Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_PB-11Pc-6-2023.pdf
PDF · 96.29 KB
Case nature
Area
Subarea
PB-11Pc/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudca JUDr. Ivo Hlucháň, v právnej veci oprávneného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXXX/XX, adresa na doručovanie písomností C. D., F. XXXX/XXX, právne zastúpený JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou so sídlom Žilina, Vajanského 2786/2, IČO: 44 376 685, proti osobe povinnej platiť výživné G. B., narodenom XX.XX.XXXX, bytom C. – A. XX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k A. B., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 190,- Eur na sumu 290,- Eur od 19. 05. 2023, ktoré výživné bude zasielať vždy do 25. dňa mesiaci vopred k rukám plnoletého A..
Zameškané výživné za obdobie od 19. 05. 2023 do 13. 07. 2023 vo výške 135,50 Eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5P/15/2014-91 zo dňa 13. 04. 2014 v časti o výživnom pre A..
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom domáhal proti otcovi zvýšenia výživného zo sumy 190,- eur mesačne na sumu 290,- eur mesačne od podania návrhu (19.05.2023), tvrdiac, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.04.2015, sp. zn. 5P/15/2014-91, právoplatným dňa 06.05.2015, ktorým súd zvýšil otcovi výživné zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne od 01.09.2014. Poukázal na to, že od ostatného rozhodovania súdu o výživnom si povinný svoju povinnosť plní, avšak nepravidelne, čo mu spôsobuje značné problémy. Tiež uviedol, že študuje v 2. ročníku G. univerzity v G., na fakulte H. I. J., kde mu je z dôvodu reprezentácie v hádzanej, povolený individuálny študijný plán. Nakoľko reprezentácia si vyžaduje mimoriadne fyzické nasadenie (každý deň dvojfázové tréningy, cez víkendy zápasy), nie je z objektívneho hľadiska v jeho možnostiach nájsť si prácu alebo brigádu. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej bol z dôvodu závažných zdravotných problémov priznaný 65 %-ný invalidný dôchodok. Nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku. Má bežné mesačné výdavky titulom stravy cca 300,- eur, hygieny 20,- eur, telefónu 25,- eur, príspevku na bývanie 130,- eur, internetu 15,- eur, oblečenia (bežného) 40 – 50,- eur, oblečenia na pre výkon športovej profesie 150,- eur a poplatku za vysokú školu 12,- eur. Povinný žije toho času so svojou novou rodinou (manželka a dve maloleté deti) vo K., kde má pomerne vysokú životnú úroveň. O oprávneného nejaví žiaden záujem. Má za to, že od poslednej úpravy výživného (pred 8-mi
rokmi), kedy bol žiakom základnej školy, došlo na jeho strane k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá v súčasnej dobe jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného, pričom navrhovaná výška je s ohľadom na oprávnené výdavky, odstup času ako aj jeho prirodzený vývin, primeraná.
2. Otec, osoba, ktorá je povinná platiť výživné, sa k návrhu písomne nevyjadril, pričom na pojednávaní uviedol, že by súhlasil s pôvodným návrhom v sume 290,- eur mesačne.
3. Na pojednávaní právny zástupca oprávneného svoj návrh rozšíril a žiadal zvýšiť výživné zo sumy 190,- eur mesačne na sumu 400,- eur mesačne.
4. Právny zástupca oprávneného poukázal na to, že keďže oprávnený je profesionálny športovec (dvojfázové tréningy, zápasy cez víkendy) a študuje dennou, hoci individuálnou, formou nemá možnosť nájsť si prácu. Povinný sa s oprávneným moc nekontaktuje, stretávajú sa minimálne a okrem posielania stanoveného výživného, mu otec na výživu iným spôsobom neprispieva. Matka oprávneného poberá invalidný dôchodok v sume 210,- eur (60 %-ný invalidný dôchodok). Oprávnený je nemajetný a pokiaľ ide o byt na sídlisku E., tento je prázdny a nie je prenajímaný.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom osoby, ktorá je povinná platiť výživné a prečítaním, resp. oboznámením obsahu rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5P/15/2014-91, potvrdenia o návšteve školy, pracovnej zmluvy a výplatných pások za obdobie 01/2022 – 04/2023 povinného, listov vlastníctva a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.04.2015, sp. zn. 5P/15/2014-91, právoplatným dňa 07.06.2015, čo do zameškaného výživného, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.05.2015, právoplatným dňa 22.05.2023, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k, v tom čase, maloletému A. zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne od 01.08.2014, ktoré bol otec povinný poukazovať do 1. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého s tým, že zameškané výživné od 01.08.2014 do 13.04.2015 v sume 450,- eur bol povinný poukázať k rukám matky maloletého dieťaťa do tridsať dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že A., v tom čase maloletý, bol žiakom 8. ročníka základnej školy, športoval. Žil v spoločnej domácnosti s matkou v rodinnom dome jej rodičov, ktorým matka prispievala na bývanie sumou 135,- eur. Matka bola dobrovoľne nezamestnaná, odvody si platila z vlastných zdrojov, pričom peniaze si požičiavala, resp. tieto jej poskytovala jej matka, keďže pracovala ako opatrovateľka v E.. V priebehu konania sa matka zamestnala vo firme L. C. M., C. D., kde podľa jej vyjadrení zarobila 150,- eur mesačne. Otec sa v roku 2012 oženil, z ktorého manželstva pochádzalo jedno maloleté dieťa. Ku dňu 31.04.2014 otec dieťaťa ukončil pracovný pomer s firmou N. M., pretože jeho manželka po skončení rodičovskej dovolenky dostala ponuku na prácu v C. za výhodnejších podmienok. V čase začatia konania bol zaevidovaný na úrade práce, hľadal si prácu a potreby pre rodinu zabezpečovala jeho manželka. Neskôr sa zamestnal vo firme J. s.r.o., kde jeho zárobok od júla 2014 predstavoval 26 280,- Kč. Spolu s manželkou žili v podnájme, za ktorý platili 14 000,- Kč. Jeho manželka pracovala ako lekárka so zárobkom 26 000,- Kč a splácala hypotéku. Otec splácal pôžičku po 20,- eur mesačne. Obaja rodičia uvádzali, že sú nemajetní.
7. V súčasnosti má oprávnený 23 rokov a je študentom 2. ročníka G. univerzity I. A. v G., fakulty sociálno- ekonomických vzťahov v dennej forme. So školou má spojené výdavky v sume 12,- eur mesačne. Ako profesionálny hráč hádzanej J. poberá príjme okolo 140,- eur. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a starou matkou v jej rodinnom dome. Je zdravý.
8. Na pojednávaní navrhovateľ vypovedal, že s rodinou žije vo K., kde aj pracuje. Na maloleté deti tam nie sú vyplácané prídavky. Manželka pracuje ako lekárka vo výskume. Má za to, že výživné by sa vôbec nemalo platiť, keďže so synom má korektné vzťahy, spolu komunikujú (naposledy sa videli vo februári), aj keď mu syn povedal, že niečo potrebuje, toto mu zakúpil (napr. tenisky na hádzanú, oblečenie a pod..), ide o výmysly jeho matky, ktorá ich postavila proti sebe. Je pravdou, že okrem výživného synovi iné finančné prostriedky nedával. Poukázal i na to, že syn stávkuje, je registrovaný vo všetkých možných stávkových spoločnostiach a myslí si, že má dosť financií, keď má na účte 3 000,- eur a peniaze požičia aj svojim strýkom.
9. Otec je od 10.07.2021 zamestnaný vo firme D. M. F., O., na plný úväzok ako strategický kupujúci s čistým priemerným príjmom za obdobie od 01/2022 do 04/2023 v sume 27 249,16 švédskych korún mesačne (cca 2 360,- eur). Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti (vek 6 a 11). Žijú s manželkou, ktorá zarobí 38 000,- švédskych korún (cca 3 289,- eur), vo 4-izbovom byte, za ktorý platia nájom 12 600,- švédskych korún (cca 1 090,- eur), plus elektrika. Deti majú výdavky s družinou a jedálňou okolo 170,- eur. Má mesačné náklady v sume 2 140,- eur (polovica nájmu, potravy, pohonné hmoty). Je vlastníkom pozemkov po otcovi a motorového vozidla P. G. (z roku 2016). Manželka má auto M. M. X (ročník 2009). On aj deti sú zdraví.
10. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že povinný je podielovým spoluvlastníkom parcely registra „E“ č. XXX/X – orná pôda o výmere 3 971 m2, v katastrálnom území C., v podiele X/XX-XXX.
11. Z listu vlastníctva č. XXXX bolo zistené, že povinný je podielovým spoluvlastníkom parcely registra „E“ č. XXX – orná pôda o výmere 9 619 m2, v katastrálnom území C., v podiele 1/8-ina.
12. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že povinný je podielovým spoluvlastníkom parciel registra „E“ č. XXX – orná pôda o výmere 1 286 m2, č. 353/2 – orná pôda o výmere 1 920 m2, č. XXX – orná pôda o výmere 1 941 m2 a č. XXX – orná pôda o výmere 679 m2, v podiele X/X-XXX.
13. Z listu vlastníctva č. XXX bolo zistené, že povinný je podielovým spoluvlastníkom parcely registra „E“ č. XXX – orná pôda o výmere 12 521 m2, v podiele 5/16-ín.
14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Podľa čl. 5 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
19. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
21. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
22. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvod hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
27. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane rozhodnúť o výživnom, je zmena pomerov. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých právne významných skutočností, ktoré boli podkladom pri skoršej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti.
28. Výživné pre dieťa, aj plnoleté, slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv,...) ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Narodením dieťaťa berie rodič na seba zodpovednosť starať sa o jeho primeranú výživu, a to až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Je teda potrebné rátať s tým, že dieťa rastie a postupom času sú jeho náklady na jeho výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie. Je na rodičoch, aby za každých okolností dokázali tieto záväzky voči dieťaťu plniť.
29. Pri určení vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších pracovných pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.. Rovnako sa pri určení výživného prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho- ktorého dieťaťa.
30. Vzhľadom k podanému návrhu zo strany oprávneného (dieťaťa) na zvýšenie výživného súd v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine skúmal výraznú zmenu tých okolností (tak na strane oprávneného ako i povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde o takú podstatnú zmenu pomerov, ktoré ovplyvňujú celkovú situáciu oboch, a to nielen na krátky čas. Taktiež nemožno opomenúť i zmenu pomerov druhého rodiča (matky), nakoľko aj tento má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.
31. Zákonodarca má v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine pri zmene pomerov na mysli zmenu závažnejšieho charakteru, ktorá zmena by sa závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnila by celkovú situáciu nielen na krátky čas.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, od určenia výživného došlo na strane oprávneného ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá je nevyhnutne spojená s nárastom nákladov potrebných na zabezpečenie jeho riadnej výživy v porovnaní s dobou určenia/zvýšenia výživného. Táto zmena spočíva v tom, že A. je o 7 rokov starší, fyzicky vyspelejší a je študentom 2. ročníka vysokej školy (v času ostatnej úpravy výživného bol žiakom 8. ročníka základnej školy) ako i profesionálnym športovcom (reprezentant v hádzanej), s ktorou má zvýšené náklady na zakupovanie športového vybavenia. Taktiež je zrejmé, že došlo k zvýšeniu jeho nákladov, jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov – cien tovaru a služieb a jednak zo subjektívnych dôvodov fyzického, fyziologického a kultúrneho rastu oprávneného.
33. Je nepochybné, že k zmene pomerov došlo i na strane povinného, ktorému sa zvýšil príjem o cca 1 300,- eur mesačne a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Zmena pomerov nastala aj u matky oprávneného, ktorá bola uznaná za invalidnú v rozsahu 65 % a poberá invalidný dôchodok v sume okolo 210,- eur, čím sa jej príjem zvýšil od ostatnej úpravy o 60,- eur mesačne (kedy bola dobrovoľne nezamestnaná a neskôr pracovne aktívna s príjmom 150,- eur mesačne).
34. V neposlednom rade treba poukázať i na skutočnosť, že oprávnený dosahuje mesačný príjem z reprezentácie v sume 140,- eur a hlavne na to, že hoci oprávnený má s matkou byt na sídlisku E.
P. C. D., ktorý podľa slov právneho zástupcu je prázdny a nie je prenajímaný, sami sa v tomto prípade ukracujú o príjem/výnos, pričom musia uhrádzať aspoň minimálne platby za danú nehnuteľnosť.
35. Pri určovaní výšky výživného prihliadol súd aj na skutočnosť, že hoci otec má vyšší plat, ako je na Slovensku štandardom, avšak je potrebné zohľadniť i to, že základné náklady na živobytie vo Švédsku, ktoré je otec povinný uhrádzať, sú vyššie, a preto nie je možné len všeobecne konštatovať, že má dostatočný príjem na úhradu akejkoľvek výšky výživného.
36. Vzhľadom k vyššie uvedenému a síce, že na strane oprávneného (starší o 7 rokov, študent vysokej školy) aj otca ako osoby povinnej platiť výživné (dosahovanie príjmu) došlo k podstatnej zmene pomerov, súd považoval za primerané zvýšiť výživné na sumu 290,- eur mesačne od 19.05.2023 (od podania návrhu), ktoré výživné bude otec poukazovať vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného.
37. Z dôvodu zvýšenia výživného vzniklo otcovi zameškané výživné za obdobie od 19.05.2023 do 13.07.2023 vo výške 135,50,- eur, ktoré súd zaviazal povinného zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
38. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.04.2014, sp. zn. 5P/15/2014-91 v časti o výživnom na plnoletého A..
39. Vo zvyšku súd návrh oprávneného s poukazom na jeho majetkové a zárobkové možnosti zamietol.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné prostriedky (§ 63 CMP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).