieste jeho posledného bydliska- v meste V., datované čo najbližšie k času vydania rozhodnutia odporcu. Zjavným pochybením v prípade preskúmavaného rozhodnutia bol taktiež charakter doložených správ, z ktorých správny orgán pri
písaní rozhodnutia vychádzal (jednalo sa o správy prevažne politického a hospodárskeho charakteru a správy sa len okrajovo venovali bezpečnostnej situácii v krajine- najmä z pohľadu útokov na civilistov po tvrdenom stiahnutí Al Shabaab z kľúčových pozícií v meste V.). Obsahový charakter doložených správ teda krajský súd považuje za nedostatočný a najmä nerelevantný pre možnosť správneho právneho posúdenia otázky predĺženia, respektíve nepredĺženia doplnkovej ochrany tak, ako to namietal navrhovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne.
So zreteľom na uvedené bude preto v ďalšom konaní povinnosťou odporcu doplniť:
- dokazovanie doplnením aktuálnych správ z dostupných zdrojov o súčasnej bezpečnostnej situácii v B., konkrétne v meste V., so zameraním sa na život civilistov,
- ako i aktuálne informácie o realizovaní, respektíve nerealizovaní asistovaných dobrovoľných návratov do B.,
a v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie nanovo vyhodnotiť tvrdenia navrhovateľa a skutočnosti, ktorými odôvodňuje svoje obavy o svoju bezpečnosť v prípade návratu do krajiny pôvodu.
Po doplnení dokazovania odporca opätovne posúdi, či v prípade navrhovateľa sú/ nie sú dôvody na predĺženie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle a či tieto predstavujú/ nepredstavujú reálnu hrozbu vážneho bezprávia z dôvodov uvedených v § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle.
Povinnosťou odporcu v konaní bude taktiež vysporiadať sa s prípisom IOM zo dňa 22.01.2013, v zmysle ktorého sa z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti B. F. T. nerealizujú.
S ohľadom na vyššie zmienenú argumentáciu krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 18.02.2013 ČAS: MU-46-10/PO-Ž-2013 zrušil podľa § 250q ods. 2, § 250l ods. 2 z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd mal za to, že v prípade napadnutého rozhodnutia odporca nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 250r O. s. p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech, ani jeho splnomocnená zástupkyňa, si právo na náhradu trov konania neuplatnili, odporcovi právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí a preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.