Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/129/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Z.. D. Č. - SCENERY, Košice, Janigova 3, IČO: 14 308 592 proti žalovanému Š. H., H. Y. XXX t.č. na neznámom mieste zastúpenému opatrovníkom Mgr. Štefanom Juhásom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I o odvolaní žalobcu proti uzneseniu -51 zo 14.1.2013 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením vo vzťahu žalobcu a žalovaného žalovanému náhradu trov konania nepriznal, vyslovil, že vo vzťahu žalobcu a pôvodnej žalovanej v 2-. rade žiadny účastník nemá právo na náhradu trov konania a žalobcovi nevrátil súdny poplatok.

Nevrátenie súdneho poplatku z dôvodu späťvzatia žaloby v časti 11.763,57 eur odôvodnil ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou v 2. rade odôvodnil ust.

O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného rozhodol podľa ust. O.s.p v spojení s ust. a vyslovil, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania v časti návrhu na začatie konania o zaplatenie sumy 11.763,57 eur, keď neuviedol dôvod, pre ktorý vzal návrh v tejto časti späť a preto nemohol posúdiť, či späťvzatie návrhu v tejto časti bolo vyvolané správaním sa žalovaného. Ďalej konštatoval, že v zostávajúcej časti predmetu sporu 2.761,40 eur vyhovel návrhu žalobcu proti žalovanému, avšak vzhľadom na percentuálne vyjadrenie úspešnosti oboch strán sporu vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania úspech žalovaného predstavoval 80,99 % a úspech žalobcu 19,01 %. Preto uzavrel, že právo na náhradu trov konania, v pomere rozdielu medzi takto vyjadrenou úspešnosťou oboch strán sporu v rozsahu 61,98 % preukázane účelne vynaložených trov v konaní patrí žalovanému, pričom ich náhradu mu nepriznal z dôvodu, že mu v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej 15 - dňovej lehote odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť mu náhradu trov konania v sume 1.780,71 eur.

Uviedol, že sú dané odvolacie dôvody podľa , , a že odôvodnenie súdu o nepriznaní mu trov konania je v rozpore so skutkovým stavom ako aj so súdnym spisom a vychádza taktiež z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže trovy konaniu mu

prislúchajú podľa plného úspechu vo veci proti žalovanému a to nezávisle od zavinenia žalovaného. Ďalej chronologicky popísal skutkový dej, ktorý mal preukázať , že mal vo veci plný úspech a že ak v konaní vlastne niekto niečo zavinil tak to nebol on. V súvislosti s uvedeným tvrdil, že je ťažko vyvodiť záver, že by bol niečo zavinil, skôr išlo o zbytočné prieťahy v konaní vyvolané jednak zo strany žalovaného a jednak zo strany súdu prvého stupňa, ktorý bol dlhé roky nečinný aj procesne pochybil. Citujúc , a podotkol, že už na pojednávaní 18.6.2010 na ktorom sa žalovaný nezúčastnil čiastočne zobral žalobu späť v časti zmluvnej pokuty vo výške na ktorú sa zaviazal žalovaná v 2. rade a zmenil svoju žalobu v súvislosti s úrokmi z omeškania, pričom súd na tomto pojednávaní z procesných dôvodov nemohol rozhodnúť o zmene žaloby a ani o čiastočnom späťvzatí. Vzhľadom na neúčasť žalovaného na pojednávaní tento svoj ústne prednesený návrh podaním z 23.6.2010 písomne podal v nezmenenom rozsahu a zároveň aj dostatočne odôvodnil. Za zaujímavú pritom považoval skutočnosť, že sa v súdnom spise síce nachádza písomné vyhotovenie uznesenia z 18.6.2010 s poučením o možnosti podania odvolania s vyznačenou právoplatnosťou, ale doklady o doručení účastníkom nie a preto je na mieste otázka či uznesenie nadobudlo právoplatnosť bez jeho doručenia. Reprodukoval zo svojho návrhu prednesenom na pojednávaní 18.6.2010, písomne podanom 23.6.2010 a uviedol, že o tomto návrhu mal a mohol súd rozhodnúť až po jeho doručení žalovanému, k čomu však nedošlo, keďže v tom čase ani opatrovník na doručovanie písomností nebol ustanovený a súd sa ani nevysporiadal s tým, že prečo nesúhlasí s úrokmi z omeškania, ktoré boli uplatnené, pritom na každý návrh účastníka musí súd reagovať ústavne akceptovateľným spôsobom. Tvrdil, že zo súdneho spisu a priebehu konania vyplýva, že mal vo veci voči žalovanému v 1. rade plný úspech. Taktiež zo súdneho spisu vyplýva, že čiastočne späťvzatie žaloby bolo odôvodnené a dôvodné, keďže sa týkalo kapitalizovanej zmluvnej pokuty dohodnutej medzi ním a žalovanou v 2. rade vo výške 0,5 % za každý deň omeškania. Uviedol, že dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bola smrť žalovanej v 2. rade a táto udalosť, ktorá nastala po uplynutí troch rokov od podania žaloby značne sťažila dokazovanie v smere preukázania rozsahu jej poverenia na zastupovanie žalovaného v 1. rade jej brata s ktorým spoločne obývala byt od ktorého sa odvodzovalo právo žalobcu na náklady za sprostredkovanie výmeny bytu a rovnako vyvolala pochybnosť v tom, či sa zmluvná pokuta vzťahuje aj na žalovaného v 1. rade, či ide o solidárny záväzok alebo záväzok oddelený. Uviedol preto, že čiastočné späťvzatie žaloby a a jej zmena o zákonné úroky bolo dôvodné, dostatočné a náležite odôvodnené, nebolo svojvoľné a dokonca za daného stavu bolo účelné a žiaduce. K zmene návrhu týkajúcej sa príslušenstva v súvislosti s úrokmi z omeškania podľa stavu r. 1996 vo výške 22 % ročne uviedol, že ide o nárok, ktorý prislúcha zo zákona ale o je o tomto zákonnom nároku a o jeho zamietnutí sa v súdnom spise nenachádza ani zmienka. Z dôvodu týchto okolností a procesných pochybení, predovšetkým vážneho pochybenia súdu pokiaľ ide čiastočné späťvzatie a o zmenu žaloby ohľadne úrokov z omeškania, nedoručením došlo nielen k odňatiu práva účastníka - žalovaného vyjadriť sa podaniu, ale konanie utrpelo vadu, ktorej výsledkom bolo zmätočné ( nulitné ) rozhodnutie vo veci samej. K výroku súdu o nevrátení mu súdneho poplatku uviedol, že ak by bol vydaný platobný rozkaz vo veci a bola by dodržaná lehota prípravy konania nie v zložitej a dostatočne zdôvodnej veci jeho nárok na súdne poplatky by bol zachovaný a preto považuje za tvrdé použitie ust. o premlčaní nároku na vrátenie časti súdneho poplatku, lebo inak by do úvahy prichádzal iba nárok na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu vo veci. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvého stupňa mohol posúdiť už iba na základe spisu a zo správania účastníkov, či on zavinil čiastočné zastavenie konania, ďalej dopad smrti žalovanej a jeho úspech voči žalovanému a správanie sa žalovaného a jeho zavinenie v konaní.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným potvrdil podľa , , lebo je vecne správne, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie uznesenia má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože jeho dôvody sú správne a na vecnej správnosti nič nemenia ani skutočnosti uvádzané v odvolaní, ktoré z hľadiska prejednávanej veci nemajú nijaký právny význam.

K správnym, výstižným a presvedčivým dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení treba dodať, že zavinenie podľa prvá veta možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo by potom išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej tak, že by už po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca vzal späť žalobu,

z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad druhá veta ), že zavinil, že konanie muselo byť zastavená a je preto povinný nahradiť jeho trovy. Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov podľa druhá veta je jednak dôvodne podaná žaloba a jednak správanie sa žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou, pričom v praxi pôjde najčastejšie o prípad, že žalovaný po podaní žaloby uspokojí nárok žalobcu, ktorý je žalobou uplatnený. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, lebo ako správne uviedol súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo svoju žalobu vzal čiastočne späť a teda nebolo možné posúdiť, či späťvzatie žaloby bolo vyvolané správaním sa žalovaného.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa prvá veta o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.