Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-126-2012.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/126/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., A. X proti žalovaným: 1. Ing. V. S., CSc., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., N. T. XX a 2. PhDr. Z. Y., PhD., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., ul. A. X o zaplatenie 3 690,74 Eur s prísl.., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 03. 05. 2012, č. k. 25C 178/2009-341 a o odvolaní znalca Ing. V. M. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 31. 08. 2011, č. k. 25C 178/2009-241 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 3 690,74 Eur a výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v e c v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 31. 08. 2011 č. k. 25C 178/2009-241.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 27. 08. 2009 sa žalobca domáhal toho, aby súd žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne vyplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 5 000 Eur spolu s úrokom z omeškania od 30. 07. 2009 do zaplatenia. V žalobe tvrdil, že dňa 16. 01. 2009 došlo v rodinnom dome, ktorého žalobca je podielovým spoluvlastníkom k havarijnej situácii. Byt žalovaných sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží. V dôsledku porušenia povinnosti žalovaných došlo k zaplaveniu bytu žalobcu, ktorý sa nachádza na prvom nadzemnom podlaží. Žalovaní v byte odstavili uzáver vody. V dôsledku mrazov došlo k prasknutiu potrubia a následne zaplaveniu bytu žalobcu. Žalovaní sa v čase havárie nachádzali mimo tohto miesta.
Žalobca v žalobe ďalej poukázal na znenie ust.§ 415 Občianskeho zákonníka a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalovaní zodpovedajú za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s neplnením si prevenčnej povinnosti.
Na pojednávaní dňa 03. 05. 2012 žalobca zobral žalobu v časti prevyšujúcej sumu 3 690,94 Eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v časti o zaplatenie 3 690,74 Eur zamietol. Konanie v prevyšujúcej časti zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 474,14 Eur na účet ich právneho zástupcu. Vyslovil, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 16. 01. 2009 došlo v rodinnom dome, súp. č. XXXX na parcele č. 3969 o výmere 530 m2
- zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV XXXX k zatečeniu bytu na prízemí a prvom poschodí. Byt na prvom poschodí tohto rodinného domu užíval žalobca. Byt na druhom poschodí bol neobývaný.
Predtým bol v užívaní matky žalovaných v 1. a 2.rade. Podľa žalobcu došlo k prasknutiu potrubia a následne zaplavenia bytu žalobcu.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že za účelom príčiny vzniku poruchy a následného zatečenia vody do bytu, v ktorom býval žalobca nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku zistil, že znalec v ňom uviedol, že môže iba predpokladať, čo bolo príčinou zatečenia dvoch spodných bytov, a to:
1. z dôvodu, že sa v byte nekúrilo a pôsobením silných mrazov došlo k deštrukcii prívodného potrubia studenej vody pred uzatváracím ventilom na vstup do kotla, alebo bolo mrazom poškodený aj samotný uzatvárací ventil, ktorý uzatváral vstup studenej vody do plynového kotla. Z takto poškodeného potrubia mohla neustále pretekať voda, až do jej odstavenia na vstupe do domu, alebo v kotolni na prízemí, kde sa nachádzajú uzatváracie ventily. 2. vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť k poškodeniu vykurovacích telies a cez ne mohla vytiecť všetka voda z vykurovacieho okruhu, teda z radiátorov a zo závesného plynového kotla, čo mohlo byť cez cca 200 l vody 3. vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť cez otvor na odvod spalín k poškodeniu plynového závesného kotla a pri otvorenom vstupnom ventile prívody studenej vody, táto mohla vytekať cez poškodené miesta až do odstavenia na vstupe domu.
Súd ďalej poukázal na obsah výpovedí svedkov predovšetkým K. B. a Q. F. a poukázal aj na obsah výpovedí žalovaných, ktorý už od vzniku škody boli ochotní podieľať sa na spoluúčastí na odstránení škôd, prípadne sa so žalobcom dohodnúť, akým spôsobom jeho byt uvedenie do pôvodného stavu, avšak žalobca tieto ich ponuky neakceptoval. Žalovaní taktiež namietali výšku škody, ktorá bola pôvodne určená na 5 000 Eur, až neskôr v priebehu konania bola korigovaná.
Súd vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 443 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.
V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval svoj nárok z titulu zodpovednosti za škodu na zariadení svojho bytu, pričom zodpovední sú podľa žalobcu žalovaní. V rámci konania o náhradu škody a zodpovednosti za škodu je potrebné na strane žalobcu nepochybne preukázať jednotlivé zložky zodpovednosti za škodu, a to porušenie protiprávnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie žalovaných.
V tomto konaní podľa názoru súdu prvého stupňa však žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu jednotlivých zložiek vzniku zodpovednosti za škodu zo strany žalovaných. Súd poukázal ďalej na to, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaní porušili právnu povinnosť a akú právnu povinnosť porušili. Ani zo znaleckého posudku jednoznačne nebolo preukázané ako došlo k poškodeniu, resp. k havárií a následnému zatečeniu. Znalec len predpokladal možné scenáre zatečenia. Súd však ďalej poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že v čase, keď nebol prítomný vo svojom byte, svoj byt aj vykuroval a či práve jeho konanie nebolo príčinou ochladenia bytu a poškodenia potrubia. Súd mal za preukázané z písomnej výpovede svedkyne F., že žalobca často vypínal kúrenie v čase, či už bol prítomný alebo aj v čase svojej neprítomnosti. Prevenčná povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka platí rovnako aj pre žalobcu. Žalovaní uvádzali, že horný byt bol temperovaný a kotol bol nastavený tak, aby sa zapol, ak teplota v byte klesne pod 7o C. Len samotná neprítomnosť žalovaných v byte nie je podľa názoru súdu prvého stupňa porušením ich povinnosti ako vlastníkov. Jednoznačne tu teda žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných. Súd vo vzťahu k základu nároku uzavrel, že na vznik zodpovednosti za škodu je potrebné, aby všetky predpoklady boli splnené súčasne, ak teda chýba čo len jedna zložka, k zodpovednosti za škodu u žalovaného nedôjde. Súd preto už len stručne uviedol niektoré ďalšie zistenia vo vzťahu k ďalším podmienkam vzniku zodpovednosti za škodu, ako aj uplatňovanej výšky škody.
Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vráti na ďalšie konanie. Poukázal ďalej na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného dokazovania a na základe dôkazov, ktoré súd vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru žalobcu je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, čím sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom.
Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Postupom súdu sa totiž žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Základným pochybením, ktorého sa dopustil súd prvého stupňa je absencia akéhokoľvek právneho posúdenia rozhodujúcej skutočnosti, totiž či konanie, či nečinnosť žalovaných je porušením ich prevenčnej povinnosti.
Porušenie prevenčnej povinnosti žalovanými žalobca zvýraznil už v samotnej žalobe, dokonca aj citovaním ust. § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ako teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, akú právnu povinnosť žalovaní porušili, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť.
Osobitne treba zvýrazniť, že úlohou žalobcu, ako poškodeného v tomto konaní, je preukázať skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých mu vznikla škoda, ktorej náhradu požaduje.
V tomto smere však súd prvého stupňa musí vyhodnotiť všetky na vec sa vzťahujúce a v konaní vykonané dôkazy postupom podľa ust. § 132 O. s. p..
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však rovnako nevyplýva, ako sa vyporiadal z výpoveďou svedka doc. Ing. Y. Y., PhD., manžela žalovanej v 2.rade, ktorý podľa jeho tvrdení technicky zabezpečoval byt, z ktorého voda pretiekla do bytu žalobcu. Ten v deň havárie do bytu doprevádzal manželku a po ohliadke bytu dospel k názoru, že sa uvoľnil spoj medzi kotlom a potrubím do rozvodu kúrenia. Časť vody potom mohla pretiecť z kotla a časť z potrubia.
Súd v odôvodnení rozhodnutia síce opísal všetky tri závery v konaní vykonaného znaleckého posudku, tento dôkaz však rovnako vo vzťahu k týmto záverom nevyhodnotil. Všetky tri závery vychádzajú z mechanizmu pôsobenia silných mrazov na vodu a následný deštrukčný účinok na telesá, v ktorých sa nachádzala.
Už len v prípade samotného hodnotenia týchto dôkazov sa núka vysvetlenie spôsobu, akým sa voda z potrubia z bytu žalovaných do bytu žalobcu dostala, čím odvolací súd chce len poukázať na existenciu významnejších dôkazov nachádzajúcich sa v spise, než z ktorých vychádzal vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa.
Čo je však najvýznamnejšie a ako to už bolo odvolacím súdom zvýraznené, či konanie, alebo nekonanie žalovaných je porušením prevenčnej povinnosti tvrdenej žalobcom je posúdením právnym a toto prináleží jedine súdu.
Keďže uvedené právne posúdenie týkajúce sa základu nároku v odôvodnení rozhodnutia absentuje, žalovaní tak nemali možnosť zaujať stanovisko k neexistujúcej úvahe súdu týkajúcej sa vyhodnotenia tejto rozhodujúcej zložky zodpovednosti za škodu, čím mu bola odňatá zákonná možnosť spochybniť v odvolacom konaní správnosť vydaného rozhodnutia.
Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 3 690,74 Eur a súvisiaceho výroku o náhrade trov konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.).
Rozsudok vo výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti potvrdil, keďže súd prvého stupňa po späťvzatí žaloby žalobcom na pojednávaní dňa 03. 05. 2012 v tejto časti správne v súlade s ust. § 96 ods. 1 - 3 O. s. p. zastavil.
Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Uznesením zo dňa 31. 08. 2011 súd prvého stupňa priznal Ing. V. M., znalcovi v odbore energetika, odvetvie tepelná energetika, za znalecký posudok č. 1/2011 odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 626,01 Eur.
V odôvodnení uznesenia konštatoval, že vo vyúčtovaní za vypracovanie znaleckého posudku si znalec vyúčtoval znalečné vo výške 945 Eur.
Oproti uvedenému vyúčtovaniu súd znížil hodinovú odmenu znalcovi za preštudovanie spisu (nie prvotné) na polovicu s poukazom na rozsah spisového materiálu (107 strán do vyhotovenia uznesenia o ustanovení znalca), pričom konštatoval, že nie všetky tieto listiny majú vplyv na vykonanie znaleckého úkonu. Súd tiež znížil vyúčtovanú hodinovú odmenu za spracovanie znaleckého úkonu z 49 hodín, čo súd vyhodnotil ako nehospodárne a neúčelné na 30 hodín s poukazom na rozsiahlosť znaleckého posudku pri počte strán 89, z toho prílohy 72 a najmä záver posudku o rozsahu 4 strán a tiež odbornú náročnosť otázok súdu zodpovedaných v znaleckom posudku. S poukazom na to, že znalcovi bolo uložené predložiť znalecký posudok v troch vyhotoveniach, súd krátil vyúčtované paušálne náhrady za jedno písomné vyhotovenie znaleckého úkonu a tiež tomu zodpovedajúce paušálne náhrady za vyhotovenie čiernobielych a farebných listov A4.
Podľa názoru súdu prvého stupňa priznané znalečné za vypracovaný znalecký posudok č. 1/2011 zodpovedá kvalite znaleckého posudku, časovému fondu potrebnému na jeho vypracovanie a je v súlade s vyhláškou č. 491/2004 Z. z., najmä však v odôvodnení uznesenia citovaným § 3 ods. 1, § 5 písm. b), § 14 ods. 3, § 14 ods. 4 a § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky. Zvýraznil tiež, že podľa ust. § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť účelne a hospodárne.
Znalec Ing. V. M. v podanom odvolaní poukázal na to, že údaje, ktoré použil vo vyúčtovaní č. 01/2011 sú skutočne odpracované hodiny na tvorbe znaleckého posudku. Vždy keď začína pracovať na posudku si zapíše čas a keď prácu v ten deň končí, tak si znova zapíše čas. Pri vyúčtovaní potom použije tieto údaje. Na posudku môže pracovať iba vo svojom voľnom čase, čo je v poobedňajších hodinách a v sobotu a v nedeľu, čo značí, že sa stále k nemu vracia a najprv si musí preštudovať predchádzajúci text a tak znova začať pracovať na posudku. Čo sa týka priznania paušálnych výdavkov, iba za vyhotovenie troch kusov znaleckého posudku, ktoré si súd objednal a ktoré súdu dodal, v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 17 ods. 9 zákona č. 382/2004 Z. z., podľa ktorého musí znalec uchovávať rovnopis písomne podaného znaleckého posudku 10 rokov od jeho podania. Z toho dôvodu súdu vyúčtoval aj štvrtý výtlačok posudku.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie znalca nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
K odvolacím námietkam znalca sa žiada uviesť, že súd prvého stupňa postupoval správne, a to v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti vyjadrenou v § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z., zohľadnil len čas skutočného výkonu znaleckej činnosti.
Rovnako súd prvého stupňa postupoval správne, ak priznal paušálne výdavky za podaný znalecký úkon (§ 14 ods. 3 vyhlášky č. 491/2004 Z. z.).
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.