Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_5C-291-2012.pdf
PDF · 125.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/291/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ J. I., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX, Š. N. T. D. X/ X. I.Á., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX, Š. N. T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník o zaplatenie 2.858,30 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd nepriznáva žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ náhradu trov konania.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS trovy konania v sume 285,41 eur účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igor Šafranko, VÚB Prešov č. účtu 42949572/0200, variabilný symbol 3441194, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 2.858,30 eur s príslušenstvom. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom ako postupníkom, nadobudol pohľadávku voči žalovaným. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. - postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 2.9.2004 zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva obsahovala všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoje povinnosti podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 3.191,60 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.890,72 eur, riadneho úroku 268,62 eur, úroku z omeškania 1.032,26 eur a ostatného príslušenstva 0,00 eur v súlade so zmluvou o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu. Žalovaná 2/ uznala vyššie uvedený záväzok v dohode uznaní záväzku. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 23.10.2008, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili sumu: 33,33 eur dňa 6.4.2009, 33,33 eur dňa 11.9.2009, 33,33 eur dňa 11.9.2009, 33,33 eur dňa 9.10.2009, 33,33 eur dňa 2.12.2009, 33,33
eur dňa 13.8.2010, 33,33 eur dňa 23.12.2010, 33,33 eur dňa 27.12.2010, 33,33 eur dňa 8.4.2011 a 33,33 eur dňa 30.5.2011. Na záver žalobca uviedol, že dlžná suma 2.858,30 eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.557,42 eur, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu, z riadneho úroku vo výške 268,62 eur, t.k. rozdiel medzi postúpenými riadnymi úrokmi a platbami započítanými na tieto úroky, z úroku z omeškania vo výške 1.032,26 eur, t.j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky.
Vedľajší účastník oznámil vstup do konania na podporu oboch žalovaných podaním doručeným súdu dňa 21.9.2012 a vyjadrením zo dňa 20.6.2013 vzniesol námietku premlčania.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila listom doručeným súd dňa 9.7.2013, že chce žalobu zamietnuť a dlh zaplatí po splátkach každý mesiac.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 2.9.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru predstavovala 50.000,-Sk, úroková sadzba bola určená na 11,80% p.a., poplatok za poskytnutie úveru bol 2% z výšky úveru splatný pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru bol 40,- Sk mesačne, výška splátky bola určená vo výške 1.720,- Sk, periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola určená na 20.10.2004, končená splatnosť úveru na deň 20.9.2007, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca, úrok z omeškania vo výške dvojnásobku úrokovej sadzby. V zmysle ďalšieho všetky údaje a náležitosti uvedené v základných podmienkach zmluvy sú platné ku dňu podpisu zmluvy, ich zmeny sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa účinnými odo dňa 1.8.2002.
Podľa čl. II bod 1 až bod 4 zmluvy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver po splnení podmienok uvedených v zmluve, a to takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v základných podmienkach zmluvy. Úver sa považuje za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet dlžníka uvedeného v základných podmienkach zmluvy. Dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej v základných podmienkach pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.
Podľa čl. III bod 1, bod 2 zmluvy pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom (ďalej len „pohľadávka z úveru“). Dlžník súhlasil, aby veriteľ vykonával inkaso z účtu uvedeného v základných podmienkach a to vo výške a v termíne splátok a zaviazal sa zabezpečiť na účte dostatok finančných prostriedkov, aby bolo možné realizovať inkaso v dohodnutých termínoch.
Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí (čl. III bod 7 zmluvy).
V zmysle čl. IV. bod 1 zmluvy veriteľ úročí úver sadzbou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy.
Podľa čl. V bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002 (ďalej len „VOP“).
Všetky práve vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (čl. V bod 3, bod 4 zmluvy).
Podľa čl. 1 bod 1.2. VOP tieto upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný bankový produkt vo VOP upravený (čl. 1 bod 1.3. VOP).
V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. (čl. 1 bod 1.4. VOP).
Podľa čl. 7 bod 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.
Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. Zánikom pohľadávky zo zmluvy zanikajú aj zmluvné vzťahy uzavreté medzi bankou a klientom, ktoré upravovali spôsob splácania pohľadávky, ako aj všetky pokyny klienta voči banke, obsahom ktorých bol spôsob splácania pohľadávky. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte klienta dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu klienta, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového rámca (nepovolené prečerpanie) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.
Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).
Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo
l) ak klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté vo VOP, v zmluve o úvere alebo
zabezpečovacími zmluvami,
banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou.
Podľa čl. 17 bod 17.4. VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu klienta a banky, až do úplného vysporiadania ich vzájomných vzťahov.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2008 Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému 1/ oznámila, že pohľadávku z uzavretej úverovej zmluvy postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi.
Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.6.2012 adresovanom žalovanému 1/ a taktiež listom zo dňa 12.6.2012 adresovanom žalovanej 2/ vyzval na splnenie svojej povinnosti v sume 3.889,54 eur najneskôr do 19.06.2012.
Z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.10.2010 súd zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 1.690,74 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 149,37 eur. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 70,00 eur, vždy k 28. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 28.10.2010. Žalovaní zároveň vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto dohoda je podpísaná iba žalovanou 2/, podpis žalovaného 1/ v tejto dohode nie je.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0292/1523/2008/1CE zo dňa 22.10.2008 došlo k postúpeniu pohľadávky, a to zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Predmetná zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá ešte dňa 2.9.2004 a suma úveru predstavovala 1.659,70 eur ( 50.000,-Sk ), pričom v zmysle zmluvy žalovaní v 1. rade a 2. rade boli povinní splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že podmienky jednak čerpania ako aj splácania peňažných prostriedkov boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, v ďalšom preto bolo úlohou súdu sa s vznesenou námietkou premlčania vysporiadať.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj právny úkon uznania dlhu žalovanou.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná.
Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovaného v 1. rade ako dlžníka a žalovanej v 2. rade ako osoby pristupujúcej k záväzku o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch.
Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku však nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný v 1. rade ani nepodpísal predmetnú dohodu a uznanie dlhu zo dňa 21.10.2010 a je na nej podpis iba žalovanej v 2. rade. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy.
Obchodný zákonník, ktorým sa mal podľa dojednaní zmluvy právny vzťah spravovať, účinky uznania premlčaného záväzku nepodmieňuje vedomosťou dlžníka o premlčaní, no v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.
Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku, a to až v poslednej vete.
V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalovaný 1/ ani uznanie nepodpísal, iba žalovaná 2/, má súd za to, že prehlásenie žalovanou 2/ o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.10.2010 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba najskôr 21.9.2007 ( nasledujúci deň po dni splatnosti celého úveru ), ktorá uplynula dňa 21.9.2010, no žalobca podal žalobu až dňa 02.07.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon tak ako je uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania si neuplatnili a ani im žiadne nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Trovy konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných predstavujú trovy právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných vo výške 285,41 Eur pozostávajúcich z 2x hl. úkon po 111,20 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 20.6.2013) + 1x paušál po 7,63 + 1x paušál po 7,81 eur + 20,00 % DPH (47,57 eur) vypočítaných podľa vyhlášky 655/2004 Z.z.. K náhrade trov súd zaviazal neúspešného žalobcu, pretože žalobu zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.