Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-77-2009.pdf
PDF · 99.87 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/77/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci navrhovateľky: K. D., bytom J. Č.. XX, D., zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska č. 4, Bratislava proti odporcom: v 1. rade Q. K., bytom W.Á. Č.. XX, D., v 2. rade K. K., bytom W. Č.. XX, D., obaja v zastúpení JUDr. Jozefom Piľom, bytom Štefunkova č. 17, Bratislava o zaplatenie 9.294,3 Eur takto
rozhodol:
Súd n e p r i p ú š ť a rozšírenie návrhu o priznanie náhrady za obdobie od 01.03.2011 do 30.06.2013 vo výške 4.647,10 Eur.
Odporcovia v 1. a 2. rade s ú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 7.142,44 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 25.06.2009 v znení jeho rozšírenia, o ktorom súd rozhodol uznesením sp. zn. 42C 77/2009 zo dňa 09.02.2011 domáhala, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie 9.294,30 Eur a to z titulu užívania nehnuteľnosti rodinného domu na W. ulici č. XX vrátane pozemku, ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parcela č. XXXXX/X, parcela č. XXXXX/X, dom súpisné číslo XXX a garáž evidenčné číslo XXX nad rozsah ich spoluvlastníckych podielov a to za obdobie od 01.07.2006 do 28.02.2011. Odporca na pojednávaní dňa 18.06.2013 rozšíril návrh i o priznanie náhrady za obdobie od 01.03.2011 do 30.06.2013 o sumu 4.647,10 Eur, čo vyplývalo z jeho prednesu na pojednávaní dňa 18.06.2013, keď žiadal priznať za obdobie od 01.07.2009 do 30.06.2013 celkovo sumu 7.966,50 Eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že o rozšírenie návrhu za obdobie od 01.07.2009 do 28.02.2011 vo výške 3.319,39 Eur rozhodol uznesením zo dňa 09.02.2011. Súd v zmysle ustanovenia § 95 ods. 2 O.s.p. nepripustil zmenu návrhu, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, keď súd zisťoval výšku finančnej náhrady znaleckým posudkom, ktorý bol spracovaný za obdobie do 28.02.2011.
Prvostupňový súd rozsudkom sp. zn. 42C 77/2009 zo dňa 28.02.2011 návrh zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti v rozsahu 1/5 a odporcovia v 1. a 2. rade sú spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti každý v rozsahu 2/5. Ďalej súd vychádzal i z toho, že uvedenú nehnuteľnosť výlučne užívajú odporcovia v 1. a 2. rade. Súd nemal za preukázanú akúkoľvek dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania ohľadne užívania nehnuteľností.
Návrh zamietol jednak z toho dôvodu, že navrhovateľka nebola vylúčená z užívania nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákona a to rozhodnutím väčšiny spoluvlastníkov, ako i z toho dôvodu, že samotná navrhovateľka nemala záujem uvedenú nehnuteľnosť užívať, pričom takúto reálnu možnosť mala. Pri uvedenom rozhodnutí súd vychádzal z ustanovení § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 451 ods. 1 Občianskeho zákona.
Proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá namietala, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil spornú vec a žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, resp. aby rozhodnutie zmenil. V odvolaní poukazovala na to, že nemala nikdy možnosť samostatne nehnuteľnosť užívať, odporcovia ju neinformovali o stave nehnuteľnosti a o potrebe jej opráv, nevolali ju ani na návštevy. Navrhovateľka nemala žiadnu možnosť kedykoľvek do nehnuteľnosti vstúpiť a ak by tak spravila, tak by s najväčšou pravdepodobnosťou sa dopustila trestného činu porušovania domovej slobody, alebo trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu. Ďalej v odvolaní poukazovala na to, že ponuku užívania jednej izby odporcovia uviedli ako možné riešenie ad hoc na súdnom pojednávaní dňa 30.06.2010, keď dovtedy ignorovali všetky výzvy na zaplatenie nájmu a nereagovali na žiadny list, osobný kontakt s právnym zástupcom, alebo priamo s navrhovateľkou.
Odporcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky navrhli, aby súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na potvrdenie resp. na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvého stupňa správne posudzoval uplatnený nárok podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákona, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Zároveň správne interpretoval toto ustanovenie vychádzajúc z názoru, že ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu. Rovnako vychádzal aj zo správneho skutkového záveru, že odporcovia v 1. a 2. rade užívali nehnuteľnosti rodinný dom na Riazanskej ulici č. 61 vrátane pozemku a garáže nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu (4/5) teda vo väčšom rozsahu než zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu. Napriek uvedenému však prvostupňový súd aplikoval uvedené ustanovenie v rozpore s jeho správnou interpretáciou, keď neopodstatnenosť uplatneného nároku odôvodnil vyvodením právneho záveru o tom, že navrhovateľka nebola vylúčená z užívania spornej nehnuteľnosti v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 139 Občianskeho zákona a mala reálnu možnosť spornú nehnuteľnosť užívať; takáto argumentácia prvostupňového súdu nemá oporu v platnej právnej úprave. Odvolací súd poukázal najmä na to, že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákona. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci s druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pri tom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci, alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej užívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník, prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska)
hodnota užívanej veci, ak je táto hodnota vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna.
Odvolací súd ďalej poukázal na to, že v preskumovanej veci nebolo dokazovaním vykonaným do vyhlásenia rozhodnutia zistené, že medzi účastníkmi (spoluvlastníkmi) došlo k uzavretiu osobitnej dohody, že odporcovia v 1. a 2. rade užívajú spoločnú vec nad rozsah vyplývajúci z veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, nemusia za takéto užívanie poskytovať navrhovateľke náhradu. Za danej situácie sa potom javí, že navrhovateľke patrí zodpovedajúca náhrada a z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu pre nesprávne právne posúdenie veci v otázke opodstatnenosti uplatneného nároku a nedostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Záverom odvolací súd poukázal na to, že z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákona v spojení s § 123 Občianskeho zákona.
Podľa § 123 Občianskeho zákona vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať, používať jeho plody a úžitky a nadkladať s ním.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákona podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v spoločnej veci.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Prvostupňový súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 12.12.2011, účastníci na pojednávaní nevzniesli žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Z uvedeného dôvodu súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia peňažnej náhrady v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákona, keď vychádzal zo skutkového stavu, že odporcovia v 1. a 2. rade užívajú spornú nehnuteľnosť, pričom sú podielovými spoluvlastníkmi iba v 4/5, teda ju užívajú nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu.
Pokiaľ teda spoluvlastníci (v danom prípade odporcovia v 1. a 2. rade) užívajú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a to na úkor ďalšieho spoluvlastníka (v danom prípade navrhovateľky), tak vzniká odporcom právna povinnosť a navrhovateľke právny nárok na finančné vyrovnanie.
Výšku tohto finančného vyrovnania súd ustálil určením najvyššieho možného výnosu z prenájmu nehnuteľnosti a to znaleckým posudkom č. 29/2012 X.. U. N..
Znalkyňa ustálila tento výnos za obdobie od 01.07.2006 do 28.02.2011 sumou 35.712,20 Eur. Navrhovateľka namietla znalecký posudok ako posudok spracovaný jednostranne, keď poukázala na nízky výnos z nájmu nehnuteľnosti, ako ho uviedla znalkyňa a poukázala na doklady založené ňou a to zo stanoviska Stavovskej organizácie Národnej asociácie realitných kancelárii Slovenska, kde sú ceny za prenájmy rodinných domov o cca 120 % vyššie.
Odporcovia výšku ceny zistenej znaleckým posudkom nenamietali, žiadali zohľadniť do sumy výnosu náklady v priemernej výške 167,- Eur mesačne ako sa uvádza v odhade na strane 11 ods. C znaleckého posudku analýza prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľnosti.
Súd napriek námietkam navrhovateľky pri určení finančnej náhrady vychádzal zo znaleckého posudku a to najmä z toho dôvodu, že práve znaleckým posudkom mala znalkyňa možnosť oboznámiť sa s konkrétnou nehnuteľnosťou, ktorá má byť predmetom nájmu, zohľadniť všetky aspekty najmä stav nehnuteľnosti, dispozičné riešenie, eventuálne náklady súvisiace s užívaním nehnuteľnosti a podobne. Na rozdiel od podkladov založených navrhovateľkou, kde spracovateľ týchto podkladov nemal možnosť oboznámiť sa s konkrétnou nehnuteľnosťou vo vzťahu, ku ktorej sa zisťuje finančná náhrada.
Súd neprihliadol na námietku odporcu v 2. rade odpočítať od výnosu sumu 167,- Eur, ktorú zohľadnila znalkyňa na strane 11 písm. C znaleckého posudku. Znalkyňa v tejto časti znaleckého posudku poukazovala na to, že vzhľadom na technický stav ohodnocovaných nehnuteľností a súčasný realitný trh treba povedať, že možnosť prenajatia tejto nehnuteľnosti sa s pribúdajúcim časom výrazne zmenšuje. Je to spôsobené predovšetkým veľkou ponukou nehnuteľností na prenájom, ktoré sú už väčšinou rekonštruované a teda ponúkajú väčší komfort bývania a súčasne majú nižšie náklady na bývanie. Ohodnocovaný rodinný dom má na základe predložených podkladov náklady spojené s užívaním rodinného domu vo výške okolo 2.000,- Eur mesačne a rok, čo je okolo 167,- Eur mesačne pri obsadení dvomi osobami. Tieto náklady sú relatívne vysoké a pri väčšom počte osôb by mohli byť ešte vyššie.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uvedená suma predstavuje náklady, ktoré je povinný znášať nájomca v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti a nejedná sa o náklady, ktoré by vynakladali vlastníci nehnuteľnosti, ktorí túto nehnuteľnosť prenajímajú. Práve tieto zvýšené náklady sú prenesené do nižšieho výnosu z tejto nehnuteľnosti.
Súd neuznal ani námietku odporcov, keď v priebehu konania poukazovali na to, že v súvislosti s údržbou nehnuteľnosti mali náklady, ktoré vyčíslili vo svojom čestnom prehlásení, ktoré doručili súdu dňa 11.10.2010 na č.l. 54.
V tomto podaní odporcovia poukázali na to, že v súvislosti z titulu spoluvlastníctva vynaložili na údržbu rodinného domu finančné náklady:
- v roku 1991 výmena vchodových dverí (99,6 Eur),
- v roku 1994 výmena oplotenia v predzáhradke (90,- Eur),
- v roku 1995 výmena tečúceho bojlera (431,46 Eur),
- v roku 1995 oprava tesnosti systému kúrenia, výmena časti radiátorov (763,46 Eur),
- v roku 1995 výmena poškodených škridiel, oplechovanie komína (232,36 Eur),
- v roku 1995 maľovanie celého domu (265,55 Eur),
- v roku 1995 postavenie plotu (142,73 Eur),
- v roku 1996 renovácia okien (232,36 Eur),
- v decembri 1996 oprava vedenia kúrenia v pivnici (149,37 Eur),
- v roku 1997 opravená elektroinštalácia (597,49 Eur),
- v roku 1998 izolácia strechy garáže s ochranným náterom (531,10 Eur),
- v roku 1999 oprava prasknutého odpadu (26,56 Eur),
- v roku 1999 výmena termostatu (92,94 Eur),
- v roku 2001 opätovná výmena bojleru (514,51 Eur),
- v roku 2008 dodatočné kolaudovanie garáže (247,29 Eur),
- v lete 2010 prasknuté vodovodné potrubie (80,- Eur za opravu a 398,- Eur za vytečenú vodu),
spolu v čestnom prehlásení odporcovia poukazovali na svoje náklady vo výške 4.894,79 Eur.
Podľa § 97 ods. 1, 2, 3 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie veci.
Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.
Podľa § 580 Občianskeho zákona, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. Občianskeho zákona.
Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok o dôsledku započítania a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia zaniká len do výšky započítanej protipohľadávky.
Prípadnú námietku premlčanie vzájomnej pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy, keď vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v čase, keď jeden z účastníkov urobil voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákona spoluvlastnícky podiel predstavuje i mieru, akou sa spoluvlastník podieľa i na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Vyjadruje teda i mieru jeho povinnosti podieľať na investíciách do spoločnej veci.
Na to, aby súd mohol zohľadniť investície do nehnuteľnosti vykonané odporcami v tomto konaní, musel by byť v tomto smere vznesený riadny protinávrh, v ktorom by jednotlivé investície museli byť podrobne popísané, podrobne vyšpecifikované a v rámci protinávrhu by bolo povinnosťou odporcov preukázať kedy a akým spôsobom urobili právny úkon započítania vo vzťahu k navrhovateľke. Založenie čestného prehlásenia do spisu súd nekvalifikoval ako protinávrh a nekvalifikoval ho ako riadny hmotnoprávny úkon smerujúci k započítaniu na viac, keď právny zástupca odporcov na pojednávaní dňa 03.11.2010 k tomuto podaniu uviedol, že toto podanie netreba chápať ako pohľadávku odporcov voči navrhovateľke, ktorú by si týmto podaním uplatňovali. Z uvedeného dôvodu sa súd bližšie uvedenými investíciami vykonanými odporcami na sporné nehnuteľnosti nezaoberal. Súd prihliadol v tejto súvislosti i na tú skutočnosť, že z konania bolo jednoznačne preukázané, že o uvedených investíciách nebolo rozhodnuté v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákona a tieto investície boli vykonané na základe rozhodnutia odporcov bez ohľadu na to, že by k tomuto žiadali súhlas navrhovateľky. Za danej situácie by teoreticky mohla vzniknúť povinnosť navrhovateľke k náhrade iba tých investícií, ktoré boli v nevyhnutnej miere vynaložené na
údržbu a zachovanie nehnuteľnosti. Z obsahu čestného prehlásenia nemožno jednoznačne vyvodiť záver, ktoré z investícií sú nevyhnutné a ktoré nie sú nevyhnutné. V tejto súvislosti neboli vykonané ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
Súd zamietol i návrh v časti, pokiaľ sa navrhovateľka domáhala priznaniu opakujúceho sa plnenia do budúcnosti, nakoľko nárok odôvodnil od § 137 Občianskeho zákona, nie je nárokom opakujúceho sa plnenia.
O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. do tridsať dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd Bratislava.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 O.s.p..
Odporca je povinný plniť pod následkom výkonu rozhodnutia.