Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-23-2008.pdf
PDF · 67.99 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/23/2008
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: T. L., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XX, M., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody z nesprávneho úradného postupu, takto
rozhodol:
konanie z a s t a v u j e,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2008 domáhal zaplatenia sumy 1 690 834,- Sk s 8,5% úrokom od doručenia žaloby do zaplatenia z titulu náhrady škody z nesprávneho úradného postupu žalovaného.
Podaním súdu doručeným dňa 14.05.2013 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu súd konanie v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom aj keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania a podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., je povinný nahradiť trovy konania súd má za to, že v prejednávanej veci je namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v okolnostiach prejednávanej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 7C/62/2001 zo dňa 24.10.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2006 bolo určené, že žalobca je absolventom štúdia u žalovaného- X. E. J. X. M. na základe maturitnej skúšky študijného odboru 24-14-4 strojárstvo, zamerané na 01 výrobu materiálu a opravu prístrojov, strojov, formou štúdia popri zamestnaní školského roku 1994/1995, trieda II.A; číslo maturitného protokolu 7 zo dňa 29.05.1995. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/450/2005 zo dňa 13.02.2006. Zároveň rozsudkom Okresného súdu Svidník sp.zn. 2T/182/2003 zo dňa 12.04.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2005 bol žalobca podľa § 226 písm. b) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činnom poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca taktiež poukázal na to, že pri rozhodovaní o prepustení bolo rozhodované v jeho neprospech a to tak, že nebola pripustená prezumpcia neviny. Tento všeobecne platný princíp sa v jeho prípade neuplatnil. Žalobca je presvedčený, že služobný orgán mal brať ohľad na to, že prebieha trestné stíhanie proti jeho osobe, kde sú rozhodujúcimi skutočnosťami tie, ktoré majú vzťah k rozhodnutiu o prepustení. Preto mal služobný orgán vyčkať s rozhodnutím v nadväznosti na výsledok trestného konania. V opačnom prípade to vyzerá tak, akoby princíp prezumpcie neviny sa mal vzťahovať ba všetky fyzické osoby, ibaže z toho by mali byť vyňatí policajti. Takýto prístup je, ako si myslí žalobca, neprípustný.
Podľa názoru súdu sa teda žalobca mohol, vzhľadom na vyššie citované právoplatné rozhodnutia súdov, domnievať, že jeho nárok je dôvodný z dôvodu nesprávneho úradného postupu, keďže Policajný zbor, ako sám uvádza, nevyčkal na výsledok trestného konania.
Na druhej strane je zrejmé, že žaloba žalobcu, vedená Najvyšším súdom SR pod sp.zn. 7Sž/81/2001, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 09.03.2001, č.k. KM- 18/PK- 2001 ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil Personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru V Prešove zo dňa 4.1.2001, na základe ktorého bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 2 písm. d) zákona č. 73/1982 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, bola zamietnutá (uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.11.2001), čo však podľa názoru súdu nemení nič na jeho závere o tom, že v danom prípade v podstate odlišné závery súdov vytvárajú výnimočné okolnosti prejednávanej veci a teda dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.