Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_12C-110-2012.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/110/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270 Bratislava, Prievozská 6/A, proti žalovanej: Ľ. V., X.. XX.X.XXXX, naposledy bytom L. Č.. XX, Š. L., toho času na neznámom mieste v konaní zastúpená opatrovníčkou C. E. súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou o zaplatenie 334,35 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2,59 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.6.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,
III. žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.4.2012 domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 334,35 eur 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.6.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou mal uzatvorenú Zmluvu č. C. XXXXXXX, v zmysle, ktorej vypožičal žalovanej 1 kus SIM karty. Žalobca pri uzatvorení Dodatku k zmluve od predal žalovanej mobilný telefón Nokia 2610 za kúpnu cenu 0,03 eur. Tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté služby fakturované v období k 31.3.2008 porušila zmluvné povinnosti v zmysle Dodatku k zmluve na základe, ktorých je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur.
Súd vykonal šetrenie pobytu žalovanej, ktorej pobyt sa nepodarilo zistiť, preto žalovanej bola ustanovená v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. pre konanie opatrovníčka.
Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalobcu a opatrovníčky žalovanej, ktorá svoju prítomnosť ospravedlnila v zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi návrhom, pokonávkou, zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve o pripojení, pokusom o pokonávku, kópiou doručenky, faktúrami, a ostatným obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav :
Žalobca so žalovanou uzavrel dňa 29.12.2006 Zmluvu o pripojení č. C. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a dňa 29.12.2006 aj Dodatok k tejto zmluve.
Žalovaná riadne a včas nezaplatila žalobcovi cenu za poskytované služby v období marca 2008, ktoré boli fakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX v celkovej sume 901,50 Sk. V žalobnom návrhu však žalobca uviedol, že ku dňu podania žaloby zostávala suma neuhradených služieb vo výške 2,59 eur.
Podľa Dodatkov k zmluve o pripojení žalovanej bol poskytnutý mobilný telefón Nokia 2610 za akciovú kúpnu cenu 1, - Sk v rámci osobitnej ponukovej akcie podniku paušál 199, - Sk s benefitom, pričom dohodnutá bola viazanosť žalovanej 24 mesiacov a v prípade porušenia povinnosti uvedenej v bode 2. 3 alebo 2. 4 článku Dodatku k zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 10.000, - Sk.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 4.6.2008 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za mesiace január, február, marec do roku 2008 a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Súd právne uzatvára:
Podľa § 77 bod 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zrušuje sa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z..
Podľa § 76 ods. 12 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, vzťahy, ktoré podľa doterajších predpisov vznikli do 31. decembra 2003 medzi prevádzkovateľmi verejných telekomunikačných sietí a poskytovateľmi verejných telekomunikačných služieb na jednej strane a užívateľmi na strane druhej, považujú sa za zmluvy o pripojení podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 51 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prvá veta dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).
Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení spornej zmluvy dňa 13.2.2007 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je aj povinnosť spotrebiteľa zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu, bez ohľadu kedy došlo k porušeniu povinnosti spotrebiteľom a akej závažnosti.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
V danom prípade súd vyhodnotil za neprijateľnú podmienku nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, v sume spolu 331,94 eur, ktorú vyhodnotil za neprimeranú a neopodstatnene vysokú, vzhľadom na to, že obdobie viazanosti žalovanej už končilo (pričom výška zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti uvedené nezohľadňovala), preto v tejto časti žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 2,59 eur za služby poskytnuté žalobcom k žalovanej (vrátane úrokov z omeškania ako sankcie za nezaplatenie tejto sumy v lehote jej splatnosti) a vyúčtované v spise sa nachádzajúcimi faktúrami, tu súd žalobcovi v celom rozsahu vyhovel.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ust, . ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.