Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-66-2012.pdf
PDF · 114.1 KB
No categories available
15P/66/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci starostlivosti o maloleté deti R.: J. narodený XX.X.XXXX a P. narodená X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v U., T. X/A, U., deti rodičov: otec - J.. J. R., manažér, bytom U., X. C., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, so sídlom v Bratislave, Guothová 20, matka - J.. M. R., riaditeľka odboru ekonomiky, bytom U., F. X, zastúpená, advokátom JUDr. Ladislavom Kružlíkom, AK Kružlík s.r.o., Bratislava, Ďatelinová 2 o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o zvýšenie výživného a o zmenu úpravy styku takto
rozhodol:
Návrh otca na zverenie maloletých detí R.: J. narodeného XX.X.XXXX a P. narodenej X.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa z a m i e t a .
Otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi okrem prázdnin a sviatkov každý týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý párny víkend od 16.00 hod. v piatok do 19.00 hod. v nedeľu. Každý nepárny rok počas jarných prázdnin od 16.00 hod. v piatok predchádzajúci začiatku jarných prázdnin do 19.00 hod. v sobotu predposledný deň jarných prázdnin, počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od 16.00 hod. vo štvrtok do 19.00 hod. nasledujúci utorok, každý rok počas letných prázdnin od 16.00 hod. 1.7. do 19.00 hod. 14.7., od 16.00 hod. 1.8. do 19.00 hod. 14.8., každý párny rok od 16.00 hod. v piatok predchádzajúci začiatku zimných prázdnin do 19.00 hod. 29.12., každý nepárny rok od 16.00 hod. 29.12. do 19.00 hod. v nedeľu posledný deň zimných prázdnin, tak, že si otec v uvedený deň a hodinu maloleté deti prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti matke vráti na tom istom mieste.
Vo zvyšku sa návrhy rodičov na úpravu styku otca s deťmi z a m i e t a j ú .
Otec je p o v i n n ý platiť zvýšeným výživným pre maloletého J. zo sumy X XXX,- Sk mesačne (XXX € mesačne) sumou XXX € mesačne počínajúc dňom 9.7.2013 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý platiť zvýšeným výživným pre maloletú P. zo sumy X XXX,- Sk mesačne (XXX € mesačne) sumou XXX € mesačne počínajúc dňom 9.7.2013 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného a určenie výživného na tvorbu úspor od 1.7.2012 z a m i e t a .
Trovy znaleckého dokazovania v sume XXX,XX € je p o v i n n ý zaplatiť otec na účet tunajšieho súdu do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 13C 27/05-42 zo dňa 4.5.2005 v časti o výživnom a úprave styku otca s maloletými deťmi.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 13C 27/05-42 zo dňa 4.5.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2005 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky, ktorá deti zastupuje a spravuje ich majetok, otec sa zaviazal platiť na výživu detí po X.XXX,-Sk mesačne a zároveň bol upravený kontakt otca s deťmi každú párnu sobotu od 13.00 hod. do 16.00 hod.
Dňa 4.11.2011 podal otec návrh na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, v ktorom uviedol, že s matkou maloletých detí sa dokážu dohodnúť aj na širšom styku s deťmi mimo súdneho rozhodnutia, ich vzťahy ako rodičov sa zlepšili a vedia spolu komunikovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa ich maloletých detí. S poukazom na skutočnosť, že od 1.7.2010 nadobudla platnosť novela Zákona o rodine, chce, aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Ako dôvod uviedol, že obaja sú spôsobilí obe deti vychovávať a obaja majú o osobnú starostlivosť o deti záujem, pričom je presvedčený, že navrhovaná zmena je v záujme detí, pretože týmto spôsobom budú lepšie zaistené všetky potreby maloletých detí. Obe deti majú silnú citovú väzbu na obidvoch rodičov, takže striedavá starostlivosť bude v súlade s ich vývinovými potrebami a poskytne im stabilitu výchovného prostredia. Budú vychovávané obidvomi rodičmi, zároveň bude rešpektované ich právo na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Navrhol deti zveriť vždy po týždni jednému z rodičov s tým, že deti budú mať trvalé bydlisko v U. na F. X, výživné sa rodičom neurčí, pričom rodičia budú hradiť výdavky detí v čase keď ich budú mať vo svojej starostlivosti a o ostatných sa vzájomne dohodnú.
Z obsahu rozvodového rozsudku súd zistil, že v roku 2005 mal otec priemerný čistý mesačný príjem cca XX.XXX,-Sk a matka poberala rodičovský príspevok.
Súd sa oboznámil s rodnými listami maloletých detí.
Dňa 25.6.2012 sa matka písomne k návrhu otca vyjadrila, uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí, nakoľko v ich prípade inštitút striedavej starostlivosti nespĺňa zákonom stanovený účel. Je pravda, že ona bola ochotná s otcom detí sa dohodnúť o inom stretávaní sa, ako bolo naposledy rozhodnuté súdom, pričom s otcom sa stretli pred mediátorkou a v podstate sa dohodli, že sa bude jeho kontakt s deťmi realizovať každý štvrtok v týždni a každý druhý víkend od soboty, resp. už od piatku do nedele. Tento stanovený model stretávania sa sa viacmenej dodržiava, ak to otcovi vyhovuje a v momentálnej dobe je takto plne zabezpečovaná potreba a záujem detí na starostlivosti zo strany obidvoch rodičov. Napriek tejto dohode otec podal predmetný návrh, s ktorým ona nesúhlasí, pretože nie je pravda, že by sa vzťahy a komunikácia medzi ňou a otcom zlepšila a už vôbec nie potom, ako sa stretli u mediátorky. Zhoršenie komunikácie, arogantné až agresívne správanie po nedosiahnutí pozitívneho výsledku je typické pre osobnosť manipulátora s narcistickými črtami, ako bol otec charakterizovaný počas sedení u dvoch psychológov, v súvislosti s rozvodom ich manželstva. Už v tom období bola matka upozornená, že tieto postupy správania môžu byť neskôr použité aj voči deťom, čo sa začalo opätovne výrazne prejavovať od odmietnutia striedavej starostlivosti. Medzi postupy manipulátorov patrí citové vydieranie a hrozby, k čomu dochádza zo strany otca voči deťom. Maloletý J. má diagnostikovanú vývinovú poruchu učenia - dysgrafiu a poruchu pozornosti, takzvaný syndróm ADHD, ako aj ďalšie zdravotné problémy, s čím sú spojené časté návštevy lekárov, psychológov a iných odborníkov. Obidve deti nosia okuliare. J. vyžaduje špeciálnu starostlivosť pri príprave do školy, udržaní pozornosti, s trpezlivým a citlivým prístupom, k jeho
problémom so sústredenosťou, vnímaním. Podľa názoru matky otec nemá reálny záujem na výchove detí, nakoľko im svoj voľný čas riadne a podľa potreby detí nevenuje. Zároveň s ňou ako matkou detí nekomunikuje o záujmoch a o problémoch detí. V závere svojho vyjadrenia navrhla zvýšiť výživné pre maloleté deti po XXX,-€ mesačne od 1.7.2012 s tým, že suma po XX,-€ mesačne by bola na tvorbu úspor pre maloleté deti. Zároveň navrhla zmenu úpravy styku otca s deťmi tak, že by sa s nimi stretával každý týždeň v stredu po skončení vyučovania do 19.00 hod., každý párny týždeň v mesiaci od 9.00 hod. v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu a v prípade, ak otec oznámi matke najneskôr v stredu v párnom týždni mesiaca do 18.00 hod., že deti prevezme v príslušný párny víkend mesiaca od piatku, tak každý párny týždeň v mesiaci od piatku po skončení vyučovania do nedele do 18.00 hod.
K vyjadreniu pripojila správu zo špeciálno-pedagogického vyšetrenia maloletého J. zo dňa 31.5.2011, potvrdenie o jeho zdravotnom stave zo dňa 22.5.2012, vyjadrenie psychológa zo dňa 20.5.2012 k poradenskému stretnutiu s deťmi a rodičmi, potvrdenia o príjme.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom rodičov, oboznámil sa s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, s potvrdeniami o príjmoch rodičov, so správami o maloletých deťoch zo školy, od lekára, psychológa, s rozpisom mesačných výdavkov detí, so správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. z prešetrenia pomerov v rodine, s výsledkami znaleckého dokazovania, vypočul maloleté deti, oboznámil sa s obsahom stanoviska otca k znaleckému posudku, oboznámil sa s obsahom odborného vyjadrenia č. 4/2013 od znalca z odboru psychológia J.. J. U. zo dňa 8.4.2013, s rozpisom starostlivosti rodičov o deti v jednotlivých obdobiach od rozvodu ich manželstva, s potvrdením, že terajšia manželka otca je gravidná, s obsahom rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej F. Z., nar. X.X.XXXX (ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ktorá mu pribudla zo vzťahu s J.. J. Z.), rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 192/2010-87 zo dňa 23.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 49/2011-194 zo dňa 31.5.2011, a zistil že:
Otec maloletých detí má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej F. Z., nar. X.X.XXXX, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť v sume XXX,-€ mesačne. Dňa XX.X.XXXX sa opäť oženil, pričom jeho manželka je gravidná a očakávajú narodenie dieťaťa v septembri XXXX. S manželkou bývajú v X-izbovom byte, kde ich maloleté deti navštevujú, jeho manželku poznajú a majú s ňou dobrý vzťah. Manželku si vzal slobodnú, bezdetnú, zamestnanú. Maloleté deti sa s maloletou F. poznajú minimálne, nakoľko zo strany matky maloletej F. je otcovi obmedzovaný kontakt. T. na všetky deti otec platí riadne a včas. V jeho byte majú k dispozícii samostatnú izbu, takže podmienky na osobnú starostlivosť o deti má otec riadne vytvorené. Zároveň sa s deťmi riadne, pravidelne, po dohovore s matkou stretáva, napriek tomu chce deti do svojej osobnej starostlivosti vždy na jeden týždeň.
Matka maloletých detí je rozvedená, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, v priebehu vykonávaného dokazovania opakovane uvádzala, že nesúhlasí s navrhovaným riešením ďalšej starostlivosti o deti podľa návrhu otca, nakoľko v ich prípade takáto starostlivosť nesplní účel inštitútu osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti, keďže ich vzájomné vzťahy tomu nenasvedčujú. Ona býva s deťmi v 3-izbovom byte, v ktorom majú deti vytvorené riadne podmienky pre svoj život, spolu s nimi býva jej priateľ, ktorý je T., je slobodný, vyživovacie povinnosti nemá, maloleté deti s ním vychádzajú dobre.
Rodičia v priebehu konania riadne o deťoch nedokázali komunikovať, preto bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, pričom v závere znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že u maloletých detí zistila preferenciu výchovného prostredia u matky, ktoré napĺňa v plnom rozsahu ich citové a globálne potreby, sú v ňom citovo a sociálne ukotvené. K otcovi majú pozitívny citový vzťah, potrebujú kontakt s ním, ktorý vnímajú pozitívne. U maloletého J. sa prejavili známky citlivosti, intenzívneho vnútorného citového prežívania, prežívania vnútorného konfliktu lojality voči rodičom, so sprievodnou zvýšenou psychickou záťažou. U maloletej P. je detská psychika vyrovnanejšia, vzhľadom k dobrej primárnej sociabilite, ktorá jej pomáha v interpersonálnych vzťahoch zvládať sociálne situácie bez výraznejších a zjavných prejavov napätia a záťaže. Citový vzťah maloletého J. k matke je intenzívny, pozitívny, poskytuje mu pocit bazálnej istoty a bezpečia. Citový vzťah k otcovi je pozitívny, dostatočne intenzívny ako k rodičovi, obsahuje aj potrebu úsilia o udržiavanie vzťahu a obavy z jeho straty v prípade sklamania otcových očakávaní. U maloletej P. je prítomný intenzívny citový vzťah k matke, u ktorej prežíva
pocit domova, citový vzťah k otcovi ako k rodičovi je pozitívny, nedosahuje intenzitu vzťahu k matke. Vzťahy obidvoch detí k priateľovi matky aj k manželke otca sú pozitívne, ich prítomnosť prežívajú bez negatívnych pocitov. Obidve deti vnímajú narušené vzťahy medzi rodičmi, prejavujú túžbu po urovnaní vzťahov medzi rodičmi a upokojení situácie.
U matky je zistená kvalitnejšia schopnosť vnímať a vcítiť sa do citového prežívania detí, jej základnou potrebou je saturovať skutočné potreby detí a vytvoriť všetky možnosti pre ich citový a psychický komfort. Je schopná kompromisných riešení, hľadá možnosti ich realizácie, aj za pomoci odborníkov. Konanie otca je motivované viac snahou o uplatnenie vlastných prianí a predstáv, pri subjektívnom presvedčení o ich opodstatnenosti a správnosti, má nižšiu schopnosť vcítiť sa do prežívania a potrieb druhých.
Znalkyňa považuje v súčasnosti výchovné prostredie matky za vhodnejšie pre maloleté deti, nakoľko u matky boli zistené lepšie osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť o maloleté deti.
Znalkyňa navrhla rozšíriť kontakt otca s maloletými deťmi oproti predchádzajúcej úprave podľa súdneho rozhodnutia.
Zároveň znalkyňa uviedla, že v budúcnosti nie je možné vylúčiť prípadnú zmenu formy starostlivosti o deti, čo bude závisieť od dozrievania psychiky detí, reálneho vývinu vonkajších faktorov, okolností pri prípadnej zmene situácie v rodine otca (narodenie dieťaťa a starostlivosť o neho) a v neposlednom rade od kvality komunikácie medzi rodičmi.
Schopnosť rodičov realizovať striedavú osobnú starostlivosť je limitovaná u otca jeho osobnostnou štruktúrou a vlastnosťami. Obidvaja rodičia sú podľa aktuálnych poznatkov schopní odovzdávať si deti bez zjavných konfliktov, problémom je chýbanie komunikácie medzi rodičmi, ktorá by viedla k rozpoznaniu a ujasneniu ich osobnostných postojov, k zblíženiu a vyváženosti výchovných prístupov k deťom. Matkina snaha o takéto riešenie je zatiaľ blokovaná odmietavým postojom otca.
Zo správy o prešetrení pomerov v rodine mal súd za preukázané, že obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky pre riadnu osobnú starostlivosť o deti, pričom u každého z rodičov majú vyhradený priestor na prípravu do školy, na zábavu aj na hranie. Bolo konštatované, že deti sú na spôsob života so svojimi rodičmi zvyknuté, majú zabehaný denný režim.
Zo základnej školy prišla správa o deťoch, že dosahujú J. dobré a P. výborné výsledky, ich dochádzka je pravidelná, správajú sa slušne. Rodičia sa o deti zaujímajú. Matka pravidelne a otec vždy, keď privedie deti do školy.
Podľa odborného vyjadrenia psychológa J.. J. U. matka preferuje sociálne efektívne a adaptabilné interpersonálne komunikačné stratégie, ide o osobnosť, ktorá vykazuje zvýšené konformné afiliatívne (priateľské) a protektívne znaky. Otca vníma ako na výkon zameranú osobnosť, s egocentrickými rysmi a nedostatočne diferencovanými prosociálnymi osobnostnými charakteristikami.
Podľa odborného vyjadrenia psychológa J.. J. U. otec preferuje interpersonálne stratégie, pri ktorých využíva dominantné maskulínne zameranie a situačne má agresívne komunikačné tendencie. Matku vníma ako osobnosť so schopnosťou vyvážene používať prosociálne i na výkon zamerané komunikačné stratégie so zvýraznením autokratických čŕt.
Rodičia vytvárajú rodinné prostredie orientované na osobnostný rast, matka prostredníctvom získavania nezávislosti a otec pomocou dosahovania úspechu, zároveň deti vnímajú svoje rodinné zázemie, dostatočne orientované na vzťahy a vzájomnú podporu.
Maloletý J. má anamnesticky diagnostikovanú emočnú poruchu v detstve s prejavmi úzkosti, poruchu pozornosti a špecifickú poruchu učenia. Pretrváva u neho dekoncentrácia pozornosti, psychomotorická instabilita a ťažkosti s učením. Vzhľadom na vyhranenie postojov rodičov ohľadom ďalšieho usporiadania rodičovskej starostlivosti a túžbu vyhovieť ich očakávaniam, zostáva v stave napätia, neistoty, obáv a bezradnosti. Nedokáže takúto záťažovú situáciu emočne ani racionálne uspokojivo spracovať.
Maloletá P. je aktuálne reaktívne zneistená, prežíva vnútorné napätie a obavy, čo bolo podmienené aj tým, že sa bála, že na súde niekoho z nich odsúdia, čím je ovplyvnené aj jej prirodzené extravertované a bezstarostné zameranie a celková emocionálna stabilita. Prežíva rozpory medzi prianím a skutočnosťou v súvislosti s navrhovaným striedaním rodičovskej starostlivosti, uvádza, že ona by chcela zostať s mamou a naďalej sa stretávať s otcom.
Napriek odborným vyjadreniam odborníkov, rodičia v priebehu dokazovania nevedeli nájsť spoločnú cestou vzájomnej komunikácie, trvali na svojich navrhovaných riešeniach, preto súd vypočul maloleté deti, pričom maloletý J. nechcel ostať v pojednávacej miestnosti bez prítomnosti svojej sestry a tak ich súd vypočul spolu bez prítomnosti rodičov a bez prítomnosti právnych zástupcov rodičov.
Deti spontánne a otvorene odpovedali a porozprávali súdu o tom, ako žijú s mamou, v škole, s kamarátmi, so starými rodičmi a s otcom, pričom súčasnú situáciu zhodne opísali ako im vyhovujúcu, hoci J. uviedol, že nevie, aké by to bolo, keby vyskúšal byť jeden týždeň s otcom a jeden týždeň s mamou a tiež že nevie, že či by to vydržal bez P., ktorá súdu jednoznačne vysvetlila, že chce, aby situácia zostala taká aká je.
Kolízny opatrovník maloletých detí po vykonanom dokazovaní navrhol súdu o návrhoch rodičov rozhodnúť tak, že návrh otca na zverenie maloletých detí do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov navrhol zamietnuť s poukazom na závery znaleckého posudku, odborného posudku a stanoviska detí. Zároveň odporučil rozšíriť úpravu styku otca s maloletými deťmi aj na jarné prázdniny každý druhý rok, Veľkonočné sviatky, letné prázdniny na 2 týždne v júli, na 2 týždne v auguste, počas Vianočných sviatkov a pravidelne každý druhý týždeň od piatka do nedele a každý štvrtok v týždni. O návrhu matky na zvýšenie výživného navrhol rozhodnúť s prihliadnutím na príjmy rodičov, výdavky maloletých detí a skutočnosť, že naposledy bolo výživné určené od 1.6.2005 tak, aby bolo výživné zvýšené na XXX,-€ mesačne pre každé maloleté dieťa zvlášť, pričom stanovenie začiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti zo strany otca a určenie tvorby úspor pre deti ponechal na úvahu súdu.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Po vykonanom dokazovaní súd návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol, keď mal za preukázané, že v súčasnosti na takúto zmenu starostlivosti o deti zo strany rodičov nie sú ani na strane rodičov ani na strane detí vytvorené všetky podmienky tak, aby bol splnený účel Zákona o rodine v ustanoveniach týkajúcich sa možností zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Je zjavné, že v súčasnosti navrhované riešenie zo strany otca nie je jednoznačne v záujme zabezpečenia ďalšej riadnej výchovy a starostlivosti o deti, ktoré samé prezentujú súčasný stav v starostlivosti o ne zo strany rodičov ako dostatočný. Zároveň nie je zanedbateľné, že v priebehu vykonávaného dokazovania, aj vlastnou prezentáciou rodičov, aj z obsahov odborných posudkov mal súd za preukázané, že rodičia naozaj medzi sebou navzájom nie sú schopní konštruktívne komunikovať a reálne bez problémov riešiť všetky vzniknuté situácie a záležitosti týkajúce sa ich maloletých detí. Súd konštatuje, že v prípade, že rodičia tento vzájomný problém vyriešia, je možné, že ich rodinné vzťahy dospejú do takého štádia, že naozaj bude v záujme maloletých detí, aby boli v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
S prihliadnutím na záujem maloletých detí stretávať sa s otcom pravidelne, riadne a v širšom rozsahu ako bolo upravené v predchádzajúcom rozhodnutí, súd toto zmenil a rozšíril právo otca stretávania sa maloletými deťmi častejšie, pravidelnejšie presne tak, ako je ohraničené a uvedené v 2 odseku výroku tohto rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov súd návrhy rodičov na inú úpravu styku otca s maloletými deťmi zamietol, keď mal za preukázané, že nová úprava kontaktu otca s maloletými deťmi dáva dostatočný priestor aj otcovi aj deťom na prehlbovanie ich vzájomného vzťahu.
S prihliadnutím na skutočnosť, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodnuté od 1.6.2005, na skutočnosť, že odvtedy uplynula doba 8 rokov, za ktorú sa podstatne zvýšili odôvodnené mesačné výdavky maloletých detí, ktoré sú staršie, dospievajú, obidve pravidelne navštevujú záujmové krúžky, s prihliadnutím na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich prvoradá a s prihliadnutím na skutočnosť, že obidvom rodičom sa podstatne zmenili príjmy (otec má priemerný mesačný zárobok X.XXX,XX € netto a matka X.XXX,-€ netto), súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči obom maloletým deťom na sumy po XXX,-€ mesačne od 9.7.2013, od rozhodnutia súdu.
Spätne od 1.7.2012 súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol s prihliadnutím na skutočnosť, že za uplynulých 8 rokov sa otec s deťmi riadne pravidelne stretáva, riadne pravidelne platí bežné výživné a podstatnou mierou hradí postupne sa zvyšujúce výdavky detí aj inak (trávi s deťmi pravidelný čas, víkendy, prázdniny, cestuje s nimi k moru, na lyžovačky, do zahraničia v lete aj v zime).
Výživné pre maloleté deti od rozhodnutia súdu súd zvýšil s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletej F. bola určená sumou XXX,-€ mesačne a niet pochýb, že maloletá F., ktorá sa narodila v roku XXXX je dieťa útleho veku a na rozdiel od maloletého J. a maloletej P., ktoré sú školopovinné a navštevujú finančne náročné záujmové krúžky, nemôže mať vyššie odôvodnené mesačné výdavky.
Pokiaľ ide o časť návrhu matky na určenie výživného zo strany otca na tvorbu úspor pre každé maloleté dieťa zvlášť od 1.7.2012 po XX,-€ mesačne, v tejto časti súd návrh matky zamietol, keď mal za preukázané, že v súčasnosti určené zvýšené výživné zo strany otca pre každé maloleté dieťa vo výške XXX,-€ mesačne je primerané, zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch rodičov aj odôvodneným výdavkom maloletých detí a z tejto sumy je možné, ak matka uzná za vhodné, vytvárať deťom primerané úspory.
Štátu vznikli vykonaným znaleckým dokazovaním o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov trovy konania vo výške XXX,XX €, ktorú sumu súd uložil ako povinnosť otcovi zaplatiť na účet tunajšieho súdu do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkov zníži o rozsah, ktorý mu sú priznal. Na strane otca nie sú predpoklady, vzhľadom na jeho zárobok, na oslobodenie od súdnych poplatkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) O.s.p., nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne, trojmo, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.