Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/177/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu KLARTEC, spol. s.r.o., Mikovíniho 8, Trnava, zastúpeného spoločnosťou LEGAL ADVISORS SK s.r.o., Klariská 14, Bratislava proti žalovanému AJ TRANS, s.r.o., Vinohrady nad Váhom 583, zastúpenému spoločnosťou VRANOVIČ/ HALADA s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, o zaplatenie 8.666,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -189 zo dňa 14.6.2012 jednohlasne t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na trovách odvolacieho konania 313,88 eur na účet zastupujúcej spoločnosti VRANOVIČ/HALADA s.r.o. do troch dní po právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 8.666,24 eur s príslušenstvom ako náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená pri realizácii objednávky zo dňa 25.3.2009 na prepravu strojov z Eschenburgu v Nemecku do Malženíc. Uvádzal, že za škodu zodpovedá žalovaný ako dopravca nakoľko podľa vyjadrenia výrobcu stroja bola škoda na stroji spôsobená nesprávnym upevnením stroja dopravcom na dopravnom prostriedku, nesprávnym vedením upevňovacích pásov cez časť stroja, ktorá bola poškodená, hoci upevňovacie pásy mali byť vedené cez miesta na to určené a dopravca bol o všetkých skutočnostiach súvisiacich s upevňovaním stroja informovaný. Poukazoval na to, že časť svojho nároku na náhradu škody vo výške 3.000,- eur listom zo dňa 24.7.2009 započítal s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie ceny prepravy zásielky a zvyšok pohľadávky vzniknutej z tohoto právneho titulu vo výške 5.925,- eur žalovanému uhradil. Žalovaný si napriek tomu časť ceny prepravy vo výške 3.000,- eur uplatnil voči nemu návrhom na súde, pričom Okresný súd Trnava platobným rozkazom jeho návrhu vyhovel a žalobca mu preto musel uhradiť priznanú sumu 3.000,- eur a trovy konania 387,86 eur, ktorú sumu (3.387,86 eur) považuje za bezdôvodné obohatenie žalovaného. Zvyšok v konaní uplatnenej čiastky vo výške 5.278,38 eur predstavuje náklady na zabezpečenie náhradného dielu poškodeného stroja, náklady na opravárenské práce na stroji, na jeho odborné preskúšanie po vykonaní opravy a náklady súvisiace s ubytovaním zahraničných odborných technikov počas vykonávania opravy stroja.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že plnenie žalobcu vo výške prepravného 3.000,- eur s úrokmi z omeškania a trovami konania nie je bezdôvodným obohatením nakoľko bolo vykonané na základe právoplatného a vykonateľného platného rozkazu. V súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu škody poukazoval na to, že prepravná zmluva účastníkov sa riadi ustanoveniami Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR), podľa článku 30 ods. 2 ktorého ak stav zásielky náležite zistil príjemca a dopravca, je proti výsledku takéhoto zistenia prípustný dôkaz len vtedy, ak ide o straty

alebo poškodenie zjavne neznateľné a ak príjemca poslal dopravcovi písomné výhrady do 7 dní po tomto zistení, nepočítajúc do toho nedele a uznané sviatky. Má za to, že nakoľko žalobca mu v lehote 7 dní výhradu o poškodení zásielky nezaslal, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že stav zásielky zodpovedá stavu podľa zápisu v medzinárodnom nákladnom liste, t.j. že k poškodeniu zásielky nedošlo pri preprave zásielky, a preto za poškodenie zásielky nezodpovedá. Uviedol tiež, že pokiaľ by aj k poškodeniu stroja došlo pri preprave, ako dopravca by podľa článkov 25 a 23 CMR zodpovedal iba za skutočnú škodu, ktorou je suma, o ktorú sa hodnota zásielky znížila, nie za škodu špecifikovanú žalobcom.

Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 14.6.2012 žalobu zamietol a žalovanému podľa priznal právo na náhradu trov konania vo výške 3.710, eur (519, eur + 3.190, eur).

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd prvého stupňa vo veci vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. ako aj s obsahom ostatného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku právneho vzťahu a to zmluvy o preprave veci. Na základe uvedenej zmluvy sa žalovaný ako dopravca zaviazal v prospech žalobcu prepraviť zásielku na trase I. (Z. F. D.) - O.. Na vykonanie prepravy veci použil žalovaný ďalších dopravcov, ktorí fyzicky prepravu tejto zásielky vykonali. Pri vykládke zásielky bolo zistené, že doručená zásielka je poškodená, pričom táto skutočnosť bola vyznačená na CMR liste a to tak, že bolo uvedené (poškodená horná príruba prevodovky, poškodenie nebolo spôsobené prepravou). Po zistení poškodenia zásielky si navrhovateľ svoj nárok zo škody vzniknutej na zásielke uplatnil u výrobcu stroja spoločnosti C. O. B. &. Y.. G.. Uvedená spoločnosť sa k škode na zásielke vyjadrila tak, že vzniknutú škodu prešetril a zásielka nebola poškodená v sídle výrobcu stroja v Nemecku, pričom k poškodeniu stroja malo dôjsť nesprávnym upevnením stroja - zásielky na vozidle, pričom výrobca stroja mal o tejto skutočnosti výslovne poučiť dopravcu pri nakladaní stroja. Na základe skutočností uvedených D. Z. si žalobca voči žalovanému započítal vzniknutú škodu vo výške 3.000,- eur, pričom zvyšnú časť ceny za prepravu zásielky žalovanému riadne uhradil. Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný podal na Okresnom súde Trnava voči žalobcovi návrh na vydanie platobného rozkazu v sume 3.000,- eur. Tomuto návrhu súd vyhovel a pod sp. zn. vydal platobný rozkaz, v ktorom žalobcu zaviazal k zaplateniu finančnej čiastky 3.000,- eur.

Voči uvedenému platobnému rozkazu žalobca podal odpor, ktorý však bol konajúcim súdom odmietnutý ako odpor podaný po zákonnej 15 dňovej lehote. Na základe tejto skutočnosti nadobudol platobný rozkaz Okresného súdu Trnava právoplatnosť dňom 29.12.2009, pričom po jeho právoplatnosti žalobca žalovanému plnil celkovo sumu 3.387,86 eur.

Súd žalobcovi uplatnený nárok v časti bezdôvodného obohatenia vo výške 3.387,86 eur nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu nebolo v konaní preukázané, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, nakoľko žalobca žalovanému plnil podľa právoplatného súdneho rozhodnutia. Takéto plnenie podľa názoru súdu nie je možné považovať za plnenie bez právneho titulu ani plnením z neplatného právneho úkonu a taktiež ani plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol. Titulom plnenia ktoré žalobca žalovanému poskytol bolo právoplatné súdne rozhodnutie, pričom pri vydaní takéhoto súdneho rozhodnutia konajúci súd posudzoval aj keď v skrátenom konaní, či žalovaný svoj uplatnený nárok osvedčil. V rámci tohto zvažovania dospel súd k názoru, že žalovaný svoj nárok predložil relevantnými dôkazmi a jeho návrhu vyhovel. Skutočnosť, že žalobca zmeškal lehotu na podanie odporu súd nemôže považovať za skutočnosť smerujúcu proti žalovanému. Žalobca mal zákonom stanovené možnosti ako mohol oprávnenosť nároku žalovaného v konaní vyvrátiť. Jeho benevolentným postupom si však sám znemožnil uplatnenie svojich práv. Všetky argumenty ktoré žalobca používal v tomto konaní mohol pritom konajúcemu súdu uvádzať v pôvodnom konaní a nárok žalovaného vyvrátiť. Nevyužitím riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov žalobcom došlo k tomu, že vec bola právoplatne rozhodnutá v prospech žalovaného. Podľa názoru súdu je možné súdne rozhodnutie v konkrétnej veci preskúmavať a posudzovať iba v rámci konania o opravných prostriedkoch a to či už riadnych alebo mimoriadnych. Oprávnenosť nárokov o ktorých už bolo rozhodnuté nie je podľa názoru súdu správne a vhodné posudzovať v rámci iných konaní a to s prihliadnutím na zásadu právnej istoty. Podľa názoru súdu by pripustením argumentácie žalobcu mohlo dôjsť k situácii, že každé právoplatné rozhodnutie

súdu, ktorého predmetom bolo určité finančné plnenie a ktorého právoplatnosť nastala po nevyužití opravných prostriedkov by mohlo byť napádané v ďalších súdnych konaniach.

Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul jednoznačný záver, že v čase doručenia zásielky došlo v zmysle cit. čl. 30 Dohovoru CMR k zisťovaniu stavu zásielky, pričom na priloženom CMR liste bolo žalobcom a dopravcom ktorého na vykonanie prepravy použil žalovaný vyznačené poškodenie zásielky a zároveň konštatovanie, že poškodenie nebolo spôsobené prepravou. Táto skutočnosť vzhľadom na to, že išlo o poškodenie ktoré bolo zistiteľné na mieste, čiže nešlo o neznateľné poškodenie došlo k založeniu nevyvrátiteľnej domnienky o rozsahu uvedeného poškodenia a o tom, že poškodenie nebolo spôsobené prepravou. Podľa názoru súdu v danom prípade je z dôvodu konštatovania ktoré je uvedené v CMR liste vylúčené akékoľvek produkovanie dôkazu o opaku skutočností uvedených v CMR liste a to z dôvodu čl. 30 ods. 2 Dohovoru CMR. Na základe tejto skutočnosti je preto potrebné konštatovať, že za škodu na zásielke nezodpovedá žalovaný, nakoľko nebola spôsobená ním ani osobami, ktoré na vykonanie prepravy veci použil.

Súd sa taktiež stotožnil s argumentáciou žalovaného, že zo žiadnych pred súdom produkovaných dôkazov nevyplývalo, že obsahom zmluvy o preprave veci bol aj záväzok žalovaného vykonať nakládku zásielky. Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že ak ku škode došlo počas nakládky resp. v dôsledku nesprávnej nakládky zásielky za túto taktiež nemôže zodpovedať žalovaný, nakoľko podľa čl. 17 ods. 4 písm. c) Dohovoru je možné konštatovať, že ku škode došlo v dôsledku tzv. zvláštneho nebezpečenstva súvisiaceho s naložením a vyložením zásielky osobami konajúcimi za odosielateľa. V tomto prípade súd nepovažoval dôkaz produkovaný žalobcom a to vyjadrenie výrobcu stroja - zásielky zo Spolkovej republiky Nemecko za dôkaz vyvracajúci možnosť vzniku škody pri nakladaní zásielky, nakoľko vyjadrenie Nemeckej spoločnosti nie je vyjadrením nezainteresovaného subjektu, pretože ide o jeden zo subjektov, ktorý svojim konaním prostredníctvom zamestnancov mohol zásielku poškodiť počas nakládky, resp. spôsobiť, že k škode došlo počas prepravy v príčinnej súvislosti s nesprávnou nakládkou.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že aj v časti 5.278,38 eur návrh žalobcu zamietol, nakoľko žalobca bezpochyby nepreukázal dôkaznými prostriedkami skutočnosť, že za škodu na prepravovanej zásielky zodpovedá žalovaný, nakoľko opätovne svojim nedôsledným postupom pri ohliadke zásielky uviedol do CMR listu skutočnosti, ktorých pravdivosť chcel v priebehu súdneho konania vyvrátiť a to aj napriek tomu, že takýto postup je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia čl. 30 CMR dohovoru vylúčený.

Súd vo veci rozhodol na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi. Ďalšie dokazovanie sám neinicioval ani nevykonával, nakoľko to nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ako také. Súdom iniciované, prípadne vykonávané dokazovanie by mohlo porušiť právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci a bolo by podľa názoru súdu aj v rozpore so zásadou rovnosti strán účastníkov súdneho konania.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a vráteniu mu veci na ďalšie konanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám špecifikovaným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne právne posúdil zápis v liste CMR: „Poškodená horná príruba prevodovky

- poškodenie nebolo spôsobené prepravou“ a dospel k nesprávnemu záveru, že poškodenie zásielky nebolo spôsobené prepravou, nakoľko opomenul skutočnosť, že žalobca uvádzaný zápis vykonal výlučne na základe výslovného ubezpečenia zo strany dopravcu, že toto poškodenie nebolo spôsobené počas prepravy a že v prípade, ak by túto skutočnosť v liste CMR neuviedol, dopravca by mu zásielku nevydal. Žalobca dobromyselne nadobudol presvedčenie, že dopravca hovorí pravdu a spoliehal sa na jeho odbornú starostlivosť počas prepravy, zo strany dopravcu však bol uvedený do omylu a v konaní pred súdom prvého stupňa bol preukázaný opak. Zápis v liste CMR nie je možné pripisovať na jeho ťarchu a závermi súdu by došlo k negovaniu a porušeniu zásady objektívnej zodpovednosti dopravcu za škodu na zásielke a neprípustnému rozširovaniu liberačných dôvodov dopravcu spod zákonom stanovenej zodpovednosti. Výklad a použitie ustanovení dohovoru CMR súdom prvého stupňa považuje za nejasné a nezrozumiteľné. V konaní preukázal, že mu zásielka bola odovzdaná po vykonaní

prepravy poškodená, že toto poškodenie zaznamenal v liste CMR a že následne vykonal ďalšie kroky k uplatneniu náhrady škody, s čím sa súd nevysporiadal, neuviedol, na základe akých právnych úvah a výkladu dospel ku svojim zisteniam a preto je rozsudok nezrozumiteľný. Súd neprihliadol ani na konanie žalovaného odporujúce dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku spočívajúce v tom, že hoci vedel o vzniku škody na zásielke, podal voči žalobcovi návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie časti ceny prepravy vo výške 3.000,- eur, pričom odvolateľ trvá na tom, že započítaním časti ceny prepravy s časťou škody došlo k splneniu povinnosti uhradiť cenu prepravy, a že akékoľvek ďalšie plnenie žalovanému je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie. V danom prípade podľa jeho názoru boli splnené podmienky v zmysle článkov 30 ods. 1 a 2 Dohovoru CMR a súd mal vykonať aj ďalšie dôkazy týkajúce sa času a spôsobu vzniku škody na zásielke, napr. vypočuť svedkov, ktorí boli prítomní pri vykládke zásielky. Odvolateľ vzniesol výhrady aj voči rozhodnutiu o náhrade trov konania s tým, že nebolo účelné vypracovávať písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.3.2011, 8.6.2011 a 5.12.2011 nakoľko v nich uvedené skutočnosti mohli byť uvedené ústne na pojednávaniach vo veci, podobne ako nebola potrebná účasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach vo veci v dňoch 27.9.2011 a 6.3.2012, keď bol vopred informovaný o tom, že žalobca požiadal o odročenie týchto pojednávaní a že sa ich on ani jeho právny zástupca nezúčastní.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

Podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením , vrátane úvah, ktorými sa súd pri hodnotení vykonaných dôkazov riadil, ako aj spôsobu aplikácie právnych noriem

Odvolateľ nekonkretizoval, ktorý účastníkmi navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvého stupňa nevykonal, ani z ktorého vykonaného dôkazu mal súd dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Z obsahu odôvodnenia rozsudku je bez pochybností zjavné, ako a prečo súd prvého stupňa ako nedôvodne uplatnený hodnotil nárok žalobcu špecifikovaný ním ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj to, že za rozhodujúcu skutočnosť v súvislosti s nárokom na náhradu škody považoval účastníkmi zhodne potvrdené zisťovanie stavu zásielky v čase jej doručenia a vykonanie záznamu o výsledku tohto zisťovania samotným žalobcom na liste CMR. Riadne zistenie stavu zásielky a vykonanie zápisu žalobca potvrdil okrem iného vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 24.2.2011 (čl. 77 spis mat.), pričom zaznamenaným výsledkom uvádzaného zisťovania bolo nielen zistenie poškodenia zásielky, ale aj povahy tohto poškodenia, ako to predpokladá aj ustanovenie článku 30 ods. 1 Dohovoru CMR, v danom prípade konkretizovaním poškodenej časti stroja - horná príruba prevodovky, a negatívnym určením, že poškodenie nebolo spôsobené prepravou. Vykonanie takéhoto záznamu konateľom žalobcu iba na základe tvrdenia vodiča dopravcu ju nielen nehodnoverným, ale aj nerelevantným z hľadiska jeho účinkov v zmysle článku 30 ods. 2 Dohovoru CMR, ktoré popísal súd prvého stupňa a ktoré spočívajú v neskoršej nemožnosti výsledok zistenia spochybňovať iným dôkazom, ak ide o poškodenie zjavne znateľné.

Pokiaľ za tejto situácie súd prvého stupňa návrh žalobcu majúci základ v spôsobení škody na zásielke pri jej preprave zamietol, rozhodol vecne správne, podobne ako v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, správnosť rozhodnutia o ktorom odvolateľ svojou argumentáciou nespochybnil, keď uplatnenie nároku súdnou cestou ako realizovanie základného práva žalovaného nie je možné súčasne považovať za odporujúce dobrým mravom, či poctivému obchodnému styku. Plnenie prijaté žalovaným na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu nenapĺňa žiaden zo znakov skutkovej podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 Obč. zákonníka.

Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa podľa a potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku, vrátane rozhodnutia o náhrade trov

konania, v súvislosti s ktorým bolo potrebné konštatovať, že písomné vyjadrenia žalovaného k predmetu sporu, okrem iného umožňujúce prípravu súdu na argumentáciu účastníkov na pojednávaniach, nie sú zjavne svojvoľným opakovaním obrannej argumentácie, ale reakciou na stanoviská žalobcu a preto ich nemožno považovať za neúčelne vykonané úkony právneho zastúpenia rovnako ako jeho účasť na pojednávaniach, ktorá je právom účastníka a z hľadiska ktorej nie je relevantné oznámenie procesnej protistrany o jej neúčasti na pojednávaní, či podaní žiadosti o jeho odročenie.

Podľa v spojení s odvolací súd priznal v tomto konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške nákladov právneho zastúpenia pri jednom úkone zastupujúcej spoločnosti - písomné vyjadrenie k odvolaniu s tarifnou odmenou podľa vyhl.č. 253,94 eur, paušálnou náhradou výdavkov 7,63 eur a DPH 52,31 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.