Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_5Co-129-2013.pdf
PDF · 73.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/129/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Z.. D. Č. - SCENERY, Košice, Janigova 3, IČO: 14 308 592 proti žalovanému Š. H., H. Y. XXX t.č. na neznámom mieste zastúpenému opatrovníkom Mgr. Štefanom Juhásom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 19C/121/2010-51 zo 14.1.2013 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením vo vzťahu žalobcu a žalovaného žalovanému náhradu trov konania nepriznal, vyslovil, že vo vzťahu žalobcu a pôvodnej žalovanej v 2-. rade žiadny účastník nemá právo na náhradu trov konania a žalobcovi nevrátil súdny poplatok.
Nevrátenie súdneho poplatku z dôvodu späťvzatia žaloby v časti 11.763,57 eur odôvodnil ust.§ 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou v 2. rade odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania v časti návrhu na začatie konania o zaplatenie sumy 11.763,57 eur, keď neuviedol dôvod, pre ktorý vzal návrh v tejto časti späť a preto nemohol posúdiť, či späťvzatie návrhu v tejto časti bolo vyvolané správaním sa žalovaného. Ďalej konštatoval, že v zostávajúcej časti predmetu sporu 2.761,40 eur vyhovel návrhu žalobcu proti žalovanému, avšak vzhľadom na percentuálne vyjadrenie úspešnosti oboch strán sporu vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania úspech žalovaného predstavoval 80,99 % a úspech žalobcu 19,01 %. Preto uzavrel, že právo na náhradu trov konania, v pomere rozdielu medzi takto vyjadrenou úspešnosťou oboch strán sporu v rozsahu 61,98 % preukázane účelne vynaložených trov v konaní patrí žalovanému, pričom ich náhradu mu nepriznal z dôvodu, že mu v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej 15 - dňovej lehote odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť mu náhradu trov konania v sume 1.780,71 eur.
Uviedol, že sú dané odvolacie dôvody podľa §221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p. a že odôvodnenie súdu o nepriznaní mu trov konania je v rozpore so skutkovým stavom ako aj so súdnym spisom a vychádza taktiež z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže trovy konaniu mu
prislúchajú podľa plného úspechu vo veci proti žalovanému a to nezávisle od zavinenia žalovaného. Ďalej chronologicky popísal skutkový dej, ktorý mal preukázať , že mal vo veci plný úspech a že ak v konaní vlastne niekto niečo zavinil tak to nebol on. V súvislosti s uvedeným tvrdil, že je ťažko vyvodiť záver, že by bol niečo zavinil, skôr išlo o zbytočné prieťahy v konaní vyvolané jednak zo strany žalovaného a jednak zo strany súdu prvého stupňa, ktorý bol dlhé roky nečinný aj procesne pochybil. Citujúc § 95 ods. 1, 2 a § 96 ods. 1 O.s.p. podotkol, že už na pojednávaní 18.6.2010 na ktorom sa žalovaný nezúčastnil čiastočne zobral žalobu späť v časti zmluvnej pokuty vo výške na ktorú sa zaviazal žalovaná v 2. rade a zmenil svoju žalobu v súvislosti s úrokmi z omeškania, pričom súd na tomto pojednávaní z procesných dôvodov nemohol rozhodnúť o zmene žaloby a ani o čiastočnom späťvzatí. Vzhľadom na neúčasť žalovaného na pojednávaní tento svoj ústne prednesený návrh podaním z 23.6.2010 písomne podal v nezmenenom rozsahu a zároveň aj dostatočne odôvodnil. Za zaujímavú pritom považoval skutočnosť, že sa v súdnom spise síce nachádza písomné vyhotovenie uznesenia z 18.6.2010 s poučením o možnosti podania odvolania s vyznačenou právoplatnosťou, ale doklady o doručení účastníkom nie a preto je na mieste otázka či uznesenie nadobudlo právoplatnosť bez jeho doručenia. Reprodukoval zo svojho návrhu prednesenom na pojednávaní 18.6.2010, písomne podanom 23.6.2010 a uviedol, že o tomto návrhu mal a mohol súd rozhodnúť až po jeho doručení žalovanému, k čomu však nedošlo, keďže v tom čase ani opatrovník na doručovanie písomností nebol ustanovený a súd sa ani nevysporiadal s tým, že prečo nesúhlasí s úrokmi z omeškania, ktoré boli uplatnené, pritom na každý návrh účastníka musí súd reagovať ústavne akceptovateľným spôsobom. Tvrdil, že zo súdneho spisu a priebehu konania vyplýva, že mal vo veci voči žalovanému v 1. rade plný úspech. Taktiež zo súdneho spisu vyplýva, že čiastočne späťvzatie žaloby bolo odôvodnené a dôvodné, keďže sa týkalo kapitalizovanej zmluvnej pokuty dohodnutej medzi ním a žalovanou v 2. rade vo výške 0,5 % za každý deň omeškania. Uviedol, že dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bola smrť žalovanej v 2. rade a táto udalosť, ktorá nastala po uplynutí troch rokov od podania žaloby značne sťažila dokazovanie v smere preukázania rozsahu jej poverenia na zastupovanie žalovaného v 1. rade jej brata s ktorým spoločne obývala byt od ktorého sa odvodzovalo právo žalobcu na náklady za sprostredkovanie výmeny bytu a rovnako vyvolala pochybnosť v tom, či sa zmluvná pokuta vzťahuje aj na žalovaného v 1. rade, či ide o solidárny záväzok alebo záväzok oddelený. Uviedol preto, že čiastočné späťvzatie žaloby a a jej zmena o zákonné úroky bolo dôvodné, dostatočné a náležite odôvodnené, nebolo svojvoľné a dokonca za daného stavu bolo účelné a žiaduce. K zmene návrhu týkajúcej sa príslušenstva v súvislosti s úrokmi z omeškania podľa stavu r. 1996 vo výške 22 % ročne uviedol, že ide o nárok, ktorý prislúcha zo zákona ale o je o tomto zákonnom nároku a o jeho zamietnutí sa v súdnom spise nenachádza ani zmienka. Z dôvodu týchto okolností a procesných pochybení, predovšetkým vážneho pochybenia súdu pokiaľ ide čiastočné späťvzatie a o zmenu žaloby ohľadne úrokov z omeškania, nedoručením došlo nielen k odňatiu práva účastníka - žalovaného vyjadriť sa podaniu, ale konanie utrpelo vadu, ktorej výsledkom bolo zmätočné ( nulitné ) rozhodnutie vo veci samej. K výroku súdu o nevrátení mu súdneho poplatku uviedol, že ak by bol vydaný platobný rozkaz vo veci a bola by dodržaná lehota prípravy konania nie v zložitej a dostatočne zdôvodnej veci jeho nárok na súdne poplatky by bol zachovaný a preto považuje za tvrdé použitie ust. o premlčaní nároku na vrátenie časti súdneho poplatku, lebo inak by do úvahy prichádzal iba nárok na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu vo veci. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvého stupňa mohol posúdiť už iba na základe spisu a zo správania účastníkov, či on zavinil čiastočné zastavenie konania, ďalej dopad smrti žalovanej a jeho úspech voči žalovanému a správanie sa žalovaného a jeho zavinenie v konaní.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie uznesenia má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože jeho dôvody sú správne a na vecnej správnosti nič nemenia ani skutočnosti uvádzané v odvolaní, ktoré z hľadiska prejednávanej veci nemajú nijaký právny význam.
K správnym, výstižným a presvedčivým dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení treba dodať, že zavinenie podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo by potom išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej tak, že by už po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca vzal späť žalobu,
z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad § 146 ods.2 druhá veta O. s. p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavená a je preto povinný nahradiť jeho trovy. Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov podľa § 146 ods.2 druhá veta O. s. p. je jednak dôvodne podaná žaloba a jednak správanie sa žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou, pričom v praxi pôjde najčastejšie o prípad, že žalovaný po podaní žaloby uspokojí nárok žalobcu, ktorý je žalobou uplatnený. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, lebo ako správne uviedol súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo svoju žalobu vzal čiastočne späť a teda nebolo možné posúdiť, či späťvzatie žaloby bolo vyvolané správaním sa žalovaného.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.